Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-9-2017.pdf
PDF · 93.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11C/9/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci žalobkyne : U.. Y. U., O.. XX.X.XXXX, M. XXX/X, XXX XX L., zastúpená JUDr. Margitou Kytnarovou, advokátkou, Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, 955 01 Topoľčany, proti žalovanej : M. V., O.. XX.XX.XXXX, XXXX B., U., A. B., M., o zrušenie na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva , takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti - stavbe s.č. XXXX stojacej na CKN pozemku parcelné číslo XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie Topoľčany a vyporiadava ho tak, že nehnuteľnosť prikazuje do vlastníctva žalobkyne v celosti. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu v sume XX.XXX eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zložením do notárskej úschovy. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu za investíciu v sume 3.626 eur a náhradu za zaplatenú daň z nehnuteľnosti za roky 2016 , 2017, 2018, 2019 a 2020 v sume 725 eur, spolu v sumu 4.351 eur a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. IV. Žalobkyňa je povinná zo vzájomného návrhu v sume 4.351 eur zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 191 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku V. Súd žalobkyni priznáva návrh na náhradu trov konania proti žalovanej v plnej výške, o ktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Trovy štátu vo výške 429,60 eur (predstavujúce tlmočné za písomné preklady z jazyka slovenského do jazyka anglického priznané a vyplatené z rozpočtových prostriedkov tlmočníčke Mgr. Alene Mišovýchovej znáša štát.
odôvodnenie:
l./ Žalobkyňa podala dňa 5.4.2017 žalobu, ktorou sa domáhala vyporiadania podielového vlastníctva, pričom navrhla zrušenie podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti stavbe s.č. XXXX stojacej na CKM pozemku parc. č. XXXX , zapísanej na LV č. XXXX , vedenom pre KÚ Z. s návrhom na vyporiadanie tak, že nehnuteľnosť sa prikazuje do vlastníctva žalobkyne v celosti, pričom žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej náhradu v sume 41.400 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu za investície v sume 3.626 eur a náhradu za zaplatenú daň z nehnuteľnosti za roky 2016 - 2020 v sume 725 eur spolu 4.351 eur a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadala, aby žalobkyňa bola povinná zo vzájomného návrhu zaplatiť na účet tunajšieho súdu poplatok 191 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti jednej polovici nehnuteľnosti - domu so s.č. 1996 postavenom na parcele „C“ , parcela č. 5133 o výmere 278 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, evidovanom na LV č. 2485 vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom obec Topoľčany, druhým podielovým spoluvlastníkom, ktorý vlastní zvyšný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o veľkosti jednej polovici je žalovaná, spolu teda žalobkyňa a žalovaná vlastnia spoluvlastnícky podiel l/l nehnuteľnosti. Žalobkyňa so žalovanou od roku 1995 vôbec nekomunikujú, žalobkyni nie je známe ani to, či v záhlaví tejto žaloby uvedené miesto pobytu žalovanej v Kanade je aktuálne. Predmetnú nehnuteľnosť majú strany sporu v podielovom spoluvlastníctve, nehnuteľnosť
nie je využívaná na žiadny účel, je neobývaná a s pribúdajúcim časom len chátra. Sama žalobkyňa uhrádza každoročne na predmetnú nehnuteľnosť daň a iné poplatky ,napriek tomu, že nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Žalovaná sa nijakým spôsobom nepodieľa na platení daní a poplatkov spojených s vlastníctvom a nevyhnutnou údržbou nehnuteľnosti. Žalobkyňa nepožíva žiadne výhody z nehnuteľnosti, nakoľko nie je výlučnom vlastníčkou nehnuteľnosti a vzhľadom k tomu nie je možné dať predmetnú nehnuteľnosť do prenájmu, alebo iného zmluvného vzťahu, ktorým by došlo aspoň k pokrytiu nákladov vynaložených na úhradu daní a iných poplatkov. Žalobkyňa má v súvislosti s nehnuteľnosťou iba výdavky, nakoľko dochádza z jej strany vyššie spomínaným každoročným úhradám daní a poplatkov spojených s vlastníctvom a nevyhnutnou údržbou nehnuteľnosti. Žalobkyňa má už roky záujem vyporiadať daný stav a to buď predajom nehnuteľnosti, resp. predajom svojho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti jedna polovica. Za týmto účelom sa pokúsila viackrát kontaktovať žalovanú , avšak bezúspešne a preto medzi nimi nie je žiaden kontakt, nakoľko žalovaná žije v zahraničí , v Kanade a o nehnuteľnosť neprejavuje žiaden záujem. Pokúsila sa s ňou skontaktovať aj prostredníctvom realitných kancelárií , avšak bezúspešne. Vzhľadom na vzniknutú situáciu ohľadom nehnuteľnosti pristúpila žalobkyňa k možnosti predaja svojho vlastníckeho podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnosti tretej osobe. Za tým účelom kontaktovala viacero realitných kancelárií a to spoločnosť MG REAL Z., s.r.o., CRESS Slovakia a REALITIY N. Z., s.r.o., kde napriek počiatočnému záujmu zo strany tretích osôb o kúpu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 nehnuteľnosti nedošlo k jeho predaju, vzhľadom na budúcu právnu neistotu a obmedzený výkon vlastníckeho práva. Vzhľadom na to, že vyčerpala všetky možnosti, obrátila sa na súd s touto žalobou na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu v zmysle ustanovenia § 142 OZ. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 3.9.2020 uviedla, že zároveň predkladá súdu doklad o tom, že táto povinnosť je zabezpečená úverom poskytnutým vo výške 34.500 eur, pričom značnou garanciou žalobkyne je skutočnosť, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcou sa v Obci L. a domu v M. s priľahlými pozemkami, ktoré majú hodnotu viac ako 300.000 eur, ktoré nehnuteľnosti sú nezaťažené. V záverečnej reči zároveň uviedla, že žalovaná podiel spoluvlastníctva získala dedením, nikdy nebola aktívnym spoluvlastníkom, nikdy nevynakladala finančné prostriedky na starostlivosť predmetu sporu, nepodieľala sa ani na nákladoch spojených so spoluvlastníctvom , napríklad daňové povinnosti. Po vykonaní dedičstva sa žalovaná prestala stýkať po istej dobe so žalobkyňou a jej rodinou a prestala udržiavať kontakty. Tento stav nebol problémom, pokiaľ bola žalobkyňa aktívna, tieto náklady znášala, nebol to problém. Okamihom, keď ukončila podnikanie, začala budova chátrať a tento stav je na hranici únosnosti, je v obývanej časti mesta a sú tam aj nároky od samotného Mesta Z., aby nehnuteľnosti boli udržiavané, čo zaťažuje žalobkyňu psychicky aj finančne. Pri jej príjme je naozaj nespravodlivé, aby tieto náklady ďalej s udržiavaním nehnuteľnosti znášala len zo svojho. V prospech žaloby je aj skutočnosť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku pod stavbou, ktorá je predmetom sporu. Na základe predložených dôkazov a s tým, že daň z nehnuteľnosti ako aj starostlivosť o predmet sporu žalobkyňa financovala aj pred rokom 2016 žiadajú , aby súd o žalobe rozhodol podľa jej návrhu.
2. / Súd v predmetnej veci vykonal pokusy o doručenie prostredníctvom Veľvyslanectva SR v Ottave , pričom týmto spôsobom sa nepodarilo žalobu doručiť žalovanej a preto súd postupoval tak, že oznámenie o podanej žalobe bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a týmto spôsobom bola žaloba žalovanej doručená. Žalovaná bola o termíne pojednávania upovedomená zverejnením na úradnej tabuli súdu od 25.5.2020 do 9.6.2020. 3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením a prečítaním spisového materiálu výpisom z Katastra nehnuteľnosti na čl. 3- 4, listami na čl. 5 - 6 , mailom na čl. 7 , potvrdením na čl. 8 - 10 , znaleckým posudkom na čl. 118 - 147, faktúrou na čl. 157- 158, výpisom z účtu na čl. 159, účtovným dokladom na čl. 160, výpisom z OR na čl. 160 - 162, potvrdením mesta na čl. 163, bankovým výpisom na čl. 164,171-172, rozhodnutím Mesta Topoľčany, na čl. 165 - 166, 173-174, 254, príkazom na čl. 167 - 168, rozhodnutím mesta na čl. 179 - 180, 252, vyúčtovaním znalečného na čl. 175, potvrdením VÚB banky na čl. 176 , bankovým príkazom na čl. 253, 255, splátkovým kalendárom na čl. 258 - 260, účtovným dokladom na úver na čl. 261 a zistil tento skutkový stav:
Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti (1/1) - pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedených Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom, obec Topoľčany, okres Topoľčany, ako parcely registra „ C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/X o výmere 1281 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
Žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 1 nehnuteľnosti - domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C' parc. Č.. XXXX o výmere 278 m2, druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálnym odborom, obec Z., okres Z..
Druhým podielovým spoluvlastníkom, ktorý vlastní zvyšný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1 je žalovaná, spolu teda žalobkyňa (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 ) a žalovaná (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 vlastnia spoluvlastnícky podiel 1/1 k nehnuteľnosti.
Znaleckým posudkom Ing. U. Vičana 1/2019 bolo preukázané, že žalobkyňa mala investície do predmetnej nehnuteľnosti vo výške 3.626 eur a zároveň preukázateľne uhradila daň z nehnuteľnosti za roky 2016 - 2020 v sume 725 eur.
4./ Podľa § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 , 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samosatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 5./ Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. Tohto práva sa spoluvlasntíci nemôžu vopred vzdať a akákoľvek dohoda by v tomto zmysle bola neplatná. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruch spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd vychádza zo stavu spoluvlastníckych vzťahov v čase vyhlásenia rozsudku.Súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozsudkom, ktorý má na vlastnícke vzťahy bývalých spoluvlastníkov konštitutívne účinky. Konanie o vysporiadanie podielového spluvlastíctva patrí medzi konanie, v ktorých súd nie je viazaný žalobným návrhom a môže podielové spoluvlastníctvo vysporiadať iným sposobom ako účastníci navrhujú (iudicum duplex). Ak žalovaný v priebehu konania navrhne iný spôsob vyporiadania než žalobca nejde o vzájomný návrh, ale o súčasť jeho procesnej obrany. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vysporiadaní, ak ani pokus o zmierne vybavenie veci na súde nevedie k cieľu. Vysporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto spôsobov: a/ reálne rozdelenie veci b/ prikázanian veci jednemu alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a c/ predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov. Ustanovenie § 142 ods.1 stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového spluvlastíctva, ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vysporiadaní podielového spoluvlastíctva musí vychádzať z hľadísk uvedených v § 142 ods. 1 druhej vete OZ, aj keď jeho
rozhodnutie môže vyjsť z iných skutočností. Medzi základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy patria veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci. Súd sa v rozhodnutí o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva musí vždy zaoberať výškou podielov spoluvlastníkov a účelným využitím veci. Jeho rozhodnutie však môže vychádzať aj z iných skutočností. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatnia najmä v prípade rovnosti podielov. Spoluvlastník sa má žalobou v prvom rade domáhať reálneho rozdelenia veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri reálnom rozdelení spoločnej veci prihliada súd najmä na tieto hľadiská : a/ fyzická a právna deliteľnosť predmetu vlastníctva b/ výška spoluvlastníckych podielov c/ účelné využitie rozdelenej veci. Rozdelenie spoločnej veci je dobre možné iba v prípade, ak je jej rozdelenie fyzicky, funkčne, ale i právne možné. Reálne a právne možné delenie spoločného pozemku neznamená, že súd tak musí rozhodnúť vo všetkých prípadoch, ak tak navrhne niektorý zo spoluvlastníkov. Najmä pozemky priliehajúce k obytnym domom vytvárajú spravidla s domom jeden funkčný celok, slúžia na lepšie využitie domu a taktiež blízkosť obytného domu, v ktorom vlastník záhrady býva, zlepšuje využitie záhrady. Preto nie je v rozpore so zákonom postup, pri ktorom rozhoduje súd o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, prikáže pozemok - záhradu tomu, komu pripadne dom, bez toho aby vykonal jeho delenie. Prikázanuie veci za náhradu jednemu spoluvlastníkovi, ktorý o to žiada, prichádza do úvahy tam, kde reálne rozdelenie veci nie je dobre možné. V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hladísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť podielov,účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komlexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona. 6./ Vyporiadanie v širšom zmysle prichádza podľa judikatúry do úvahy len na návrh žalobcu , alebo vzájomný návr žalovaného. Pokiaľ takýto návrh nebol urobený, alebo nebol podaný vzájomný návrh nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať ( Ro NS SR, sp. Zn. 2Cdo/53/2004 ). Majetkové práva, o ktorých sa má rozhodnúť vrámci širšieho vyporiadania, musia byť v návrh , či vo vzájomnom návrhu riadne uplatnnené, tzn., až ak sa vrámci širšieho vyporiadania uplatňuje samostatný majetkový nárok , vyčísliteľný v peniazoch, náležitosťou návrhu ( vzájomného návrhu ) musí byť výška peňažnej sumy, ktorá sa požaduje zaplatiť. Súd o nich rozhoduje samostatným výrokom rozsudku a nie vrámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Tieto majetkové práva podliehajú premlčaniu premlčacích dobách, v závislosti od toho, či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, alebo o nárok na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti. Zároveň poľadávka z titulu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávka z vynaložených nákladoch vzniká od okamihu ich vynaloženia. 7./ Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a dokazovania a citovaných právnych ustanovení súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku a vyporiadal ho tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, keďže táto nehnuteľnosť dlhodobo užíva a stará sa o ňu sama a žalovaná o nehnuteľnosť záujem nejaví a to dlhodobo. Súd zároveň uložil žalobkyni aj povinnosť náhrady za spoluvlastnícky podiel v sume 41.400 eur s možnosťou zloženia do notárskej úschovy, keďže miesto pobytu žalovanej nie je známe. Zároveň vzhľadom na kritérium širšieho vyporiadania žalobkyňa jednoznačne preukázala rozsah investícií do nehnuteľnosti v sume 3.626 eur, ktorými došlo k zhodnoteniu spoluvlastníckeho podielu žalovanej a náhradu za zaplatenú daň z nehnuteľnosti za roky 2016 - 2020 v sume 725 eur a teda spolu sumu 4.351 eur a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 8./ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Keďže v tomto konaní bolo preukázané, že žalobca mal plný úspech v konaní, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
9./ Podľa §155 ods.1,3 CSP každý má právo konať pred vo svojom jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy tlmočenia podľa ods.1 znáša štát. V predmetnej veci vznikli trovy štátu, nakoľko z rozpočtových prostriedkov súdu boli vyplatené finančné prostriedky vo výške 429,60 prekladateľke U. z titulu prekladu listín z jazyka slovenského do jazyka anglického, nakoľko strana žalovanej mala právo konať pred súdom v anglickom jazyku t.j. jazyku ktorému rozumie a preto rozhodol tak, že tieto trovy za preklad listín znáša štát. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bol podaný vzájomný návrh žalobkyňou vznikla žalobkyni poplatková povinnosť z podania tohto návrhu, kde cena predmetu konania bola 4.351 eur a preto súd s poukazom k § 2 ods. 1 písm. a) a § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch zaviazal žalobkyňu na povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 191 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.