Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/101/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Súletým, so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpená JUDr. Ivanom Savčákom, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. -137 zo dňa 10. júna 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu účelne vynaložených trov konania.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa v konečnej verzii žalobného nároku žalobca domáhal, aby súd určil vlastnícke právo žalobcu k parcelám, a to parcela CKN č. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 nachádzajúca sa v kat. úz. L., vedená Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom na LV č. XXXX a parcela registra C nachádzajúca sa v kat. úz. L. označená podľa geometrického plánu č. XX/XXXX (správne má byť uvedené XX/XXXX) z 05.11.2012 ako parcela CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2.

3. Žalobca pôvodne v žalobe uviedol, že mieni zosúladiť fakticky a právny stav v užívaní a vlastníctve týchto pozemkov, pretože už od roku 1974 tieto nehnuteľnosti nerušene ako vlastník užíva, má ich oplotené. Jeho právny predchodca, starý otec, uzavrel ešte v roku 1950 s rodičmi žalovanej zámennú zmluvu, na základe ktorej starý otec získal do užívania od rodičov žalovanej právne sporné nehnuteľnosti a rodičia žalovanej získali parcely EKN XXXX/X a EKN XXXX/X. Od tejto doby starý otec žalobcu sporné nehnuteľnosti užíval dobromyseľne s vlastníckymi účinkami. V inom konaní žalovaná pred Okresným súdom Bardejov sp. zn. uznala vlastnícke právo žalobcu k parcele CKN XXXX/X a XXXX/ X, kde podiel žalovanej predstavuje X/X k celku a žalobcov podiel X/X celku.

4. V priebehu konania žalobca zmenil skutkové tvrdenia uplatneného nároku tak, že vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam tieto užíva ako oprávnený držiteľ dobromyseľne od roku 1974, dobromyseľnosť držby odvodil od svojho právneho predchodcu - starého otca, ktorý bol účastníkom zámennej zmluvy z

29.04.1957 označenej ako „dobrovoľná zhoda“, na základe ktorej mal tieto nehnuteľnosti užívať v dobrej viere, že mu patria.

5. Neskôr na pojednávaní žalobca svoju argumentáciu zmenil tak, že tzv. „dobrovoľná zhoda“ sa netýkala sporných nehnuteľností a v poslednom rade uviedol, že určenie vlastníckeho práva sa domáha vo vzťahu k parcele CKN XXXX/X tak, že toto vlastnícke právo uznala žalovaná v konaní pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. a vo vzťahu k parcele CKN XXXX/X, ktorá bola vytvorená z parcely CKN XXXX/X, ktorej parcely je žalobca podielovým spoluvlastníkom v rozsahu X/X, túto parcelu užíva a dobromyseľne drží. Držbu odvodzuje od darovacej zmluvy z 28.08.1995, kde mu darkyňa H. E. darovala predmetný podiel X/X k nehnuteľnosti, avšak žalobca sa domnieval, že mu táto darkyňa daruje nehnuteľnosť ako celok.

6. V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd na návrh žalobcu v súlade s ust. § 139, § 140 pripúšťal zmenu žaloby vo vzťahu k žalobnému nároku, ktorý žalobca špecifikoval v petite žaloby. Skutkovo žalobca upravoval žalobu v priebehu pojednávania, nežiadal však aj napriek tomu, že v záverečných dôvodoch, pre ktoré žiada určiť vlastnícke právo vo vzťahu k parcele CKN XXXX/ X je podstatnou zmenou žaloby vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré majú vplyv na právne posúdenie veci, ako to vyplýva z ust. , kedy žalobca musí pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, podľa ktorých súd zisťuje dôvodnosť uplatneného nároku, zmenu žaloby nežiadal.

7. Prvoinštančný súd od žalovanej zistil, že tvrdenia žalobcu sú pochybné. Žalovaná poukázala na existenciu zámennej zmluvy z roku 1957, kde účastníkmi tejto zmluvy nebol právny predchodca žalobcu, pričom po smrti otca v roku 1978 žalobca si aj napriek jej výhradám označené parcely oplotil a doposiaľ ich užíva, aj keď nebol ich vlastníkom.

8. Prvoinštančný súd zistil zo zámennej zmluvy označenej ako „dobrovoľná zhoda“ z 29.04.1957, že účastníkmi tohto vzťahu boli :J. K., J. F. (L. č. XX) a E. O. (L. XX) bez bližšej identifikácie dátumu narodenia. Na základe tejto zmluvy J. K. funduš na zvanom poli F., ktorý bol majetkom J. F. odovzdal J. F. výmenou za roľu na zvanom poli J. od role H. H. až po cestu a za F. Z., s ktorým po premeraní obidve strany súhlasia. J. K. K. J. studnici vymenil s E. O., ktorému na výmenu J. K. odovzdal roľu a lúku Od cestičky až po ornú pôdu, a to na zvanom poli J. K.. J. K. si vyhradil právo, aby menovaný E. O. ho riadne púšťal cez vymenený pozemok na svoju vlastnú roľu, ktorú má ešte J. K.. Ďalej súd zistil na základe čestného prehlásenia zo spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. , že žalovaná vyhlásila, že nikdy neužívala spornú nehnuteľnosť, a to parcelu CKN XXXX/X v k. ú. L. a že ju užíva žalobca, ktorému nebude brániť vo vyporiadaní vlastníctva k nim užívanej a plotom ohradenej parcele. Toto vyhlásenie dala žalovaná za podmienky, že do budúcnosti nebude upravovať žalobca svoj pozemok tak, aby na pozemok žalovanej CKN XXXX/X stekala povrchová voda. Na základe notárskej zápisnice X žalovaná osvedčila nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele tam označenej v rozsahu X/X, v notárskej zápisnici N118/2005 zase žalobkyňa osvedčila vlastnícke právo vydržaním k parcele okrem iného aj EKN XXXX/ X - orná pôda zapísanej na LV XXXX v rozsahu X/X.

9. Žalobca je právnym nástupcom nebohej C. F., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, po ktorej získal dedičstvo v konaní pred Okresným súdom Bardejov sp. zn. D575/81. Darovacou zmluvou darkyňa H. E. darovala žalobcovi svoj podiel vo veľkosti X/X na parcelách, a to zápisnica č. XX mpč XXXX - roľa o výmere XXXX m2 v k. ú. L..

10. Pred správnym orgánom prebieha konanie vo veci legálnej stavby oplotenia žalobcom, ktoré konanie je vedené pred Krajským stavebným úradom v Prešove č. -3. Pre skutočnosť, že nie je jasné, kto je vlastníkom oplotených nehnuteľností, správny orgán nemôže konať vo veci legálnosti oplotenia.

11. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že na LV XXXX k. ú. L. je žalovaná vedená ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a ďalších nehnuteľností pozemkov, ktoré sa tam nachádzajú. Na LV č. XXXX je nehnuteľnosť EKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 v podielovom spoluvlastníctve medzi žalobcom v rozsahu X/X a žalovanou v rozsahu X/X. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa , podľa ktorého platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Tak vychádzal z ust. .

Z hmotnoprávneho hľadiska aplikoval ust. , a a a . Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva k sporným dvom nehnuteľnostiam. Právny záujem podľa zákona je daný spravidla v prípade, ak by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochrany svojich práv a oprávnených záujmov. Prvoinštančný súd skonštatoval, že určovacia žaloba má skôr preventívny charakter, je možné ňou však eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a je dôležitá v prípade, ak k zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak. Prvoinštančný súd uviedol, že naliehavosť právneho záujmu preukazuje žalobca. Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil potrebou zosúladenia faktického stavu so stavom právnym, keďže sporné nehnuteľnosti si oplotil a tieto aj fakticky nerušene a dobromyseľne užíva.

12. V prejednávanej veci oplotenie sporných nehnuteľností podľa zistení prvoinštančného súdu je sporné, pretože žalovaná s postavením plotu nesúhlasila a dovolávala sa ochrany svojich vlastníckych práv aj na príslušnom stavebnom úrade. Z toho vyplýva, že držba žalobcu nemohla byť nerušená a dobromyseľná. Žalobca priznal, že toto oplotenie vykonal bez stavebného povolenia a prvoinštančný súd zistil, že oplotenie nie je povolené, stavba oplotenia je ilegálna. Pokiaľ si žalobca odvodzuje svoj naliehavý právny záujem od nelegálneho faktického stavu, ktorý sám vyvolal a sám ho aj priznal a ktorý žiada verifikovať aj stavom právnym, neznamená to, že oplotenie nehnuteľnosti a užívanie týchto nehnuteľností žalobcom ho bez ďalšieho oprávňuje aj si oplotené nehnuteľnosti privlastniť a tým vlastne fakticky stav zlegalizovať na stav právny. Prvoinštančný súd zistil, že na strane žalobcu nie je preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

13. Naviac, prvoinštančný súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca podľa žaloby odvodzoval svoj nárok na pozemky od zámennej zmluvy z roku 1950, ktorá mala byť realizovaná medzi jeho právnym predchodcom (starým otcom )a právnymi predchodcami žalovanej (jej rodičmi). Zo spisu vyplýva, že k zámennej zmluve došlo 29.04.1957, pričom bolo zistené, že účastníci zmluvného vzťahu nie sú právnymi predchodcami (ani jeden) žalobcu, pretože sám žalobca pred súdom potvrdil, že účastníkom zmluvného vzťahu bol síce J. F., ale nie je možné potvrdiť, či táto osoba bola skutočne otcom E. F., ktorý je otcom žalobcu. Nebolo preto možné zistiť, či J. F. je starým otcom žalobcu. Žalobca túto okolnosť od počiatku sporu nepreukázal, aj keď tvrdil, že táto skutočnosť ho oprávňuje nehnuteľnosti užívať. Nepreukázal ani právne nástupníctvo a legitímnosť užívania sporných nehnuteľností.

14. Prvoinštančný súd spochybnil aj určitosť zámennej zmluvy, keď zo zámennej zmluvy nie je možné jednoznačne zistiť, či práve predmet sporu bol predmetom zámeny, keď žalobca ani tieto okolnosti nepreukázal. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej v inom konaní, prvoinštančný súd uviedol, že nie je možné spravodlivo od žalovanej očakávať, aby bola viazaná svojimi vyjadreniami v inom súdnom konaní, naviac, keď žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Pri darovaní žalobca v roku 1995 nepreukázal, že prijímal dar v rozsahu celej nehnuteľnosti, nielen spoluvlastnícky podiel darkyne. Keďže žalobca v priebehu konania nepreukázal uplatnený nárok ani vo vzťahu k naliehavosti právneho záujmu, ani vo vzťahu k dôvodnosti oprávnenej držby a vstupu žalobcu do vlastníckych práv k namietaným nehnuteľnostiam, prvoinštančný súd žalobu zamietol. Ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalobca, a to najmä ohliadku na mieste samom, súd nevykonal. Tento návrh zamietol s poukazom na zásadu hospodárnosti a účelnosti konania, pretože ohliadka na mieste samom by nepreukázala dôvodnosť uplatňovaného nároku.

15. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa v spojení s ust. , . V spore bola úspešná žalovaná, ktorej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Uplatnil si náhradu trov konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. So skutkovým a právnym názorom prvoinštančného súdu sa nestotožňuje.

Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva, a to k parcele CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 , ktorá je zapísaná na LV XXXX ako výlučné vlastníctvo žalovanej. Ďalej žiada určiť vlastníctvo k časti parcely EKN XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, ktorej časti podľa geometrického plánu XX/XXXX z 05.11.2012 zodpovedá novovytvorená parcela CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2. Celá parcela EKN XXXX/X je zapísaná na LV XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu v rozsahu X/X a podielové spoluvlastníctvo žalovanej v rozsahu X/X. Žalovaná vlastníctvo k parcele CKN XXXX/X nadobudla v roku 2005 na základe osvedčenia o vydržaní. Vyhlásila pred vydržaním, že táto parcela vždy patrila rodine K.. Toto vyhlásenie bolo pred notárom zavádzajúce a účelové a nezodpovedalo reálnemu stavu. Keď vyhlasovala do notárskej zápisnice, že je výlučnou vlastníčkou parcely XXXX/X a XXXX/X, musela si žalobkyňa byť vedomá, že nikdy tieto parcely rodine jej právnych predchodcov nepatrili a nikdy ich neužívali.

17. Žalobca ďalej poukázal na postoj žalovanej v konaní pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. , kde žalovaná prehlásila v záujme úspechu v tomto spore, že uznáva vlastnícke právo žalovaného E. F. k parcele č. XXXX/X, ktorú užíval žalobca a tiež súhlasila s tým, aby sa stal jej výlučným vlastníkom. V tomto konaní tvrdila, že takéto vyhlásenie učinila pod nátlakom. Žalobca udáva, že spravodlivo očakáva od žalovanej, že svojím vyjadrením a vyhlásením bude viazaná.

18. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva aj k parcele CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktorá parcela bola odčlenená od parcely EN XXXX/X, ktorú parcelu tiež nadobudla v roku 2005 žalovaná na základe osvedčenia o vyhlásení o držaní vlastníckeho práva, pričom tú časť parcely, ktorú užíva žalobca a ktorú žalovaná nikdy neužívala. Žalobca užíva uvedené nehnuteľnosti nerušene od roku 1974. Žalobca nikdy nespochybňoval výlučné vlastníctvo žalovanej k zvyšku parcely XXXX/X, ktorú užíva, a preto, keďže on užíva vyčlenenú parcelu XXXX/X z parcely XXXX/X, žiadal určiť aj k tejto parcele vlastnícke právo. Uviedol, že od roku 1974 má obe parcely oplotené, v prírode plotom a od tohto obdobia tieto nehnuteľnosti užíva. Súd vo veci nevykonal ohliadku a mohol sa tak na mieste samom vizuálne presvedčiť o tom, akým spôsobom si k rodinnému domu zabezpečuje prístup a o reálnom vyčlenení sporných parciel k parcelám žalobcu. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a poukázal, že má naliehavý právny záujem na uvedenom určení, keď chce uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby so stavom právnym a potrebou zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

19. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá sa stotožnila s napadnutým rozsudkom, považuje ho za vecne správny. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodnil.

20. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a uplatnila si trovy konania.

21. Odvolací súd v rámci kompetencí vyplývajúcich z ust. preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj rozhodol.

22. Len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že žalobca v prejednávanej veci podal žalobu o určenie vlastníckeho práva k dvom nehnuteľnostiam, a to k parcele CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. L.. Žalobca tvrdil, že túto nehnuteľnosť užíval jeho právny predchodca, neskôr uviedol, že sa tak stalo na základe zámennej zmluvy z roku 1957, neskôr tvrdil, že k užívaniu týchto nehnuteľností pristúpil v roku 1974.

23. Ďalej žalobca žiadal, aby bol určený za výlučného vlastníka parcely CKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktorá bola na základe geometrického plánu č. XX/XXXX vyčlenená z pôvodnej parcely EKN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXX k. ú. L., pričom žalobca je podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v rozsahu X/X a žalovaná v rozsahu X/X. Aj vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti tvrdil, že spočiatku túto nehnuteľnosť mali nadobudnúť jeho právni predchodcovia na základe zámennej zmluvy z roku 1957, neskôr upresnil svoje tvrdenia tak, že ju užíva od roku 1974. Bolo zistené, že napriek protestom žalovanej si žalobca tieto nehnuteľnosti ohradil, vo vzťahu k legálnosti postavenia plota je vedené správne konanie pred stavebným úradom. Súd ďalej mal

jednoznačne zistenú skutočnosť, resp. nebola zistená skutočnosť, že žalobca je právnym nástupcom pôvodných účastníkov zámennej zmluvy z roku 1957. V priebehu konania žalobca nepreukázal, akým spôsobom vstúpil do držby týchto nehnuteľností, skôr než si ich ohradil.

24. Takto zistený skutkový stav prvoinštančným súdom je potrebné v prvom rade podriadiť pod skúmanie otázky, ktorú nastolil ako prioritnú prvoinštančný súd v súlade s ust. , a to skúmanie otázky naliehavosti právneho záujmu. Ust. totiž z procesného hľadiska stanovuje žalobcovi preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pokiaľ to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca v žalobe uviedol, že vo verejnom registri je na nehnuteľnostiach evidovaná aj žalovaná. Podľa väčšinových názorov právne vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu a nejde len o procesnú podmienku. V konaní o určenie vlastníckeho práva, kedy sa má dosiahnuť zhoda zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom, je na strane žalobcu daný naliehavý právny záujem vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému, teda nie žalobcovi. Keď, teda, sa má dosiahnuť zhoda zápisu vo verejnom registri so skutočným stavom právnym, je daný naliehavý právny záujem, aj keď žaloba o určenie vlastníckeho práva v niektorých prípadoch nemá význam pre strany sporu a skôr je dôležité riešiť vydanie veci. V tomto prípade moc nad obidvoma parcelami tým, že sú ohradené žalobcom, má žalobca, ktorý chce dosiahnuť vzhľadom na to, že zapísanou osobou na týchto parcelách je žalovaná zápis svojho vlastníctva.

25. V otázke naliehavosti právneho záujmu žalocu odvolací súd modifikuje dôvody prvoinštančného rozhodnutia. Uvedená okolnosť, však nič nemení na ďalších správnych záveroch prvoinštančného súdu, keď neboli zistené a žalobcom preukázané podmienky na určenie vlastníckeho práva.

26. Podľa platí, že oprávnený držiteľ nehnuteľnosti sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

27. Na základe uvedeného podmienky určenia vlastníckeho práva žalobcu vydržaním sú jednak spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba.

28. Pokiaľ sa týka spôsobilosti predmetu vydržania, predmetom vydržania majú byť nehnuteľnosti, orná pôda v užívaní žalovanej a žalobcu. Žalovaný je spôsobilým subjektom vydržania, pretože je spôsobilý nadobudnúť vlastnícke právo.

29. Ako zistil prvoinštančný súd, ďalšie podmienky oprávnenosť držby a vydržacia doba neboli prvoinštančným súdom zistené a žalobcom preukázané. Žalobca má totiž dôkazné bremeno na preukázanie, že splnil podmienky vydržania a nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Na to, aby bolo možné konštatovať, že držba je oprávnená, musí byť ako držiteľ podľa vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí a že je teda držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Dobromyseľná, teda oprávnená držba predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že je vlastníkom veci alebo oprávneným vykonávateľom práva. Žalobca v priebehu konania nepreukázal vo vzťahu k ani jednej parcele, ktorú žiada určiť do výlučného vlastníctva, že nadobudol moc nad celými uvedenými nehnuteľnosťami spôsobom, ktorý ho presvedčil o tom, že má právo túto nehnuteľnosť užívať ako vlastnú a nakladať s vecou ako s vlastnou a vykonávať toto právo pre seba v celom rozsahu. Teda vstup do oprávnenej držby žalobca nepreukázal. Preukázal len vstup do držby, ktorý nebol rozporovaný, a to v roku 1974, kedy začal sporné nehnuteľnosti užívať. Na základe akého podnetu k užívaniu došlo, však preukázané neoblo. Preto chýba predpoklad preto, aby súd mohol uzatvoriť, že držba je oprávnená.

30. Na to, aby žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, musí uplynúť 10-ročná vydržacia lehota. Začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza k splneniu ostatných podmienok vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť oprávnená držba nepretržitá a musí byť nerušená. V priebehu konania však nerušenosť držby preukázaná nebola, pretože bolo zistené, že žalovaná od počiatku kedy si žalobca postavil plot na týchto pozemkoch z jeho konaním nesúhlasila, dokonca vyvolala aj stavebné konanie.

31. Vzhľadom na uvedené okolnosti, ktoré sú podstatné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu správne prvoinštančný súd rozhodol o tom, že žalobca nie je vlastníkom parcely č. XXXX/ X a vyčlenenej parcely XXXX/X, ale že vo verejnom registri zatiaľ nedošlo k takej zmene, aby právny stav aktuálny a fakticky mal za príčinu zmenu tam uvedených informácií. Naopak, žalobca v odvolaní namietal, že žalovaná nadobudla vlastnícke práva k nehnuteľnosti, a to parcele č. XXXX/ X a podiel X/X k parcele EN XXXX/X spôsobom, ktorý nepovažoval za správny. Skutočnosť, že žalovaná nenadobudla podľa žalobcu nehnuteľnosti zákonným spôsobom, nie sú okolností dôležité na preukázanie vzniku vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam. Predmetom dokazovania a preukazovania uplatneného nároku žalobcu nebolo to, že žalovaná sa nestala vlastníčkou sporných nehnuteľností, ale okolnosti svedčiace o tom, že žalobca sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností a vo svoj prospech tieto nehnuteľnosti vydržal. Žalobcovi sa okolnosti dôležité pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nepodarilo preukázať, dôkazné bremeno neuniesol, a preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď žalobu zamietol.

32. Vo vzťahu k námietke, že prvoinštančný súd nevykonal všetky dôkazy, najmä dôkaz ohliadkou na mieste samom odvolací súd udáva, že procesný postup súdu nemôže ovplyvniť jeho rozhodnutia. Nevykonanie dôkazu prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí náležitým spôsobom odôvodnil, dôkaz ohliadkou na mieste samom by nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu o posúdení nároku žalobcu o určenie vlastníckeho práva vydržaním, teda že dobromyseľne vstúpil do držby a počas celého obdobia bol dobromyseľný a nerušený. Touto ohliadkou by bolo zistené len oplotenie nehnuteľnosti, ktorá okolnosť stranami sporu sporná nie je, avšak je spornosť legálnosti postavenia tohto oplotenia. To však nie je v kompetencii odvolacieho súdu.

33. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa , ako správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a , . V odvolacom konaní v plnom rozsahu bola úspešná žalovaná, a preto jej súd v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím prvoinštančným súdom.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.