Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: M. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B., B. národnosti, bez platného dokladu totožnosti, G. Č. W. B. H. B. X. F. L. W., U.. N.. I. Č.. XXX/X, W., zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 29.06.2020, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-255-20/2019-Ž zo dňa 05.06.2020, takto

rozhodol:

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.06.2020 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS.: MU-PO-255-20/2019-Ž zo dňa 05.06.2020, ktorým žalovaný v zmysle ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) rozhodol o neudelení azylu a v zmysle ustanovenia a a zákona o azyle rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi.

2. S napadnutým rozhodnutím v celom jeho rozsahu nesúhlasil z dôvodu, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval nato, že dňa 25.05.2000 bol v New Yorku prijatý Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. o ratifikácii Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z 25.05.2000) z dôvodu rozsiahleho vplyvu ozbrojeného konfliktu na deti a jeho dlhodobými dôsledkami ohrozujúcimi trvalý mier, bezpečnosť a rozvoj a z dôvodu, že ďalšie posilnenie uplatňovania práv uznaných v Dohovore o právach dieťaťa si vyžaduje zvýšenie ochrany detí pred účasťou v ozbrojených konfliktoch, berúc do úvahy, že článok 1 Dohovoru o právach dieťaťa ustanovuje, že na účely tohto dohovoru dieťa znamená každú ľudskú bytosť mladšiu ako 18 rokov, pokiaľ podľa platných právnych predpisov, ktoré sa na dieťa vzťahujú, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

3. V prejednávanej veci ide o maloletého žiadateľa o azyl bez sprievodu rodičov, ktorého chcelo naverbovať do svojich zložiek ozbrojené neštátne hnutie Taliban, čo potvrdil aj samotný žalovaný. Napriek tomu z napadnutého rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný v rozpore s § 19a ods. 1 písm. c) a § 2 písm. d) bod 6. zákona o azyle neposudzoval žiadosť žalobcu o udelenie azylu so zohľadnením jeho veku a zraniteľného postavenia, ani neposudzoval jeho žiadosť v súlade s vyššie citovanými medzinárodnými dohovormi na ochranu detí a detí účastných v ozbrojených

konfliktoch, ktoré majú ako medzinárodné ľudsko-právne dokumenty prednosť pred zákonom o azyle, keďže tie na prejednávanú vec žalovaný vôbec neaplikoval. Svojím postupom preto vec nesprávne právne posúdil. Žiadosť žalobcu vyhodnocoval z pohľadu dospelého žiadateľa o azyl, hoci v prípade maloletých utečencov môžu formy ich prenasledovania nadobúdať iné podoby a rovnako sa v ich prípade zohľadňujú pri vyhodnocovaní splnení zákonných kritérií pre udelenie azylu špecifiká dané ich vekom, stupňom vyspelosti, zraniteľnosti a podobne. Na vec aplikoval Kritéria a postupy UNHCR pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov (tzv. Príručka UNHCR) viažucu sa na plnoletých žiadateľov o azyl napriek tomu, že 22.12.2009 bola vydaná Príručka UNHCR pri udeľovaní štatútu utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z r. 1967 o postavení utečencov detským žiadateľom. Zákon o azyle označuje v bode 6 § 2 zákona o azyle za špecifickú formu prenasledovania konanie namierené proti deťom. Žalovaný mal preto povinnosť v konaní skúmať, aké formy vážnych porušení základných ľudských práv môžu postihovať osobitne deti, t. j. žalobcu, a to najmä vzhľadom na práva dieťaťa zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a v Opčnom protokole k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Taktiež je v zmysle bodu 20 kvalifikačnej smernice pri posudzovaní žiadostí o udelenie azylu detí potrebné, aby správny orgán zohľadnil osobitné formy prenasledovania detí.

4. Dodal, že v konaní pred žalovaným bolo preukázané, že v B. bezpochyby prebieha regrutovanie maloletých zo strany Talibanu a v tejto súvislosti poukazoval na správy uvedené v prílohe vyjadrenia UPSVARu: Bezpečnostná rada OSN uvádza, že deti sú údajne prijímané a v niektorých prípadoch unášané do B. na účely vojenského výcviku. Tieto správy zahŕňajú využívanie náboženských škôl v B. a F. na nábor detí a vojenský výcvik Talibanmi a ďalších ozbrojených opozičných skupín. V mnohých prípadoch rodičia detí tvrdili, že nevedia, že ich deti absolvovali vojenský výcvik. „Dôveryhodné zdroje uviedli, že mnoho z chlapcov sa sťažovali, že ich Taliban donútil chopiť sa zbrane, lebo hrozili, že ich rodinám bude ublížené, ak ich odmietnu. Niektorí z týchto maloletých sa objavili v médiách a hovorili, že boli nútení bojovať. Taliban údajne chodil od domu k domu a bral mladých chlapcov z každej rodiny ako formu núteného náboru.“ (str. 10 prílohy vyjadrenia UPSVARu). Štát takéto nábory maloletých nepostihuje, nakoľko federálne a provinčné vlády s výnimkou provincie B.Á. neprijali zákony, ktoré zakazujú nábor a využívanie detí neštátnymi skupinami v ozbrojených konfliktoch. (str. 11 prílohy vyjadrenia UPSVARu).

5. Poukazoval na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý vyžaduje, aby bola ujma hroziaca maloletému žiadateľovi o azyl, dieťaťu, posudzovaná z pohľadu dieťaťa. Deťom sú priznané viaceré špecifické práva zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa a Opčnom protokole (právo nebyť podrobený nútenému odvodu zo strany ozbrojených hnutí, právo na život, rozvoj, nebyť podrobený krutému a neľudskému zaobchádzaniu), ktoré uznávajú ich mladý vek a odkázanosť a sú základom pre ich ochranu, rozvoj a prežitie. Dokonca aj odopieranie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv preto môže byť relevantné pri posudzovaní detskej žiadosti o azyl tak, ako je relevantné odopieranie politických a občianskych práv. Ujmu utrpenú dieťaťom je potrebné vyhodnotiť z pohľadu jej celkového dopadu na dieťa a neprikladať prvky dôležitosti iba určitým porušeniam práv, resp. požadovať splnenie kritérií, ktoré sa kladú na dospelého žiadateľa o azyl (napr. v prejednávanej veci politické presvedčenie ako dôvod pre naplnenie zákonných pojmov prenasledovania). Dieťa má právo na svoj ďalší rozvoj a psychologická ujma je obzvlášť relevantný faktor, ktorý musí byť zohľadnený a posúdený v konaní o azyle maloletého žiadateľa. U detí je oveľa viac pravdepodobné, že budú vystresované nepríjemnými situáciami a že nimi budú emočne poznačené. Spomienky a traumatizujúce zážitky môžu u dieťaťa zostať dlhodobo.

6. Rovnako Výkonný výbor UNHCR uznáva, že medzi špecifické formy prenasledovania detí patrí aj regrutovanie (ExCom, Conclusion No. 107, para. (g)(viii). V medzinárodnom spoločenstve prevláda narastajúci konsenzus vyžadujúci absolútny zákaz regrutovania a využívania deti mladších ako 18 rokov v ozbrojených konfliktoch. (UNICEF, Parížske princípy a príručka pre deti spojené s ozbrojenými silami alebo ozbrojenými skupinami, február 2007). Z pohľadu UNHCR, nútené regrutovanie a regrutovanie za účelom priamej účasti v bojových úlohách dieťaťa mladšieho ako 18 rokov v ozbrojených silách štátu spadá pod pojem prenasledovanie. Rovnako by to platilo pre situácie, kedy hrozí dieťaťu nútené opakované regrutovanie alebo ak by bolo potrestané za vyhýbanie sa nútenému regrutovaniu alebo za dezerciu zo štátnych ozbrojených síl. Obdobne, regrutovanie neštátnymi ozbrojenými skupinami dieťaťa mladšieho ako 18 rokov je považované za prenasledovanie. (Guideline on International Protection: Child Asylum Claims under Article 1(A)2 and 1(F) of the Convention and/or 1967 Protocol relating to the Status of Refugees z 22.12.2009).

7. Žalobca bol bezpochyby v krajine pôvodu niekoľkokrát vyzývaný na regrutovanie ozbrojeným hnutím Taliban, pričom tieto výzvy boli spojené s vyhrážkami zhabania majetku rodiny žalobcu a násilného odvlečenia žalobcu. Vyhrážky ozbrojeného hnutia Taliban boli čiastočne aj naplnené, keď 15.7.2018 došlo k útoku na dom žalobcu Talibanom. Po 3 mesiacoch skrývania sa, sa rodina žalobcu, konkrétne jeho otec a strýko rozhodli, že najbezpečnejšie pre žalobcu a jeho rodinu bude, ak žalobca vycestuje z B.. Ako vyplýva aj zo žalobcovho Dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 14.01.2020, žalobca po vycestovaní z B. nemal cieľovú krajinu v EÚ, v ktorej by chcel ostať a po tom, ako bol zadržaný na Slovensku, požiadal o azyl. Záver žalovaného, ktorým mu preto nebol udelený azyl, je neodôvodnený a neopodstatnený. Nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca splnil dôvody pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko bol prenasledovaný, vzhľadom na špecifické okolnosti jeho prípadu.

8. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že u neho nie sú naplnené dôvody pre splnenie zákonnej definície pojmu prenasledovania v podstate z jediného dôvodu, a to že prenasledovanie žalobcu nebolo uskutočňované z dôvodu politických, náboženských, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Žalovaný vôbec nezohľadnil zákonné ustanovenie zákona o azyle, v zmysle ktorého pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. Maloletí žiadatelia o azyl zriedka vyslovene prejavujú svoje politické názory a presvedčenie, napriek tomu im môže byť prisudzované (tzv. imputované) zo strany prenasledovateľa. Napriek tomu žalobcovo odmietnutie byť bojovníkom Talibanu, jeho skrývanie sa a následné vycestovanie z krajiny pôvodu, je možné subsumovať pod prejav jeho politického presvedčenia ako nesúhlasu s militantnými aktivitami a „politikou“ hnutia Taliban. Žalovaný túto skutočnosť vôbec nezohľadnil a preto vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal zato, že žalobca splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu.

9. Takisto nesúhlasil so skutkovým a právnym záverom žalovaného, že žalobcovi nebola odopretá možnosť vnútroštátnej ochrany alebo vnútroštátneho presídlenia v krajine pôvodu. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa vyžaduje, aby boli podmienky možnosti vnútroštátnej ochrany a presídlenia taktiež posudzované z pohľadu dieťaťa, pričom žalovaný aj v tomto smere pochybil. Zo všeobecne dostupných informácií vyplýva, že bezpečnostná situácia v B., aj v súvislosti s dlhodobým vývojom v F., je zlá s tendenciou ďalšieho zhoršovania. Najrizikovejšie sú oblasti severozápadného B. susediace s F. (provincie N.-B., Federálne spravované kmeňové územia - J. O. D.), provincia Z. s vysokým rizikom sektárskeho a etnického násilia, Y., kde hrozia bombové atentáty, provincia M. a veľké mestá v B.Á.. Teroristické útoky a násilie majú stále vysokú tendenciu a nie sú teritoriálne obmedzené iba na uvedené najviac rizikové územia. Útok aj na civilné ciele je v súčasnosti možný prakticky na ktoromkoľvek mieste v B.. Hrozí vysoké riziko útoku na zahraničné osoby a objekty, prevažne z krajín západného sveta. Únosy s cieľom získania výkupného majú stúpajúcu tendenciu. Aj oblasti, ako napr. Q.-Z., ktoré boli považované za bezpečné, zaznamenali útoky teroristov, ktorých obeťami boli už aj slovenskí občania. Ohrozené sú budovy západných spoločností, vládne objekty a úrady, kresťanské zariadenia. Mimoriadne vysoké riziko sektárskeho a etnického násilia je v meste N., kde je aj vysoká úroveň bežnej kriminality. Rovnako aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR dôrazne odporúča občanom SR smerujúcim do B. R. L. necestovať do týchto území vzhľadom na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v krajine a možné riziká. Poukazoval aj na správu Bureali of international labor affairs: 2018 Findings on the Worst Forms of Child Labor. Dodal, že tieto správy preukazujú neschopnosť B. štátnych orgánov zabezpečiť poriadok v krajine a účinnú ochranu jej občanom. Rovnako tieto informácie preukazujú, že na celom území krajiny prebiehajú vojenské operácie, ktoré znemožňujú žalobcovi nájsť bezpečné miesto vnútroštátneho presídlenia a schopnosť vlády pomáhať zraniteľným osobám, vrátane navráteným, zostala preto obmedzená.

10. S poukazom na maloletosť žalobcu a jeho zraniteľné postavenie nesúhlasil ani z názorom žalovaného, že alternatíva vnútroštátneho presídlenia je reálna a účinná, pričom ak sa teda menovaný necítil v mieste svojho bydliska bezpečne, mohol využiť možnosť vnútorného presídlenia v rámci B. spolu so svojou rodinou. Menovanou osobou je dieťa bez sprievodu rodiča, ktoré nie je schopné ochrániť sa tak, ako dospelý a ktoré má právo na vyššiu mieru ochrany a ďalší rozvoj. Z toho dôvodu nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím žalovaného o neudelení azylu žalobcovi, pretože žalobca splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu s prihliadnutím na jeho špecifické postavenie.

11. Žalobca v správnej žalobe namietal aj neudelenie azylu z humanitných dôvodov. Zákonný zástupca žalobcu požiadal v jeho mene o udelenie mu azylu okrem iného aj z humanitných dôvodov - z dôvodu jeho maloletosti, t.j. pre zraniteľnosť žalobcu, ktorý je dieťaťom bez sprievodu rodiča. Žalovaný ani tejto žiadosti nevyhovel a prijal záver, že v prejednávanej veci neboli zistené dôvody pre udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle z humanitných dôvodov. Zásadne nesúhlasil s takýmto záverom žalovaného, keďže žalovaný vec nesprávne právne posúdil a jeho rozhodnutie je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu (rozsudok sp. zn. , rozsudok sp. zn. ). Žalovaný poukazoval na článok 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 o postupe migračného úradu pri vykonávaní zákona o azyle a mal za to, že maloletý žiadateľ nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov, ako sú indikované v nariadení. Dôvodová správa k zákonu o azyle, citované nariadenie ministra vnútra, ako aj samotný žalovaný spomína možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov neúspešným žiadateľom o azyl z radov traumatizovaných osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické či psychické útrapy, prípadne až smrť. Mal zato, že v konaní bolo preukázané, že

- žalobca bol niekoľkokrát vyzývaný, aby narukoval k Talibanu, a to pod hrozbami násilného odvlečenia a zhabania majetku,

- v dôsledku odmietnutia narukovať k Talibanu Talibanci zaútočili na dom, v ktorom žil žalobca so svojou rodinou, pričom nie je vylúčené, že ak by sa v tom čase žalobca nachádzal v dome, mohlo dôjsť k jeho násilnému regrutovaniu k Talibancom,

- žalobca sa po útoku Talibancov na jeho rodný dom 3 mesiace skrýval u strýka,

- žalobca bol nútený opustiť krajinu pôvodu, aby svojou prítomnosťou ďalej neohrozoval svoj život a bezpečnosť a život a bezpečnosť svojej rodiny. Tieto skutočnosti sú tak závažného charakteru, že sú spôsobilé spôsobiť osobe silný traumatizujúci zážitok - zvlášť, ak ide o osobu zraniteľnú - v prejednávanom prípade o maloletého. S poukazom na vyššie uvedené správy mal zato, že teroristické útoky zo strany hnutia Taliban pretrvávajú na celom území B., pričom v niektorých oblastiach sú viac intenzívne a v niektorých oblastiach menej intenzívne. V prípade návratu žalobcu do jeho krajiny pôvodu nemožno vylúčiť a naopak zaručiť, že nebude opätovne oslovený Talibancami, aby k nim narukoval, ani mu nemožno zaručiť, že nedôjde k jeho násilnému odvlečeniu k Talibancom, a to ani v prípade, ak by sa v rámci B. presídlil do inej oblasti.

12. Práve v zmysle právneho názoru kasačného súdu je žalovaný povinný pri zvažovaní aplikácie § 9 zákona o azyle brať do úvahy celkový rámec medzinárodnej ochrany ľudských práv a prihliadnuť na medzinárodné nástroje ochrany práv osôb v osobitnom postavení, napr. detí, žien, obetí obchodovania a pod.. Otázka možnosti udeliť azyl z humanitných dôvodov je najcitlivejšia práve v prípade osôb, v tzv. zraniteľnom postavení, čo je aj prípad žalobcu ako dieťaťa. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že sa v prejednávanej veci jedná o maloletého žiadateľa, ktorý v tomto roku dovŕši plnoletosť, pretože v zmysle medzinárodných právnych nástrojov na ochranu detí sa za dieťa považuje každý do 18 roku veku a z toho je potrebné vychádzať v každom konaní dotýkajúcom sa maloletého dieťaťa. Dával do pozornosti judikatúru Najvyššieho súd SR, ktorá zdôrazňuje špecifikum azylového konania, a to zásadu, že pri splnení podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu - benefit of doubt“. Bol preto presvedčený, že v prípade žalobcu sú dané dôvody na to, aby mu bol udelený azyl z humanitných dôvodov v zmysle § 9 zákona o azyle.

13. Žalobca v správnej žalobe nesúhlasil aj s neposkytnutím mu doplnkovej ochrany. Ohľadne daného uviedol, že teroristické útoky zo strany hnutia Taliban pretrvávajú na celom území B., únosy osôb na účely vojenského výcviku nie sú ojedinelé, pričom ani federálne a provinčné vlády s výnimkou provincie B. neprijali zákony, ktoré zakazujú nábor a využívanie detí neštátnymi skupinami v ozbrojených konfliktoch. Návrat žalobcu do krajiny pôvodu je tak priamo spojený s rizikom, že žalobca môže byť opätovne vyzývaný Talibancami, aby k nim narukoval, resp. že môže dôjsť k násilnému odvlečeniu žalobcu k Talibancom. Skutočnosť, že žalobca je maloletý, zvyšuje jeho zraniteľnosť a ohrozenie v konflikte. Veľmi zlá bezpečnostná situácia v krajine odôvodňuje aj hrozbu vážneho bezprávia. Najvyšší súd SR vo svojej judikatúre opätovne zdôrazňuje špecifikum azylového konania, a to zásadu, že pri splnení podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu - benefit of doubt“. Mal za to, že žalobca v prípade návratu do krajiny pôvodu môže byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia a preto žalobca spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany v súlade s § 13a zákona o azyle. Zároveň uviedol, že žalovaný by mal na základe vykonaného dokazovania žalobcovi poskytnúť doplnkovú ochranu aj z dôvodu aplikácie vyššie uvedenej zásady Najvyššieho súdu. Navyše,

zo štatistiky vedenej Migračným úradom Ministerstva vnútra SR za rok 2019 vyplýva, že štátnemu príslušníkovi B. bola poskytnutá doplnková ochrana.

14. Rovnako tvrdil, že zo strany žalovaného nebolo správne aplikované ustanovenie Správneho poriadku (), nakoľko z úradnej činnosti Centra právnej pomoci mu je známe, že z humanitných dôvodov bol v roku 2017 udelený azyl dvom maloletým žiadateľom bez sprievodu z Bangladéša, v roku 2016 jednému maloletému žiadateľovi bez sprievodu z B. a v roku 2015 jednému maloletému žiadateľovi bez sprievodu zo Somálska.

15. Žalovaný rozhodnutím ČAS:MU-PO-255-20/2019-Ž zo dňa 05.06.2020 v konaní podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) podľa zákona o azyle neudelil azyl maloletému žiadateľovi M. W., nar. XX.XX.XXXX v meste B., B. R. L., štátnej príslušnosti B., B. národnosti, vierovyznanie R. - M. vetva, slobodný, bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v zahraniční v meste B., W. Č.Ť. Q. F., U. N. M. B., B. a súčasne podľa a a zákona o azyle maloletému žiadateľovi neposkytol doplnkovú ochranu.

16. V odôvodnení uviedol, že po nelegálnom príchode maloletého, tomuto bol uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. z 27.10.2019 ustanovený opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý za neho 05.12.2019 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o jeho život. Dňa 14.01.2020 vo vykonanom pohovore uviedol, že dôvodom jeho žiadosti o azyl má byť obava o jeho život v krajine pôvodu, nakoľko pochádza z oblasti B. O. B., v ktorej aktívne pôsobí hnutie Taliban. Príslušníci tohto hnutia ho presviedčali, aby vstúpil do ich radov a v opačnom prípade sa mu vyhrážali násilným odvlečením a zhabaním majetku. Napriek tomu, že menovaný v konaní nepredložil žiadne originály totožnosti, správny orgán v rámci jeho výpovede ich nespochybnil a stotožnil ich tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z jeho výpovede jednoznačne vyplynulo, že žiadosť o azyl zakladá na obave o svoju bezpečnosť pred príslušníkmi hnutia Taliban, teda zo strany neštátnych aktérov. Prvýkrát títo kontaktovali jeho otca na začiatku júla 2018, keď spolu pracovali na poli, a to za účelom zistenia, či ide o jeho syna. O dva dni prišli Talibanci znova a žiadali jeho otca, aby ho poslal za nich bojovať, čo ten odmietol. Títo mu dali ultimátum, aby sa do troch dní hlásil do ich radov dobrovoľne, inak ho odvlečú násilne a rodine zhabú majetok. Túto skutočnosť rodina oznámila na polícii. Napriek vyhrážkam zo strany Talibancov sa menovaný s nimi neskontaktoval a naďalej chodil otcovi pomáhať s prácami na poli. Dňa 15.07.2018, keď ho otec poslal z poľa po vodu a keď sa blížil k domu, vypukol tam boj medzi Talibanom a provládnymi jednotkami a preto sa ukryl. Boje však podľa jeho výpovede priamo nesúviseli s nesplnením požiadavky Talibanu. Dôvodom útoku bola ofenzíva voči ľudovým milíciám. Boj trval niekoľko hodín a keď sa vrátil domov, išiel hrať kriket. Po návrate bola brána ich domu rozbitá, na stenách boli stopy po nábojniciach a v dome nikoho nenašiel a preto sa išiel skryť ku strýkovi do vedľajšej obce, kde sa zdržal tri mesiace. Tam sa dozvedel, že jeho rodičia a súrodenci zostali v B. ukrytí u susedov. Napriek tomu, že menovaný s Talibancami nikdy neprišiel do osobného kontaktu a viac ani nikto iný z rodiny, otec a strýko rozhodli, že bude najlepšie keď vycestuje z B., pretože jeho prítomnosť by mohla ohrozovať bezpečnosť rodiny.

17. Ďalej žalovaný rozviedol pohyb žalobcu až po jeho príchod na územie Slovenska. Z pohovoru rovnako vyplýva, že na území SR sa cíti príjemne a pokiaľ by mal možnosť, tak by tu rád študoval. S rodinou aj po príchode na územie SR zostáva naďalej v kontakte a dozvedel sa, že sa presťahovali do inej obce, sú v poriadku a zo strany Talibanu nezažívajú žiadne problémy. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Žalovaný následne poukazoval na znenia Ženevského dohovoru, ako aj na podmienky udelenia azylu v zmysle ustanovenia § 8 ZoA a na pojem „definíciu prenasledovania“ v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoA. Uviedol, že žalobca pochádza z mesta B., hlavného mesta provincie N. B., ktoré je aktuálne zasiahnuté aktivitami Talibanu. Z dostupných informácií o B. je zrejmé, že v severozápadnej časti B., ktorej súčasťou je aj mesto B., reálne pôsobí hnutie Taliban, čo má za následok nepriaznivú situáciu pre relatívne pokojný život. B. v článku 15 zaručuje svojim občanom slobodu pohybu po celej krajine, čo je v praxi bežne využívané. Ak obyvatelia tohto konfliktného regiónu cítia bezprostredne sa ohrození na živote, majú možnosť presídliť sa do inej, pokojnejšej časti krajiny. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že rodina menovaného nemala problém presťahovať sa do neďalekej obce kde žijú a podľa menovaného bez problémov. Možnosť a existenciu vnútorného presídlenia potvrdzujú aj informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu a tieto ukazujú na početné vnútorné presuny obyvateľstva v rámci krajiny, kde takmer 3 milióny ľudí žije v inej provincii, než v akej sa narodili.

18. Migračný úrad preto dospel k záveru, že v prípade obáv z hnutia Taliban pre menovaného a jeho rodinu existovala možnosť vnútorného presídlenia do takej oblasti B., kde by do kontaktu s príslušníkmi hnutia Taliban viac neprichádzal. Pokiaľ ide o obavu menovaného pred príslušníkmi Talibanu konštatoval, že jej opodstatnenosť sa nepotvrdila. Definícia „utečenca“ v zmysle Ženevskej konvencie, respektíve zákona o azyle, v sebe zahŕňa tak subjektívne, ako aj objektívne prvky. Subjektívnym prvkom je strach jedinca, ktorý predstavuje stav mysle z možnej ujmy. Z dostupných informácií vyplýva, že Taliban skutočne regrutuje civilných obyvateľov do svojich radov, pričom objektom jeho záujmu sa vo viacerých prípadoch stávajú aj deti alebo mladiství, no tieto skutočnosti sa týkajú len oblastí, kde Taliban pôsobí, teda severozápadnej časti B.. Pokiaľ sa týka objektívnych prvkov definície, tak v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by Taliban verboval menovaného do svojich radov výlučne na základe jeho rasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia. Toto však v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, nakoľko menovaný nevyvíjal žiadne politické, ani náboženské aktivity, kvôli ktorým by mohol Taliban voči nemu útočiť. V jeho prípade bol záujem Talibanu o jeho osobu v dôsledku nepriaznivej situácie v provincii kde žil, v ktorej Taliban sporadicky podniká svoje aktivity. Menovaný do osobného kontaktu s Talibancami nikdy neprišiel ani po tom, čo nesplnil ich výzvu a dobrovoľne sa k ním nepridal, možno jednoznačne vylúčiť, že by v jeho prípade došlo k naplneniu definície prenasledovania podľa § 2 písm. d) ZoA, keďže neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že by zo strany príslušníkov hnutia Taliban voči jeho osobe došlo k závažnému alebo opakovanému konaniu spôsobujúcemu vážne porušenie jeho základných ľudských práv. Teda nemožno kvalifikovať jeho problémy s Talibanom, ktoré v konaní opísal ako také, ktoré predstavujú prenasledovanie z dôvodov relevantných pre udelenie azylu v zmysle § 8 ZoA. Z predchádzajúcej analýzy je zrejmé, že dôvody na udelenie azylu sú zákonom určené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv ako sú tieto práva vymedzené v rôznych chartách a medzinárodných dohovoroch a k porušovaniu ktorých môže dochádzať aj v oblastiach B., kde je bežný život sťažený aktivitami Talibanu.

19. V prípade núteného náboru neplnoletých občanov B. a s nim súvisiacich vyhrážok môže dôjsť do istej miery k porušovaniu základných ľudských práv, avšak v jeho prípade nebolo preukázané, že by bolo voči nemu vyvíjané závažné alebo opakované konanie, spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak vyvíjané na jeho osobu, a to ani oficiálnymi B. orgánmi, politickými stranami, či neštátnymi pôvodcami prenasledovania, preto správny orgán rovnako uzavrel, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8 ZoA. Najviac v prípade menovaného a jeho rodiny existovala a stále existuje v B. reálna možnosť vnútorného presídlenia do inej krajiny, kde prítomnosť hnutia Taliban nie je zaznamenaná. Rovnako neboli v jeho prípade splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 10 ZoA.

20. Rovnako správny orgán posúdil, či v jeho prípade podľa §13a a § 13b nie sú splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a dodal, že 1. Zo žiadateľovej výpovede je zrejmé, že nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný. V B. nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Preto možno hrozbu tejto formy vážneho bezprávia vylúčiť. 2. Ďalej z jeho výpovede vyplynulo, že v minulosti nebol v B. vystavený mučeniu, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Nevykonával žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne B. orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe. Preto migračný úrad v prípade návratu menovaného do krajiny pôvodu aj túto formu vážneho bezprávia vylúčil. 3. Migračný úrad sa zaoberal aj tým, či by mohol byť menovaný reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Z dostupných informácií o B. vyplýva, že v meste B., v hlavnom meste provincie N. B., kde menovaný má adresu posledného pobytu, pôsobí B. Taliban. Tento aktuálne pôsobí aj v provincii Z., vrátane mesta C., ktorá sa nachádza v pohraničí s F.. Ostatné provincie a mestá sú na základe dostupných informácií o B. považované za bezpečné a prípadné ojedinelé aktivity Talibanu, ktoré nie sú primárne cielené voči bežnému obyvateľstvu, nemožno považovať za medzinárodný, či vnútroštátny ozbrojený konflikt. Preto migračný úrad vylúčil aj reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

21. Zdôraznil, že z aktuálnych informácií o B. je teda zrejmé, že alternatíva vnútorného presídlenia je reálna a účinná. Ak sa menovaný necítil v mieste svojho bydliska bezpečne, mohol využiť možnosť vnútorného presídlenia v rámci B. spolu s jeho rodinou. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že táto sa bezproblémovo presťahovala zo svojho pôvodného bydliska do inej obce, kde viac problémom s Talibanom nečelia, a to aj napriek tomu, že menovaný nenastúpil do ich radov. Aj keď menovaný pochádza z mesta B., z hlavného mesta ich provincia, ktoré je aktuálne zasiahnuté aktivitami hnutia Taliban, z aktuálne dostupných informácií o krajine B. je zrejmé, že ak sa obyvatelia konfliktného regiónu cítia bezprostredne ohrození na živote, majú reálnu možnosť vyriešiť otázku svojej bezpečnosti vnútroštátnym presídlením do inej, pokojnejšej časti krajiny. Migračný úrad disponuje informáciami, že takíto ľudia z problémových oblastí bezproblémovo odchádzajú do miest Y. a R. alebo do oblasti N.Á., ktoré sa považujú za bezpečné. Mesto Y. je väčšinovo B. mesto, no významné početné zastúpenie v ňom majú aj B., ku ktorým patrí rodina menovaného a ktorí tvrdia, že Y. je pre nich najbezpečnejší zo všetkých ostatných oblastí. Mesto R. je tvorené veľkou časťou vnútorne presídlených osôb z iných častí B., ktoré je vo veľkom množstve zastúpené vládnymi bezpečnostnými jednotkami, ktoré zabezpečujú v meste tzv. vstupné body, čím štatisticky preukázateľne znemožňujú militantom vykonávať v hlavnom meste akákoľvek útoky. Vojenské a sektárske útoky v meste R. sú len zriedkavé. V meste N. sa vďaka zvýšenému počtu vládnych a bezpečnostných zákrokov výrazne znížil výskyt militantných a sektárskych útokov. Ohľadne poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13b ZoA za účelom zlúčenia rodina uviedol, že táto podmienka nie je splnená, a to z objektívnych dôvodov, keďže žiadateľ na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou. Ustanovený opatrovník menovanému v konaní uviedol, že menovaný požiadal na území SR o azyl z dôvodu obavy o svoj život z prenasledovania členmi hnutia Taliban. V tejto súvislosti opatrovníčka poukázala na to, že v meste B., kde menovaný žil, dochádza k nútenému regrutovaniu neplnoletých občanov B. Talibanom a že tým, čo odmietajú naplniť požiadavky Talibanu môžu byť prisudzované provládne názory, myšlienky a presvedčenie. Pokiaľ sa týka bezpečnosti v B., mal za to, že už ju uviedol vyššie vo svojom rozhodnutí, pričom aktivity Talibanu sú obmedzené len na oblasti severozápadnej časti B., v pohraničí s F. a sú mierené voči tzv. nepohodlným osobám, preto nie je možné tieto aktivity klasifikovať ako vnútroštátny konflikt.

22. V krajine existuje možnosť reálneho vnútorného presídlenia do bezpečných oblastí, ako napríklad do mesta Y., R., Č. N.. Opatrovníčka vo vyjadrení poukázala tiež na to, že existujú prípady, kedy sú maloletí občania posielaní do nútených táborov. V súvislosti s tým dodal, že je potrebné dať do pozornosti, že na základe dostupných informácií sú na tieto nábory využívané tzv. náboženské školy madrasy, ktoré však menovaný nenavštevoval. Okrem toho, ako bolo uvedené, menovaný nebol s takouto skúsenosťou v B. konfrontovaný, a to aj napriek tomu, že jeho rodina mala dostať od Talibancov ultimátum na dobrovoľný nástup menovaného do troch dní k hnutiu Taliban pod hrozbou násilného odvlečenia a zhabania majetku. Ďalším faktom je, že menovaný má právo zotrvať na území SR minimálne do dosiahnutia plnoletosti bez ohľadu na výsledok azylového konania. Vo vyjadrení rovnako opatrovníčka poukázala na možné prenasledovanie menovaného neštátnymi aktérmi, v tomto prípade Talibanom, pretože jeho nesúhlasom s požiadavkami Talibanu sa stáva odporcom Talibanu, pričom aj napriek tomu, že z informácií o B. vyplýva, že v pohraničných oblastiach s F. sporadicky pôsobí hnutie Taliban, menovaný neprišiel s nimi ani raz do kontaktu. Dokonca ani po tom, čo nesplnil ich požiadavku, keď do ich radov nenastúpil. Po tom, čo sa rodina odsťahovala z obce, ani ostatní členovia neprišli s nimi do kontaktu. Po príchode na územie SR ostáva s nimi v kontakte a podľa jeho vyjadrenia sú doma všetci v poriadku. Na základe daného možno konštatovať, že v jeho prípade nič nenasvedčuje tomu, že by mu bolo hnutím Taliban prisudzované provládne názory, myšlienky a presvedčenia. Naviac Migračný úrad má za to, že umelo prisudzovať politický názor alebo presvedčenie všetkým takýmto osobám iba preto, lebo sa nepodriaďujú záujmom tejto radikálnej skupiny, nie je reálny. V tamto prípade by bolo možné označiť takmer každého občana krajiny, ktorý prišiel do kontaktu s hnutím Taliban, za jeho politického oponenta, pretože väčšina týchto občanov nesúhlasí s násilím, ktoré je s týmto hnutím spájané. Samotný B. premiér R. H. sa zaviazal, že jeho vláda nebude takéto radiálne skupiny na svojom území tolerovať.

23. Pokiaľ poukazovala opatrovníčka, že menovaný nie je plnoletý a pokladá sa za maloletého žiadateľa bez sprievodu a patrí do najzraniteľnejšej skupiny žiadateľov o azyl dodal, že z usmernia UNHCR vo vzťahu k maloletým žiadateľom o azyl vyplýva, že pri posudzovaní žiadosti musí byť zohľadnený najlepší záujem dieťaťa, pričom sa posudzuje aj perspektíva dieťaťa. V zmysle tohto Dohovoru je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom. Ako vyplýva zo stanoviska, maloletý sa aktívne integruje, je žiakom Ô. ročníka základnej školy, má záujem o získanie vzdelania a rešpektuje pravidlá centra. Vzhľadom na

tieto skutočnosti opatrovníčka zastáva názor, že maloletému by mala byť na území SR poskytnutá medzinárodná ochrana, nakoľko ide o maloletého bez sprievodu, ktorý patrí do zraniteľnej skupiny a je teda možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov.

24. K danému Migračný úrad uviedol, že počas celého azylového konania pristupoval k maloletému bez sprievodu ako k zraniteľnej osoby. Skutočnosť, že ide o zraniteľnú osobu, však sama o sebe nie je dôvodom na udelenie medzinárodnej ochrany. Zohľadňujú sa ich osobitné potreby a dodržiava sa osobitný postup v konaní, čo v konečnom dôsledku Migračný úrad aj v jeho prípade rešpektoval. Pokiaľ ide o Dohovor, tento má síce prednosť pred zákonom, avšak tým, že maloletému nebol udelený azyl, ani poskytnutá doplnková ochrana, neboli porušené jednotlivé články Dohovoru. Od zadržania je tento umiestnený v Centre, súdom mu bol ustanovený opatrovník, ktorý koná v jeho najlepšom záujme. Má zabezpečený prístup k vzdelaniu, zabezpečenú aj primeranú zdravotnú starostlivosť. V zariadení má priestor na oddych a voľný čas. Napriek tomu, že nepreukázal opodstatnenosť svojich obáv, ako maloletý cudzinec má právo zotrvať na území SR minimálne do dosiahnutia plnoletosti. Zo žiadneho ustanovenia Dohovoru, ani zákona o azyle nevyplýva, že by každému takémuto žiadateľovi o azyl mala byť automaticky udelená medzinárodná ochrana ako je uvedené vyššie. Teda podmienky v jeho prípade na jej udelenie splnené neboli. Zákon o azyle nie je vykonávacím predpisom Dohovoru, preto nie je možné dovolávať sa na ustanovenia Dohovoru prostredníctvom zákona o azyle. Znamenalo by to rozšírenie pojmu „utečenec“, ktorý je v medzinárodných dokumentoch presne identifikovaný.

25. Keďže boli zvážené možnosti udelenia humanitného azylu, žalovaný sa zaoberal aj posúdením udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle, pokiaľ neboli zistené dôvody podľa § 8. Dodal, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov neexistuje právny nárok a podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie sú zákonom presne definované. Jediná norma, ktorá sa nimi zaoberá, je Nariadenie ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 v znení Nariadenia ministra vnútra č. 84 z 11.08.2016 o postupe Migračného úradu a útvarov policajného zboru pri vykonávaní zákona o azyle, kde v článku 13 je uvedené, že za humanitné dôvody, na základe ktorých môže Migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu z dôvodu prenasledovania, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov z radu prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné alebo fyzické útrapy, prípadne až smrť. V prípade predmetnej žiadosti však treba konštatovať, že maloletý žiadateľ nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov ako sú identifikované v Nariadení. Z jeho výpovede je evidentné, že tento nemá žiadne zdravotné problémy, ani iné dôvody osobitného zreteľa, ktoré by nasvedčovali prípadnej traume alebo ohrozeniu života v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Naopak, v B. má rodinu a príbuzných, ktorí po presťahovaní do nového bydliska žiadnym problémom nečelia a majú relatívne pokojný život. Na základe daného správny orgán rozhodol, že menovanému azyl z humanitných dôvodov neudelil.

26. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.07.2020 žiadal správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že po tom, čo bol žalobca dňa 27.10.2019 po nelegálnom príchode kamiónom zadržaný policajnou hliadkou na území SR, bol mu ustanovený opatrovník uznesením Okresného súdu Dunajská Streda - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, ktorý dňa 05.12.2019 požiadal v mene žalobcu pred príslušníkmi T. o udelenie azylu z dôvodu jeho obavy o svoj život.

27. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-255-20/2019-Ž zo dňa 05.06.2020 nebol udelený žiadateľovi azyl podľa § 13 ods. 1 zákon o azyle a zároveň mu nebola poskytnutá doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 a ods. 4 písm. b) a § 20 ods. 4 ZoA. Správny orgán pri vydaní rozhodnutia mal za to, že žalobca nesplnil podmienky opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, nie je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Menovanému nebola uvedeným rozhodnutím poskytnutá ani doplnková ochrana z dôvodu vážnych dôvodov domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle.

28. Žalobcova právna zástupkyňa podala na Krajskom súde v Košiciach proti rozhodnutiu správnu žalobu, nakoľko sa domnieva, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe nedostatočne vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne

právne posúdil. Taktiež je presvedčená, že menovaný v danom prípade spĺňa dôvody na poskytnutie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Tiež uviedla, že nesúhlasí so skutkovým záverom žalovaného, že menovanému nebola odopretá možnosť vnútroštátnej ochrany alebo vnútroštátneho presídlenia v krajine pôvodu. Podľa právnej zástupkyne a ňou zistených všeobecne dostupných údajov o žalobcovej krajine pôvodu, je bezpečnostná situácia zlá s tendenciou ďalšieho zhoršovania sa, pričom teroristické útoky a násilie majú podľa nej stále vysokú tendenciu a nie sú teritoriálne obmedzené iba na najviac rizikové centrá v krajine a sú možné prakticky na ktoromkoľvek mieste v štáte. Ďalej uviedla, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré menovaný uviedol vo svojej výpovedi, je presvedčená, že menovaný spĺňa podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. V závere žaloby žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

29. Uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z tvrdení, ktoré v pohovore zo dňa 24.01.2019 uviedol samotný žalobca, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o krajine jeho pôvodu, ktoré zadovážil Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu a ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Tieto informácie, ako aj tvrdenia menovaného, vyhodnotil žalobca v súlade so zákonom o azyle, pričom k danej veci pristupoval individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Pri viacerých údajoch, ktoré uviedol žalobca, nie je možné ničím preukázať ich pravdivosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca s príslušníkmi Talibanu priamo do styku neprišiel. Žalobca vo svojej výpovedi pred povereným pracovníkom migračného úradu neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by mal byť príslušníkmi Talibanu zlikvidovaný.

30. Treba ďalej uviesť, že žalobca nebol nikdy členom ani podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia. Taktiež nebol nikdy trestne stíhaný a v krajine pôvodu nemal žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. Ak by mal byť žalobcov prípad posudzovaný z hľadiska Ženevského dohovoru z roku 1951 a on by mal byť posudzovaný ako utečenec, museli by byť splnené tak subjektívne ako aj objektívne prvky opodstatnenosti jeho obáv súčasne. V prípade žalobcu je subjektívny prvok naplnený v dôsledku určitej psychickej obavy z prenasledovania príslušníkmi hnutia Taliban, pričom v jeho prípade však absentuje objektívny prvok, t. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia azylu podstatná, čo však v žalobcovom prípade nebolo preukázané. V prípade menovaného nemožno hovoriť, že by čelil nejakej forme prenasledovania zo strany neštátnych subjektov tak, ako to upravuje zákon o azyle. Žalobcovi sa príslušníci Talibanu nikdy priamo nevyhrážali, nikdy ho osobne nekontaktovali ani nezastrašovali, čo bolo podstatnou skutočnosťou pri skúmaní objektívneho prvku. Ani počas svojho pobytu v krajine pôvodu neprišiel k žiadnej ujme a takisto nevyplýva, že by bol nejakým spôsobom ohrozený.

31. Navyše Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. v obdobnom prípade uviedol nasledovné: „Podľa rozsudku ESĽP v prípade H. a B. proti Spojenému kráľovstvu spolupráca s medzinárodným spoločenstvom by mohla v určitých prípadoch predstavovať pre niektoré osoby zo strany Talibanu nebezpečenstvo. Záleží na jedinečných okolnostiach každého prípadu či povahe predmetnej spolupráce. Najvyšší súd dodáva, že v konaní nepredložil tvrdenie či dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že by práve z dôvodu svojho „významného“ postavenia či funkcie by mohol byť cieľom násilia zo strany Talibanu, teda nepreukázal, že by sa v jeho prípade jednalo o prípad, ktorý by bol svojou povahou jedinečný“. Rovnako v prípade žalobcu nemá správny orgán za preukázané, že by bol jeho prípad svojou povahou jedinečný.

32. Žalovaný opätovne preskúmal žalobcovu žiadosť o udelenie azylu a skonštatoval, že postupoval pri rozhodovaní o udelení resp. o neudelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany vecne správne, pričom vychádzal najmä z výpovede menovaného a zo všeobecne zistených objektívnych skutočností. Podľa názoru žalovaného nedošlo v tomto smere v prvostupňovom správnom konaní k žiadnemu pochybeniu zo strany migračného úradu, nakoľko menovanému ako aj jeho právnej zástupkyni bolo umožnené, aby uviedli všetko, čo považujú za dôvody jeho odchodu z krajiny pôvodu, o čom bol žalobca aj riadne poučený. Migračný úrad žalobcovi neudelil azyl a ani mu neposkytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany preto, lebo počas azylového konania sa mu hodnoverným spôsobom nepodarilo preukázať opodstatnenú obavu z perzekúcie v jeho domovskej krajine tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. Treba tiež pripomenúť, že proti žalobcovi nebolo v krajine pôvodu vedené trestné

konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Z dôvodov, ktoré opísal, vyplýva, že nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu v SR, ktoré sú uvedené v § 8 a § 10 zákona o azyle alebo na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle.

33. Podľa § 13 ods. 1 ZoA ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10 ZoA. Pri posudzovaní žiadosti o azyl je potrebné vychádzať z právnej úpravy vymedzujúcej pojem utečenca v podmienkach SR. Ide hlavne o zákon o azyle a Ženevský dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Správny orgán však v prvostupňovom konaní zistil, že žiadateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a v jeho prípade sa nepreukázala opodstatnenosť obáv z prenasledovania ak, ako to upravuje zákon o azyle a Ženevský dohovor z roku 1951, ktoré sú v oblasti azylu pre Slovenskú republiku záväzné. Napadnuté rozhodnutie vzhľadom na uvedené dôvody považoval za zákonné a správne. Poznamenal, že všetky dôvody, na základe ktorých žalovaný rozhodol, boli riadne zhodnotené, pričom žalovaný vychádzal tak z výpovede menovaného ako aj zo skutočnosti zistených Odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že žalovaný vychádzal z informácií o krajine pôvodu žalobcu, ktoré boli zadovážené zo všeobecne dostupných zdrojov a boli založené do administratívneho spisu žalovaného.

34. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

35. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

36. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, Na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

37. Podľa a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „“), Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

38. Podľa , Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa .

39. Podľa , Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .

40. Podľa , Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa , Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa alebo udelený azyl.

42. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v alebo .

43. Podľa (Posúdenie žiadosti o udelenie azylu), Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

44. Podľa článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

45. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

46. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ČAS.: MU-PO-255-20/2019-Ž zo dňa 05.06.2020, ktorým žalovaný podľa neudelil žalobcovi azyl a súčasne podľa a mu neposkytol doplnkovú ochranu.

47. Maloletý žalobca prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka dňa 05.12.2019 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o jeho život. Dňa 14.01.2020 vo vykonanom pohovore uviedol, že dôvodom jeho žiadosti o azyl je obava o jeho život v krajine pôvodu, nakoľko pochádza z oblasti B. O. B., v ktorej aktívne pôsobí hnutie Taliban. Príslušníci tohto hnutia ho presviedčali, aby vstúpil do ich radov a v opačnom prípade sa mu vyhrážali násilným odvlečením a zhabaním majetku.

48. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. V súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku 1A Ženevského dohovoru.

49. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v . Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení , t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

50. V predmetnej veci je potrebné zdôrazniť, že v prípade maloletého žalobcu sa regrutovanie do ozbrojených síl uskutočňovali zo strany tzv. neštátneho pôvodcu násilia, t.j. militantného hnutia Taliban. Štát B., ktorého je žalobca štátnym príslušníkom, vyvíja aktivity proti tomuto hnutiu a v B. sa nerealizuje regrutovanie maloletých detí do štátnych ozbrojených síl. Ozbrojené zložky B. vyvíjajú aktivity voči hnutiu Taliban na obmedzenie jeho vplyvu a jeho elimináciu. V prípade, ak sa niekto cíti byť ohrozeným zo strany hnutia Taliban, má možnosť požiadať o ochranu legálne ustanovené bezpečnostné zložky štátu B.. V danom prípade mal žalobca a jeho rodina dôveru v bezpečnostné zložky, keďže sa obrátili na políciu po vyhrážaní, že bude násilne regrutovaný a bude jeho rodine zabavený majetok. Pokiaľ žalobca spája bombový útok na rodný dom v júli 2018 s tým, že odmietol požiadavky hnutia Taliaban, aby sa k nim pridal ako vojak, k danému správny súd uvádza, že samotný bombový útok na dom rodiny žalobcu

v júli 2018 nemožno, a to ani podľa tvrdení žalobcu, považovať za útok spojený s jeho odmietnutím participovať na aktivitách Talibanu. Tento útok sa odohral v rámci ofenzívy voči ľudovým milíciam a zastihol žalobcu, keď sa vracal domov. Na to reagoval tak, že sa skryl, pričom po skončení bojov, ktoré trvali niekoľko hodín, sa následne vrátil domov a išiel hrať kriket. Dané správanie žalobcu potvrdzuje to, že útok na jeho rodný dom v júli 2018 nesúvisel nijako s jeho odmietnutím voči hnutiu Taliban.

51. Niet pochybností o tom, že v B. uskutočňuje militantné zoskupenie Taliban nábor, resp. regrutovanie maloletých do svojich zložiek, pričom aby týchto maloletých donútil chopiť sa zbrane a bojovať, využíva formu vydierania a okrem iného aj ublíženie ich rodinám v prípade odmietnutia.

52. Žalobca v správnej žalobe uvádzal, že jeho odmietnutie byť súčasťou militantného hnutia Taliban, jeho skrývanie a následné vycestovanie, je možné subsumovať pod prejav jeho politických názorov a presvedčenia ako nesúhlasu s militantnými aktivitami a politikou hnutia Taliban, aj keď ako maloletý nemohol jasne vysloviť svoje politické názory a presvedčenie. V jeho konaní, spočívajúcom v odmietnutí byť súčasťou militantného hnutia Taliban, v následnom skrývaní a vycestovaní, možno vidieť prejav jeho politických názorov a presvedčenia, ktoré mu môže byť prisudzované tzv. imputované, zo strany pôvodcu prenasledovania - hnutia Taliban.

53. S danou konštrukciou sa nemôže správny súd stotožniť. Dôležitá v danej veci je tá skutočnosť, že hnutie Taliban nie je ozbrojenou zložkou štátu B. a nevyvíja svoje aktivity na celom jeho území. Ozbrojené zložky štátu B. voči hnutiu Taliban vyvíjajú aktivity a snažia sa obmedziť jeho aktivity na svojom území. Tento neštátny pôvodca prenasledovania má vplyv iba na určitom špecificky vyhranenom území štátu B.. Aj keby žalobcovi hnutie Taliban pripisovalo, vzhľadom na jeho odmietnutie, nesúhlas s politickým názorom tohto hnutia, mal žalobca vždy možnosť v rámci vnútorného presídlenia opustiť oblasť v ktorej sa necítil bezpečne do inej oblasti v štáte B.. V konečnom dôsledku tak jeho rodina aj urobila a v mieste svojho súčasného pobytu nemá žiadne problémy s hnutím Taliban. Teda pokiaľ by žalobca zotrval na území krajiny pôvodu mohol sa spolu so svojou rodinou premiestniť do oblasti, v ktorej v súčasnosti jeho rodina býva, čím by sa dostal mimo vplyvu hnutia Taliban a nebol by viac vystavený prenasledovaniu z jeho strany. Dané potvrdzuje aj to, že v súčasnosti jeho rodina žiadnym problém s hnutím Taliban, podľa vlastného vyjadrenia žalobcu, nečelí. Na danej skutočnosti nemôže zmeniť nič, ani tá skutočnosť, že v B. existujú menej a viac rizikové oblastí, pričom vzhľadom na teroristické útoky z dôvodu rizika sektárskeho a etnického násilia sa tieto môžu objaviť prakticky kdekoľvek.

54. Možno sa stotožniť so stanoviskom žalovaného, že v prípade žalobcu nedošlo k naplneniu definície prenasledovania podľa § 2 písm. d) ZoA. Správny súd má za to, že v jeho prípade zo strany príslušníkov hnutia Taliban voči jeho osobe nedošlo k závažnému, resp. opakovanému konaniu, spôsobujúcemu vážne porušenie jeho základných ľudských práv. V provincii B., kde žil pred odchodom z krajiny pôvodu, dochádza k problémom s hnutím Taliban, keďže dané hnutie na území tejto provincie vyvíja svoje aktivity. Avšak jeho rodina po presťahovaní sa do druhej obce nezažíva ďalej žiadne problémy zo strany Talibanu. Je aj nepochybné, že zo strany hnutia Taliban dochádza k regrutovaniu maloletých detí z danej oblasti. Záujem o jeho osobu bol na tom základe, že žil v provincii, kde hnutie Taliban vyvíja svoje aktivity a nie na základe jeho rasy, národnosti, náboženského alebo politického presvedčenia. Na základe podkladov, nachádzajúcich sa v spise, má správny súd za to, že v prípade žalobcu existuje v B. stále reálna možnosť jeho vnútorného presídlenia v rámci krajiny, kde prítomnosť hnutia Taliban nie je. Navyše možnosť a existenciu vnútorného presídlenia potvrdzujú aj informácie, ktoré sú obsahom administratívneho spisu žalovaného, z ktorých vyplýva, že sú početné vnútorné presuny obyvateľstva v rámci krajiny, keďže takmer 3 milióny ľudí žije v inej provincii, než v akej sa narodili.

55. K výroku o neudelení azylu žalobcovi správny súd konštatuje, že predpokladom udelenia azylu podľa je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. K naplneniu a preukázaniu konania, ktoré definuje ako prenasledovanie (), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe - žalobcovi. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti žalobcu o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z

uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu žalobcovi v zmysle .

56. Možno preto zhrnúť, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný náležite svojou správnou úvahou objasnil, prečo v prípade žalobcu nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle . V prípade žalobcu, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, teda nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Navyše, z jeho výpovede vyplýva, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle . V prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v , keďže objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu, resp. zo strany neštátnych pôvodcov, v zmysle , ani Ženevskej konvencie.

57. Teda možno konštatovať, že v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. S danými závermi žalovaného sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rovnako je zrejmé z akých dôkazných prostriedkov žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 ZoA.

58. Pokiaľ sa týka námietky neposkytnutia doplnkovej ochrany správny súd poukazuje na to, že v prípade maloletého žalobcu nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný. V B. nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Rovnako z jeho výpovede vyplynulo, že v minulosti nebol v krajine pôvodu vystavený mučeniu, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Nevykonával žiadnu takú činnosť, ktorá by v prípade návratu do krajiny pôvodu viedla oficiálne B. orgány k neprimeraným opatreniam voči jeho osobe. Takisto nebude v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnemu, vážnemu a individuálnemu ohrozeniu na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

59. V danej súvislosti nemožno opomenúť, že obyvatelia konfliktných regiónov, v ktorých dochádza k aktivitám zo strany hnutia Taliban, majú možnosť vyriešiť otázku svojej bezpečnosti vnútroštátnym presídlením do inej, pokojnejšej časti B.. Ako vyplýva z informácií žalovaného, obyvatelia týchto oblastí odchádzajú do miest Y. a R. resp. do oblasti N., ktoré sú považované za bezpečné. Žalovaný aj uzavrel, že pre rodinu žalobcu je najbezpečnejšia oblasť mesta Y., keďže tam je početné zastúpenie B., ku ktorým patrí rodina žalobcu. Rovnako v R. sú vojenské a sektárske útoky len zriedkavé. Zase v oblasti N. sa výrazne znížil výskyt militantných a sektárskych útokov z dôvodu zvýšeného počtu vládnych a bezpečnostných zákrokov. Navyše v konaní bola preukázaná reálna možnosť vnútorného presídlenia žalobcu v rámci krajiny pôvodu, čo sa aj úspešne uskutočnilo v prípade zvyšku jeho rodiny, ktorá ostala v B..

60. Teda aj pokiaľ sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany možno zhrnúť, že takisto nič nenasvedčuje tomu, žeby jeho možná obava z návratu do krajiny pôvodu bola opodstatnená, nakoľko neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, žeby v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu bol vystavený reálnej hrozbe vážne bezprávia tak, ako ju definuje . Žalovaný jasne a zrozumiteľne s uvedením jasných dôvodov vysvetlil prečo v jeho v prípade neprichádza do úvahy poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle a ZoA.

61. V preskúmavanom prípade žalobca poukazoval na potrebu dodržiavania Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý má prednosť pred zákonmi SR s tým, že má byť sledovaný najlepší záujem dieťaťa, ktorým má byť zabezpečenie aj lepšieho rozvoja dieťaťa. Správny súd má zato, že zo strany správneho orgánu bol daný prístup vo vzťahu k žalobcovi zachovaný. Boli dodržané všetky jeho procesné práva s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ide o maloletého žiadateľa o udelenie azylu. V prvom rade bezodkladne po jeho zadržaní bol mu príslušným súdom ustanovený opatrovník, ktorý ho zastupoval v konaní pred správnym orgánom a zabezpečoval aj ďalšie potreby maloletého. Bol mu zabezpečený

prístup ku vzdelaniu, ako aj zdravotnej starostlivosti. Je však potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že ide o maloletého žiadateľa o azyl a v zmysle ponímania aj o zraniteľnú osobu, tak dané skutočnosti samé o sebe nezakladajú či už v zmysle , resp. Dohovoru o právach dieťaťa, automatické udelenie azylu bez splnia podmienok uvedených v a následne , resp. ZoA.

62. K otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v tejto otázke, v zmysle ktorej vyplýva, že zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa a keďže nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho orgánu, nie je možné žalovanému vyčítať, že účastníkovi konania azyl z humanitných dôvodov neudelil.

63. Vlastné rozhodnutie udeliť, či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 ZoA, je vecou voľnej správnej úvahy žalovaného a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný ( z 13.01.2009), pričom súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Pokiaľ by žalovaný nepovažoval dôvody účastníka konania pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je možné považovať uvedenú námietku za dôvodnú.

64. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný k otázke udelenia humanitného azylu okrem iného uviedol, že maloletý žiadateľ nespadá ani pod jeden z prípadov humanitných dôvodov ako sú identifikované v nariadení (Nariadenie ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 v znení Nariadenia ministra vnútra č. 84 z 11.08.2016 o postupe Migračného úradu a útvarov policajného zboru pri vykonávaní , konkrétne článok 13). Z jeho výpovede je evidentné, že tento nemá žiadne zdravotné problémy, ani iné dôvody osobitného zreteľa, ktoré by nasvedčovali prípadnej traume alebo ohrozeniu života v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu. Naopak, v B. má rodinu a príbuzných, ktorí po presťahovaní do nového bydliska a žiadnym problémom nečelia a majú relatívne pokojný život.

65. Správny súd má za to, že žalovaný náležite vo svojom rozhodnutí odôvodnil, prečo nepristúpil v prípade žalobcu k udeleniu azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 ZoA. Rovnako ani táto jeho správna úvaha ohľadne neudelenia azylu z humanitných dôvodov nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný teda postupoval správne, v súlade so , keď podľa ustanovenia žalobcovi azyl neudelil a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa a .

67. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu podľa zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná, nakoľko v prípade žalobcu neboli preukázané dôvody pre udelenie azylu podľa , alebo , ani poskytnutia doplnkovej ochrany podľa a .

68. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.