Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/33/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. I. XXX/X, M., právne zastúpený JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 40, proti žalovanej: Q. I. (predtým S.), nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, T. pod A., právne zastúpená Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Matice slovenskej 17, o zaplatenie 30.540 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.

III. Žalobca je povinný uhradiť svedočné svedkovi Q. Hraňovi.

odôvodnenie:

1. H. podanou na tunajšom súde dňa 7.12.2018, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 18.1.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú, na zaplatenie sumy 30.540 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 30.540,-EUR od 4.11.2018 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovanou tvorili pár približne od leta roku 2012. Počas partnerského spolužitia požičal žalobca žalovanej finančnú hotovosť, tri krát po 5.000,-EUR, t.j. spolu 15.000,-EUR. Žalovaná tieto dlhy uznala, na základe čoho boli spísané tri notárske zápisnice na Notárskom úrade Mgr. Jaroslava Čelechovského, a to v dňoch 19.11.2015, 21.12.2016 a 30.11.2017. Počas obdobia, keď strany tvorili pár, žalovaná spolu so žalobcom spísala a podpísala dňa 13.5.2013 čestné vyhlásenie, ktorým sa zaviazala, že ak žalobca žalovanej poukáže na jej účet vedený v Tatra banke, a.s. finančné prostriedky, má sa za to, že ho o tieto finančné prostriedky žalovaná požiadala a ide o bezúročné pôžičky, pričom tieto sa žalovaná zaviazala na výzvu žalobcu vrátiť. Na základe uvedenej skutočnosti žalobca zaslal žalovanej dňa 14.9.2018 výzvu, aby mu vyplatila do 31.10.2018 sumu vo výške 2.125 EUR na jeho číslo účtu. Žalovaná prevzala výzvu dňa 18.9.2018. Na základe uvedeného žalovaná poukázala žalobcovi dňa 29.10.2018 na účet sumu vo výške 2.125 EUR. Na základe čestného vyhlásenia zo dňa 13.5.2013 žalobca ďalej zaslal žalovanej dňa 21.9.2018 výzvu na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré jej poukazoval na jej žiadosť, z účtu číslo SK31 1100 0000 0029 11191 4144 na účet žalovanej v období marec 2013 až jún 2018, a to v celkovej sume 30.540 EUR. Žalovaná uvedenú výzvu prevzala dňa 24.9.2018. Na základe výzvy mala celkovú sumu 30.540 EUR poukázať žalobcovi do 40 kalendárnych dní od doručenia výzvy, čo však nespravila a na výzvu ani nijako nereagovala. Žalovaný v žalobe podrobne rozpísal jednotlivé čiastkové sumy, ktoré boli poukazované na účet žalovanej v období od 12.3.2013 (poukázaná prvá suma vo výške 400 EUR) až do 18.6.2018 (poukázaná posledná suma vo výške 500 EUR).

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 24.1.2019, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas

odpor. Uviedla v ňom, že so žalobcom žila v spoločnej domácnosti od roku 2012 do roku 2018 v jej rodinnom dome v Obci Lehota pod Vtáčnikom. Žalovaná bola od roku 2012 rozvedená a so svojim bývalým manželom sa dohodla na vyporiadaní ich spoločného majetku, predovšetkým rodinného domu a priľahlých pozemkov, kde žalobca so žalovanou žili v spoločnej domácnosti. Žalovaná mala na základe dohody s bývalým manželom vyplatiť mu pohľadávku v celkovej výške 20.000 EUR, ktorú mala postupne splácať po 5.000 EUR. Žalobca od samého začiatku spoločného spolužitia prispieval na spoločnú domácnosť a to v hotovosti približne po 300 EUR. Následne povedal žalovanej, že jej to bude posielať na účet. Keďže v roku 2012 sa žalovaná dohodla s bývalým manželom na ich spoločnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a v tom čase už boli so žalobcom partneri, žalobca jej mal tieto peniaze postupne požičať (každá pôžička mala byť 5.000 EUR) a preto bolo spísané čestné vyhlásenie. Žalovaná si nakoniec na prvú splátku na vyporiadanie BSM požičala z banky v roku 2013. Práve preto bolo spísané čestné vyhlásenie zo dňa 13.5.2013, pretože žalobca mal poskytnúť žalovanej prvú pôžičku vo výške 5.000 EUR už v roku 2013. Keďže žalovaná nechcela na žalobcu „tlačiť“, vybavila si nakoniec úver v hodnote 5.000 EUR. Všetky zmluvy a listiny so žalobcom boli spísané na základe požiadavky žalobcu, nakoľko žalovaná nemal žiadnu právnu vedomosť a pokladala žalobcu v tom čase za dôveryhodného. Predmetné čestné vyhlásenie bolo určené práve na tieto pôžičky. Platby na účet žalovanej boli realizované za účelom klasického spolupodieľania sa na ich spoločnej domácnosti. Žalobca pracoval v zahraničí a priemerne počas celého tohto obdobia býval doma v mesiaci cca 15 dní. Jeho príjem však bol na úrovni 2.000 EUR a viac. Je úplne bežné a normálne, že sa podieľal na platení všetkých nákladov. Plat žalovanej je na úrovni 750 EUR. V spoločnej domácnosti žili aj dve deti žalovanej, ktoré majú 24 rokov. Príjem žalovanej by nepostačoval aby platila všetky náklady aj za žalobcu a ešte ho aj živila. Dlžnú sumu 2.125 EUR, ktorú žalobca žiadal od žalovanej mu plne uhradila. Nejednalo sa o bežnú domácnosť a ale táto suma slúžila na rekonštrukciu rodinného domu žalovanej. Táto suma nie je premetom tohto konania. Taktiež žalobcovi vrátila všetky veci, ktoré žiadal. Pôžičky uvedené v žalobe nemala žalovaná na aký účel brať, pretože ich nepotrebovala. Tieto peniaze išli na bežný chod spoločnej domácnosti. Potvrdzuje to aj fakt, že boli posielané každý mesiac približne v rovnakej hodnote. Pokiaľ by žalovaná neukončila vzťah so žalobcom, posielal by ich aj naďalej. Podľa názoru žalovanej ide zo strany žalobcu o pomstu za to, že ním ukončila vzťah. Účel posielaných súm vyplýva aj z komunikácie strán aj zo správ pre príjemcu, uvedených ako účel na ktorý boli zasielané. Žalobca ako pôžičku uvádza aj platbu vo výške 120 EUR, určenú na šaty na štátnice pre dcéru žalovanej, pričom išlo o ich spoločný dar pre dcéru žalovanej, o čom vedeli všetci rodinní príslušníci žalovanej. Dcéra a sestry žalovanej zároveň vedeli o tom, že žalobca prispieva každý mesiac na domácnosť. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že so žalovanou existoval v spoločnej domácnosti od roku 2012 až do roku 2018 v jej rodinnom dome v Obci Lehota pod Vtáčnikom. Vyjadrenia žalovanej, ktoré sa týkajú jej predchádzajúceho vzťahu, vyporiadania BSM ako aj notárskych zápisníc, ktoré opisuje žalovaná, nemajú nič spoločné s uplatňovaným nárokom v tomto konaní. Ďalšie tvrdenia žalovanej sú tendenčné, zavádzajúce a klamlivé. Žalobca prispieval žalovanej na spoločnú domácnosť výlučne v hotovosti alebo priamym nákupom spotrebného tovaru, ako potraviny, kozmetika, oblečenie a iné konzumné veci. Nikdy žalovanej nepovedal, že jej na uvádzaný účel bude posielať peniaze na účet. Čestné vyhlásenie z 13.5.2013 sa absolútne neviaže k notárskym zápisniciam. Časový odstup medzi vznikom vyhlásenia a prvou notárskou zápisnicou je cez dva roky. Išlo o záväzky, ktoré boli zabezpečené. Čestné vyhlásenie sa viaže na záväzky žalovanej voči žalobcovi, nakoľko žalovaná sa viackrát pred žalobcom vyjadrovala, že v prípade rozchodu by mu nič neostala dlžná. Nie je pravda, že žalobca mal žalovanej už v roku 2013 poskytnúť 5.000 EUR na vyporiadanie BSM. Pokiaľ jej bolo požičaných zo strany žalobcu 15.000 EUR, tak by jej bol v roku 2013 požičal aj 5.000 EUR a žalovaná by si nebrala úver. Pokiaľ ho v roku 2013 žalovaná podľa vlastných slov „nechcela zaťažovať“, neskôr ho už chcela zaťažovať? Pohľad žalovanej na život presahuje jej príjem. Žalobca sa u žalovanej len výnimočne zdržiaval 15 viac dní.

4. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi.

5. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že so žalovanou sa zoznámil asi v roku 2012. Začali sa stretávať. Vtedy bola ešte vydatá za B. S.. Po nejakom čase sa rozviedla a svoj vzťah zoficiálnili. Bola sama, vychovávala dve dcéry. Žalobca jej pomáhal so spoločnou domácnosťou, staral sa o ňu aj o jej dcéry. Do domácnosti robil nákupy, a dával do nej hotovosť. Bolo treba riešiť nehnuteľnosť žalovanej. Na základe toho bolo spísané čestné vyhlásenie a na základe neho boli poskytnuté peňažné prostriedky na prerábku nehnuteľnosti a na kúpu veci do nehnuteľnosti. Ich spolužitie bolo harmonické, vzťah bol

pekný, ale žalobca dosť času trávil pracovne v zahraničí. V to čase sa na Slovensku zdržiaval asi na obdobia 4 - 5 dní a keďže boli vtedy spolu tak trávil čas u žalovanej. Uvedené prostriedky mali byť použité na prerábku a zariadenie nehnuteľnosti. Žalobca dával žalovanej peniaze v hotovosti a robil nákupy. Plánovali spoločnú budúcnosť. Peniaze jej dával aj ako pôžičky, tie sa mali vynulovať keď vyplatí manžela a vtedy mala na mňa žalobcu „prepísať“ 25% nehnuteľnosti. Rozprávali sa o tom v čase podpísania čestného vyhlásenia. Žalobca mal žalovanej požičať na vyplatenie B. S.. V čase keď boli strany spolu, chcela žalovaná prerábať svoju nehnuteľnosť a na to jej boli žalobcom požičané prostriedky. Dohoda, že po vyplatení manžela žalovanej prepíše žalovaná na žalobcu 25% nehnuteľnosti sa týkala tých pôžičiek, na ktoré boli spísané notárske zápisnice. O limite do ktorého mal žalobca požičať žalovanej sa nebavili, bolo to neobmedzené. Splatnosť nebola dohodnutá. Čestné vyhlásenie z 12.5.2013 vzniklo tak, že žalovaná chcela prerábať nehnuteľnosť. Nie je mysliteľné, aby partner financoval nehnuteľnosť, ktorá nie je jeho, žalobca to chcel mať na papieri. Prevody prebiehali tak, že žalovaná požiadala žalobcu a on jej potom peniaze previedol. Doklad o prevode peňazí na opravu práčky predložil žalobca do spisu omylom. O tom, že si žalovaná požičala z banky žalobca nemal až do súdneho konania vedomosť. K pôžičkám po 5.000 EUR, ktorých sa týkajú notárske zápisnice, došlo tak, že žalovaná chcela vyplatiť bývalého manžela a požiadala žalobcu o pomoc. Notárska zápisnica bola spísaná, pretože sa jednalo o nemalú čiastku. O peniaze žiadala žalovaná, spísanie notárskej zápisnice inicioval žalobca. Čestné vyhlásenie sa malo vzťahovať na financie, ktoré sa požičajú na účet žalovanej, aby mal žalobca aspoň nejaký papier. Všetky tieto sumy sú pôžičky. Medzi stranami bola dohoda, že sa jej to pošle, výšku sumy si vždy zavolali. Prostriedky poukazované na účet žalovanej boli na prerábku nehnuteľnosti. Žalobca však nevie, kde sa všetky peniaze použili.

6. Žalovaná na pojednávaniach uviedla, že so žalobcom sa spoznala v decembri 2011, v spoločnej domácnosti žili od mája 2012. Dňa 8.3.2012 sa rozviedla. Vtedy rozmýšľala, že manžela bude musieť vyplatiť, uvažovala o predaji domu. Žalobca ju presviedčal aby dom nepredávala, že jej požičia a pýtal sa, že koľko potrebuje. Uviedla mu, že 15.000 EUR. S exmanželom sa dohodla, že každý rok mu splatí splátku 5.000 eur. K čestnému vyhláseniu uviedla, že si bola vedomá, že sa týka sumy 15.000 EUR pre manžela. V roku 2013 jej žalobca chcel požičať tých 5.000 EUR, ale požičala jej banka, tak žalobcovi povedala, že nemusí. V roku 2014 jej žalobca nepožičal žiadne peniaze a v rokoch 2015-2017 jej požičal 15.000 EUR na základe notárskych zápisníc. Podpísanie čestného vyhlásenia nepopiera, bolo to dávno, ale je to jej podpis. Brala ako dohodu o tých 15.000 EUR. Vôľa, ktorú vyjadrila v tomto čestnom vyhlásení smerovala k tomu aby mohla vyplatiť manžela. Na jej účet bolo poskytnutých okolo 30.000 EUR. Uvedené prostriedky použila na dom. Financovala za ne plyn, vodu, inkaso, bazénovú chémiu, uteráky, obliečky, taniere, poháre, bežné veci čo treba do domácnosti. S peniazmi nakladala žalovaná. Peniaze, ktoré jej žalobca poslal nebrala ako pôžičku. Od 13.5.2013 jej boli zasielané peniaze na účet uvedený v čestnom vyhlásení. Účel, na ktorý boli prostriedky poskytované bol na spoločnú domácnosť. Žalobca prispieval na domácnosť tým, že posielal prostriedky na účet. Nákupy na zabezpečenie stravy a domácnosti robila žalovaná aj žalobca. Keď išiel žalobca do mesta, urobil nákupy on, bolo to asi dvakrát do mesiaca. Mesačné náklady na domácnosť, keď žili spolu boli okolo tisíc eur. Žalobca bol doma zo začiatku menej, potom častejšie. Čestné vyhlásenie brala žalovaná ako predzmluvu na tých 15.000 EUR. Žalobca to už vedel, vedel to už po rozvode s jej manželom. On si to tak nachystal, dal jej to pred nos a ona to podpísala. Podpisovala aj notárske zápisnice, bola v tom, že on to potom zničí. Svoj podpis na čestnom vyhlásení neodvolala, zabudla na to. Kým žili so žalobcom ako druh a družka, bolo na jej dome preinvestovaných asi 6.000 EUR. Nikdy by si nepožičiavala takú veľkú sumu na takú dlhú dobu. Čestné vyhlásenie popísala v roku 2013, už vtedy jej mal žalobca požičať peniaze, avšak potom sa dozvedela, že jej pôžičku poskytne banka.

7. Svedok JUDr. A. A. na pojednávaní uviedol, že žalobcu pozná asi 8-10 rokov, keď ho spoznal, žil ešte sám. Potom sa žalobca stretol so žalovanou a nasťahoval sa k nej. Na návšteve u nich bol svedok asi 5 krát, na základe pozvania. Bolo to v období keď boli spísané notárske zápisnice. Keď tam bol, pil kávu na terase so žalovanou a ona mu povedala, že nechce zostať žalobcovi nič dlžná. Že mu chce vrátiť všetky pôžičky, aj tie na základe notárskych zápisníc a že nechce na ňom parazitovať ako „zlatokopka“, a že ho nechce vyciciavať. Keď sa rozišli, bolo to zvláštne, jeden týždeň sa žalobca odsťahoval a druhý týždeň tam už mala ďalšieho chlapa. Svedok sa so žalovanou stretol aj mimo ich domu, dokopy sa stretli asi 8-9 krát.

8. Svedok Q. N. na pojednávaní uviedol, že žalovanú pozná 13 rokov, boli sme kolegovia v BM Nováky, so žalobcom je 10-12 rokov kamarát. Vedel, že žalobca požičal žalovanej peniaze, hovoril mu o tom. Bolo to

na vyplatenie jej bývalého manžela a na prerábku nehnuteľnosti. Vie, že jej na vyplatenie manžela požičal 15.000 EUR v troch častiach a popritom jej požičiaval aj na prerábku nehnuteľnosti pričom sa staral aj o rodinu a domácnosť. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol podľa svedka cicanie peňazí žalobcu. Žalobca bol zaľúbený a ona sa podľa toho správala. Žalobca sa svedkovi sťažoval, že jej požičiava veľa peňazí a jej iba vadilo, že je dlho v Nemecku. On tam vtedy rozbiehal firmu. Požičal jej vtedy veľa peňazí na prerábku. Požičal jej aj 15.000 EUR na vyplatenie bývalého manžela, požičal jej to v troch častiach. Požičal jej aj na prerábku domu. Žalobca mu raz povedal, že si chcel dať previesť na seba polovicu domu aby to mal zabezpečené. O výške týchto pôžičiek svedok nemá vedomosť. Počas ich vzťahu sa žalobca zdržiaval v Nemecku aj 2-3 týždne v mesiaci. Žalovanej vadilo žalovanej, že sa žalobca zdržiavala takú dlhú dobu v zahraničí. Počas vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, si svedok všimol, že na dome žalovanej boli vymenené dvere aj vnútro domu. Žalovaná sa mu pochválila, že vymenili aj podlahy. Svedok pracuje v Nemecku, žalobca je jeho nadriadený. V domácnosti žalobcu bol svedok dvakrát, počas ich vzťahu, dátumy si nepamätá.

9. Svedkyňa K., sestra žalovanej na pojednávaní uviedla, že vie o sume 15.000 EUR, ktorú žalobca požičal žalovanej a potom má vedomosť o tom, že prispieval na domácnosť. Prispieval mesačne. Zo začiatku to bolo asi 300 EUR, neskôr okolo 500 EUR. Šaty na štátnice kúpil dcére žalovanej žalobca, on ich aj platil. Prvé dva roky vzťahu nevedel žalobca zabudnúť na svoju bývalú priateľku, nosil aj prsteň, ktorý mal od nej, čo žalovanej vadilo. So žalovanou chceli mať spolu dieťa. Žalovaná si ho chcela vziať. Peniaze na účet žalovanej boli poukazované na domácnosť, svedkyňa to vie od žalovanej, bolo to okolo 300-500 EUR mesačne. Čo sa týka prác v dome žalovanej, robili napr. elektrinu, za ktorú peniaze žalobcovi vrátila. Ostatné práce robila najmä žalovaná, žalobca sedel za počítačom alebo niekde behal. Čo sa týka roboty, riešila to väčšinou žalovaná s dcérami, či už to bolo zarovnávanie dvora alebo výmena dverí. Hodnotu prác svedkyňa odhadnúť nevie, žalovaná robila aj nadčasy aby zarobila viac.

10. Svedkyňa C. S., dcéra žalovanej na pojednávaní uviedla, že bývala v domácnosti po celý čas keď tam býval aj žalobca. Má vedomosť o tom, že žalobca požičal žalovanej15.000 EUR, o iných pôžičkách nevie. Žalobca s nimi býval v jednej domácnosti, prispieval na domácnosť, na domáce potreby a podobne. Svedkyňa bola väčšinou prítomná pri rozhovore svojej matky a žalobcu. Dohodli sa, že to budú peniaze na domácnosť. Žalobca prispieval na domácnosť sumou 300-400 EUR. Prispieval každý mesiac, keďže každý mesiac tam býval. Na začiatku sa u nich žalobca zdržiaval asi 4-krát do mesiaca, ku koncu bol viac doma ako v zahraničí. Žalobca požičal žalovanej 15.000 EUR po 5.000 EUR každý rok. Svedkyňa vie, že sa riešili tie tri notárske zápisnice, riešili sa aj príspevky na domácnosť ale to sa riešilo tak 2-3 krát do roka. Žalovaná žalobcu veľmi ľúbila. Keď žalobca prišiel z Nemecka, vždy mal všetko nachystané, navarené, vypraté, vtedy trávili čas spolu. Keď odišiel do Nemecka, tak mu žalovaná volala. Počas ich vzťahu boli na dome vykonávané iba minimálne rekonštrukčné práce, maľovanie a dlažba na terase. Prerábala sa aj kúpeľňa a toaleta. Prerábala som to svedkyňa so žalovanou, lepili kachličky, žalobca sedel pri počítači. Boli vymenené dvere, platila ich žalovaná. Terasu platila tiež žalovaná z jej peňazí. Žalovaná si zo svojich peňazí šetrila, robila aj nadčasy. Vyživovacia povinnosť biologického otca na každú z dcér žalovanej bola v tom čase po 200 EUR. O výške príjmu žalovanej svedkyňa nemá vedomosť, ale vie, že žalovaná často pracovala aj počas víkendov. Žalovaná vedela ušetriť, okrem toho tie práce sa robili 6,5 roka. Umývačku riadu a rúru si žalovaná kúpila za to, že tri mesiace nonstop ťahala v práci nadčasy. S peňažnými prostriedkami, ktoré boli žalovanej poskytnuté žalobcom jej účet, mohla žalovaná samostatne nakladať.

11. Svedkyňa Ing. C. S., dcéra žalovanej na pojednávaní uviedla, že žalobca žil v jednej domácnosti s jej matkou skoro sedem rokov. Ten problém, ktorý nastal je z pomsty žalobcu za to, že si žalovaná našla priateľa, po tom čo sa rozišli. Kým priateľa nemala, tak toto nebolo. Žalobca žiada od žalovanej peniaze, ktoré jej dobrovoľne posielal na účet. Žalobca a žalovaná chceli mať spolu dieťa, snažili sa o to. Svedkyňa vie, že žalobca požičal žalovanej 15.000 alebo 20.000 EUR pre biologického otca svedkyne. Po čase navrhoval, že by mohla žalovaná na neho previesť polovicu domu. Šaty k promócii, to bol dar. Svedkyňa vtedy prišla domov, dali jej šaty, boli tam obaja a povedali jej, že je to dar. Svedkyňa nevie, kto jej tie šaty kúpil, neriešila to. Žalovaná chodila stále do práce, ťahala aj nadčasy. Ťahala vkuse zmeny, aj šestnástky. Svedkyňa nevie, že by si žalovaná požičiavala peniaze aj od niekoho iného. Vie, že vyše 2.000 EUR ktoré boli za elektrinu, vrátila žalovaná žalobcovi. Rekonštrukčné práce robila svedkyňa, žalovaná, sestra svedkyne a robotník. Tieto úpravy platila žalovaná zo svojich peňazí. Nejakou časťou možno prispel aj žalobca. Možno z tých mesačných príspevkov. Výška tých príspevkov bola 300-400 EUR. Žalobca sa v ich domácnostiach zdržiaval zo začiatku jeden týždeň, neskôr viac, aj tri týždne.

Nákupy do domácnosti robili svedkyňa so sestrou, alebo žalobca, sem tam išli aj s matkou. Peniaze mala svedkyňa od matky. Svedkyňa bola prítomná keď chcel žalobca na seba prepísať polovicu domu. Bolo to preto aby mu žalovaná nemusela vrátiť peniaze, ktoré jej požičal pre biologického otca svedkyne a tiež, že keď budú mať dieťa tak, že chce aspoň polovicu domu. O nejakých ďalších pôžičkách okrem notárskych zápisníc svedkyňa nemá nevie.

12. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: notárska zápisnica č. N65/2015 zo dňa 19.11.2015 č.l. 9, zmluva o pôžičke zo dňa 18.11.2015 č.l. 12, notárska zápisnica č. N151/2016 zo dňa 21.12.2016 č.l. 17, notárska zápisnica č. N116/2017 zo dňa 30.11.2017 č.l. 21, čestné vyhlásenie zo dňa 13.5.2013 č.l. 25, detaily pohybu na účtoch č.l. 26 - 29, výzva zo dňa 14.9.2018 č.l. 30, podací lístok č.l. 31, záznam o sledovaní zásielky č.l. 32, detaily pohybov na účtoch č.l. 33 - 124, súpis pohybov na účtoch č.l. 125 - 126, výzva na vrátenie pôžičky zo dňa 21.9.2018 č.l. 127, podací lístok č.l. 131, záznam o sledovaní zásielky č.l. 132, prehľad pohybov na účte č.l. 133, výpis z LV č. 995 pre k.ú. Lehota pod Vtáčnikom, elektronická komunikácia č.l. 178, dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 30.8.2012 č.l. 180, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 12.9.2013 č.l. 182, súpis vyhotovený žalobcom - kúpa nových vecí a prerábka nehnuteľnosti počas vzťahu účastníkov č.l. 220 - 222, výsledky lustrácie v Sociálnej poisťovni č.l. 245 - 246, potvrdenia o výške príjmu žalovanej č.l. 250 + 259 - 269, notárske zápisnice č. N10/2020 a č. N11/2020, elektronická komunikácia, výzva na vrátenie pôžičky, vyjadrenie k výzve, vyjadrenie žalobcu k listu žalovanej, listiny predložené žalobcom v zakladačoch - v počte 11ks.

13. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal

15. Podľa domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

16. Žalobca sa od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 30.540 EUR spolu s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky. Poukázal pritom na Čestné vyhlásenie zo dňa 13.5.2013, ktoré podpísali žalovaná aj žalobca. V tejto listine sa v prvej osobe v mene žalovanej uvádza, že žalobca a žalovaná tvoria pár od roku 2012, a že touto listinou uzatvorili dohodu, že pokiaľ žalobca poukáže žalovanej na jej bankový účet (presne špecifikovaný v tejto listine) finančné prostriedky, má sa za to, že ho o to žalovaná požiadala a teda pôjde o bezúročné pôžičky a tieto sa mu zaväzuje na jeho výzvu vrátiť na jeho účet (špecifikovaný v tejto listine).

17. Medzi stranami nebolo sporné, že v čase od 12.3.2013 do 18.6.2018 boli žalobcom poukazované sumy v rôznych výškach na účet žalovanej, označený v predmetnom „čestnom vyhlásení“. Najnižšia suma, ktorá bola poukázaná bola 60 EUR, najvyššia 1.000 EUR, najčastejšie však išlo o čiastky vo výškach od 200 do 500 EUR. Sporným bol právny titul, na základe ktorého žalobca uvedené peňažné prostriedky poukazoval. Žalovaná nesúhlasila s tým, že ide o pôžičky a tvrdila, že išlo o príspevky na spoločnú domácnosť, ktorú žalobca a žalovaná v tom čase ako pár tvorili.

18. Súd sa v prvom rade zaoberal povahou listiny, označenej ako „čestné vyhlásenie“. Z jej obsahu vyplýva, že nejde o jednostranný právny úkon, ako napovedá jej označenie ale o dohodu, t.j. o dvojstranný právny úkon, je to uvedené v texte listiny a listina je podpísaná oboma stranami. Žalobca tvrdí, že na základe uvedeného „čestného vyhlásenia“ poukazoval žalovanej na jej účet peniaze. Toto tvrdenie žalobcu, spolu s okolnosťou, že „čestné vyhlásenie“ je podľa svojho obsahu vlastne dohodou (t.j. písomnou zmluvou) by mohlo nasvedčovať tomu, že sa v danom prípade jedná o zmluvu o pôžičke. Zmluva o pôžičke je tzv. reálnou zmluvou. To znamená, že pôžička vzniká až samotným odovzdaním peňazí dlžníkovi. Na platnosť zmluvy o pôžičke je preto potrebná v prvom rade dohoda zmluvných strán o prenechaní druhovo určených vecí (t.j. aj peňazí) veriteľom dlžníkovi a následne aj samotné odovzdanie týchto vecí (pričom pod takéto odovzdanie spadá aj prevod peňazí na účet). Podľa názoru súdu neoddeliteľnou súčasťou takejto dohody musí byť aj určenie množstva požičaných peňazí, ktoré musí byť odsúhlasené oboma stranami. Uvedené množstvu nemusí byť určené presnou sumou, musí

však byť vymedzené tak, že obe strany sú už v čase uzatvorenia zmluvy uzrozumené s tým aká bude napokon výška pôžičky, resp. je možné jej výšku v čase uzatvorenia zmluvy vypočítať. V „čestnom vyhlásení“, ktoré bolo predložené súdu totiž absentuje akékoľvek bližšie určenie sumy, ktorá má byť požičaná, napríklad maximálna výška pôžičky, či jej nejaké rozvrhnutie na konkrétne časové obdobie. V prípade, že sú peniaze opakovane posielané na účet v rôznych výškach a v rôznych obdobiach, každému prevodu peňazí by mala predchádzať čiastková dohoda strán o prenechaní konkrétnej sumy peňazí poukazovaných na účet dlžníkovi titulom pôžičky. Čiastkové dohody týkajúce sa jednotlivých súm preukázané neboli. Podľa názoru súdu nie je možné považovať zmluvu o pôžičke za platnú, pokiaľ je formulovaná tak, že je v nej bez ďalšieho formulácia: „pokiaľ veriteľ poukáže dlžníkovi na jeho bankový účet finančné prostriedky, má sa za to, že ho o to dlžník požiadal a teda pôjde o bezúročné pôžičky“. Predložené „čestné vyhlásenie“ tak ako je formulované má totiž len povahu rámcovej zmluvy, pričom sa na platné uzavretie pôžičky musí vyžadovať aj preukázanie žiadosti žalovanej týkajúce sa vždy konkrétnej požičanej sumy, t.j. každého čiastkového prevodu. Podľa názoru súdu, pri každom takomto čiastkovom prevode určitej sumy na účet žalovanej, pokiaľ mala byť pôžičkou, musela byť preukázaná aj vôľa žalovanej, t.j. skutočnosť, že o túto sumu žalobcu žiada, pričom konkludentný súhlas žalobcu je vyjadrený následným prevodom čiastkovej sumy. V opačnom prípade totiž zostáva výška pôžičky výlučne na vôli veriteľa a ten si môže sám určiť výšku pôžičky, čo presahuje rámec zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, vyjadrujúceho vôľu oboch zmluvných strán. T.j. veriteľ. môže „naposielať“ na účet druhej strany (dlžníka) „koľko chce“ a potom to kedykoľvek od dlžníka požadovať naspäť titulom pôžičky.

19. Napokon sám žalobca nemal celkom jasno v tom, či všetky sumy, ktoré postupne poukázal na účet žalovanej a ktoré boli obsiahnuté v žalobnom návrhu, boli naozaj mienené ako pôžička a či teda na jeho strane pôvodne existovala vôľa poskytnúť peniaze žalovanej s tým aby mu boli tieto konkrétne sumy v budúcnosti vrátené. Súd poukazuje na prevod, ktorý namietla žalovaná, kde je vyslovene uvedené, že išlo o peniaze pre žalovanú na opravu práčky (zo dňa 10.4.2015) a ku ktorému sa sám žalovaný na pojednávaní dňa 1.10.2019 vyjadril tak, že doklad o prevode peňazí na opravu práčky predložil do spisu omylom. Z uvedeného tvrdenia teda logicky vyplýva, že nie všetky prevody na účet žalovanej zrejme mali byť pôžičkou. Obdobne je to s ďalším prevodom, ktorý namietala žalovaná a to zo dňa 10.6.2017, označenom ako „Dada šaty štátnice“. Z výpovede svedkyne Ing. Natálie Balážovej vyplynulo, že tieto šaty mali byť darom pre ňu, k jej štátniciam od žalobcu a žalovanej. Sám žalobca sa na pojednávaní dňa 22.11.2019 vyjadril, že táto suma nemá byť premetom konania. Aj napriek týmto uvádzaným vyjadreniam, že niektoré pôvodne žalované sumy by nemali byť premetom sporu, žalobca petit žaloby následne žiadnym spôsobom neupravil a na celom svojom nároku zotrval až do vyhlásenia rozsudku.

20. Žalobca zahrnul do žalovanej sumy aj prevod na účet žalovanej z 12.3.2013 v sume 400 EUR. „Čestné vyhlásenie“ však bolo spísané až 13.5.2013. Uvedená suma tak nemohla byť poukazovaná na základe „čestného vyhlásenia“, keďže uvedený prevod mu časovo predchádzal. Žalobca v konaní nevysvetlil ani právny titul prevodu tejto sumy a ani dôvod, prečo ho zahrnul do nároku uplatneného žalobou.

21. Súd poukazuje predovšetkým na to, že žalobcu zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno, t.j. pokiaľ uvádzal nejaké skutkové tvrdenia, bol povinný ich preukázať. Samotné splnenie dôkaznej povinnosti (teda navrhnutie a predloženie dôkazov) však automaticky neznamená aj unesenie dôkazného bremena. Žalobca navrhol v konaní svedkov, ktorých výpovede mali potvrdiť ním tvrdené skutkové okolnosti. Z výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom však nevyplynula existencia iných pôžičiek, než tých, ktoré boli požičané na základe notárskych zápisníc, ktoré boli v úhrnnej výške 15.000 EUR, ich existencia nebola sporná a neboli ani premetom sporu. Svedok Hraňo uviedol, že žalovaná si od žalobcu požičala na rekonštrukciu svojho domu avšak nič konkrétne k tomu neuviedol, ani okolnosti pôžičky, ani dátum kedy sa tak malo stať a ani sumu pôžičky.

22. Žalobca tvrdil, že peniaze poukazované na účet žalovanej mali byť požičané žalovanej len na rekonštrukciu jej nehnuteľností. Uvedené tvrdenie žalovaná popierala a žalobcovi sa ho nepodarilo preukázať. Čo sa týka požičania peňazí na rekonštrukciu, medzi stranami nebola sporná len pôžička v sume 2.125 EUR, ktorú žalobca žalovanej poskytol a ktorá bola použitá na rekonštrukciu elektroinštalácie v dome žalovanej. Tú však vrátila žalovaná žalobcovi ešte pred podaním žaloby, čo tiež nebolo medzi stranami sporné. V „čestnom vyhlásení“ zo dňa 13.5.2013 sa neuvádza, že požičanie

peňazí by sa malo vzťahovať len na účel rekonštrukcie nehnuteľností. Žalobca tiež nepreukázal, aká čiastka z ním poukázaných peňazí bola skutočne použitá na rekonštrukciu domu žalovanej, kedy sa rekonštrukcia skutočne realizovala a koľko napokon stála.

23. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že prostriedky, ktoré poukazoval žalovanej na jej účet boli poskytované titulom pôžičky.

24. Pokiaľ by v konaní nebol preukázaný právny titul, na základe ktorého boli peňažné prostriedky poukazované žalobcom na účet žalovanej, bola by ich žalovaná povinná vrátiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia . Žalovaná sa však v konaní bránila tým, že sumy, ktoré jej žalobca poukazoval na účet boli príspevky na chod spoločnej domácnosti.

25. Pojem „domácnosť“ je v ustanovení vymedzený tak, že ide o trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločné uhrádzajú náklady na svoje potreby. Takéto spolužitie je trvalé vtedy, ak objektívne zistiteľné okolnosti nasvedčujú o úmysle osôb založiť a viesť také spolužitie nie iba na prechodnú dobu. Spoločné uhrádzanie nákladov na životné potreby možno charakterizovať ako hospodárske spolužitie, pri ktorom osoby spoločne hospodária so svojimi príjmami, nie sú presne oddeľované finančné prostriedky a nerozlišuje sa, ktoré veci v domácnosti môžu tieto osoby užívať.

26. Medi stranami nebolo sporné, že v období od roku 2012 do 8.7.2018 mali spolu vzťah a po rozvode žalovanej a nasťahovaní sa žalobcu do jej domu tvorili strany sporu spoločnú domácnosť. Sám žalobca tvrdí, že so žalovanou plánovali spoločnú budúcnosť. Aj z výpovedí svedkýň vyplynulo, že sa strany mali radi, spočiatku žili veľmi pekne a dokonca chceli mať spolu dieťa. Súd má teda za to, že prostriedky ktoré poukazoval žalobca na účet žalovanej boli príspevkami na spoločnú domácnosť, t.j. žalobca sa nimi podieľal na chode spoločnej domácnosti. Nasvedčuje o tomu aj označenie niektorých bezhotovostných prevodov, ako „platba za vodu“, „poistka na dom“, „oprava práčky“ a pod.. Neboli podstatné námietky žalobcu, že na domácnosť prispieval inými spôsobmi, t.j. bezhotovostnými platbami, výberom peňazí z bankomatu a následnými nákupmi. Tieto príspevky nevylučujú, že by sa na chode domácnosti podieľal aj posielaním peňazí na účet, obzvlášť keď nebol dlhší čas prítomný v spoločnej domácnosti a jeho príjem v zahraničí mu príspevky v takejto výške umožňoval. Rovnako boli irelevantné námietky žalobcu, že v spoločnej domácnosti trávil málo času, keďže sa pracovne zdržiaval v Nemecku. Je všeobecne známe, že veľa slovenských rodín, resp. spoločných domácnosti v súčasnej dobe z ekonomických dôvodov funguje tak, že jeden z partnerov pracuje v zahraničí, kde sa aj zdržiava dlhšiu dobu a domov chodí len občas, no napriek tomu nemožno hovoriť o tom, že by už nebol súčasťou rodiny, či spoločnej domácnosti, a že by z toho dôvodu na spoločnú domácnosť neprispieval. Žalobca tiež namietal, že peniaze poukazoval žalovanej aj na rekonštrukciu domu, ktorý patrí len jej. Z dokazovania však vyplynulo a uviedol to aj sám žalobca, že chcel, aby mu žalovaná v budúcnosti previedla (t.j. darovala) 25% jej nehnuteľností. Súd teda posudzuje poukazovanie peňazí aj v tomto kontexte, t.j. žalobca mal záujem na rekonštrukcii a celkovom zveľadení domu žalovanej napriek tomu, že v tom čase nebol jej vlastníkom.

27. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že prostriedky, ktoré žalobca poukázal na účet žalovanej v období od 12.3.2013 do 18.6.2018 boli príspevkami na spoločnú domácnosť, ktorú žalobca a žalovaná v tom čase tvorili, boli aj spotrebované na chod spoločnej domácnosti a preto nie je dôvod aby ich žalovaná mala povinnosť žalobcovi vrátiť a to aj napriek tomu, že ich spoločná domácnosť zanikla. Žaloba tak nie je dôvodná a súd ju preto v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa (ďalej len ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. 30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

32. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, možno konštatovať, že žalovaná bola v plnom rozsahu v spore úspešná. Súd jej preto priznal proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.

33. Svedok Daniel Hraňo, si v zákonnej lehote po svojej výpovedi uplatnil nárok na svedočné. Žalobca ako neúspešná strana sporu bude povinný mu toto svedočné uhradiť.

34. O konkrétnej výške trov konania, t.j. aj o výše svedočného, bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.