Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-45-2020.pdf
PDF · 140.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
K. súd F. sudkyňou H.. H. H. v spore žalobkyne: G. S., Q.. XX.X.C., U. T. C./XX, C. XX X. Q. O. zastúpenej H.. Z. T., advokátom, so sídlom ul. Y.. hrdinov XXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému: R., s. r. o., so sídlom R. XX, U., Z.: XX XXX XXX o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške XXX,- eur takto
rozhodol:
I. M. je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- eur do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie XXX,- eur zamieta.
Z.. Y. žalobkyni vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX % z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
X. Žalobkyňa podala dňa X.X.XXXX na súd žalobu, ktorou navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu XXX,- eur a nahradiť jej trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
X. V žalobe uviedla, že v konaní vedenom na K. súde F. pod sp. zn. C./C./C. si uplatňovala voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorom bola v postavení spotrebiteľky úspešná. K. súd F. rozsudkom zo dňa XX.X.XXXXžalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,- eur vyhovel a v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalobu zamietol. V časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol rozsudok K. súdu F., sp. zn. C./C./C. zo dňa XX.X.XXXX zrušený uznesením X. súdu R. sp. zn. C./C./C. zo dňa XX.X.XXXX a následne K. súd F. rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX žalobe v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel.
M. z odôvodnenia rozsudku o vydanie bezdôvodného obohatenia uviedla:
„V zmysle predmetnej zmluvy o úvere č. C. bola žalobcovi poskytnutá finančná čiastka vo výške XXX,- eur, ktorú mal splatiť zvýšenú o poplatok vo výške XXX,- eur v X splátke vo výške XXX,- eur do XX.XX.XXXX. Y. túto zmluvu posúdil z hľadiska jej esenciálnych náležitostí v súlade s ustanovením § 9 ods. 1, X zákona o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere v tomto smere obsahuje nedostatky. R. zmluva o úvere neobsahuje priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ročnú úrokovú sadzbu, ani výpočet nákladov, v dôsledku čoho sa zmluva o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. M. nemožno opomenúť ani výšku poplatku za poskytnutie úveru, ktorý v percentuálnom vyjadrení predstavuje pri poskytnutí úveru na obdobie XX mesiacov výšku XX %. R. v
takejto úžernej výške súd považuje bez ďalšieho za dôvod jeho absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 K. zákonníka. V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako odmena, ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez ohľadu, či ju tento v zmluve alebo podmienkach označí, napr. ako poplatok, náklady za vypracovanie, na administratívu a podobne.
M. neobsahuje ďalšiu podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. X písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a to výšku úrokovej sadzby a tiež údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. y) § 9 uvedeného zákona. Y. vzhľadom dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § X1 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. M. tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške XXX,- eur. Q. však žalobca v prospech žalovaného uhradil celkovo sumu XXX,- eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške XXX,- eur a súd ho preto zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.“
M. z odôvodnenia rozsudku o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky uviedla:
„Z vymedzenia tejto zmluvnej podmienky v žalobnom návrhu, z prebiehajúcich súdnych konaní vedených proti žalovanému je súdu známe, že sa jedná o zmluvnú podmienku, v zmysle ktorej si voči žalobcovi uplatnil nárok na zaplatenie poplatku vo výške X/X z poskytnutého úveru. M. podmienka však v takomto znení používaná zo strany žalovaného už bola rozhodnutiami súdov a to nie len prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa.
Y. poukázal aj na aktuálnu právnu úpravu K. zákonníka v znení jeho novely účinnej od XX.X.XXXX, kde v § 53 ods. X bol doplnený o ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky a konkrétne pod písm. t/ bola uvedená zmluvná podmienka, ktorá požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Y. je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho poplatku odvíja od výšky úveru. V prejednávanej veci je poplatok pri úvere XXX,- eur vo výške XXX,- eur. R., ktorý mal pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok predstavuje XX % z úveru. Y. úveru pritom bola dohodnutá na jeden rok. W. sadzba potom X - násobne prevýšila priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keď podľa internetovej stránky Q. v marci XXXX pri spotrebiteľskom úvere od X do X rokov činila priemerná úroková sadzba XX,XX % p.a. Z. teda nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobilo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na ust. § X9 a § 3 ods. X K. zákonníka. Y. by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, tento musí byť určitý a v primeranej výške. Ak nie sú splnené tieto požiadavky, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide tak o neprijateľnú zmluvnú podmienku.“
J. žalobkyňa poukázala na ust. § 3 ods. X veta tretia a ust. § 4 ods. X písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa. M. si ako spotrebiteľka v tomto konaní uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, keď svoje práva musela brániť v pôvodnom súdnom konaní, pričom finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má mať aj funkciu relutárnu. X. žalobkyňa je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie žiada vo výške XXX,- eur, v ktorej zohľadnila sumu XXX,- eur za úspech v uplatňovanom nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia a sumu XXX,- eur za úspech v uplatňovanom nároku o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. K otázke rozsahu porušenia spotrebiteľského práva žalobkyňa uviedla, že táto je definovaná rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom K. súdu F., sp. zn. C./C./C. a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej a preto nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia tento rozsah ani rozširovať ani zužovať.
X. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila rozsudok K. súdu F. sp. zn. C./C./C. zo dňa XX.X.XC., uznesenie X. súdu v R. sp. zn. C./XXX/C. zo dňa XX.X.C.X, rozsudok K. súdu F. sp. zn. C./ XXX/C. zo dňa XX.X.XC. a rozsudok X. súdu v R. sp. zn. C./XXX/C. zo dňa XX.XX.XXXX.
X. Podľa ust. § 167 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. O. sporového poriadku (ďalej len ako „O.“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie
- výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa XX.X.XXXX.
X. Žalovaný podal k žalobe vyjadrenie doručené súdu dňa XX.X.XXXX žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. R. názoru žalovaného ustanovenie § 3 ods. X zákona o ochrane spotrebiteľov je potrebné vykladať reštriktívne a pri rozhodovaní o jeho priznanie je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. R. finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. O. primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného právach v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení.
M. má za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádza žalobca majú dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. M. považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva.
R. žalovaného je dôležitý gramatický výklad slova „primerane“. X. slovník slovenského jazyka príslovku primerane spája so slovom vhodne. W. synonymický slovník slovenčiny spája slovo primerane s významom vhodne, vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom. Y. slovenského jazyka z rokov XXXX-XXXX vykladal pojem prídavného mena „primeraný“ ako hodiaci sa do nejakých okolností, do istého prostredia; vhodný, príhodný, náležitý.
M. má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. M. je ďalej toho názoru, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. R. finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách, ako peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody.
M. žiada súd, aby pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom M., bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. M. svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásila, že si zmluvu prečítala, že ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. M. nijako relevantne neodôvodnila výšku požadovaného finančného zadosťučinenia (odhadom určené), ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť.
M. uvádza, že ust. § 3 ods. X zákona o ochrane spotrebiteľa je zákonným ustanovením s relatívne vágnou hypotézou. R. priznania finančného zadosťučinenia sú 1. porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej M. a osobitnými predpismi, 2. úspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, 3. primeranosť zadosťučinenia a 4. zodpovedná osoba, ktoré musia byť naplnené kumulatívne
V zákone nie je bližšie konkretizované podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. C. predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia, ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Z. primeraného finančného zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s
dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo - právneho vzťahu. M. žalobkyňu nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo - právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Y., že spotrebiteľ (žalobkyňa) neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. R. finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach Y. republiky a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody.
J. žalovaný poukazuje, že primerané finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu a jeho cieľom nie je kompenzovať žalobkyňu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti (v zmysle generálnej prevencie). R. žalovaného priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému subjektu, t. j. aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne v žiadnom prípade nemožno chápať ako pozitívne preventívne pôsobenie. R. naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc bezhraničnej ochrane súdov, bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok.
V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobkyni priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. M. vo svojom vyjadrení citoval komentár k K. zákonníku, tiež citoval rozhodnutia Q. súdu A. republiky.
M. považuje konanie žalobcu formou podania žaloby na priznanie finančného zadosťučinenia za neadekvátne okolnostiam, nakoľko žalobkyňa mala možnosť brániť sa už v počiatkoch kontraktačného postupu a napriek tomu bola absolútne ľahostajná. M. sa teda mohla brániť primerane aj iným spôsobom, než zľahčovaním svojho neobozretného a ľahostajného konania.
X. Súd nariadil vo veci pojednávanie, pričom na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, ktorého sa nezúčastnil žalovaný, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a to z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a zároveň súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
X. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanej žalobe ako bola doručená súdu a to z dôvodu, že žalobkyňa bola v spotrebiteľskom spore voči žalovanému úspešná. R. zástupca žalobkyne netrval na osobnom vypočutí žalobkyne v tomto konaní a iné návrhy na dokazovanie nemal. Vo svojom záverečnom zhrnutí poukázal, že došlo k splneniu hypotézy tejto právnej normy, pretože je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv a tieto si žalobkyňa úspešne uplatnila v súdnom konaní. T. na to, že neexistuje žiaden matematický výpočet výšky primeraného finančného zadosťučinenia a súd zvažuje všetky okolnosti prípadu, v tomto smere upriamil pozornosť, že žalobkyňa si v konaní proti žalovanému uplatňovala dva spôsoby porušenia práv, keďže sa domáhala jednak vydania bezdôvodného obohatenia, ale aj jednak určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. X. žalovaný poukázal na rozhodnutia českých súdov, právny zástupca žalobkyne poukázal na bližšie rozhodnutia a to X. súdu v R., podľa ktorého by výška primeraného finančného zadosťučinenia mala byť aspoň v takej výške, v akej sa spotrebiteľ bránil proti dodávateľovi. A. ak sa žalobkyňa bránila proti bezdôvodnému obohateniu a jednak aj proti neprijateľnosti zmluvných podmienok, preto súdu žalobkyňa navrhla výšku primeraného finančného zadosťučinenia XXX,- eur, ktorú považujú za primeranú.
X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa rozhodnutiami vydanými súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom vo veci vedenej pod sp. zn. C./C./C., ako aj so súdnym spisom tunajšieho súdu sp. zn. C./C./C. a s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav:
Y. stav
X. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,- eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmluve o úvere č. C. zo dňa XX.XX.XXXX. V tejto veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu XXX,- eur s úrokom z omeškania a prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. N. čo do výroku, ktorým zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia nadobudol právoplatnosť dňa X.X.C.X.
Z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva vo veci sp. zn. C./XXX/C. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi stranami tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. C., na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške XXX,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške XXX,- eur, t .j. celkovo zaplatiť čiastku XXX,- eur, a to v X splátke vo výške XXX,- eur. Z dokazovania tiež vyplynulo, že žalobkyňa žalovanému uhradila sumu XXX,- eur. Y. prvej inštancie vyhlásený rozsudok zdôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu, a keďže v nej absentovali údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. X písm. i) a y) zákona č. XXX/XXXX Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), súd dospel k záveru, že poskytnutý úver žalovaného žalobkyni podľa § X1 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročný a bez poplatkov, a keďže žalobkyňa uhradila viac, ako bola povinná žalovanému vrátiť, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenia na úkor žalobkyne vo výške XXX,- eur. Y. prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež poukázal na ustanovenia na ustanovenia K. zákonníka ( § 52, § 5X ods. X, ods. 3 až 5, § 54, § 39 ods. X, §451 ods. 1 a 2) a na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch (§1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. X).
XX. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobkyne, ktorá namietala výrok druhý a výrok tretí z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia, ale aj zo strany žalovaného, ktorý namietal posúdenie súdu čo do určenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov. M. následne svoje odvolanie zobral späť.
XX. Po preskúmaní veci bolo odvolacím súdom rozhodnuté uznesením zo dňa XX.X.XXXX tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa XX.X.XXXX vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako aj výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. K. súd vo svojom odôvodnení uznesenia uviedol, že pri rozhodovaní o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nesprávne dospelo k záveru o neprípustnosti takejto žaloby s poukazom na znenie ustanovenia § 137 písm. d) O. a existencii iných rozhodnutí určujúcich túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, ktoré by mohli mať na prejednávanú vec význam len vtedy, ak o takejto podmienke medzi tými istými účastníkmi už bolo rozhodnuté. W. odvolací súd poukázal, že aj samotný zákon č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa v ustanovení § X ods. 3 dáva každému spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ v súlade s ustanovením § 3 ods. X tohto právneho predpisu proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
XX. Po vrátení veci na okresný súd bolo vytýčené pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, ktorého sa osobne zúčastnila žalobkyňa ako aj jej právny zástupca. Na danom pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, ktorým vo zvyšnej časti žalobe vyhovel a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. C. zo dňa XX.X.XXXX uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bod XX o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie M. o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. M. žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
V odôvodnení rozsudku zo dňa XX.X.XXXX súd prvej inštancie uviedol, že z prebiehajúcich súdnych konaní vedených proti žalovanému je známe, že sa jedná o zmluvnú podmienku, v zmysle ktorej si voči žalobkyni žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie poplatku vo výške X/X z poskytnutého úveru a zmluvná podmienka v takomto znení používaná zo strany žalovaného už bola rozhodnutiami súdov a to nie len prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa, keďže zo zmluvy ani z T. pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, a preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Y. prvej inštancie v odôvodnení rozsudku opätovne poukázal na ustanovenia na ustanovenia K. zákonníka ( § 52, § 5X ods. 1, ods. 3 až 5, § 54, § X9 ods. X), na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch (§1 ods. 2, § 2 písm. d)), ale aj na ust. § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.
XX. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie a tiež to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a rozhodnutie vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia. O odvolaní
žalovaného rozhodoval X. súd v R. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení odvolací súd uviedol, že zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov a na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie podľa odvolacieho súdu výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy by mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
K. súd poukázal, že zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone č. XXX/XXXX Z.z. o ochrane spotrebiteľa. X. v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
XX. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
R. stav
XX. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. XX/XXXX Zb. K. zákonníka (ďalej len ,,K. zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
XX. Podľa § 5X ods. X a 2 K. zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. I. o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. K. zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
R. § 52 ods. X a X K. zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Y. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
R. § 5X ods. X až 3 K. zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
R. § X3 ods. 5 K. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
R. § 54 ods. X a X K. zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Y. sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
XX. Podľa § 1 ods. X zákona NR SR č. XXX/XXXX Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania
zmluvy (ďalej len ,,M.“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
XX. Podľa § X ods. 3 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Y. národnej rady č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,,M. o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
R. § 3 ods. X M. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. M. sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Y., ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
R. § 4 ods. X M. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až X tým nie sú dotknuté. X. v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
XX. Podľa čl. X ods. X Y. N. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
R. čl. X ods. X Y. N. č. XX/XX/EHS z 5. apríla XXXX členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
R. veci súdom
XX. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ochrane spotrebiteľa. R. poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. R. pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti K. zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov prijatých na ochranu spotrebiteľov.
XX. Najvyšší súd Y. republiky poznamenal, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. C./C./C. zo dňa XX.X.XXXX). I. práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.
XX. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Q. súdu Y. republiky sp. zn. X K. XX/C. zo dňa XX. júna XXXX, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
XX. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. C./C./C. si žalobca úspešne uplatnil svoje právo ako spotrebiteľ a súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenie vo výške XXX,- eur a zároveň po odvolaní žalobkyne súd prvej inštancie vyhovel aj tej časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V prejednávanej veci išlo o spotrebiteľský vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
XX. Podľa názoru súdu nemôže obstáť námietka žalovaného, že žalobkyňa konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy. M. sa snaží takto zbaviť zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku, keďže zmluvné podmienky vypracovával a predkladal žalovaný a je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho. Na tomto mieste súd považuje uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom použil neprijateľné podmienky a zároveň v nej neuviedol všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom žalobkyňa ako spotrebiteľ obsah uzavretých zmlúv v ich podstatných častiach ovplyvniť nemohol.
XX. Žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. R. súd je zrejmé, že spotrebiteľ nie je ten, kto prichádza za poskytovateľom úverov s písomným návrhom zmluvy. M. ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. X. súd v R. vo viacerých svojich rozhodnutiach poukázal na to, že doposiaľ nebola prekonaná judikatúra Y. dvora P. únie o existencii nezanedbateľného nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej uzatvárania (porov. spojené prípady C-XXX až XXX/XX).
XX. Súd v tejto veci ustaľuje, že žalobkyňa preukázala, že úspešne ako spotrebiteľ uplatnil porušenie práva a povinnosti ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, pretože v súdnom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. C./XXX/XXXX bolo konštatované porušenie povinnosti žalovaného, ktorý použil neprijateľnú podmienku vyhodnotenú podľa ust. § 53 K. zákonníka ako neplatnú v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 4 ods. X zákona o ochrane spotrebiteľa, a zároveň skonštatoval porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože úver zo M. o úvere č. C. zo dňa XX.XX.XXXX posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov, s neprijateľnou zmluvnou podmienkou spočívajúcou v administratívnom poplatku vo výške závislej od výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom v zmysle ust. § X ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
XX. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. M. nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. U. právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré spôsobilo priamu finančnú ujmu spotrebiteľovi vo výške XXX,- eur. Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu musela žalobkyňa absolvovať súdne konanie, v ktorom sa úspešne domohla práva na vrátenie týchto finančných prostriedkov a navyše po odvolacom konaní sa domohla aj určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky koncipovanej žalovaným.
XX. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu, pričom nie sú stanovené žiadne kritéria pre určovanie jeho výšky. H. kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Y. tiež poukazuje, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia, treba vychádzať z toho, že primerané finančné zadosťučinenie má plniť nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému
spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.
XX. V tomto smere súd upriamuje pozornosť na rozhodovaciu prax X. súdu v R., podľa ktorej pri dôvodnosti uplatneného nároku na priznanie finančného zadosťučinenia súd berie do úvahy nielen tú skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka neplatná v zmysle ust. § X3 ods. 5 K. zákonníka, je spôsobilá negatívne zasiahnuť do majetkovej sféry spotrebiteľa a potenciálne ohroziť jeho sociálny či rodinný život, ale zohľadňuje aj postoj spotrebiteľa, ktorý sa aj napriek jeho postaveniu slabšej zmluvnej strany vo vzťahu k dodávateľovi rozhodol brániť svoje spotrebiteľské práva a prispel tak k dosiahnutiu vyššej kvality života, mysliac pritom na to, že aj vďaka žalobcovi vyšlo najavo, že dodávateľ uzatvára formulárové zmluvy o úvere so spotrebiteľmi, v rámci ktorých používa zmluvnú podmienku v totožnom, neprijateľnom znení. Z. primeraného finančného zadosťučinenia predstavuje doplnkovú ochranu spotrebiteľa, ktorú z explicitného znenia zákona nemožno stotožňovať s úspešne uplatneným právom (pozri rozsudok X. súdu v R. sp. zn. C./C./C., rozsudok X. súdu v R. sp. zn. C./C./C. zo dňa XX.XX.C.X, rozsudok X. súdu v R. sp. zn. C./XXX/C. zo dňa XX.XX.XXXX.)
XX. Y. je tiež aj toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Súd mal za preukázané z rozhodnutí súdov vo veci sp. zn. C./C./C., že žalovanému vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré z jeho strany boli žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške XXX,- eur a žalobkyňa preukázateľne žalovanému uhradila XXX,- eur. V dôsledku konania žalovaného žalobkyňa musela chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Q. je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Y. tiež pripomína, že žalobkyňa nebola jediným spotrebiteľom, ktorý sa domáhal či už vydania bezdôvodného obohatenia alebo určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky (rozsudky všeobecných súdov zverejnené na portáloch slov-lex.sk alebo na J. spravodlivosti SR), a teda aj žalovaný, ak by dobrovoľne upustil od nedovoleného konania a prejavil voči svojim klientom čestnosť a snahu napraviť protiprávny stav, k súdnym konaniam vedených zo strán spotrebiteľov by vôbec nemuselo dochádzať.
XX. Žalobkyňa svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práv ako spotrebiteľky. M. neuviedla, či konanie žalovaného a následné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v súkromnom a spoločenskom živote. R. neexistencii kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj na vyššie uvedené skutočnosti, tak súd prihliadal najmä na výšku žalovaným získaného bezdôvodného obohatenia, na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, taktiež na aktívnu a osobnú účasť žalobkyne na súdnom konaní vo veci vedenej tunajším súdom po sp. zn. C./C./C. za primerané okolnostiam považuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške XXX,- eur. V prevyšujúcej časti o zaplatenie XXX,- eur súd žalobu zamietol.
XX. Súd je presvedčený, že priznaná suma zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. M. sa v dôsledku konania žalovaného domáhal sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa. S poukazom na uvedené okolnosti súd nepochybuje, že výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni - spotrebiteľovi a odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.
K trovám konania
XX. R. § 255 ods. X O. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. R. druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § X62 ods. X O. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 O. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. Vo vzťahu o výroku o trovách konania súd v danej veci s použitím M. princípov čl. X O. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobkyne rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. R. tohto článku v spojení s citovanými ustanoveniami môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške. Z. o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je aj prípad prejednávanej veci.
XX. „Nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. M. je nevyhnutné považovať za plne procesne úspešného, ak mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu (alebo od znaleckého posudku). M. teda bude priznaná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, avšak v plnej výške“ (pozri T., M., A. S., a U., J. a kol.: O. sporový poriadok, X.. R.: C. H. U., XXXX, s. XXX)
XX. Podľa rozhodovacej praxe X. súdu v R. konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. C. súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). R. priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti). C. súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. R. priznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. R. pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. (pozri rozsudky X. súdu v R. napríklad sp. zn. C./XX/C. zo dňa XX.X.C., C./XX/ C. zo dňa XX.X.XXXX, C./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX)
XX. Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobkyni ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX% z priznanej výšky primeraného finančného zadosťučinenia s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.