Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v právnej veci žalobcu: S.. H. G., V.. H., J.. X.X.XXXX, G. Y., O. XXX/XX, proti žalovanému: V. J., V.. V.H., J.. XX.X.XXXX, G. Y., Š. XXXX/X, Y..Č.. X O. N., G., U.. M., G. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, takto

rozhodol:

I. Zrušuje sa právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa na ulici Š. X, N.. Č.. XXXX, I. H..Ú.. Y., Q. Y., Q. V., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom ako byt č. XX, vo vchode X, na X. poschodí, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva a súčasne sa určuje, že žalobkyňa bude výlučným nájomcom bytu, ktorý bude naďalej ako člen družstva užívať.

II. Žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu.

III. Žalovaný je povinný vypratať byt nachádzajúci sa na ulici Š. X, N.. Č.. XXXX, I. H..Ú.. Y., Q. Y., Q. V., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Revúca, katastrálny odborom ako byt č. XX, vo vchode X, na X. Poschodí, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva a do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 04.11.2019 proti žalovanému domáhala zrušenia spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu a určenia, že žalobkyňa bude výlučným nájomcom bytu, a to bez poskytnutia bytovej náhrady žalovanému. Zároveň navrhovala uložiť žalovanému povinnosť byt vypratať. Svoju žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným uzatvorené dňa 10.04.1992 bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 29.03.1996. So žalovaným sa vzhľadom na uvedené skutočnosti na zrušení spoločného nájmu bytu manželmi nedohodli. Z dôvodu, že v roku 1995 bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, keďže žalovaný ako vtedajší manžel žalobkyne počas manželstva nadmerne pil, prejavoval sa agresívne, dochádzalo k častým hádkam, čo bolo aj dôvodom rozvodu. Po odchode sa aj s maloletou dcérou odsťahovala k rodičom a byt, ktorý je predmetom tohto konania užíval žalovaný a jeho rodina. Podľa zistení žalobkyne žalovaný asi v roku 2003 opustil tento byt a do 8/2019 užívala tento byt jeho matka.

2. Žalovaný sa k žalobe doručenej postupom podľa písomne nevyjadril.

3. Nakoľko žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobkyne, súd ich považoval za nesporné

4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že byt spoločne s exmanželom užívali od r. 1993. Následne v r. 1995 bola nútená byt opustiť pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov manžela a zachovanie psychického zdravia seba a svojej dcéry. Následne sa rozviedli a od rozvodu teda resp. od opustenia spoločnej domácnosti užíval byt on a jeho rodina. Potom od r. 2003 už o ňom nemala žiadnu vedomosť. Odvtedy ho striedavo využívala bývalá svokra, alebo bol byt prázdny a to až do jej smrti augusta 2019. V zmysle písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 24.08.2020 do doby smrti bývalej svokry, ktorá mala kľúče od bytu, žalobkyni nebol umožnený prístup do bytu. Od vtedy všetky povinnosti spojené s užívam bytu prevzala na seba žalobkyňa Všetky úhrady spojené s užívam bytu riadne a včas platí. Po rozvode sa dohodli, že byt ostane dcére. Byt do nájmu nadobudli spoločne po uzavretí zmluvy s bytovým družstvom aj preto došlo k dohode, že po rozvode by ho mala mať dcéra. Exmanžel ju a dcéru slovne aj fyzicky napádal, nakoľko často užíval alkohol. Kvôli tomu prišiel aj o prácu. Popíjal aj v práci. Dcéra sa v tom čase bála vracať domov. Pocikávala sa. Mal som šťastie, že sme mali kam odísť za rodičmi. Čo sa týka fyzického násilia tak on tým, že on denne od rána bol v podstate opitý tak sa stále stupňovalo a neskôr to už bolo na dennej báze facky, búchanie o stenu, aj za prítomnosti rodičov žalobkyne, škrtil ju doma predtým, než išla do práce. Napádal aj jej rodičov. V čase, keď tam bola svokra tak tá platila aj výživné za syna, za exmanžela a ona nechcela robiť nejaké rozbroje aj kvôli dcére som chcela zachovať určitú ilúziu, že všetko je v poriadku, preto nepodávala návrh skôr.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania zo dňa 12.11.1993, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -10 zo dňa 29.3.1996, Vyjadrenie Okresného bytového družstva v Rimavskej Sobote zo dňa 22.11.2019, úradný záznam zo dňa 30.3.2020 č.l. 24, úradný záznam č.l. 32, vyjadrenie žalobkyne na výzvy súdu zo dňa 24.8.2020, LV č. XXXX vedený Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom, Obsah spisu . Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobkyne, súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 10.04.1992 v Tornali. Z manželstva sa im narodila dcéra O. V. O. XX.XX.XXXX. Rozhodnutím OSBD v Rimavskej Sobote zo dňa 12.11.1993 im bol ako manželom pridelený byt v Y., J. W. Š.H. X. Nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu do užívania uzatvorili dňa 12.11.1993. Na základe uvedenej zmluvy manželom vzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve podľa . Manželstvo žalobkyne a žalobcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. -10 zo dňa 29.03.1996 a maloletá dcéra O. bola zverená do starostlivosti matky a žalovaný bol zaviazaný platením výživného. Rozsudok bol odôvodnený okrem iného tým, že manželstvo bolo len krátku dobu usporiadané. Prvé nezhody začali vznikať z dôvodu požívania alkoholických nápojov zo strany manžela, čo malo vplyv na celkové spolužitie a manželka opustila spoločnú domácnosť. Z nepopretých, t.j. nesporných tvrdení žalobkyne súd zistil, že žalovaný sa voči nej a voči ich vtedy maloletej dcéru dopúšťal pred jej odchodom z domácnosti fyzického a psychického násilia, tak, že ich slovne aj fyzicky napádal, čo bolo zapríčinené častým užívaním alkoholu žalovaným a na dennej báze sa to stupňovalo.

7. V zmysle vyjadrenie Okresného stavebného bytového družstva v Rimavskej Sobote (ďalej tiež OSBD v Rimavskej Sobote) OSBD v Rimavskej Sobote navrhlo, aby výlučným členom družstva a nájomníkom bytu ostal ten z účastníkov, ktorý si na čas po rozvode manželstva plnil všetky povinnosti spojené s nájmom predmetného bytu a platil poplatky spojené s jeho užívaním.

8. Podľa ust. , pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi.

9. Podľa ust. 703 ods. 1 , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

10. Podľa ust. 703 ods. 2 , ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

11. Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

12. Podľa ust. , ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

13. Podľa ust. , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

14. Podľa ust. , ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

15. Podľa , bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

16. Podľa § 712a ods. 7, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi, ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.

17. Podľa , ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

18. Ako už súd vyššie uviedol, skutkový stav tvrdený žalobkyňou nebol sporný. Žalobca uvedené tvrdenia nerozporoval. Žalovanou tvrdené skutočnosti žalobkyňou zároveň vyplynuli aj z doložených listín.

19. Strany uzavreli manželstvo dňa 10.04.1992. Dňa 12.11.1993 uzavreli žalobkyňa a žalovaný s OSBD v Rimavskej Sobote nájomnú zmluvu o prenechaní predmetného družstevného bytu do užívania, stranám sporu ako manželom vznikol v zmysle -704 spoločný nájom bytu. Manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. -10 zo dňa 29.03.1996, ktorým bola maloletá dcéra O. bola zverená do starostlivosti matky a žalovaný bol zaviazaný platením výživného.

20. Po rozvode manželstva nedošlo medzi stranami sporu k dohode kto bude ako člen družstva nájomcom bytu a tým sú dané predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu zrušil a zároveň určil kto bude ako člen družstva nájomcom.

21. Na základe uvedených skutočností súd pri rozhodnutí prihliadal aj na širšie okolnosti rozvratu manželstva a vzal do úvahy, že dôvodom rozvratu manželstva bolo správanie žalovaného. Žalovaný v byte nebýva zhruba od roku 2003, odvtedy ho striedavo využívala bývalá svokra, alebo bol byt prázdny a to až do jej smrti augusta 2019, dokedy žalobkyni nebol umožnený prístup do bytu. Zároveň od smrti svokry žalobkyňa prebrala všetky povinnosti a riadne a včas platí všetky platby spojené s užívaním bytu.

22. Keďže takto súd zistil, že žalovaný si dlhodobo neplní povinnosti spojené s užívaním bytu, byt neužíva, zároveň žalobkyňa si aktuálne plní povinnosti člena a nájomcu, súd jej návrhu na zrušenie spoločného nájmu a na určenie, že výlučným nájomcom bytu bude žalobkyňa ako člen družstva vyhovel a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať predmetný byt.

23. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný sa počas trvania manželstva dopúšťal fyzického a psychického násilia voči žalobkyni, ako aj voči jej dcére, ktorá s nimi zdieľala spoločnú domácnosť, a to v takej intenzite, že sa stal život v domácnosti so žalovaným pre žalobkyňu a jej dcéru neznesiteľným, preto domácnosť opustili a žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva. Súd tak považoval za naplnenú základnú podmienku pre rozhodnutie súdu, že rozvedenému manželovi v zmysle ust. nepatrí bytová náhrada, a to existenciu fyzického aj psychického násilia, resp. aj hrozby takéhoto násilia zo strany žalovaného a to nielen voči žalobkyni, ale aj ďalším blízkym osobám - spoločnej dcére, ktorá zdieľala v tom čase spoločnú domácnosť so žalobkyňou v predmetnom byte. Na základe uvedeného súd určil, že žalovanému bytová náhrada nepatrí.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 256 ods. 2 Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli nevznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej bol voči neúspešnému žalovanému podľa a priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Nakoľko sa žalobkyňa na pojednávaní po vyhlásení rozsudku vzdala práva podať odvolanie, toto právo jej nepatrí.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).