Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-5-2020.pdf
PDF · 90.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti o G.. Š. R., U.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka : - G. G., XX.X.M., R. G. E. C. Č.. XXX, a otca : Š. R., U.. X.XX.M., R. Š. U. O., Š. V. Č.. XXX/XX, o návrhu starej matky : Y. R., A.. R., U.. X.X.M., R. Š. U. O., Š. V. Č.. XXX/XX, na zverenie malol. do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Malol. Š. R., U.. XX.XX.XXXX sa zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča, do starostlivosti starej matky Y. R., A.. R., U.. X.X.M., R. Š. U. O., Š. V. XXX/XX.
II. Stará matka je povinná vykonávať osobnú starostlivosť malol. dieťa v rovnakom rozsahu ako by ju vykonávali rodičia, zastupovať ho v bežných veciach, a spravovať jeho majetok.
III. Otec dieťaťa Š. R., U.. X.XX.M. je povinný platiť výživné na maloletého Š. vo výške 150,-€ vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
IV. Matka malol. G. G., A.. G., U.. XX.X.M., je povinná platiť výživné na maloletého Š. vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, stará matka malol. dieťaťa zo strany otca dieťaťa, sa návrhom dňa 28.01.2020 domáhala zverenia G.. Š. R., U.. XX.XX.XXXX, matke G. G., A.. G., U.. XX.XX.XXXX K. O. Š. R., U..XX.XX.XXXX, o ktoré dieťaťa sa dlhodobo stará, po tom, čo matka dieťaťa ešte pred jeho dovŕšením jedného roku veku, dieťa natrvalo opustila. Od tej doby jej záujem o dieťa bol len sporadický, najviac raz do roka. Otec dieťaťa súhlasil so zverením dieťaťa navrhovateľke, s tým, že on zabezpečuje finančné zázemie dieťaťu, keď stará matka popri dieťati nemôže pracovať.
2. Matka dieťaťa mala doručenie na pojednávanie riadne vykázané, keď v úložnej dobe zásielku z poslednej známej adresy bydliska neprevzala, kde už jej bolo riadne realizované doručenie dňa 15.07.2020, za súčinnosti Obecného úradu v G. E. C. a to návrh s uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka. Súd prejednal vec v jej neprítomnosti.
3. Na základe vykonaného dokazovania vypočutím navrhovateľky, otca dieťaťa, kolízneho opatrovníka, zadovážením správy zo šetrenia z výchovného prostredia dieťaťa u starej matky, súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Malol. Š. R. sa narodil mimo manželstva matke G. G., A.. G., U.. XX.XX.XXXX K. O. Š. R., U..XX.XX.XXXX dňa 23.12.2015, otcovstvo ku ktorému dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou.
5. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že dieťa od narodenia bývalo s nimi v spoločnej domácnosti, keď matka dieťaťa, ešte pred dovŕšením jedného roku dieťaťa, opustila spoločnú domácnosť a o dieťa sa viac nezaujímala, alebo len sporadicky, keď v minulom roku dieťa navštívila na jeho narodeniny a v tomto roku v auguste. S dieťaťom býva u svojho druha vo Veľkom Blahove, kde obývajú spolu s rodinou syna druha dvojizbový byt, kde oni majú jednu izbu a spoločné sociálne zariadenie. Dieťa je od narodenia na ňu navyknuté. Otec dieťaťa žije s nimi a zabezpečuje finančne dieťaťa, poskytuje týždenne 100,- € na dieťa. Mesačné náklady na bývanie uviedla elektrinu 114€ a príjem vysielania DIGI 15,-€. Dieťa má zdravotné problémy s nedoslýchavosťou, ktoré vyšetrenia teraz prebiehajú v Bratislave, inak na dieťa boli len bežné výdavky na stravovanie, ošatenie a hygienu. Dieťa zatiaľ predškolské zariadenie nenavštevuje.
6. Otec súhlasil so zverením dieťaťa navrhovateľke, s tým, že on je v stálom kontakte s dieťaťom, ak býva H. Š. U. O., berie si dieťa k sebe na víkendy, keď posledné dva týždne býva u navrhovateľky. Pracuje v Rovinke u súkromného podnikateľa s príjmom okolo 900,-€ mesačne. Okrem tohto dieťaťa inú vyživovaciu povinnosť nemal. Potvrdila správanie sa matky dieťaťa, jej nezáujem o dieťa.
7. Kolízny opatrovník s odkazom na vykonané šetrenie z výchovného prostredia u navrhovateľky, žiadal dieťa zveriť do náhradnej výchovy, ktoré najviac prospieva k z dravému fyzickému aj psychickému rozvoju dieťaťa.
8. Zo správy zo šetrenia z výchovného prostredia dieťaťa u navrhovateľky bolo hodnotené ako dobré, na primeranej úrovni, kde stará matka, zabezpečuje všestrannú starostlivosť o dieťa, tým, že je doma s dieťaťom. V živote dieťaťa je prítomný aj otec, ktorý finančne zabezpečuje rodinu. Dieťa je v disperznej starostlivosti G.. T. v Šamoríne. Dieťaťu bolo doporučené vyšetrenie u neurológa. Matka dieťaťa by sa mala zdržiavať niekde v Českej republike. Na výživu dieťaťa neprispieva.
9. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
10. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
11. Podľa § 215 ods.1 a 2 .Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
13. Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú v odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd . Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. (v zmysle § 45 ods. 1 až 4, 7, 8, 9 zák. o rodine v znení platnom od 01.04.2017).
14. Súd dospel k záveru, že návrh je naďalej dôvodný, keď mal za preukázané, že rodičia maloletého, sa nateraz nevie o dieťa postarať, ako otec dieťaťa, ktorý nemá potrebné zručnosti a matka dieťaťa nejaví o dieťa záujem.
15. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
18. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
22. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
23. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
24. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).
25. V čase rozhodovania o úprave práv k malol. dieťaťu zamestnávateľa matky súd nevedel zistiť. V prípade otca vo výpovedi potvrdil príjem 900,-€ mesačne. Vzhľadom na pomery rodičov, súd ustálil výšku výživného v prípade matky v minimálnej zákonnej výške v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine a v prípade otca vchádzal z jeho možností a schopností z jeho príjmu do 900,-€ primerane 150,-€, zohľadniac odôvodnené potreby malol. dieťaťa vo veku 5 rokov, ktoré má bežné výdavky na ošatenie, na stravu.
26. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)