Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/105/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: V. T., nar. X. M. XXXX, bytom A.

- O. XX, zastúpenej: Podhorský & Partners, s. r. o., Ventúrska 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 962 000, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.739,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica z 9. mája 2018 č. k. -112, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.739,45 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.739,45 eur od 26.9.2016 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , (ďalej len „“), až 3, , , , , , , a , , v znení účinnom do 28.2.2007 (ďalej aj „“, alebo len „O. z.“), , , , a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len ZoSÚ), nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.1.2015 (ďalej len „“). Vecne dôvodil uzavretou zmluvou o revolvingovou úvere medzi stranami sporu č. 8000051801 dňa 22.11.2006. Žalovaná schválila žalobkyni úver vo výške 84.024 Sk (2.789,09 eur), pričom poskytnutá čiastka bola vo výške 42.012 Sk (1.394,54 eur). Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 36. mesačných splátkach vo výške po 2.334 Sk (77,47 eur), splatnými v 19. deň v mesiaci. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi boli okrem údajov uvedených v zmluve uvedené aj nasledovné údaje: dátum splatnosti prvej splátky 19.12.2006, dátum splatnosti poslednej splátky 19.11.2009, schválená výška revolvingu 56.016 Sk (1.859,39 eur), zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu vo výške 27.448 Sk (911,11 eur). Z karty klienta vyplynulo, že žalovaná vyplatila žalobkyni sumu 1.344,75 eur, následne v rámci revolvingu dňa 26.8.2009 sumu 948,28 eur a dňa 27.12.2011 ďalšiu sumu 948,28 eur. Spolu teda žalovaná vyplatila žalobkyni sumu v celkovej výške 3.241,31 eur a žalobkyňa splatila žalovanej sumu 4.980,76 eur.

Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a nasl. a súčasne je na daný vzťah potrebné aplikovať i ustanovenia ZoSÚ. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere ( ZoSÚ). Údaj o odmene žalovanej v prípade poskytnutia revolvingu sa nachádzal iba v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zákon vyžaduje, aby všetky požadované úroky a poplatky boli uvedené priamo v úverovej zmluve. Oznámenie malo byť podľa zmluvných dojednaní prílohou zmluvy, pričom žalobkyňa úverovú zmluvu podpísala dňa 18.11.2006 a žalovaná údaj o odmene v prípade poskytnutia revolvingu uviedla v oznámení až dňa 22.11.2006, ktoré je podpísané iba žalovanou. Žalobkyňa sa evidentne s týmto údajom pri podpise zmluvy nemohla oboznámiť, keďže tento údaj bol uvedený dodatočne a odmena za poskytnutie revolvingu v samotnej zmluve absentuje. Predmetnú odmenu žalovaná od žalobkyne nemohla požadovať (žalovaná však odmenu prijala). Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola povinná vrátiť žalovanej ako veriteľovi len sumu skutočne poskytnutej úverovej istiny 3.241,31 eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanej celkovo sumu 4.980,76 eur a teda uhradila žalovanej navyše sumu 1.739,45 eur, čo bolo plnením bez právneho dôvodu. Na strane žalovanej tak vzniklo v uvedenej výške bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne, ktoré je povinná žalobkyni vydať. Námietka premlčania nebola dôvodná. Súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobkyni priznal žalovanú sumu vrátane požadovaného úroku z omeškania, keďže žalovaná sa s plnením dostala do omeškania od 26.9.2016. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. , , (ďalej len „“), vecne úspechom žalobkyne v konaní v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalovaná včas odvolanie s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby. Uviedla, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku zaoberal okolnosťou, spočívajúcou v neuvedení údaja o zmluvnej odmene v obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a argumentoval tým, že predmetný údaj bol obsiahnutý iba v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré bolo žalobkyni zaslané dodatočne a v čase podpisu zmluvy sa s ním nemohla oboznámiť. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na obsah článku 2 zmluvných dojednaní, ktorý sa zaoberá podmienkami uzatvorenia zmluvy a čerpania úveru. Zmluvné strany si teda výslovne dohodli spôsob konštituovania zmluvného vzťahu, v rámci ktorých si dohodli, že žiadosť bude v čase jej podpisu posudzovaná ako maximálne možná a následne po vyhodnotení podmienok žiadateľa o úver (predovšetkým po vykonaní procesu analýzy bonity žiadateľa o úver) bude veriteľom určená a z logiky podstaty uvedeného určiteľná výška úveru a konkrétna výška ďalších plnení, ktoré možno na základe zmluvy požadovať a ktoré boli medzi stranami sporu dohodnuté - medzi nimi aj výška zmluvnej odmeny veriteľa za poskytnutie revolvingu. To, že oznámenie veriteľa bolo žalobkyni zaslané dodatočne s odstupom niekoľkých dní, je bez právneho významu, nakoľko tento postup bol výslovne dohodnutý medzi stranami a vyplýva z uvedených okolností. Za nedôvodné žalovaná považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná zinkasovala zmluvnú odmenu za poskytnutie každého z dvoch revolvingov napriek tomu, že o ich poskytnutie žalobkyňa nemala žiadny záujem. Žalobkyňa ani v jednom prípade poskytnutia revolvingu neadresovala žalovanej žiadne oznámenie, sťažnosť alebo akýkoľvek iný úkon písomnej či verbálnej povahy, ktorým by prejavila svoj úmysel nečerpať revolving.

3. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podrobne sa vydarila k premlčaniu. Na podporu ďalších argumentov poukázala na rozhodnutia krajských súdov, rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a iné.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že žalovanej nevznikol nárok na zaplatenie odmeny za poskytnutie revolvingu, resp. revolvingov, pretože táto odmena bola uvedená až v oznámení žalovanej o schválení úveru žalobkyni, s čím nemala žalobkyňa možnosť sa oboznámiť. Prijatie tejto odmeny preto predstavuje na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalobkyni povinná vydať.

6. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

7. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaná vystupovala v postavení dodávateľa, teda osoby, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti (, O. z.). Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že zmluva o úvere je zmluvným typom upraveným v .

8. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Na ochranu spotrebiteľa boli prijaté viaceré osobitné právne normy a za týmto účelom sa viackrát novelizoval (ktorým bola dopĺňaná definícia spotrebiteľskej zmluvy), ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa. Na úrovni komunitárneho práva bolo prijatých pomerne veľa smerníc a nariadení, ktoré sa týkajú problematiky ochrany spotrebiteľa. Ak by sa úprava obsiahnutá v smerniciach prevzala do vnútroštátneho právneho poriadku nesprávne, napr. zúžene, mohol by sa dotknutý subjekt (spotrebiteľ) domáhať ochrany svojich práv na Súdnom dvore Európskej únie a žiadať o posúdenie nesúladu národnej úpravy s príslušnou smernicou. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. v rozhodnutí C-106/89 Marleasing SA v. La Commercial International d Alimentation SA., C-334/92 Theodor Wagner Mired v. Fondo de Garantia Salarial alebo C-91/92 Paola Faccini Dori a Recrep SRL) dovodila povinnosť vykladať vo svetle komunitárnych noriem nielen ustanovenia národného práva implementujúceho komunitárny predpis (smernicu), ale tiež národné právo ako celok, pričom vnútroštátny súd je povolaný k výkladu národného práva v čo najväčšom možnom rozsahu vo svetle textu a účelu smerníc (tzv. nepriamy účinok smerníc). Vzhľadom na nadradenosť komunitárneho práva ako rozhodujúceho faktora pri naplnení cieľa smerníc (predovšetkým čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách chrániaci situáciu znevýhodneného postavenia spotrebiteľa a smerujúci k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou), bolo potrebné pri výklade noriem na ochranu spotrebiteľa reflektovať obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa, obsiahnutý v príslušných smerniciach.

9. V danej veci nebolo sporné, že odmena (odmeny), ktorú žalobkyňa žalovanej i uhradila, bola uvedená až v oznámení veriteľa o schválení úveru žalobkyni, pričom toto oznámenie bolo žalobkyni zaslané až následne. Oznámenie veriteľa o schválení úveru (v ktorom je určená i výška odmeny) neboli teda odovzdané žalobkyni pred uzavretím zmluvy. Nemožno ich preto považovať za neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy. Žalobkyňa nemala možnosť sa s týmto oboznámiť.

10. Pokiaľ zmluva odkazuje na iný dokument, pričom spresňuje, že tento uvedený dokument je jej neoddeliteľnou súčasťou, potom musí byť tento dokument rovnako ako samotná zmluva vyhotovený písomne, alebo na inom trvalom nosiči a musí sa skutočne odovzdať spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

11. Odvolací súd preto dospel k záveru, že predmetnú otázku posúdil súd prvej inštancie správne a teda na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie z dôvodu úhrady odmien žalobkyňou (v zmluve neuvedených), na ktoré žalovanej nevznikol nárok s poukazom na § 4 ods. 5 ZoSÚ. Námietky uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov pokiaľ ide o vyššie uvedené, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

12. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

13. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

14. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a v spojení s tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaná). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.