Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6Co-18-2020.pdf
PDF · 100.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov: 1. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., H. X, 2. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., R. XXXX/XX, 3. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y., F. XXX/ X, zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Edelényska 2027/3, proti žalovaným: 1. C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, 2. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, zastúpení JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 3. septembra 2019 sp. zn. 9C/274/2014
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 3.9.2019 č.k. 9C/274/2014-201 tak, že žalobu o vypratanie nehnuteľností z a m i e t a .
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 3.9.2019 č.k. 9C/274/2014-201 zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. M., a to rodinný dom súp. č. X na parcele KN C č. 99, pozemky parcelné číslo KN C XX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 963 m2, parc. KN C č. 100, záhrada s výmerou 1507 m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaných.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali vypratania vyššie uvedených nehnuteľností na tom skutkovom základe, že žalovaní nezaplatili kúpnu cenu v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy v plnom rozsahu, z ktorého dôvodu nedošlo k zápisu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nie sú teda vlastníkmi uvedených nehnuteľností a nehnuteľnosť užívajú bez právneho dôvodu, keďže nedošlo ani k uzavretiu nájomnej zmluvy a doposiaľ (od roku 1996) nezaplatili zvyšok kúpnej ceny, hoci na to boli zaviazaní rozsudkom súdu.
3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že na LV č. XXX kat. úz. M. sú ako spoluvlastníci nehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku zapísaní žalobcovia v 1. až 3. rade. Dňa 8.10.1996 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou v 1. rade a I. Q. - právnou predchodkyňou žalobcov v 2. a 3. rade ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, kat. úz. M. za kúpnu cenu 230.000,- Sk. Túto kúpnu cenu sa zaviazali kupujúci zaplatiť tak, že 170.000,- Sk zaplatia pred podpísaním kúpnej zmluvy a 60.000,- Sk zaplatia do dvoch rokov od spísania kúpnej zmluvy, t.j. do 8.10.1998 v mesačných splátkach po 2.500,- Sk počnúc mesiacom apríl 1997 s tým, že po splatení celej dohodnutej sumy bude možné zapísať vklad do katastra na základe kúpnej zmluvy. V zmysle čl. 5 kúpnej zmluvy kupujúci mali nadobudnúť vlastnícke
právo vkladom do katastra. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9C/1345/98, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.1999, boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobcom 46 000,- Sk. Zaplatenie tejto sumy v konaní preukázané nebolo. Dňom 18.11.2013 obec Rozložná zrušila trvalý pobyt žalovaných v 1. a 2. rade. Zhodnými tvrdenia strán sporu bolo preukázané, že sumu 170.000,- Sk titulom kúpnej ceny žalovaní uhradili predávajúcim pri podpise kúpnej zmluvy a následne z ústrižkov poštových poukážok bolo preukázané, že žalovaní v splátkach uhradili celkom 9.500,- Sk.
4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a z vykonaného dokazovania uzavrel, že žalovaní nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. M., tieto nehnuteľnosti užívali bez právneho dôvodu a odmietajú ich vypratať, preto súd žalobe žalobcov ako vlastníkov uvedených nehnuteľností vyhovel a zaviazal žalovaných nehnuteľnosti vypratať.
5. O návrhu žalovaných na prerušenie konania do rozhodnutia katastrálneho úradu o ich návrhu na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností súd rozhodol tak, že tomuto nevyhovel, nakoľko právny zástupca žalovaných podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností nepreukázal a podľa zistenia súdu do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie návrh na vklad podaný nebol.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu úspešným žalobcom proti neúspešným žalovaným.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a h/ CSP a navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať im náhradu trov celého konania. Argumentovali tým, že vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho zrušujúcom uznesení sp.zn. 6Co/318/2017 zo dňa 25.09.2018 podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností dňa 03.09.2019 na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor a z tohto dôvodu požiadali konajúci súd o prerušenie konania do rozhodnutia katastrálneho úradu. Súd ich návrhu nevyhovel a pojednávanie ani neodročil z dôvodu nepreukázania podania návrhu na vklad. Uviedli , že návrh bol podaný elektronicky, čo sa reálne zobrazí vyznačením plomby na LV až neskôr. Napriek tomu súd vo veci rozhodol. Pripojili výpis z listu vlastníctva č. XXX kat. územie M. zo dňa 16.09.2019, z ktorého vyplýva, že ako vlastníci nehnuteľností zapísaných na tomto LV, t.j. rodinného domu súp. číslo X na parcele č. 99, parcely č. 99 s výmerou 963 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcely č. 100 s výmerou 1507 m2 - záhrada, sú zapísaní žalovaní v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy V-2222/2019-9/19. Pripojili aj návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, adresovaný Okresnému úradu Rožňava zo dňa 03.09.2019, na základe ktorého následne došlo k povoleniu vkladu. Z týchto dôvodov namietali, že rozsudok je nevykonateľný, žaloba žalobcov je nedôvodná, pretože žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie tejto žaloby.
8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré im bolo doručené spolu s prílohami (návrh na povolenie vkladu a výpis z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie M.), navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Argumentovali tým, že návrh na vklad bol síce podaný v deň pojednávania, ale až v odpoludňajších hodinách, pričom v zmysle § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Keďže žalovaní svoje vlastnícke právo v čase rozhodnutia súdu nepreukázali, rozhodol súd vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcov vyhovel. Žalobcovia sa o zápise vlastníckeho práva žalovaných na základe kúpnej zmluvy dozvedeli až z rozhodnutia okresného úradu a po zvážení všetkých okolností sa rozhodli ďalej nepokračovať vo finančne náročných súdnych sporoch, a preto sa nedomáhajú správnou žalobou zrušenia rozhodnutia okresného úradu o vklade. Pripojili návrh na vklad vlastníckeho práva žalovaných s prezenčnou pečiatkou Okresného úradu Rožňava zo dňa 3.9.2019 o 15.56 hod.
9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu (replika) žalobcov, ktoré im bolo doručené spolu s prílohami (návrh na vklad vlastníckeho práva), zotrvali na podanom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených. Zároveň doručili výpis z listu vlastníctva č. 212 zo dňa 15.1.2020, na ktorom je ako vlastník tam uvedených nehnuteľností zapísaný S. R., narodený XX.X.XXXX, titulom kúpnej zmluvy V - 2505/2019-15/19 v podiele 1/1. Vzhľadom na túto skutočnosť namietali aj nedostatok svoje pasívnej vecnej legitimácie.
10. Žalobcom bola replika doručená spolu s vyššie uvedeným výpisom z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. M. a žalobcovia v duplike opakovane poukázali na ust. § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého pre
rozsudok je rozhodujúci skutkový stav v čase jeho vyhlásenia, a preto považovali podanie návrhu na vklad žalovanými, povolenie vkladu a ďalšie prevody od vyhlásenia rozsudku až po doručenie jeho písomného vyhotovenia za nepodstatné pre posúdenie správnosti zistenia skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre právne posúdenie veci. Mali za to, že nie je možné na základe povolenia vkladu na návrh žalovaných podaný po vyhlásení rozsudku hodnotiť žalobu ako nedôvodnú. Povolenie vkladu v danom prípade nezakladá úspech žalovaných v spore a ani neúspech žalobcov.
11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ , e/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, preto napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. septembra 2020 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.9.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
13. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,e/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
15. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, vychádzajúc zo skutkového stavu, aký tu je v čase rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
18. Ako vyplýva z výpisu z LV č. XXX kat. úz. M. zo dňa 16.9.2019, ktorý predložili žalovaní v odvolacom konaní a ktorý bol doručený žalobcom a títo jeho obsah nespochybnili, z ktorého dôvodu nebolo nutné nariadiť odvolacie pojednávanie a dôkaz touto listinou vykonať tak, že súd listinu prečíta alebo jej obsah oboznámi (§ 204 CSP), žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. územie M., ktorých vypratania sa v tomto konaní domáhajú žalobou z dôvodu, že na návrh žalovaných zo dňa 3.9.2019 (ktorý predložili súdu tak žalobcovia, ako aj žalovaní) bolo zapísané vlastnícke právo v prospech žalovaných na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.10.1996.
19. Ako vyplýva z vyjadrenia žalobcov k odvolaniu, o vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaných sa dozvedeli z rozhodnutia okresného úradu a nedomáhali sa žalobou zrušenia tohto rozhodnutia.
20. Nesporným sa teda stal v odvolacom konaní skutkový stav, v zmysle ktorého žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV XXX kat. úz. M. a odvolací súd vychádzajúc z tohto skutkového stavu v čase jeho rozhodovania nemal inú možnosť, než napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu žalobcov v zmysle ust. § 388 CSP zamietnuť.
21. V zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
22. V citovanom ustanovení zákon poskytuje ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.
23. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je však aj to, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka. U nehnuteľností pôjde spravidla o žaloby o ich vypratanie, pokiaľ tieto sú neoprávnene užívané treťou osobou.
24. Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd prvej inštancie správne skúmal aktívnu legitimáciu žalobcov v konaní, pričom v čase jeho rozhodovania dňa 3.9.2019 žalobcovia boli aktívne legitimovanými, keďže boli ako vlastníci nehnuteľností zapísaní na LV č. XXX kat. úz. M..
25. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
26. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP).
27. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).
28. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204 CSP).
29. V prejednávanej veci k zmene skutkového stavu došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď na základe návrhu žalovaných, podaného dňa 3.9.2019 (v deň rozhodnutia súdu prvej inštancie), bol povolený vklad ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. M..
30. Uvedená skutočnosť má vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcov, ktorú musí súd skúmať ex offo v každom štádiu konania a z hľadiska posúdenia aktívnej (pasívnej) legitimácie je vždy rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdu.
31. Zmena skutkového stavu v odvolacom konaní vyplynula z výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. M., doručeného žalovanými spolu s odvolaním, tento listinný dôkaz bol zaslaný na vyjadrenie žalobcom,
ktorí jeho obsah nespochybnili, preto nebolo nevyhnutné nariadiť odvolacie pojednávanie a na tomto listinu prečítať alebo oboznámiť jej obsah (§204 CSP).
32. Uvedené rovnako platí aj o výpise z listu vlastníctva č. 212 zo dňa 15.1.2020 (č. l. 253), ktorý taktiež bol doručený žalobcom spolu s replikou žalovaných a ktorého obsah v duplike nespochybňujú, pričom z tohto výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností na ňom napísaných je S. R., nar. dňa XX.X.XXXX titulom kúpnej zmluvy V-2505/2019-15/19.
33. Podľa informácií katastrálneho úradu, zverejnených na katasterportáli, tento stav platí aj v súčasnosti.
34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní v konaní o vypratanie nehnuteľností, ktorých vlastníkmi nie sú, nie sú teda nositeľmi hmotného práva uplatneného podanou žalobou, svoju žalobu napriek tejto skutočnosti nezobrali späť, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že ich žalobu zamietol.
35. O nároku na náhradu trov celého konania (trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trov odvolacieho konania) bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP.
36. Po rozhodnutí odvolacieho súdu boli v konaní úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom.
37. Vzhľadom však na okolnosti prejednávanej veci, keď žaloba žalobcov podaná ešte dňa 19.9.2014 až do rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 3.9.2019 bola dôvodná a k zmene aktívnej legitimácie došlo až v odvolacom konaní, pričom tento stav zavinili žalovaní, ktorí až v deň rozhodovania súdu prvej inštancie podali návrh na vklad svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, hoci tak mohli urobiť už skôr a predísť pokračovaniu v tomto konaní, bolo by nespravodlivé, ak by za tejto situácie žalobcovia mali uhrádzať ich trovy.
38. Vzhľadom na nedoriešenie právnych vzťahov medzi stranami sporu je spravodlivé, aby si každá zo strán znášala sama trovy tohto konania.
39. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 257 CSP stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).