Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/103/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: T. K., nar. XX.X.XXXX, P. XX, X., o zaplatenie X.XXX,XX eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -126, zo dňa 20.2.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške X.XXX,XX eura spolu s úrokom 28 % ročne z istiny vo výške X.XXX,XX eura od 21.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť XXX eur v splátkach po XX eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, kedy nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh, odmieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil pôvodne žalovanému Q. K., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, X., zomr. XX.X.XXXX (ďalej ako „žalovaný“), povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX eur v splátkach vo výške XX eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, kedy nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.7.2017 domáhal zaplatenia X.XXX,XX eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že 26.10.2012 uzatvoril so žalovaným v súlade s , a nasl., a nasl. a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky (ďalej len „“) Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol účet číslo U keď s poukazom na bod 3.8 , bol žalovaný ako klient povinný mať na tomto účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke, t.j. žalobcovi. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným spočívajúce v tom, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, domáhal sa žalobca podľa bodu 3.12 pohľadávky vo výške X.XXX,XX eura spolu s úrokom vo výške 28 % p.a.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku ( ), súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že žalobca uzatvoril so žalovaným 26.10.2012 zmluvu o spolupráci pri

poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej pre žalovaného zriadil a viedol bankový účet. Mal za preukázané, že 7.2.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej poskytol žalovanému povolené prečerpanie do výšky XXX eur, s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % p.a. na dobu neurčitú. Poukázal na to, že obe zmluvy majú nepochybne charakter spotrebiteľskej zmluvy, ktoré bližšie špecifikuje nielen , ale aj zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetných zmlúv.

3. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalobca pristúpil z dôvodu dlhu na účte žalovaného k zatvoreniu jeho účtu, pričom pred jeho zatvorením vykonal 20.6.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), ktorou debetný zostatok na predmetnom účte žalovaného vo výške X.XXX,XX eura previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, na základe čoho sa žalovaný dostal do nepovoleného prečerpania; žalovaný tento dlh voči žalobcovi do podania žaloby nevyrovnal. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poznamenal, že z výpisov z účtu žalovaného za obdobie od 1.11.2014 do 20.6.2017 nebolo možné zistiť, čo všetko predstavuje debetné položky a akým spôsobom vznikol dlh na účte žalovaného. Pripomenul, že žalobca v žalobe len všeobecne odkázal na a sadzobník poplatkov, v zmysle ktorých je oprávnený účtovať žalovanému úroky nepovoleného prečerpania a rôzne poplatky. Ozrejmil, že chýbajúce tvrdenia o výške povoleného prečerpania, čerpania, úrokov, poplatkov, debetu, splácania úveru, následného znovu čerpania a iné, nemožno nahradiť predložením výpisov z účtu žalovaného, pretože súd nemôže na prospech žalobcu nahrádzať nedostatok jeho skutkových tvrdení tým, že bude vykonávať dokazovanie a z jeho výsledkov odvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch žalobcu. Dodal, že dokazovanie má slúžiť na preukazovanie skutkových tvrdení strán a nie na to, aby tieto skutkové tvrdenia strán boli dokazovaním zisťované s poukazom na

4. Súd prvej inštancie podotkol, že žalovaný uznal vyčerpanie peňažných prostriedkov vo výške XXX eur, avšak vo zvyšnej časti žalovanej sumy, úrokov a poplatkov dlh neuznal, keď okrem iného tvrdil, že od roku 2014 mu na účet neprichádzali žiadne peňažné prostriedky, a boli mu len účtované penále, aj keď účet už nijako nevyužíval.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky, ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu, ako ani ich výšku. Vyslovil názor, že sadzobník poplatkov ani nemôžu predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov a poplatkov, pretože od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Pokiaľ sa jedná o žalobcom uplatnený úrok vo výške 28 % p.a. od 21.6.2017 do zaplatenia z nepovoleného prečerpania účtu vo výške X.XXX,XX eura, súd prvej inštancie skonštatoval, že ročný úrok za poskytnutie úveru dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi. Objasnil, že vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku za poskytnutie úveru v miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením spôsobujúcim značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dodal, že žalobca nepreukázal výšku úroku 28 % žiadnym listinným dôkazom. Na uvedenom základe rozhodol súd prvej inštancie podľa , , , , , , , , , , , a , , , , , , , , , , , , . tak, že žalobe v časti nároku o zaplatenie XXX eur vyhovel s tým, že podľa a vyhovel návrhu žalovaného na úhradu dlhu formou splátok a to v nadväznosti na príjem žalovaného, ktorého výška je v zmysle lustrácie v Sociálnej poisťovni vo výške XXX,XX eura. O trovách konania rozhodol podľa a a tak, že hoci bol čistý procesný úspech žalovaného vo výške 38, %, trovy konania mu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli ani si žiadne trovy neuplatnil.

6. Proti zamietajúcej časti rozsudku (výrok II.) podal odvolanie žalobca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Zastával názor, že ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že z ním predložených výpisov nie je možné zistiť čo všetko predstavuje debetné položky a akým spôsobom vznikol dlh na účte žalovaného, jednalo sa o vadu žaloby a povinnosťou súdu prvej inštancie bolo pokúsiť sa postupom podľa

ods. 1 o jej opravu alebo doplnenie. Domnieval sa, že opomenutím tohto postupu zo strany súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva a došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

7. Žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku považoval za potrebné ozrejmiť, že 7.2.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere s limitom povoleného prečerpania vo výške XXX eur a s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 %. Podotkol, že žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval limit povoleného prečerpania, na základe čoho pristúpil k postupu v zmysle čl. 8.9 a 3.11.2014 znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0 eur. Poznamenal, že zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy v stanovenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte, pričom po znížení limitu na 0 eur sa dlh žalovaného ďalej navyšoval z právneho titulu prekročenia v zmysle a Uzavrel, že žalovaná suma X.XXX,XX eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného; súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Žalobca do odvolania uviedol prehľad transakcií na účte žalovaného od jeho otvorenia až po jeho zatvorenie.

8. Pokiaľ sa jedná o poplatky tvoriace súčasť žalovanej sumy žalobca objasnil, že tieto boli účtované na základe čl. VI. ods. 2 zmluvy o účte, v zmysle ktorého je banka za poskytovanie produktov/služieb oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v banke.

9. V súvislosti úrokovou sadzbou vo výške 28 % ročne žalobca zdôraznil, že táto je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z bodu 16, časť T, oddiel III (účinných ku dňu zníženia limitu na 0 eur) v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu" a v spojení s a Bol názoru, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v ; naopak, podľa uvedeného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa o úrokovej sadzbe na trvanlivom médiu. Mal za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na svojom webovom sídle a ich prístupnosťou vo svojich pobočkách splnil povinnosť v zmysle

10. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že sadzobník poplatkov nepredstavuje zmluvné dojednanie a teda, že poplatky neboli individuálne dojednané. Argumentoval, že podľa § 31 ods. 2 zákona o platobných službách poskytovateľ poskytuje platobné služby používateľovi na základe zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo rámcovej zmluvy a v zmysle § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb, s tým, že podľa § 31 ods. 5 písm. d) rámcová zmluva obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Zastával názor, že z týchto ustanovení zákona o platobných službách je zrejmé, že zákon výslovne nestanovuje povinnosť dojednať poplatky za poskytovanie platobných služieb individuálne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, zo dňa 9.11.2016, v zmysle ktorého sa článok 10 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 3 písm. m) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, zo dňa 23.4.2008, o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Na uvedenom základe sa domnieval, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v sú síce povinnými náležitosťami úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ďalej dôvodil, že v zmysle uvedenej smernice možno síce zákonom stanoviť, že aj , resp. sadzobník, v prípade, ak obsahujú niektoré z povinných náležitostí zmluvy, musia byť podpísané, avšak táto povinnosť zo nevyplýva a preto je nutné považovať a sadzobník za súčasť úverovej zmluvy, ktorá klienta zaväzuje, aj pokiaľ ju nepodpísal.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Oponoval tvrdeniu, že súd prvej inštancie bol povinný vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby; a naopak bol názoru, že žaloba

bola zrozumiteľná a nemala žiadne vady. Podotkol, že žalobca mal možnosť predložiť vo svojej žalobe ako aj v ďalších vyjadreniach, t.j. vo svojom procesnom útoku, všetky dôkazy, ktorými disponuje a v tejto súvislosti podčiarkol, že žalobca ani vo svojom odvolaní neuviedol z čoho vlastne žalovaná suma pozostáva, pretože z prehľadu transakcií je zrejmé len to, že táto suma predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami, a ďalej z prehľadu vyplýva, že žalobca si účtoval mesačne úrok z prečerpania vo výške cca. X.XXX,XX eura, a poplatky za debet a za upozornenie na debet spolu vo výške XX eura, a XX eur titulom nejakých úrokov. Poznamenal, že po celú dobu čerpania debetu platil mesačne úrok cca XX eur, avšak istina nebola nikdy ponížená, čo by pri úvere, ktorý by súd uznal ako bezúročný a bez poplatkov, výrazne ponížilo zostatok istiny. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca mu zaslal prehľad transakcií k 3.11.2014 a následne podal žalobu na súd, avšak účet mu nezrušil a úroky mu účtuje naďalej vo výške cca XX eur mesačne. Mal za to, že uvedené je nekalou praktikou žalobcu, pretože podaním žaloby mal ukončiť účtovanie úrokov.

12. Žalovaný ďalej zdôraznil, že žalobcu nepodpisoval, prvýkrát ich videl ako prílohu k žalobe, pričom majú 40 strán, a preto je nereálne aby ich spotrebiteľ čítal v banke, resp. aby mu ich zamestnanec riadne vysvetlil; domnieval sa, že on ako spotrebiteľ nie je viazaný, pretože od neho nie je možné požadovať poplatky a úroky, ktoré nie sú individuálne dojednané a ním podpísané. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 30.11.2011, uviedol, že ak nie sú obchodné podmienky podpísané, tak dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá písomnú formu - sú pre absenciu tejto predpísanej formy neplatné. Vo vzťahu k úrokovej sadzbe vo výške 28 % p.a. uviedol, že táto podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery a preto je v rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi. Dodal, že jeho mesačný príjem je XXX,XX eur, nakoľko je invalidný dôchodca a iný príjem nemá; stotožnil sa preto s rozhodnutím súdu o splácaní dlžnej sumy v splátkach a mal za to, že uvedený spôsob splácania určite neohrozí žalobcove ekonomické fungovanie.

13. Žalobca v odvolacej replike poznamenal, že už zo samotnej žaloby je zrejmé, že účet žalovaného zrušil. Oponoval tvrdeniu žalovaného, že 28 % ročný úrok je nezákonný a v rozpore s dobrými mravmi; a argumentoval, že v dôsledku toho, že sa majiteľ účtu dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov úroky dohodnuté zmluvne vo s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Podotkol, že nepovolené prečerpanie je podstatným porušením zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj ods. l Uviedol, že z ustanovení , ktoré obsahujú dojednania o úroku pre prípad nepovoleného debetu vyplýva, že kopírujú zákonnú úpravu, keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle , pričom úprava nároku na úrok pri nepovolenom debete vo nie je žiadnou špecifickou zmluvnou podmienkou zavedenou výlučne žalobcom, ale vyplýva z ustanovení , ako aj zo Podčiarkol, že debetný zostatok je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou a nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie s poukazom na , pričom jeho výška nemôže byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania. Dodal, že samotnú dohodu zmluvných strán o platení debetných úrokov pri nepovolenom prečerpaní finančných prostriedkov na bežnom účte spotrebiteľa nie je z uvedených dôvodov možné považovať za obchádzanie zákona.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ). Rozsudok verejne vyhlásil 29.9.2020 (, ). 15. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( a nasl.).

18. Žalobca (banka) a žalovaný (majiteľ účtu) uzatvorili dňa 26.10.2012 podľa a nasl. Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bola Zmluva o zriadení účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty T. - Medzinárodná a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Dňa 7.2.2013 uzatvorili strany sporu Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, na základe ktorej žalobca (banka) zriadil žalovanému (klientovi) povolené prečerpanie do výšky limitu XXX eur na účte číslo XXXXXXXXX/XXXX s variabilnou úrokovou sadzbou 19,90 % ročne s tým, že žalovaný sa pred uzavretím zmluvy oboznámil s jej súčasťami, a to so znením a Sadzobníka poplatkov, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Žalovaný vyhlásil, že pred uzatvorením tejto zmluvy prevzal formulár "Európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní".

19. Podľa článku 8.9 klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem (7) dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť.

20. Podľa článku 8.12 po zániku nároku čerpať povolené prečerpanie (zrušením limitu, výpoveďou alebo odstúpením) sa vyčerpané a nevrátené peňažné prostriedky považujú za nepovolené prečerpanie bežného účtu, s čím je spojená povinnosť platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.

21. Podľa článku 3.12 pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. S nepovoleným prečerpaním, upomienkou a výzvou na jeho vyrovnanie je spojená povinnosť zaplatiť poplatok.

22. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný ako klient žalobcu v období od 7.2.2013 do 3.11.2014 využíval službu povoleného prečerpania bežného účtu; ku dňu 31.10.2014 mal však na bežnom účte evidovaný záporný zostatok XXX,XX eura a žalobca preto pristúpil k zníženiu limitu povoleného prečerpania na 0 eur; tento zostatok na účte sa kapitalizáciou úroku z povoleného prečerpania vo výške 19,90 % ročne postupne, pretože ho žalovaný nesplatil, navyšoval a ku dňu 20.6.2017 bol evidovaný vo výške X.XXX,XX eura (vrátane poplatkov za vedenie účtu); následne bol prevedený ako dlh žalovaného na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu.

23. Z uvedeného preto možno uzavrieť, že dňom 3.11.2014, kedy žalobca znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0 eur, došlo k aktivovaniu článku 8.9 , teda žiadosti žalobcu o splatenie (povoleného) prečerpania vo výške XXX,XX eura; dňom 3.11.2014 sa súčasne tento debetný zostatok na účte žalovaného v zmysle článku 8.12 stal nepovoleným prečerpaním, a to z titulu zrušenia limitu povoleného prečerpania; podľa článku 3.12 tak bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť akumulovanú

sumu nepovoleného prečerpania vo výške X.XXX,XX eura spolu s úrokom z prekročenej čiastky vypočítaným na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, t.j. spolu s úročením istiny dlhu vo výške 28 % ročne uvedeným v Sadzobníku poplatkov. A pretože žalovaný, ktorému v zmysle Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, boli výpisy z účtu doručované v listinnej forme na adresu trvalého bydliska, v spore nepreukázal, že ich účtovanie žalobcom reklamoval, sú účtované poplatky podľa Sadzobníka poplatkov súčasťou pohľadávky žalobcu.

24. K procesnoprávnej stránke posudzovanej veci ďalej odvolací súd dopĺňa, že dňa 17.7.2019 žalovaný zomrel; ak v prebiehajúcom spore zomrie poručiteľ na strane žalovaného skôr ako sa konanie právoplatne skončí, súd podľa povahy sporu posúdi, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať ( ). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne (uznesením), že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve ( ).

25. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. -64, zo dňa 26.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.12.2019, potvrdil nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi - žalovanom v čistej hodnote XX.XXX,XX eura jeho manželke T. K., nar. XX.X.XXXX, P. XXXXX/XX, X.. Odvolací súd uznesením č.k. -240, zo dňa 10.7.2020, preto pokračoval v konaní so žalovanou, ako právnou nástupkyňou pôvodného žalovaného.

26. Podľa dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

27. Po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie žalobcu v odvolaní o dôvodnosti uplatňovanej istiny z nepovoleného prečerpania žalovaným na účte a zmluvných úrokov z nepovoleného prečerpania, tak odvolací súd dospel k záveru, že boli naplnené všetky predpoklady pre vyhovenie žaloby v celom rozsahu. Na uvedenom základe odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške X.XXX,XX eura spolu s úrokom 28 % ročne z istiny vo výške X.XXX,XX eura od 21.6.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný ( ) a ktorý po právnej stránke posúdil inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie.

28. Žalobca podal odvolanie aj proti vyhovujúcemu výroku (výrok I.), ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť XXX eur v splátkach po XX eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy do 20. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, kedy nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva zročným celý dlh. Uviedol, že výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou . Súdu prvej inštancie vytýkal, že pri rozhodnutí o povolení platiť dlžnú sumu v splátkach vychádzal iba z neúplných tvrdení žalovaného a vôbec neskúmal jeho komplexné majetkové, zárobkové a osobné pomery. Skonštatoval, že výhoda poskytnutá žalovanému v podobe umožnenia uhradiť dlh v tak nízkych splátkach je zjavne neprimeranou oproti nevýhodnosti žalobcovho postavenia a táto výhoda porušuje rovnosť účastníkov konania v občianskoprávnych vzťahoch v zmysle .

29. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie smeruje proti výroku rozsudku o lehote na plnenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Žalobca totiž odvolaním napadol rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia tvoriaceho (však) súčasť rozsudku.

30. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. v pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a) zastavení konania,

b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,

d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

31. Podľa <aspi://module='KO'&link='W 1 rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

32. Podľa § 234 <aspi://module='KO'&link='W 1 C.s.p súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

33. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

34. Je nepochybné, že ak súd prvej inštancie povolil žalovanému, aby dlžnú čiastku splácal žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach, nejedná sa o otázku hmotného práva, ale ide o procesné rozhodnutie súdu v intenciách ( ) a teda, že žalobca odvolaním napadol rozhodnutie majúce povahu uznesenia ( <aspi://module='KO'&link='W 1 ), ktoré je súčasťou rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej ( ).

35. proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v . Uznesenie o určení dlhšej ako zákonnej paričnej lehoty na plnenie, príp. povolenie splátok, ktoré zákon aprobuje v odôvodnených prípadoch ( ), nie je uvedené medzi uzneseniami, proti ktorým je odvolanie prípustné, z čoho vyplýva, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

36. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým povolil žalovanému plnenie v splátkach, ktoré má povahu uznesenia, podľa odmietol.

37. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s a tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko mal vo vzťahu k predmetu sporu (žalobou uplatnený petit) plný úspech.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).