Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: MARKMONT, s.r.o., IČO: 36 845 728, Štefánikova 3024, Bardejov, právne zastúpený: JUDr. Rastislav Hudák, advokát, Alžbetina 41, Košice, proti žalovanému: Podzemní stavby KOSPER, a.s., IČO: 26 726 963, Ječná 2, Praha 2, Česká republika, podnikajúca na území SR: Podzemní stavby KOSPER, a.s. organizačná zložka, IČO: 35 555 441, Mlynská 1214/2, Smižany, právne zastúpený: JUDr. Zuzana Kollárová, advokátka, Zimná 59, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 14.143,50 eur s prísl. a vzájomnom návrhu o zaplatenie 21.343,76 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 29.10.2019, č.k. - 214 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.143,50 eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 5.099,50 eur od 21.2.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 770,00 eur od 21.2.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 8.274,00 eur od 21.3.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur; vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 21.343,76 eur zamietol; rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania a štát má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 10.4.2017, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia uvedených súm s úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené vyššie, titulom nezaplatenia ceny za vykonané práce.

3. Dôvodil, že žalovaný si u neho objednal stavebné a pomocné práce na stavbe Jozefská v Bratislave, neskôr na základe dohody a podľa aktuálnej potreby aj na iných stavbách žalovaného s dohodnutou cenou 7,00 eur/1 hodina. Cenu vykonaných prác vyúčtoval:

- faktúrou č. 2016005 zo dňa 31.1.2016, splatnou 20.2.2016 vystavenou na sumu 5.099,50 eur bez DPH (stavebné a pomocné práce na základe objednávky č. 301015/02) na stavbe Jozefská vo výške 3.965,50 eur a na stavbe Panenská vo výške 1.134,00 eur;

- faktúrou č. 2016007 zo dňa 31.1.2016, splatnou 20.2.2016 vystavenou na sumu 770,00 eur bez DPH (stavebné a pomocné práce na základe objednávky č. 301015/02) na stavbe Zochová;

- faktúrou č. 2016010 zo dňa 29.9.2016, splatnou 20.3.2016 vystavenou na sumu 8.274,50 eur bez DPH (stavebné a pomocné práce na základe objednávky č. 301015/02) na stavbe Panenská vo výške

1.386,00 eur, stavbe Jozefská vo výške 5.698,50 eur, stavbe Mierová vo výške 616,00 eur a stavbe Zochová vo výške 574,00 eur. Cena vykonaných prác teda predstavuje 14.143,50,00 eur, ktorá mu zo strany žalovaného nebola zaplatená.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že

- dohodnutá cena za práce nebola 7,00 eur/1 hodina,

- práce neboli vykonané kvalitne a podľa pokynov žalovaného, dôsledkom čoho bolo, že žalovaný listom zo dňa 12.4.2016 „Reklamácia prác prevedených Vašimi pracovníkmi“ vytkol žalovaného vady ním realizovaných prác na stavbe Zochová v celom rozsahu. Vady mali spočívať v tom, že v mesiacoch február a marec 2016 na stavbe Zochová Bratislava boli realizované zvary vsunutých prevázok medzi zvislé paženia tak nekvalitne, že pri napínaní kotiev došlo k utrhnutiu zvarov všetkých prevázok realizovaných pracovníkmi žalobcu. Žalobca bol vyzvaný, aby okamžite upravil všetky prevázky na svoje náklady, napol odtrhnuté kotvy a zároveň mu bolo oznámené, že do vykonania nápravy bude pozastavené vyplácanie všetkých faktúr. Na uvedenú reklamáciu žalobca žiadnym spôsobom nereagoval, nepoprel tvrdenia žalovaného uvedené v reklamačnom liste, preto mal žalovaný za to, že ich v celom rozsahu uznal.

- v priebehu konania uzavrel, že z nároku uplatneného žalobou neuznáva sumu 574,00 eur ako časť fakturovanej sumy 8.274,00 eur faktúrou č. 2016010, vo zvyšku pohľadávku žalobcu nepopiera.

5. Keďže nekvalitne prevedenými prácami mu vznikla škoda v celkovej výške 21.343,76 eur, uplatnil si ju voči žalobcovi vzájomným návrhom. Škoda pozostáva z 1/ zabezpečenie zápor proti ďalšiemu posunu prisypaním stavebnej jamy kamenivom vo výške 731,72 eur (166,3 t x 4,40 eur/tona), doprava a práce bagrom na prisypanie pohnutej záporovej steny a vytvorenie novej pracovnej plošiny vo výške 560,00 eur (Bager TAKEUTCH 130 - 35 eur/mth x 16 mth); 2/ havarijné pozváranie prevázok proti ďalšiemu posunu záporovej steny vo výške 14 x 36,00 eur; 3/ dodatočné havarijné spevnenie zápor po odtrhnutí prevázok a posunu zvislých zápor nariadené statikom stavby proti ďalšiemu posunu vo výške 2.250,00 eur; 4/ projekčné práce súvisiace s prepracovaním statiky zvislých železobetónových konštrukcií vzhľadom na posunuté záporové paženie a zmenšenie profilu stavebnej jamy vo výške 1.124,84 eur; 5/ zmenšenie stavebnej jamy v časti uličnej fronty vo výške 8.625,00 eur; 6/ vyrovnanie pohnutej steny striekaným betónom vo výške 616,20 eur (3,7 m2 x 116,54 eur/m2); 7/ pokuta za zdržanie stavby investorom vo výške 6.000,00 eur (12 dní x 500,00 eur/deň). Kompenzačnú námietku si tak uplatnil do výšky nepopretej časti pohľadávky žalobcu, t.j. sumy 13.569,50 eur a vo zvyšku, t.j. 7.774,26 eur predstavuje nárok žalovaného na náhradu škody.

6. Žalobca uplatnený nárok žalovaného neuznal s tým, že tento žalovaný nepreukázal.

7. Nesporným v konaní bolo:

- existencia objednávky č. 301015/02, vykonanie dohodnutých prác za cenu 7,00 eur/hod., skutočnosť, že žalobca vykonával pre žalovaného práce aj na iných stavbách;

- existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 13.569,50 eur (žalovaný ju v tejto výške nerozporoval);

- skutočnosť, že došlo k prasknutiu zvarov, následnej sanácii a zmenšeniu stavebnej jamy.

8. Spornými skutočnosťami bolo:

- či zamestnanec žalobcu W. ako zvárač robil vadné zvary na stavbe Zochová Bratislava v mesiaci február a marec 2016, ktoré pri upínaní kotiev praskli, v dôsledku čoho vznikla žalovanému škoda,

- celý základ žalovaným uplatneného nároku na náhradu škody vrátane jej výšky.

- zo sumy uplatnenej žalobcom bola spornou suma 574,00 eur zodpovedajúca odmene žalobcu za práce na stavbe Zochová, ktorú žalovaný namietal pre vadnosť plnenia.

9. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovné:

- objednávkou č. 301015/02 zo dňa 30.10.2015 si žalovaný objednal u žalobcu stavebné a pomocné práce na stavbe Jozefská v Bratislave s termínom začatia prác určenom po dohode so stavbyvedúcim. Prevedené práce mali byť fakturované raz mesačne, na základe objednávateľom odsúhlaseného súpisu vykonaných prác;

- faktúrou č. 2016005 zo dňa 31.1.2016, splatnou 20.2.2016, vystavenou na sumu 5.099,50 eur bez DPH vyúčtoval žalobca žalovanému cenu stavebných a pomocných prác na základe objednávky č. 301015/02 na stavbe Jozefská vo výške 3.965,50 eur a na stavbe Panenská vo výške 1.134,00 eur;

- faktúrou č. 2016007 zo dňa 31.1.2016, splatnou 20.2.2016 vystavenou na sumu 770,00 eur bez DPH vyúčtoval žalobca žalovanému cenu vykonaných stavebných a pomocných prác na základe objednávky č. 301015/02 na stavbe Zochová;

- faktúrou č. 2016010 zo dňa 29.2.2016, splatnou , vystavenou na sumu 8.274,50 eur bez DPH, vyúčtoval žalobca žalovanému cenu stavebných a pomocných prác na základe objednávky č. 301015/02 na stavbe Panenská vo výške 1.386,00 eur, stavbe Jozefská vo výške 5.698,50 eur, stavbe Mierová vo výške 616,00 eur a stavbe Zochová vo výške 574,00 eur.

- listom zo dňa 12.4.2016 „Reklamácia prác prevedených Vašimi pracovníkmi“, žalovaný reklamoval práce prevedené pracovníkmi žalobcu vykonávané v mesiacoch 02, 03/2016 na stavbe Zochová v Bratislave, kde žalobca mal na základe požiadaviek žalovaného dodať pracovníkov s platným zváračským preukazom. Oznámil, že pri stavebných prácach vykonávaných pracovníkmi žalobcu, konkrétne p. Milanom Kasičom, ktorý bol poverený ako predák zváraním vsunutých prevázok medzi zvislé paženie - HEB 140, neboli dodržané postupy a nezasunuli vodorovné prevázky do zvislých HEB profilov, zvary boli vykonané totálne nekvalitne a pri napínaní kotiev v dňoch 5. - 6.3.2016 došlo k utrhnutiu zvarov všetkých prevázok realizovaných pracovníkmi žalobcu. Žalovaný žiadal o okamžitú úpravu všetkých prevázok pracovníkmi žalobcu a zároveň žiadal, aby žalobca na vlastné náklady napol odtrhnuté kotvy, pričom do odstránenia uvedených vád pozastavil žalobcovi preplatenie všetkých vystavených faktúr.

- listom zo dňa 23.2.2017 vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 14.143,50 eur, na ktorý reagoval žalovaný listom zo dňa 7.3.2017, kde uviedol, že voči prácam žalobcu dňa 12.4.2016 uplatnil reklamáciu, na ktorú žalobca nereagoval odstránením vád, čím vznikla škoda zmenšením profilu stavebnej jamy. Následne investor si voči žalovanému uplatnil náhradu škody, preto zadržal žalovaný finančné prostriedky pre žalobcu a keďže predpokladá, že nárok investora bude prevyšovať túto zadržanú sumu, nie je schopný finančné prostriedky uhradiť do vyriešenia sporu s investorom.

- Objednávkou č. 160216/02 zo dňa 16.2.2016 si žalovaný u spoločnosti Implement s.r.o. Chorvátsky Grob objednal zemné práce - návoz recyklátu na stavbu Zochová v Bratislave. Táto spoločnosť vystavila dňa 15.4.2016 faktúru č. 2016013 na sumu 14.931,82 eur, splatnú 30.4.2016, ktorá bola žalovaným uhradená.

- Objednávkou č. 080113/02 zo dňa 8.1.2016 si žalovaný u spoločnosti VUIS - Zakladanie stavieb s.r.o. objednal predopnutie kotiev na stavbe Zochová v Bratislave. Táto spoločnosť vystavila žalovanému dňa 14.3.2016 faktúru č. 2016022 na sumu 600,00 eur s dňom dodania služieb 11.3.2016. Podľa súpisu vykonaných prác zo dňa 11.3.2016 sa malo jednať o predopnutie kotiev 3Lp. Faktúra bola žalovaným uhradená.

- Podzemní stavby Brno s.r.o. vystavila dňa 30.11.2016 žalovanému faktúru č. 118/2016 na sumu 10.359,10 eur splatnú 30.12.2016 za práce prevedené na stavbe Zochová - Bratislava, ktorá bola žalovaným uhradená.

- Podľa výpisov zo stavebného denníka (zápisy sa týkajú dní od 29.11.2015 do 5.4.2016) mali byť vykonané práce odkop podložia a následný zásyp vrstiev, naváranie prevázok + horných rozpier na záporovej stene od cesty, čerpanie vody, chemická injektáž. Dňa 17.3.2016 mali byť vykonané práce zloženie žeriavom, bager do stavebnej jamy, vytiahnutie z jamy, naváranie prevázok ; horných rozpier na záporovej stene od cesty, čerpanie vody, chemická injektáž, odkop podložia a následný zásyp jednotlivých vrstiev, stavba lešenia pre rozpory. Dňa 18.3.2016 sa mali vykonať práce odkop podložia a následné vytváranie jednotlivých vrstiev a drenážneho systému, čerpanie vody, dokončenie rozpier na záporovej stene a následná demontáž lešenia, chemická injektáž, sekanie. Dňa 19.3.2016 mali byť vykonané práce odkop podložia a následné vytváranie jednotlivých vrstiev a drenážneho systému, čerpanie podzemnej vody, injektáž, stavby lešenia. Dňa 20.3.2016 mali byť vykonané práce odkop podložia a následné vytváranie podložia a drenážneho systému, chemická injektáž stien, čerpanie vody.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a nasl. (právna úprava náhrady škody), a nasl. (právna úprava zmluvy o dielo), a nasl. (vady diela, právna úprava nárokov z vád diela).

11. Súd prvej inštancie dokazovanie zameral na preukázanie nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi a dospel k záveru, že žalovaný ho nepreukázal ani čo do dôvodu, ani výšky. Z evidencie dochádzky Milana N. mal totiž za preukázané, že na stavbe Zochová pracoval od 22.2.2016 do 29.2.2016

a od 7.3.2016 do 18.3.2016. Svedok W. N. potvrdil, že na stavbe zváral, avšak malo ísť o zábradlie, nie o sporné zvary, inak tam robil len pomocné práce. K utrhnutiu zvarov malo dôjsť v dňoch 5. - 6.3.2016 pri napínaní kotiev, teda v čase, keď Milan N. na stavbe nepracoval. Následne mal mať žalovaný havarijnú situáciu, ktorú mal riešiť za pomoci svojich pracovníkov a firiem VUIS - Zakladanie stavieb s.r.o., Implement s.r.o. a podzemní stavby Brno s.r.o.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že by na vadnosť zvarov upozornil, a to napriek tomu, že na stavbe mal svojho stavbyvedúceho, ktorý pracovníkov kontroloval. Z časti stavebného denníka predloženého žalovaným nie je zrejmý žiaden záznam o chybných zvaroch ani o osobe, ktorá by tieto chybné zvary mala urobiť. Svedok V. G. potvrdil, že na stavbe videl viacerých zváračov a potvrdil, že aj sám žalovaný mal svojich zváračov, čo je zrejmé aj z výpovede Ing. N.. Dôvodil, že konateľ žalovaného Ing. N. síce uvádzal, že spodné zvary mal realizovať len W. N., avšak nebol na stavbe denne, preto nemohol vedieť, kto a kde zváral a záznamy o osobách, ktoré zvárali, ako i o miestach a čase zvárania súdu predložené neboli. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že na stavbe pracovalo viacero zváračov, avšak žalovaný nepreukázal, ktorý zvárač a kedy realizoval údajné vadné zvary.

13. V ďalšom súd prvej inštancie argumentoval, že napriek skutočnosti, že u žalovaného malo dôjsť k havarijnej situácií, nebol predložený žiaden záznam žalovaného potvrdzujúci skutočnosť, že by žalobcu o havarijnej situácie informoval, hoci zamestnanci žalobcu na stavbe v týchto dňoch pracovali, a to napriek tomu, že v súlade s objednávkou č. 301015/02 sa mal o každej škode spísať zápis. Žalobcu informoval až listom zo dňa 12.4.2016, kedy reklamoval prácu zvárača Milana N. a žiadal o nápravu, aj keď v uvedenom čase už mal mať nápravu za pomoci iných firiem vykonanú, keďže firma Implement s.r.o. vystavila faktúru č. 2016013 za služby dodané 31.3.2016, spoločnosť VUIS- zakladanie stavieb s.r.o. faktúru č. 2016022 za služby dodané 11.3.2016. Súd prvej inštancie argumentoval, že ak žalovaný mal za to, že mu žalobca svojou vadnou prácou spôsobil škodu, bolo jeho povinnosťou včas o tom žalobcu informovať a poskytnúť potrebnú súčinnosť, čo zo strany žalovaného nebolo preukázané. Za vyvrátené považoval súd prvej inštancie aj tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca žiadnym spôsobom na reklamáciu nereagoval, pretože z e-mailovej komunikácie bolo preukázané, že obratom doručil žalovanému odpoveď na jeho reklamáciu.

14. V ďalšom dôvodil, že skutočnosť, že k zmenšeniu stavebnej jamy došlo, nebolo v konaní sporné, avšak nebolo preukázané, že k tomu došlo v príčinnej súvislosti s vadnými zvarmi, ktoré mal údajne vykonať zamestnanec žalobcu. Z výpovede PhDr. B. totiž vyplynulo, že došlo k posunutiu minimálne dvoch stien, pričom podľa žalovaného mali chybné zvary posunúť jednu stenu z uličnej fronty. Svedok Ing. arch. N. tiež potvrdil, že došlo k posunu viacerých stien a potvrdil skutočnosť, že príčin vzniku škody mohlo byť oveľa viac (nedostatočný geologický prieskum, podzemná voda, nesúlad s výkresovou dokumentáciou). Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že išlo o komplikovanú a náročnú stavbu. Nebola teda v konaní preukázaná ani skutočnosť, že by k zmenšeniu stavebnej jamy došlo práve v príčinnej súvislosti s vadnou prácou žalobcu, a že práve žalobca spôsobil zmenšenie stavebnej jamy o 6,9m2 z celkového zmenšenia o 16,56 m2.

15. Na základe uvedeného mal vzájomný nárok na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi za nedôvodný a priznal žalobcovi sumu 574,- eur.

16. O úrokoch z meškania rozhodol v súlade s , Nariadenia vlády č. .

17. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

18. O trovách štátu (svedočné uplatnené svedkami Ing. N., Ing. H.), rovnako podľa :

19. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v a .

20. Tvrdí, že súd nevyhodnotil jednotlivé dôkazy predložené stranami sporu v ich vzájomných súvislostiach. Síce v rozsudku konštatoval, ktoré tvrdenia strán považoval za sporné, a ktoré za nesporné, no pri hodnotení dôkazov vykonaných na návrh strán sporu sa obmedzil výlučne na hodnotenie dôkazov vykonaných na návrh žalovaného, ktoré vyhodnotil ako nedostatočné alebo

účelové. Dôkazy vykonané na návrh žalobcu akceptoval bez toho, aby na ich akceptáciu požadoval predloženie akéhokoľvek iného dôkazu, a to aj napriek tomu, že žalobcom predložené dôkazy sú vo vzájomnom rozpore.

21. V ďalšom nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zamestnanec Milan N. sporné zvary nerobil, a teda žalovanému nebola spôsobená škoda. Zdôraznil, že sám žalobca v liste s názvom „Odpoveď na list zo dňa 15.4.2016 na reklamáciu prevedených prác“, ktorý predložil ako dôkaz, potvrdzuje, že výlučne (a nikto iný z jeho zamestnancov) Milan N. na stavbe Zochova pracoval ako zvárač. Napriek uvedenému dôkazu predloženého žalobcom súd hodnotí v otázke, kto sporné zvary realizoval všetky dôkazy žalovaného ako účelové, nedostatočné a dôkazy žalobcu akceptuje bez toho, aby sa pozastavil nad rozpornosťou jednotlivých dôkazov. Uvedené podľa názoru odvolateľa vyplýva predovšetkým z hodnotenia dôkazov - výpovede svedka Ing. N. a výpovede Ing. X. N., lebo podľa názoru súdu uvedené tvrdenia mali byť ešte podopreté ďalším dôkazom, napríklad zápisom v stavebnom denníku. Z uvedených dôkazov však vyplýva, že nie je sporné, kto sporné zvary realizoval, preto žalovanému nie je jasné, prečo súd na to, aby akceptoval výpoveď svedka Ing. N. v otázke osoby, ktorá sporné zvary realizovala, potreboval ešte ďalší dôkaz, a to zápis v stavebnom denníku, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že práce realizoval pán N.. Odvolateľ zdôraznil, že skutkové tvrdenie žalovaného (že predmetné zvary boli vykonané vadne) bolo preukázané svedeckou výpoveďou Ing. N. ako bývalého zamestnanca žalovaného na uvedenej stavbe a aj výpoveďou X. N.. Odvolateľ tvrdí, že aj keď svedok pán N. poprel, že by sporné zvary zváral, jeho tvrdenie bolo vyvrátené dvoma dôkazmi, a to výpoveďou Ing. N. a výsluchom Ing. X. N.. Odvolateľ tak vyčíta súdu rozdielny pohľad na hodnotenie dôkazov predložených stranami sporu, keď u žalobcu akceptuje ako dôkaz jediné popretie vykonania zváračských prác pánom N. bez hodnotenia tohto dôkazu vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, napríklad aj s písomnou reakciou konateľa žalobcu, jeho výpoveďou (kedy potvrdzuje, že pán N. pracoval ako zvárač a v rozhodnom období pracoval len on ako zvárač) a výpoveďami svedkov Ing. N., Ing. N. a p. Y..

22. Má za to, že výpovede už vyššie uvádzaných svedkov dostatočným spôsobom preukazujú, že sporné zvary realizoval p. N. a z ich výpovedí zároveň vyplýva, že nekvalitu týchto zvarov zistil žalovaný až neskôr, a to pri napínaní kotiev, čo sa realizovalo v dňoch 5.3.2016 - 6.3.2016. Objektívne nemohol teda upozorniť žalobcu na nekvalitu zvarov skôr. V čase, keď začali zvary praskať, začala sa hýbať aj stena do uličnej fronty, preto musel robiť rýchle opatrenia na zastabilizovanie tohto stavu, nakoľko hrozilo nebezpečenstvo vo vzťahu k životom tretích osôb. Uvedené tvrdenie je preukázané výsluchom Ing. N., ktorý dostatočne preukazuje opodstatnenosť konania žalovaného, teda jeho konanie v súlade so zákonom. V tejto súvislosti odvolateľ poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva pre žalovaného zákonná povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody. Ak by si žalovaný túto povinnosť nesplnil, t.j. nevykonal opatrenia na zmiernenie alebo odvrátenie škody a následne by škoda vznikla, žalobca by nebol povinný v súlade so zákonom túto škodu nahradiť, preto postup, ktorý zvolil žalovaný z odborného a časového hľadiska ako zodpovedný zhotoviteľ stavby je celkom určite v súlade so zákonom, t.j. s ustanoveniami a . Má preto za to, že reklamáciu vzhľadom na havarijný stav zaslal žalovanému včas.

23. Zhrnúc vyššie uvedené opakuje, že žalobca porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, keďže práce nevykonal riadne. V konaní nebolo sporné (ako to konštatuje súd), že k prasknutiu zvarov došlo a že došlo aj k následnej sanácií tohto stavu. Nebolo teda sporné, že sanáciu tohto sporu riešil žalovaný a ako vyplýva z predložených dôkazov, sanovanie tohto stavu aj zaplatil. Preto nemôže byť sporným to, že na strane žalovaného došlo k vzniku škody, čo bolo preukázanie svedeckými výpoveďami p. G., p. B. a p. N. že ku škode došlo a aká bola jej výška. Vykonaným dokazovaním je preukázaná aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu zo strany žalobcu. Zodpovednosť za škodu je v zmysle povinnosťou objektívnou, kedy sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal existenciu žiadneho liberačného dôvodu v súlade s ust. , preto za škodu zodpovedá.

24. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 21.343,76 eur.

25. Žalobca navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť argumentujúc, že odvolanie je postavené na subjektívnych pocitoch žalovaného a na jeho subjektívnom hodnotení dôkazov. Nestotožňuje sa s

názorom odvolateľa, že dotknuté zvary mal realizovať výlučne Milan N., ktorá skutočnosť vyplýva zo svedeckých výpovedí V. G., B. B., R. Y.. Svedeckú výpoveď Ing. R. N. považuje za účelovú, nakoľko ako stavbyvedúci zodpovedá za bezchybnosť prác vykonaných na diele, pričom z jeho strany nedošlo k žiadnemu vytknutiu nedostatkov voči žalobcovi alebo jeho zamestnancom. Zdôraznil aj skutočnosť, že žalobca žalovanému nedodal žiadne zváračské práce, nakoľko objednávka sa týkala stavebných a pomocných prác, čomu zodpovedá aj dohodnutá cena 7 EUR/1hod. pre všetkých pracovníkov. Skutočnosť, že žalovaný použil p. N. aj na výkon zváračských prác je na zodpovednosti žalovaného.

26. V ďalšom zdôraznil, že k odtrhnutiu zvarov malo dôjsť 6.3.2016, pričom reklamácia je datovaná ku dňu 12.4.2016, t.j. 37 dní po odtrhnutí zvarov. Vzhľadom k skutočnosti, že v čase reklamácie už boli vady odstránené, žalobca nemal možnosť sa s požiadavkou žalovaného uvedenou v reklamácii žiadnym spôsobom vyporiadať V tejto súvislosti poukázal aj na Objednávku č. 3010150/02, jej bod 2 článku „zodpovednosť dodávateľa za škody“, v zmysle ktorého mali byť všetky škody vzniknuté na majetku považované za mimoriadnu udalosť a musel byť o nich spísaný zápis. O žiadnej škode, ktorá je predmetom uplatneného nároku žalovaného zápis spísaný nebol. Opätovne zdôraznil skutočnosť, že nedošlo v prejednávanom nároku žalovaného k naplneniu predpokladov zodpovednosti za škodu na strane žalobcu.

27. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v podstate opakuje svoje tvrdenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolaní.

28. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

29. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

30. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácií práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

31. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

32. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.9.2020 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

33. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v .

34. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti, a k námietkam žalovaného v odvolaní navyše udáva:

35. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uniesť dôkazné bremeno teda zjednodušene povedané znamená produkovať dôkazy, ktoré vedú k vysokej pravdepodobnosti uvedeného tvrdenia. Inštitút dôkazného bremena umožňuje v podstate súdu rozhodnúť aj vtedy, keď tvrdenia strán sporu predloženými dôkazmi úplne jednoznačne preukázané nie sú.

36. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

37. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia ceny za vykonané dielo. Žalovaný tvrdil, že dielo bolo vykonané vadne a uplatnil si voči žalovanému náhradu škody vzniknutú mu v súvislosti s vadným plnením žalobcu. Žalobca bol teda v konaní povinný preukázať, že na zaplatenie ceny za vykonané dielo má nárok (t.j. poskytnúť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť) a žalovaný bol povinný preukázať svoje tvrdenie, že boli v konaní naplnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu zo strany žalobcu (a poskytnúť dôkazy preukazujúce pravdivosť tohto tvrdenia).

38. vymedzuje, kedy je dielo vadné tak, že dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

39. vymedzuje nároky z vád diela v odkazom na až (primerane) a zároveň v ukladá pod hrozbou nepriznania nárokov z vád diela objednávateľovi povinnosť tieto vady zhotoviteľovi oznámiť. Forma, ani náležitosti tohto oznámenia (okrem písomnosti) zákonom dané nie sú, t.j. strany sa môžu dohodnúť aj na ich oznámení v stavebnom denníku atď.

40. Odvolací súd konštatuje (tak ako aj súd prvej inštancie), že žalovaný nepreukázal, že akýmkoľvek spôsobom vady diela žalobcovi oznámil ešte predtým, ak došlo k sanácií vád inými subjektmi na žiadosť žalovaného.

41. V súvislosti s vadným plnením má objednávateľ diela nároky rozlíšené podľa toho, či ide o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom ( ) alebo nepodstatným spôsobom ( ). Nárokmi z vád diela sú dodanie náhradného diela (ak je to možné), dodanie chýbajúcej časti diela, odstránenie právnych vád; pri odstrániteľných vadách oprava vád diela, primeraná zľava z ceny a odstúpenie od zmluvy. Objednávateľovi teda nevzniká nárok na odstránenie vád vlastnými zamestnancami, resp. kýmkoľvek iným. Keďže ale ustanovenia §-441 a nie sú kogentnými ustanoveniami, t.j. ustanoveniami, od ktorých sa zmluvné strany nemôžu odchýliť (vymedzené v

ods. 1 ) môžu sa strany zmluvy dohodnúť aj na inom nároku z vád diela, pretože nároky upravené v až môžu zmluvné strany dohodou rozšíriť.

42. Vyššie uvedeným chcel odvolací súd odvolateľovi zdôrazniť, že nepostupoval pri tvrdenom vadnom plnení zhotoviteľa (žalobcu) v súlade s právnou úpravou vzťahujúcou sa na danú problematiku, t.j. v konaní nepreukázal, že vady diela akýmkoľvek spôsobom (rešpektujúc požiadavku písomnosti) žalobcovi oznámil pred ich sanáciou (čo žalobca aj namieta); že následne uplatnil niektorý zo zákonných nárokov z vád diela, resp. sa so žalobcom dohodol na inom nároku - odstránení vád diela treťou osobou (prípadne vlastnými zamestnancami), ako v prejednávanej veci riešil vady diela (jeho tvrdenie, že dielo dokončili iní subdodávatelia).

43. V tejto súvislosti žalovaný argumentuje, že k neoznámeniu vád diela došlo v súlade s . Toto ustanovenie, na ktoré odvolateľ odkazuje, ustanovuje tzv. prevenčnú povinnosť osobe, ktorej škoda hrozí, zakročiť proti hroziacej škode, t.j. urobiť opatrenia na jej odvrátenie, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Musí ísť teda o vhodné a primerané opatrenia a o konanie dovolené. Je pravdou tvrdenie žalovaného, že ak ohrozený (t.j. ten, komu hrozí škoda), neurobí opatrenia proti hroziacej škode vyplývajúce mu zo zakročovacej povinnosti (teda poruší prevenčnú povinnosť) povinná osoba nemusí nahradiť škodu (alebo jej časť), ktorá vznikla v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti a ohrozený znáša škodu sám. Žalovaný teda tvrdí, že ak by neodstránil tvrdené vady prác sám a následne by mu vznikla škoda, nemohol by si túto uplatniť u žalobcu.

44. Odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávanú vec zákonné ustanovenia o prevenčnej povinnosti nemožno uplatňovať. Podstatou je totiž skutočnosť, že tvrdená škoda mala vzniknúť ako následok vadného plnenia, kde výslovne stanovuje postup súvisiaci s uplatnením vád. Neexistuje preto zákonný dôvod, na základe ktorého by nemal žalovaný postupovať v zmysle už vyššie uvedených ust. . Navyše v konaní vôbec nebolo preukázané, že by sanáciu týchto vád bolo potrebné vykonať „urgentne“ a urgentne ani vykonaná nebola, čo preukazuje dátum poskytnutého plnenia subjektov vykonávajúcich sanáciu.

45. Navyše odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa , podľa ktorého uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela (tovaru) podľa a , nemožno dosiahnuť uplatnenému nároku z iného právneho dôvodu. Uvedené ustanovenie dopĺňa os. 2 písm. 4 , podľa ktorého popri nárokoch ustanovených v ods. 1 (t.j. odstránenie vád dodaním náhradného tovaru, dodaním chýbajúceho tovaru, oprava vád, ak sú vady opraviteľné, zľavou z ceny alebo odstúpenie od zmluvy) má kupujúci (resp. objednávateľ diela) nárok na náhradu škody ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

46. Z tohto pravidla vyplýva, že nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadajú ujmu vzniknutú vadným plnením, sú z náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia(t.j. z iného právneho titulu) vylúčené. Povedané inak, žalobou na náhradu škody (resp. akoukoľvek inou žalobou podanou na základe iného právneho titulu) nemôže byť kompenzované aj to, čoho by sa žalobca mohol domôcť uplatnením niektorého z nárokov z vadného plnenia. Preto sa žalovaný nemôže domáhať náhrady škody v rozsahu, v akom sa žiadanej ujmy mohol domôcť uplatnením nárokov z vád diela, pričom vzájomnou žalobou výslovne žiada náhradu škody spôsobenú vadným plnením.

47. Len pre úplnosť - pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o preukázaní zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody (odhliadnuc od skutočností uvedených v ods. 45, 46 )odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie, dospel k záveru, že žalovaný, ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno (keďže sa uplatneného nároku domáha vzájomnou žalobou) nepreukázal ani porušenie povinnosti žalobcu (jeho tvrdenie že p. Kasič vykonával vadné zvary nebolo preukázané s vysokou pravdepodobnosťou) a ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pretože tak, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, škoda mohla vzniknúť aj súbehom iných skutočností (zložitosť stavby, nedostatočný geologický prieskum, podzemná vada atď).

48. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený ( ).

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (, ).

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).