Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/123/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Občianska iniciatíva OBČAN SLOVENSKEJ REPUBLIKY: R. Y., trvale bytom J., T. č. XXX/X, podľa žalobcu bytom J., V. č. XX, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Račianska č. 71, o zrušenie zákona, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30. januára 2020, č.k. -8, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30. januára 2020, č.k. -8, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 30.1.2020, č.k. -8 zastavil konanie vo veci žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zrušenia časti o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii (ďalej len „“). Rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami , , , , čl. 86 písm. a/, , čl. 125 písm. a/ . V odôvodnení ďalej uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je v rozpore so zákonom Slovenskej republiky, a v hrubom rozpore s európskym dohovorom pre ľudské práva. Zmenu tohto zákona bude zneužívať najmä Slovenská informačná služba (ďalej len „SIS“) spolu so žalovaným, ktoré ako štátne inštitúcie budú okrádať občanov a porušovať ich ľudské práva a základné slobody na základoch vymyslených zinscenovaných a nepravdivých udalostí. SIS taktiež zneužije dôveru inštitútu SIRENE. Motívom SIS je vykonštruovaný biznis, ktorý jej vyhovuje za účelom neoprávneného osobného prospechu a osobných výhod. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zrušenie zákona alebo jeho časti je podľa platného právneho poriadku v Slovenskej republike možné iba dvomi spôsobmi a to prijatím iného zákona, ktorý zmení, prípadne zruší časť existujúceho zákona, na čo je výlučne oprávnená podľa a čl. 86 písm. a/ Národná rada Slovenskej republiky a v dôsledku vyslovenia nesúladu zákona s , ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, na čo je výlučne oprávnený podľa a Ústavný súd Slovenskej republiky. Keďže sa žalobca domáhal zrušenia zákona, resp. jeho časti, a túto právomoc podľa má iba Národná rada Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že na rozhodovanie o tomto nároku nemá právomoc. Keďže rozhodovanie o uplatnenom nároku nepatrí do právomoci súdu, súd konanie podľa zastavil. Nerozhodol o postúpení veci príslušnému orgánu z dôvodu, že na základe podanej žaloby nie je možné začať konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky ani legislatívny proces v Národnej rade Slovenskej republiky, výsledkom ktorého by bolo zrušenie časti dotknutého zákona.

2. Proti uzneseniu o zastavení konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby „namiesto hodnotenia, rozhodovania, vyjadrovania a uznesenia, ktoré mal vykonať Ústavný súd Slovenskej republiky, vyslovoval, rozhodoval a hodnotil prácu a povinnosti“ Ústavného súdu Slovenskej republiky nepríslušný súd (Okresný súd Bratislava I.). Rovnako nesúhlasil s tým, aby „namiesto Národnej rady Slovenskej republiky vyjadroval, rozhodoval alebo vyvodzoval a uznášal záver“ Okresný súd Bratislava I., v rozsahu rozhodovania o začatí, nezačatí legislatívneho procesu „za" Národnú radu Slovenskej republiky, teda nepríslušný súd. Pokiaľ súd bol názoru, že nemá právomoc konať, bolo jeho povinnosťou postúpiť žalobu na uvedené štátne inštitúcie (Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Národnú radu Slovenskej republiky) na príslušné rozhodnutie. Pokiaľ bol súd názoru, že vec nepatrí do jeho právomoci, nemal právo rozhodnúť za Ústavný súd Slovenskej republiky, či by na základe podanej žaloby začal alebo nezačal konanie. Podľa žalobcu predmetná vec patrí do právomoci súdu. Žalobu podal ako fyzická osoba, súd mal preto vo veci konať ako v súkromnoprávnom spore, mal vec prejednať, vykonať dokazovanie ako aj všetky úkony, vyplývajúce zo zákona. Žalobca dôvodil, že „žalobu podala fyzická „SÚKROMNÁ„ osoba vo veci súčasného zneužívania, budúceho zneužívania protiprávnosti, nezákonnosti, neoprávnenosti, vo veci už doposiaľ priamo poškodených Občanov európskej únie a ďalších zahraničných občanov z iných krajín, vo veci jednoznačného budúceho úmyselného premysleného poškodzovania občanov európskej únie, Slovenských občanov, občanov iných krajín v súvislostiach porušovaním a poškodzovaním ich ľudských práv a základných slobôd, porušovaním pravidiel, porušovaním a zneužívaním vnútroštátnych zákonov a ďalších predpisov a európskych dohovorov, kde trvám na preukázaní pravdy súdnym konaním a preukázaní mojich tvrdení tak aby bola pravda preukázaná v tom že zmena zákona bude úmyselne vedome zneužívaná a že navrhnutie zmeny bolo úmyselné za účelom vykonať nezákonné konania, poškodzovať ľudské práva a základné slobody a protiprávne a neoprávnene sa obohacovať na úkor utrpenia osôb ktorých by sa dotýkali súvislosti predmetného napadnutého zákona. Protiprávnosti, nezákonnosti, neoprávnenosti, sú a budú v budúcnosti úmyselne na základe realizovaných vopred pripravených plánov VYKONÁVANÉ, ZNEUŽÍVANÉ na základe utrpenia vybraných cielených občanov Európskej únie. Takéto udalosti nemôže súd pripustiť. Následkom vykonštruovaných, vymyslených, nepravdivých udalostí budú neprávom poškodzované a zneužívané vybrané cielené osoby pochádzajúce s iných krajín, krajín európskej únie a Slovenskej krajiny. Následky budú v rôznych formách neprávom pripisované vybraným cieleným jednotlivcom (Občanom Slovenskej republiky ako aj zahraničných občanov, občanom Európskej únie). Uvedené poškodzovania a zneužívania budú vyplývať v niektorých cielených úmyselne predpripravených prípadoch vždy podľa vyvinutej a zabezpečenej situácii pripisovaných cieleným vybraným osobám za účasti umelo vytvorených nepravdivých a vymyslených udalostí, na základe ktorých sa budú vytvárať následne na základe nezákonných predmetov, legalizácie oprávnení (úradné listiny), rozsudky, uznesenia a podobne pričom v skutočnosti by sa jednalo o nezákonné oprávnenia (rozsudky, uznesenia a podobne). Uvedené udalosti sa budú cielene týkať predpripravených jednotlivých prípadov na získanie neoprávneného prospechu a výhod na úkor cielených vopred pripravených osobách, pričom sa budú také protiprávne, nezákonné a neoprávnené poškodzovania na ľudských právach a základných slobodách vykonávať za účasti zneužívania spravodlivosti, štátnych inštitúcii, štátnych orgánov, štátnych organizácii. Súdov Slovenskej republiky, úradov Slovenskej republiky neoprávneným, protiprávnym, nezákonným postupom a úmyselným prevedením za úmyselným premysleným účelom vedome, cielene, zákerne a úmyselne poškodzovať ľudské práva a základné slobody za účelom zákerného získania zisku, s premyslením vopred predpripraveným plánom cielene následne rozkrádať štátnu pokladňu (rôznymi formami), okrádať rôzne fyzické alebo právnické osoby a ďalších. Získanie takého prospechu a výhod by bolo v skutočnosti nezákonné, neprávom na úkor a utrpenia Slovenského občana, neprávom zahraničného občana, neprávom na škodu občanov Európskej únie, všetko neprávom na základoch vopred predpripravených vymyslených a nepravdivých údajov s vopred premysleným plánom“. Žalobca dôvodil, že pokiaľ súd sám nekonal, mal vec postúpiť príslušnej inštitúcii, Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Podľa odvolateľa o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých sa menil a doplnil. V znie: „(2) O uznaní a výkone peňažnej sankcie podľa odseku 1 písm. a/ sa rozhoduje rozsudkom a o uznaní a výkone peňažnej sankcie podľa odseku 1 písm. b/ sa rozhoduje uznesením. O uznaní a výkone peňažnej sankcie podľa ods. 1 písm. b/ rozhoduje vyšší súdny úradník“. V druhá veta znie: „Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať povinný; o sťažnosti rozhoduje sudca a proti rozhodnutiu sudcu nie je prípustný opravný prostriedok. Preto že je v rozpore s vnútroštátnym zákonom Slovenskej republiky, je v rozpore s a je v hrubom rozpore s európskym

dohovorom pre ľudské práva. Následok zmeny uvedeného zákona je v prvom rade to že zmenu zákona SIS zákerne zneužívala tajná služba Slovenská Informačná služba okrádaním, rozkrádaním štátnej pokladne, okrádaním občanov, zneužívaním, realizovaním neoprávneného prospechu a výhod výlučne pre osobné účely SIS, pričom štát s cieľom okradnúť ho uviedla do omylu zákerným nepravdivým odôvodňovaním ktoré použila ako nástroj a sprostredkovateľský článok na okrádanie štátnej pokladne a daňových poplatníkov, zákerným poškodzovaním zakryla svoje proti ľudské útoky a konania za zákerným účelom získania zisku proti občanom európskej únie, iných zahraničných občanov, Slovenských občanov, zneužívaním príslušných sudcov, štátnych orgánov, štátne inštitúcie, ako štátna inštitúcia a svoj štátny inštitút SIS ktoré plnohodnotne zneužívala pri rozkrádaní, okrádaní a ďalších nezákonných praktikách pričom na tieto účely zneužívala svoju právomoc, spolu aj zo štátnou inštitúciou ministerstvom spravodlivosti SR pri príležitosti čoho zákerne, úmyselne, neprávom úmyselne poškodzovali a odnímali ľudské práva a základné slobody človeka, na základoch vopred predpripravených plánov, úmyselných vymyslených, zinscenovaných a nepravdivých udalostí ktoré vytvorila a zinscenovala práve tajná služba SIS za uvedeným účelom, tak aby s nich vyplývali peňažné sankcie. V niektorých cielených, vybraných prípadoch ako vykonávateľ tajná služba SIS štátna inštitúcia zákerne neprávom zabezpečovala protiprávne uväznenie, väzbu osobám, na úkor zneužitia štátnych peňazí daňových poplatníkov, na úkor zneužitia peňazí zo štátnej pokladne, štátnych zariadení, štátnych orgánov a inštitúcii s dôvodu aby v takom čase uväznenia neprávom poškodzovala zneužívala ich ľudské práva a základné slobody za ďalším určitým konkrétnym cieľom, privádzala im utrpenie za účelom získania zisku, výhod a prospechu, za účelom vykonať plánovaný ciel okradnúť štátnu pokladňu, za účelom okradnúť uväznené aj neuväznené osoby za účelom ich okradnúť, okrádať, vydierať, alebo získať na ich úkor neoprávnený prospech a neoprávnené výhody, pričom v čase ich protiprávneho uväznenia a vykonávania na ich osobách protiprávne mučenie a utrpenie, vytvárala následné zákerné plány, ktoré následne vykonávala s dôvodu získania výhod, prospechu, možností a bezproblémových situácii na vytvorenie neoprávnených, nezákonných úradných listín na základe ktorých také osoby vydierala, okrádala a rozkrádala štátnu pokladňu o peniaze daňových poplatníkov. Motívom takéhoto konania zo strany SIS vo veci zabezpečenia väzby a umiestnenie cielenej osoby na uväznenie, bol výhodný biznis ktorý vyplýval s jej výhodnej ale zakázanej obchodnej činnosť na základe čoho získavala neoprávnený zisk, neoprávnené výhody a prospech v jej osobný prospech vyplývajúci s takých situácii a vyplývajúcich zo štátnych zariadení, súdov, ostatných štátnych inštitúcii, úradov a podobne prostredníctvom ktorých alebo za spoločnej účasti okrádala štátnu pokladňu o peniaze daňových poplatníkov na základoch utrpenia človeka, pričom, neoprávnený prospech a výhody, neoprávnené zisky, uskutočňovala rôznim spôsobom. Išlo o neoprávnené, sfalšované rozsudky cudzích krajín s cieľom a zo zámerom ich dostať ako sfalšované do Slovenskej krajiny na Slovenské súdy kde ich dať súdmi Slovenskej republiky zlegalizovať ich uznaním súdmi, a tak vytvoriť ako že zákonné rozsudky Slovenskej republiky na základe podaného návrhu Ministerstvom spravodlivosti SR čím sa stali zlegalizované. Ďalej nikto nič nepreveroval ani zo strán súdov Slovenskej republiky ani za strany Ministerstva Spravodlivosti SR a takto prichádzalo ku legalizáciám cudzích sfalšovaných, nepravdivých listín na základoch čoho vznikali úradné listiny ako legálne v Slovenskej republike (rozsudky Slovenských súdov) na základe čoho následne prichádzalo ku vydieraniu, okrádaniu občanov európskej únie, Slovenských občanov a zahraničných občanov ako aj ku rozkrádaniu štátnej pokladne, pričom ich následná realizácia sa dostala na plánovanú realizáciu Tajnej službe SIS ktorá ich ďalej posunula svojim firmám, organizáciám, nadáciám, združeniam a ďalším subjektom prostredníctvom ktorých získavala neoprávnené výhody a prospech, kde sa protiprávne obohacovala. Slovenská Informačná služba podsunula subjekt prostredníctvom ktorého vymáhala, vydierala a okrádala predmet peňažnej sankcii, vyplývajúci s takého uznaného rozhodnutia a tak čerpala (výhody, prospech, finančné prostriedky iný majetok, a tak ďalej), uznaný predmet ako oficiálny pričom ten bol dosiahnutý na základoch sfalšovaných a nepravdivých základoch uznaný Slovenskou republikou za zákonný a legálny, pričom v skutočnosti išlo o neoficiálny, ilegálny, a sfalšovaný predmet ktorého originalita nikdy nebola v skutočnosti preverovaná, preto že sa týmito vecami nikto nezaoberal, tak si to SIS zabezpečila. Ani Mail, ani fax, ani poštové zásielky, ani vyjadrenia neznámych nepreverovaných podsunutých osôb, ani pečiatky, ani podpisy nikto nepreveroval, resp. nepreveroval ich pravosť, existenciu, originalitu. Prioritou SIS bolo že musí mať jej vopred predpripravené plány na rozkrádanie štátnej pokladne, a vopred plánované plány na okrádanie občanov európskej únie ako aj zahraničných občanov a občanov Slovenska a najmä poškodzovanie ľudských práv a základných slobôd pod kontrolou s dôvodov aby nebola odhalená pre jej takéto poškodzovanie a vykonávanie a jej vykonávatelia a páchatelia neboli odhalený a postavený pred súd. V prvom rade SIS štátna inštitúcia zneužívala pri príležitosti takej činnosti dôveru inštitútu SIRENE ktorej SIS zabezpečila prostredníctvom svojich ľudí zaslanie s krajiny ako že pôvodu odoslanie

mailu v ako že v mene ako že dôverného odosielateľa aby v očiach SIRENE vytvorila dojem dôvery že ide o pravého odosielateľa, pričom išlo o nepravého odosielateľa, že ide o pravdivé údaje ktoré zaslala strana nepravého odosielateľa pričom išlo o nepravdivé a sfalšované listiny a údaje, pričom sa jednalo o radu nepravdivých vymyslených, údajov ktoré sama SIS úmyselne, účelovo za jednoznačným plánovaným účelom úmyselne poškodiť cielenú stranu, vytvorila, sfalšovala a dala si odoslať. Konala tak za účelom dosiahnuť vyššie uvedené nezákonné nároky (peňažné sankcie) protiprávne zatknutie cielených osôb za účelom ich okradnúť, na úkor ktorých zároveň vykonala rozkrádanie štátnej pokladne, zabezpečila nezákonné, protiprávne, neoprávnené konania na Slovenských súdoch SR. S poukazom na SIERENE a jej pracovné úlohy, tak SIRENE považuje taký prijatý mail za dôveryhodný, následne SIRENE na takom základe vo svojom oprávnení koná preto že dôveruje situácii a udalostiam ktoré sú jej zaslané, keď že označenia odosielateľa považuje za dôveryhodného, pričom v skutočnosti sa jedná o sfalšovanú celú situáciu a udalosti, úradné listiny, zo sfalšovanými a vymyslenými údajmi, sfalšovanými úradnými listinami cudzej krajiny, podpismi a pečiatkami, ktorých originalitu, pravosť, reálnosť, nikto nepreveruje čo Slovenskej informačnej službe práve vyhovuje preto že na tomto základe neoprávnene obohacuje, vytvára a legalizuje v skutočnosti sfalšované úradné listiny cudzej krajiny v Slovenskej krajine, aby boli štátne Inštitúcie Slovenskej republiky v dojme že listiny cudzej krajiny sú pravé, pritom prijímateľ SIRENE má dojem že jeho komunikácia je realizovaná zo štátnou správou štátu ako že pôvodu čo SIRENE nijak ďalej nepreveruje. Motívom takéhoto konania zo strany SIS je získanie zisku, neoprávneného zisku, neoprávneného prospechu a výhod. Ide o vykonštruovaný výhodný biznis a obchodnú činnosť pre Slovenskú informačnú službu na úkor ľudského utrpenia. S pohľadu obchodnej činnosti strany SIS ktorá má obchodnú činnosť zakázanú, táto vidí v uvedenej zmene zákona dobrý výhodný biznis, resp. obchod na úkor ľudského utrpenia a trýznenia človeka, ľahšie, jednoduchšie získavanie neoprávneného zisku, okrádanie a získavanie nezákonného zisku, výhod a prospechu tak aby zmenou zákona nemala možnosť trpiaca a trýznená osoba sa dostať na druhostupňovú súdnu úroveň ktorú by vykonával Najvyšší súd SR kde by mala právo sa domôcť svojich práv a základných slobôd ešte v začiatkoch jej trýznenia, poškodzovania na Najvyššom súde SR, preto SIS úmyselne znemožnila a poškodila zákon v danom prípade, preto aby NS SR nebol spravodlivou a zaručenou ochranou človeka a jeho ľudských práv a základných slobôd a SIS mala jednoduchší priestor a možnosti na dosahovanie jej zákerného nezákonného, protiprávneho, proti ľudského cieľu, pričom práve SIS vykonáva znemožnenie a zmarenie možnosti podania opravného prostriedku na druhý stupeň v ktorom mal byť Najvyšší súd SR, čím trpiaca osoba prichádza o možnosť ochrániť svoje ľudské práva a základné slobody pred trýznením a poškodzovaním zo strany SIS ešte v začiatkoch, týmto stráca právo realizovať svoje právo pred Najvyšším súdom SR v druhom stupni. Tak ako bolo uzákonené do 31.12.2019 v o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii ktorým sa mení a dopĺňa o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1602) bola garantovaná záruka spravodlivosti zo strany Najvyššieho súdu SR a garantovaná záruka ľudských práv a základných slobôd tohto najvyššieho orgánu. Trpiaci poškodený na ktorom boli vykonané, proti ľudské protiprávne a nezákonné činy a úkony vykonštruované Tajnou službou, Slovenskou Informačnou službou za účelom získania neoprávneného zisku, neoprávnených výhod a prospechu bola trpiaca osoba pod zaručenou spravodlivou zákonnou súdnou ochranou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chránená, preto bolo zabezpečenie právnej ochrany dostatočne a spravodlivo zabezpečené znením zákona do 31.12.2019. Zmena zákona v danom prípade prichádza s iniciatívy SIS účelovo na uvedených základoch s vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ by SIS predkladala iné dôvody išlo by len o účelové zakrytie svojich proti ľudských a proti právnych konaní a plánov pre ľahšie rozkrádanie štátnej pokladne, resp. aby mohla legalizovaným spôsobom rozkrádať štátnu pokladňu a daňových poplatníkov, okrádať občanov európskej únie, občanov iných zahraničných krajín, Slovenských občanov. Hlavným organizátorom a vykonávateľom falšovania a pozmeňovania úradných listín, vytvárania úradných falšovaných listín, zabezpečovania legalizácie sfalšovaných cudzích úradných listín na Slovenských súdoch, realizácie úmyselného zla úmyselne smerovaného proti občanom Slovenskej republiky, občanom európskej únie, zahraničným občanom bola Slovenská informačná služba ako štátna inštitúcia, preto falšovala, vykonštruovala, zabezpečovala sfalšované, nepravdivé a vymyslené údaje ktoré používala a použila ako dôvod na ďalšie sfalšované úradné listiny krajiny ako že pôvodu, len preto aby v závere vytvorila existenciu peňažných sankcii v Slovenskej republike, legalizovala sfalšované cudzie rozhodnutia, resp. aby vytvorila základ na rozkrádanie štátnej pokladne, okrádanie občanov európskej únie, zahraničných občanov. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej Republiky následne podľa napadnutej zmeny zákona predložilo Súdnej štátnej inštitúcii návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia Slovenským súdom v danom

prípade podľa zmeneného zákona a v jeho zmenenom znení vyššiemu súdnemu úradníkovi od ktorého bude očakávať keď že sa bude jednať o štátny orgán ktorý vytvorí bezproblémové uznanie takých sfalšovaných listín na uznanie ako že cudzieho rozhodnutia pričom štátny orgán bezproblémovo rozhodne. Ministerstvo spravodlivosti SR bude získavať uznané rozhodnutia Slovenskými súdmi zo strán vyšších súdnych úradníkov v prvostupňovom konaní čo je nedostatočne zabezpečené s pohľadu súdnej ochrany, a s pohľadu ochrany ľudských práv a základných slobôd, pričom druhostupňové konanie sa má prejednať okresným príslušným súdom čo nie je tak tiež dostatočne zabezpečené s pohľadu ochrany ľudských práva základných slobôd alebo tak ako je vyššie uvedené. Týmto sa vec o peňažnej sankcii nedostane na Najvyšší súd Slovenskej republiky a tak ostatne spravodlivosť absolútne zablokovaná, a znemožnená a zatratená pre trpiaceho poškodeného, pričom budú vytvorené možnosti na úmyselné okrádanie, vydieranie, poškodzovanie ľudských práva a základných slobôd spolu s formou ohrozovania občanov znemožňovaním podávania dovolania na NS SR Slovenskou informačnou službou, nakoľko táto uvedené vykoná vo svojom záujme s dôvodu zmocňovania sa neoprávneného získania zisku, neoprávnených výhod a prospechu. Je potrebné pripomenúť že vyšší súdny úradníci sa absolútne nezaoberajú právom osôb na ľudské práva a základné slobody, tieto práva ich nezaujímajú, pričom tieto ignorujú, čo je všeobecne známe, pričom ľudské práva poškodzujú čo vyplýva s doterajších prieskumov a dokonca ich nezaujíma ani európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. To isté platí na stranu okresných súdov v druhostupňovom konaní čo vyplýva s praxe prvostupňových súdov (okresných súdov) že tiež ich nezaujímajú ľudské práva a základné slobody a že tieto ako aj európsky dohovor ignorujú. Zárukou spravodlivosti nie je vyšší súdny úradník ani okresný súd čo potvrdzuje 78% doterajších konaní vyšších súdnych úradníkov, alebo prvostupňových súdov. Zárukou spravodlivosti je v druhom stupni Najvyšší súd Slovenskej republiky. Blokovanie, znemožnenie a odňatie spravodlivosti ako aj ku porušovaniu a odňatiu ľudských práv a základných slobôd ako aj ku porušovaniu európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bude podľa mojich opakovaných skúseností, podľa svedeckých údajov a štatistík prichádzať zo strán nesprávnych stupňov súdov (prvý stupeň vyšší súdny úradník, druhý stupeň okresný súd) pri prejednávaní takej veci ku protiprávnym, nezákonným, neoprávneným konaniam, konaniam proti ľudským právam a základným slobodám. Zmena zákona umožní Slovenskej informačnej službe realizovať nezákonné, vymyslené, vykonštruované, zinscenované konania tak že pre získanie neoprávneného zisku, neoprávnených výhod a prospechu úmyselne a vedome vymyslí vec vymyslí udalosti sfalšuje údaje sfalšuje hlavičky štátnych inštitúcii sfalšuje podpisy sfalšuje úradné listiny cudzej krajiny zabezpečí alebo zašle do štátu vykonávania kde žiada o uznanie cudzieho rozhodnutia mail, alebo iné formy vytvárajúce dôveryhodnosť sfalšovaných úradných listín sfalšovanú vec a udalosti následne žiada legalizovať jednoduchým spôsobom v štáte vykonávania, kde má byť rozsudkom uznané také rozhodnutie a vlastne sfalšovaná vec ktorú nikdy nikto nepreveril sa stane legálnou na území inej krajiny, čiže je sfalšované rozhodnutie inej krajiny zlegalizované v krajine vykonávania. Zmenou uvedeného zákona bol účelový zámer vytvoriť utrpenie človeka okrádanie, vydieranie človeka, ľahšie rozkrádanie štátnej pokladne, porušovať európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušovať ľudské práva a základné slobody človeka, preto že pokiaľ by to tak nebolo zmena by sa realizovala už skôr. Keď že sa prišlo na nezákonnosti, protiprávnosti, neoprávnenosti SIS a jej ľudí Slovenská informačná služba potrebuje urýchlene zmeniť zákon aby nebola odhalená s rozkrádania štátnej pokladne. Zmena zákona môže byť odôvodnená ako chce, pravdou však je že by išlo o alibistické odôvodňovanie zakrývanie pravdy, zakrývanie rozkrádania štátnej pokladne Slovenskou informačnou službou, dokonca v niektorých prípadoch by sa jednalo o to že ten kto by sa pokúšal domôcť svojho práva podať mimoriadny opravný prostriedok na Najvyšší súd SR bol by zo strany SIS ohrozovaný na živote a zdravý alebo zlikvidovaný. Naša krajina sa má rozvíjať po stránke spravodlivosti v oblasti spravodlivosti a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a zabezpečením súdnoprávnej ochrany tak ako to vyžaduje ľudské právo človeka, nie ako to bude vyhovovať Slovenskej informačnej službe. Vo veci peňažnej sankcii sa jedná o charakter (peňažná sankcia) finančného prostriedku, teda ide zasa len o obchod pre Slovenskú Informačnú službu, ktorej neprekáža ľudské utrpenie ani porušovanie ľudských práv a základných slobôd a nevadia jej ani rozkrádania peňazí daňových poplatníkov. Doterajšie ustanovenie zákonných pravidiel tak ako je súčasne ustanovené zákonom v Slovenskej republike v danom prípade je postačujúci druhý stupeň súdneho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky. Tým je zabezpečená aj spoľahlivá riadna občianska súdnoprávna ochrana a spravodlivosť, ako aj je zabezpečená ochrana ľudských práv a základných slobôd občana v Slovenskej republike. Nie je potrebné meniť niečo iné čo umožňuje okrádať štátnu pokladňu, občanov európskej únie, občanov Slovenska. Je dôležité prejednanie moje žaloby okresným súdom Bratislava 1 v rámci dosiahnutia spravodlivosti a dosiahnutia pravdy v rámci súdnoprávnej ochrany pred zneužívaním zmeny zákona Slovenskou Informačnou službou, preto trvám

na súdnom konaní v tejto veci aby Okresný súd BA 1, vykonal dokazovanie a rozhodol. V opačnom prípade nebude pravda a spravodlivosť nikdy preukázaná a dosiahnutá, pričom budú neprávom občania európskej únie poškodzovaný zákernými útokmi tajnej služby SIS cestou a na základe zmeny zákona. Ako Fyzická súkromná osoba mám právo na to aby sa moja súkromnoprávna vec (vec fyzickej osoby) prejednala v súkromnoprávnom súdnom konaní, na súkromnoprávnom súde Okresnom súde Bratislava 1, aby moja vec (teda vec súkromnej fyzickej osoby) bola prejednaná Okresným súdom Bratislava 1. Ide o „VEC“ ktorú sa domáham riešiť súdnou cestou ako fyzická súkromná osoba, mojim podaním oprávnenej žaloby. V danej súkromnoprávnej veci ide o vec ktorá je vecou a to aj na priek tomu že sa jedná a zmeny zákona, zmeny časti zákona alebo podobne, stále sa jedná o „vec“. To neznamená že sa jedná o zmenu zákona, alebo zmenu časti zákona že nejde o „VEC“. Trvám na tom aby sa prejednala taká moja „oprávnená vec“ v oprávnenej súdnej forme na Okresnom súde Bratislava 1, teda na príslušnom súde, preto že toto miesto je nezvratné príslušné, oprávnené a zákonné, preto že žalobu podala fyzická „SÚKROMNÁ„ osoba vo veci protiprávnosti, nezákonnosti, neoprávnenosti, vo veci poškodzovania občanov európskej únie súvisiacich s porušovaním a poškodzovaním ľudských práv a základných slobôd, porušovaním vnútroštátnych zákonov a ďalších predpisov, kde trvám súdnym konaním na preukázaní mojich tvrdení a súdnou cestou trvám na tom aby súd zakázal s poukazom na dôkazy ktoré preukážu pravdu zákon meniť“.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že právomocou súdu sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie súdu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. vymedzuje právomoc súdov v a . Ustanovenie určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (zúžená právomoc súdov). Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon ( , rozšírená právomoc súdov). Súkromnoprávne spory sú spory, ktoré vyplývajú zo súkromnoprávnych vzťahov, t.j. vzťahov upravených normami súkromného práva (občianskeho práva, obchodného práva a pracovného práva). Iné súkromnoprávne veci predstavujú mimosporové konania (napr. konanie o rozvod manželstva, konania vo veciach určenia rodičovstva, konanie o dedičstve, atď.), ktoré prejednávajú a rozhodujú súdy Slovenskej republiky podľa za subsidiárneho použitia Okrem súkromnoprávnych sporov a iných súkromnoprávnych vecí môžu súdy prejednávať a rozhodovať aj iné spory a veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, avšak len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnom prípade sa žalobca domáhal zrušenia časti , čo vzhľadom na povahu veci rozhodne nemožno považovať za súkromnoprávny spor (sporové konanie), ako ani za inú súkromnoprávnu vec (mimosporové konanie). Podľa aktuálne platného právneho poriadku Slovenskej republiky je zrušenie časti zákona možné len prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“), ako zákonodarného orgánu Slovenskej republiky, a to prijatím iného zákona, ktorý by zrušil namietanú časť zákona [(v zmysle (ďalej len „“)]. Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. To znamená, že NR SR je jediným orgánom, ktorý môže prijatím zákona dosiahnuť, okrem iného, aj zrušenie časti zákona, alebo prostredníctvom Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) v rámci konania podľa , o súlade časti zákona s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ak ju NR SR nedá do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ÚS SR o vyššie uvedenom nesúlade do súladu (v zmysle a o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov môže návrh na začatie konania podľa podať: najmenej 1/5 poslancov NR SR, prezidentka Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky, súd Slovenskej republiky, v súvislosti s prejednávanou vecou, generálny prokurátor Slovenskej republiky, predseda Súdnej rady Slovenskej republiky, ak ide o právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva alebo verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že fyzická osoba návrh na začatie konania o súlade právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily podať nemôže). Na základe uvedeného žalovaný dospel k jednoznačnému záveru, že Okresný súd Bratislava I. nemal právomoc na to, aby rozhodol o zrušení žalobcom namietanej časti zákona, keďže takouto právomocou disponuje jedine Národná rada Slovenskej republiky, resp.

Ústavný súd Slovenskej republiky, preto predmetné konanie uznesením zastavil. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania ( ), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti (ex offo) kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Žalovaný konštatoval, že zrušenie žalobcom namietanej časti zákona patrí do právomoci iných orgánov Slovenskej republiky (NR SR, resp. ÚS SR), avšak na podklade predmetnej žaloby žalobcu nie je možné začať konanie o súlade právnych predpisov podľa pred ÚS SR, ako ani legislatívny proces v NR SR, výsledkom ktorého by mohlo byť zrušenie žalobcom namietanej časti zákona novoprijatým zákonom, preto postúpenie žaloby žalobcu ÚS SR, resp. NR SR v zmysle neprichádzalo do úvahy. Žalovaný z opatrnosti namietol včasnosť podania odvolania zo strany žalobcu voči napadnutému uzneseniu, ktoré bolo vydané už dňa 30.1.2020. Odvolanie žalobcu bolo na Okresnom súde Bratislava I. podané až dňa 26.3.2020, teda takmer po 2 mesiacoch od vydania ním namietaného uznesenia. V prípade, ak žalobca podal svoje odvolanie voči vyššie uvedenému uzneseniu po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, žalovaný navrhol odvolanie žalobcu podľa odmietnuť ako oneskorene podané. Poukázal na to, že žalobcom formulovaný žalobný petit odvolania je nevykonateľný, keďže súd nemá právomoc na to, aby zakázal zmeniť Keďže Okresný súd Bratislava I. nemal právomoc na konanie v predmetnej veci, nešlo o súkromnoprávny spor ani o inú súkromnoprávnu vec, ani o iný spor alebo vec, na ktorého prejednanie a rozhodnutie by zákon súd výslovne splnomocňoval, a zároveň predmetnú vec nebolo možné postúpiť inému orgánu Slovenskej republiky (NR SR alebo ÚS SR), pretože na podklade žaloby žalobcu nebolo možné začať konanie o súlade právnych predpisov podľa pred ÚS SR, ako ani legislatívny proces v NR SR, považoval žalovaný uznesenie Okresného súdu Bratislava I., č.k. -8, zo dňa 30.1.2020 o zastavení konania za vecne správne. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Podľa jeho názoru, žalovaný, tvrdením o nedostatku právomoci súdu prejednať a rozhodnúť predmetnú vec, sa stotožňuje s vytvorením priestoru na „okrádanie občanov EU a SR, rozkrádanie štátnej pokladne, resp. rozkrádanie finančných prostriedkov daňových poplatníkov Európskej únie, daňových poplatníkov Slovenskej republiky, neoprávnené, nezákonné, protiprávne legalizácie sfalšovaných, nepravdivých a skutočnosti neexistujúcich cudzích rozhodnutí v Slovenskej republike, vytváranie následných ostatných ďalších legálnych rozhodnutí (rozsudkov, príslušných ostatných úradných listín, uznesení a podobne) ktoré vzniknú a dosiahnu ich legalizáciu v Slovenskej republike Slovenskými súdmi tak ako sa to odohralo v minulosti, že také rozhodnutia vznikli na základoch sfalšovaných neexistujúcich cudzích nezákonných, protiprávnych, neoprávnených ako že rozhodnutí“. Podľa žalobcu by mal žalovaný dozerať na to, aby bola zabezpečená ochrana ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný sa bráni tomu, aby v konaní o rozhodnutí o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii v prvom stupni nerozhodoval krajský súd a v druhom stupni Najvyšší súd Slovenskej republiky, lebo chce, „aby bola rozkrádaná štátna pokladňa, chce aby boli občania európskej únie a občania Slovenskej republiky okrádaní, chce aby boli porušované, poškodzované ľudské práva a základné slobody, občianske práva a ústavné práva dotknutého človeka“. Podľa žalobcu zmenou zákona nie je zabezpečená súdnoprávna ochrana dotknutých osôb, ochrana štátnej pokladne, pokladne európskej únie, nebude zabezpečená ochrana ľudských práv a základných slobôd dotknutých osôb, ochrana občianskych a ústavných práv dotknutých osôb. Národná rada Slovenskej republiky bola uvedená do omylu, prečo sa požaduje zmena zákona. Súdy v Slovenskej republike legalizovali sfalšované, nepravdivé, protizákonné cudzie rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že zrušenia zákona sa domáha ako fyzická, súkromná osoba, ide tak o súkromnoprávnu vec, zotrval na dôvodoch uvedených už v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Uviedol, že odvolanie podal v čas, v 15-dňovej lehote od doručenia uznesenia.

5. Ďalšie vyjadrenia už do spisu doložené neboli.

6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné.

8. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zrušenia časti o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii z dôvodu, že tento považuje za rozporný so zákonmi Slovenskej republiky, ako aj európskym dohovorom o ľudských právach. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď v súlade s skúmal, či sú v prejednávanom prípade splnené procesné podmienky na konanie a rozhodnutie vo veci.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) (1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (2).

10. Podľa súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

11. Podľa iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

12. Podľa ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

13. Podľa (ďalej len „“) Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 86 písm. a/ do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú.

15. Podľa návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.

16. Podľa Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

17. Podľa Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

18. Podľa Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh a/ najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, b/ prezident Slovenskej republiky, c) vláda Slovenskej republiky, d/ súd, e/ generálny prokurátor, f/ predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva, g/ verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, h/ Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2, i/ každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a, j/ každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.

19. Skúmajúc splnenie procesných podmienok na konanie a rozhodnutie vo veci, správne konštatoval súd prvej inštancie, že zrušenie zákona alebo jeho časti je možné podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky prijatím zákona, ktorým sa zmení alebo zruší časť existujúceho zákona, čo patrí výlučne do právomoci Národnej rady Slovenskej republiky ( a čl. 86 písm. a/ ) alebo vyslovením nesúladu zákona s , ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo patrí do výlučnej právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky (čl. 124

a ). Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, podľa ktorého zrušenie časti zákona nepatrí do právomoci súdu. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď konanie v prejednávanej veci postupom podľa zastavil.

20. Vychádzajúc z povahy prejednávanej veci, predmetom ktorej je zrušenie zákona, možno jednoznačne konštatovať, že nejde o súkromnoprávnu vec podľa ani inú súkromnoprávnu vec podľa , a to aj vtedy, ak je žalobca fyzická osoba.

21. Zákonodarná iniciatíva podľa patrí výborom Národnej rady Slovenskej republiky, poslancom a vláde Slovenskej republiky. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d/ návrh na začatie konania pred Ústavným súdom môže podať aj súd, a to v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci (majúc právomoc) dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov ( ). Správne preto konštatoval súd prvej inštancie, že na základe podanej žaloby nebolo možné začať konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky ani legislatívny proces v Národnej rade Slovenskej republiky, dospel tak k správnemu záveru, keď nerozhodol o postúpení veci príslušnému orgánu.

22. Záverom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo žalobcovi doručené dňa 16.3.2020, dňa 17.3.2020 mu začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odvolania ( ) a uplynula dňa 31.3.2020, žalobca odvolanie súdu doručil dňa 26.3.2020, teda včas.

23. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, v spojení s Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).