Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Uznesenie_16Co-48-2020.pdf
PDF · 98.94 KB
Case nature
Subarea
16Co/48/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov: 1/ Z.. M. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX B. nad Y., I. XX, 2/ G. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX B. nad Y., I. XX, obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Advokátska kancelária, 990 01 Veľký Krtíš, Mierová 1, proti žalovaným: 1/ S. sporiteľňa, a. s., so sídlom XXX XX I., J. XX, U.: XX XXX XXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou AK JUDr. A. G., s. r. o., so sídlom XXX XX A., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, a 2/ B. dražobná, spol. s. r. o., XXX XX J., J. XX, U.: XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/24/2020-76 zo dňa 07. 08. 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov evidovaným v katastrálnom území K. D., obec K. D., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, a to pozemky parcela registra „C“ parc. č. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX), parcela registra „C“ parc. č. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX), parcela registra „C“ parc. č. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX), parcela registra „C“ parc. č. XXX/XX (zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX mX), parcela registra „C“ parc. č. XXX/X (záhrada o výmere XXX mX), parcela registra „C“ parc. č. XXX/X (záhrada o výmere XXX mX), parcela registra „C“ parc. č. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie o výmere X m2) a stavba so súpisným č. XXX - rodinný dom postavený na parcele s parc. č. XXX/X a č. XXX/X (ďalej len „nehnuteľnosti“), až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, žalobu v ktorej veci sú žalobcovia povinný podať na súde v lehote XX dní od právoplatnosti rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
3. Ako dôvod navrhovanej úpravy pomerov žalobcovia uviedli, že spoločne s ďalším dlžníkom A.. Y. I. dňa XX. XX. XXXX uzavreli so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX za účelom poskytnutia úveru vo výške 247.000 €, pričom táto pohľadávka bola zabezpečená záložným právom k vyššie označeným nehnuteľnostiam. Žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci a zároveň aj záložcovia k týmto nehnuteľnostiam zistili, že na príslušnom LV č. XXXX pre katastrálne územie K. D., je v časti Poznámky zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Vo vzťahu k zmluve o splátkovom úvere namietali najmä tú skutočnosť, že o zosplatnení úveru, ktorý mal predchádzať výkonu záložného práva, neboli žalobcovia nijako písomne upovedomení, čím bolo porušené ust. § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a tiež im nebolo oznámené ani začatie výkonu záložného práva. Podľa žalobcov takýto výkon záložného práva a postup ktorý mu predchádzal v sebe nesie zásadné právne vady majúce za následok
jeho rozpor so zákonom a tak nemohol vyvolať právne účinky zamýšľané žalovaným 1/. V súvislosti s uvedeným žalobcovia mienia na súde podať žalobu vo veci samej v súlade s ust. § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“) a domáhať sa určenia, že pohľadávka žalovaného 1/ zo zmluvy o splátkovom úvere sa nestala splatnou z dôvodu, že žalovaný 1/ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ.
4. Okresný súd v dôvodoch zamietajúceho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali, že žalovaný 1/ využil svoje právo na mimoriadne zosplatnenie úveru v zmysle Čl. 8 bod 8.1 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne. Tiež konštatoval, že z Čl. III. bod 5. Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vyplýva, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, môže sa banka v rámci výkonu záložného práva uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona. Je preto zrejmé, že podmienkou pre výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe nie je nevyhnutné, aby banka svoju pohľadávku vyhlásila za mimoriadne splatnú, ale postačuje len to, že pohľadávka nie je riadne a včas zo strany klienta splácaná. Navyše, žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz ani o tom, že splátky úveru splácali riadne a včas. Okresný súd následne poukázal na možnosť žalobcov podať na súde žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, kde môžu okrem iného namietať napr. aj porušenie ustanovení OZ o výkone záložného práva alebo porušenie iných zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ktoré by mohli mať vplyv na výšku vymáhanej pohľadávky. Na záver ešte okresný súd uviedol, že vo vzťahu k žalovanému 2/ ako dražobníkovi, by nebolo ani možné uložiť povinnosť v takom znení, ako to žiadali žalobcovia, nakoľko takú povinnosť súd môže uložiť len žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi. Žalovanému 2/ by bolo možné uložiť len povinnosť zdržať sa vykonania dražby.
5. Žalobcovia podali proti rozhodnutiu okresného súdu včas odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní namietali, že nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že je nevyhnutné, aby navrhované neodkladné opatrenie nevyhnutne úzko súviselo s predmetom konania vo veci samej po právnej i skutkovej stránke, nakoľko sledovaným účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov medzi stranami sporu. Strana nemusí ani predkladať dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, ale stačia také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie práva spravdepodobňovali. V tomto rozsahu súdu predložili výzvu dražobnej spoločnosti DUPOS zo dňa 09. 06. 2020, z ktorej vyplýva, že sa dražba začína realizovať. Je potrebné prihliadať na ochranu oprávnených záujmov obidvoch strán, avšak táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia. V tomto prípade navrhovaným neodkladným opatrením nebudú práva žalovaného 1/ neprimerane obmedzené, keď ich môže realizovať aj po skončení konania vo veci samej. Naopak žalobcov ako spotrebiteľov zasiahne nenapraviteľná ujma. Nie je správny ani názor okresného súdu, že ochrana žalobcom môže byť poskytnutá v rámci konania o neplatnosť dražby, nakoľko zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva, že by sa nemohli domáhať predbežnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ešte pred vykonaním dražby, navyše ak v súdnej praxi je bežné, že súdu poskytujú takú ochranu ešte pred vykonaním dražby.
6. Žalobcovia v odvolaní naďalej zotrvávali na tom, že dostatočne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiadali poskytnúť ochranu. Sú toho názoru, že aj mienená určovacia žaloba by svojou povahou bola spôsobilá trvalo upraviť pomery medzi stranami sporu, a je aj procesne prípustná. Vzhľadom na to žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie v zmysle petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Žalovaný 1/ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom poukázal na viacero skutočností, pre ktoré podľa neho nie je právne udržateľné, aby súd za daných okolností nariadil navrhované neodkladné opatrenie. Zároveň v ňom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, ako vecne správne.
8. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení najmä zdôrazňoval, že podmienkou úspechu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je potreba riadneho osvedčenia relevantných dôvodov, pretože ním dochádza k zásahu do základných práv subjektu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. V návrhu preto musia byť uvedené a zároveň vhodnými prostriedkami osvedčovania s vysokou mierou pravdepodobnosti aj osvedčené všetky nevyhnutné skutočnosti, ktorých existencia je nevyhnutná pre zákonné nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa v tomto prípade nestalo.
9. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že ak chce žalobca tvrdiť, že výkon záložného práva je nedôvodný, musel by osvedčiť, že tu nie je splatná a nesplatená zabezpečovaná pohľadávka (napr. tvrdením o konkrétnych plneniach vykonaných riadne a včas a osvedčenie týchto skutočností výpismi z účtu). V tejto súvislosti poznamenal, že dlh dlžníka (žalobcu) presahuje 220.000 €, pričom dlžník nijako netvrdil a ani relevantne nepreukázal plnenie finančných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak podľa neho cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní žalovaného 1/, týkajúcich sa zabezpečenia jeho pohľadávky a jej uspokojenia.
10. Žalovaný 1/ má ako veriteľ legitímne očakávanie, že jeho splatná úverová pohľadávka bude uspokojená a pokiaľ sa tak nestane, tak pre neho ako záložného veriteľa z ustanovení Občianskeho zákonníka priamo vyplýva možnosť speňažiť záloh na dobrovoľnej dražbe (o. i. § 151a OZ, 151j ods. 1 OZ). Žalovaný 1/ v súvislosti s tvrdením o porušení podmienok platného mimoriadneho zosplatnenia úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ zdôraznil, že medzi výkonom záložného práva a (ne)možnosťou výkon vykonať, ak úver nie je zosplatnený, neexistuje žiaden priamy korelát. Výkon záložného práva tak nie je vôbec závislý od skutočnosti, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, pričom jedinou právne relevantnou skutočnosťou je to, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP včas podané odvolanie žalobcov prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil a odkazuje na odôvodnenie okresného súdu najmä v bodoch 9 a 10. K argumentom žalobcov v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
20. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov strán sporu. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie však môže byť nariadené len v odôvodnených prípadoch, to znamená, že v každom prípade musí byť splnená podmienka, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tu je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, teda, že musí byť osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia ako aj to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Uvedené predstavuje potrebnú argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia návrhu.
21. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak tento pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Je tak na strane navrhovateľa, aby preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných účastníkov (strán sporu) s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.
22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie na súdenú vec aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a vec v konečnom dôsledku aj správne právne posúdil, keď návrh žalobcov zamietol, pretože žalobcovia v danej veci neosvedčili naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko svoje tvrdenia ničím nepodložili, nepredložili žiadne listiny, ktoré by bolo možné takto vyhodnotiť.
23. Podľa tvrdení žalobcov, si títo, ako dlžníci, po uzavretí zmluvy riadne plnili povinnosť splácať úver v splátkach vo výške a lehotách podľa zmluvy a chceli v právnom vzťahu naďalej pokračovať. Neskôr zistili, že na LV č. XXXX je zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom (žalovaným 1/), pričom o začatí výkonu záložného práva a ani o predchádzajúcom predčasnom zosplatnení úveru, im vôbec nebolo doručené písomné oznámenie, hoci zákon takú povinnosť predpokladá.
24. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh vyplýva, že žalobcovia spolu s A.. Y. I. uzatvorili so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 24. 03. 2015 na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 247.000 € na bývanie s tým, že žalobcovia a spoludlžníčka sa zaviazali žalovanému 1/ vrátiť uvedenú úverovú sumu spolu s úrokmi a poplatkami v pravidelných mesačných splátkach po 1.361,27 € mesačne, vždy do 20. dňa príslušného mesiaca. Splátkový úver bol zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam a to Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24. 03. 2015.
25. Žalobcovia v návrhu síce uvádzali, že dohodnuté povinnosti v zmluve riadne a včas plnia, ale tieto tvrdenia bolo potrebné aj náležitým spôsobom osvedčiť, aby bolo aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti zrejmé, že pristúpením žalovaného 1/ k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby, by mohlo dochádzať k protiprávnemu stavu (napr. že tak žalovaný 1/ koná bez právneho dôvodu), ktorému je potrebné bezodkladne zamedziť efektívnou právnou ochranou. Žalobcovia ale neopísali a neosvedčili rozhodujúce skutočnosti, ktorými by presvedčili o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia takéhoto ochranného účelu. Žalobcovia žiadne dôkazy s výpovednou hodnotou o tom, že si svoje povinnosti dlžníkov plnili riadne a včas nepredložili, a preto nebolo možné ani v najmenšej miere osvedčiť ich tvrdenia.
26. Vzhľadom na absenciu podloženej argumentácie potom nemožno nariadiť záložnému veriteľovi (žalovanému 1/) zdržať sa výkonu záložného práva, pokiaľ sa aj samotné strany v záložnej zmluve dohodli, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná, môže sa veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom podľa osobitných
zákonov (Čl. III., bod 5. záložnej zmluvy). Tento spôsob napokon vyplýva aj zo zákonnej úpravy - ust. § 151j ods. 1 OZ podľa ktorej: „ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona...“ V zmysle uvedeného postačuje len to, že pohľadávka nie je riadne a včas zo strany dlžníka splácaná a preto sa veriteľ môže domáhať uspokojenia aj svojich splatných nezaplatených splátok odpredajom zabezpečenej nehnuteľnosti na dražbe postupom podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Na preukázanie toho, že veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva bez právneho dôvodu, žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz o tom, že by splátky z úveru splácali riadne a včas. Naopak žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení uvedené spochybnil, ak tvrdí, že dlh žalobcov predstavuje až 220.000,- €.
27. Okresný súd správne poukázal na možnosť žalobcov obrátiť sa v ďalšom na súd so žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože toto právo vyplýva dotknutej osobe priamo zo zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 2 a nasl.). Žalobcovia sa v takom prípade môžu domáhať určenia neplatnosti vykonanej dobrovoľnej dražby, napríklad ak sa domnievajú, že záložná zmluva trpí vadami, ktoré spôsobujú jej neplatnosť alebo aj z dôvodov, na ktoré žalobcovia v návrhu poukazovali, teda že navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, že pohľadávka nie je splatná, že oznámenie o dražbe nebolo uverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom, že zákonom určené osoby neboli upovedomené o dražbe, prípadne z iných dôvodov, ktoré by boli porušením zákona o dobrovoľných dražbách. K námietke žalobcov o tom, že je súdnou praxou poskytovať dočasnú ochranu neodkladným opatrením ešte pred vykonaním dražby je potrebné uviesť, že k takému postupu súdy pristupujú len za odôvodnených okolností, teda vtedy, ak je nárok na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčený, čo v tomto prípade nebol. Aj v konaní o neplatnosti dražby je možné, ak je to v súlade so zákonom, uplatniť ochranu práv formou neodkladného opatrenia.
28. Súd prvej inštancie záverom napadnutého uznesenia správne konštatoval, že žalobca nesprávne žaloval v 2. rade aj dražobníka DUPOS dražobná, spol. s. r. o., keďže povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva by mu nebolo možné uložiť, pretože dražobník nie je v danom právnom vzťahu záložným veriteľom.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je odvolanie žalobcov nedôvodné a odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne, ak nárok žalobcu, i keď nejde o konanie vo veci samej musí byť osvedčený a žaloba, ktorá má nadväzovať musí byť vhodným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcov.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy , ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).