Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-299-2019.pdf
PDF · 123.34 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/299/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Československá obchodná banka, a. s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zast. HMG LEGAL, s.r.o., Bratislava, Červeňova 14, IČO: 35 885 459, proti žalovanému H. J., Y.. XX. XX. XXXX, C. Y. G., Č. XXXX/X, o zaplatenie 2.340,92 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 9Csp/209/2016-161 z 24. 06. 2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku I. vo vyhovujúcej časti tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu.
Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom I. Žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 2.340,92 eur, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.094,50 eur od 17. 3. 2014 do zaplatenia, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej istiny vo výške 2.340,92 eur a náhrady vzniknutých trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, že žalobca poskytol žalovanému na základe Oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte finančné prostriedky vo forme čerpania Kreditnej karty. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, listom - oznámením o zosplatnení úveru žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k 20. 2. 2013. Zároveň si uplatňuje debetný úrok vo výške 25 % p. a., úrok vo výške 18,90 % p. a. a úrok z omeškania vo výške 8,25 % p.a. Dlžná suma z Kreditnej karty vo výške 2.275,91 eur bola vyčíslená ku dňu podania žaloby, táto suma pozostáva z nesplatenej istiny 2.094,50 eur, z úrokov z úveru vo výške 0,00 eur, z poplatkov vo výške 0,00 eur a z úrokov z omeškania vo výške 181,41 eur. Na základe zmluvných podmienok sa nesplatené splátky úročia úrokovou sadzbou a úrokom z omeškania. Dlh žalovaného z Kreditnej karty tak predstavuje pohľadávku vo výške 2.275,91 eur, 18,90 % úrok z úveru ročne zo sumy 2.094,50 eur od 17. 3. 2014 do zaplatenia a s 8,25 % úroku z omeškania zo sumy 2.094,50 eur od 17. 3. 2014 až do zaplatenia. Nakoľko žalobca so žalovaným uzavrel aj Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda, na základe ktorého zriadil a viedol bežný účet, veriteľ žalovanému a ku dňu 16. 3. 2014 bol na bežnom účte nepovolený debetný zostatok vo výške 65,01 eur, ďalší záväzok žalovaného predstavuje čerpaný debet vo výške 65,01 eur a 25 % debetný úrok z tejto sumy od 17. 3. 2014 až do zaplatenia. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia aj tohto záväzku
s príslušenstvom. Súd vo veci za použitia dôkazných listín predložených žalobcom a vychádzajúc z obsahu žaloby rozsudkom zo dňa 27. 9. 2017 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Po podaní odvolania zo strany žalovaného bol uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/37/2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušený, z dôvodu nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia rozsudku a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril v nadväznosti na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia krajského súdu, teda aby spresnil a vyšpecifikoval žalovanú sumu a dôvody podanej žaloby. Žalobca reagujúc na výzvu súdu v písomnom vyjadrení zo dňa 20. 5. 2019 k otázke presnej špecifikácie žalovanej sumy, uviedol, že ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol dlh žalovaného vo výške 1.751,73 eur, čo vyplýva z Oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tiež zo špecifikácie pohľadávky, ktorú predložil v prílohe spolu s písomným vyjadrením. Následne po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, až ku dňu vyčíslenia dlžnej sumy, t. j. ku dňu 16. 3. 2014, dlh žalovaného narastal, nakoľko mu boli z dlžnej istiny účtované riadne úroky z úveru, ktoré sa v zmysle zmluvných dojednaní (Podmienok pre vydanie a používanie ČSOB Kreditnej karty) účtovali na ťarchu kartového účtu. K otázke dlžných súm, t.j. úrokov z omeškania nepovoleného debetného zostatku žalobca odkázal na vyjadrenie zo dňa 21. 9. 2017, teda ešte pred vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, ku ktorému boli podporne predložené listinné dôkazy a v ktorom odkázal na presný článok Obchodných podmienok pre ČSOB Kreditné karty, v zmysle ktorého sa úroky a debetné úroky za uplynulé mesačné obdobie účtujú na ťarchu Kartového účtu vždy v deň nasledujúci po dni splatnosti splátky. Súd, vychádzajúc z obsahu žaloby, k nej predložených dôkazných listín a z písomného vyjadrenia z 25. 9. 2017 a z doplňujúceho písomného vyjadrenia z 20. 5. 2019 vzal za preukázané, že žalovaná suma pozostáva z dlžnej nezaplatenej istiny vo výške 2.094,50 eur, nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 181,41 eur a z nepovoleného debetného zostatku vo výške 65,01 eur. Úroky z omeškania vo výške 181,41 eur boli počítané z nedoplatkov na splátkach, k úhrade ktorých bol žalovaný povinný v zmysle úverovej zmluvy, pričom prvýkrát mu boli účtované v mesiaci február 2010 do zosplatnenia úveru. Nepovolený debetný zostatok 65,01 eur predstavuje nepovolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte, ktorý je v zmysle zmluvného dojednania úročený úrokovou sadzbou vo výške 25 %-tným ročným debetným úrokom. Zároveň žalobca predložil súdu Všeobecné obchodné podmienky, formulár o zmluvných podmienkach Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 24. 10. 2012, ktorou žalobca upozorňoval žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru s priložením doručenky o prevzatí tejto výzvy splnomocneným zástupcom žalovaného dňa 6. 11. 2012. Súd, vychádzajúc z § 708 ods. 1, § 710, § 497, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., § 1 ods. 1, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, z žalobcom predložených dôkazných listín zistil, že na základe zmluvy o bežnom účte sa žalobca zaviazal pre žalovaného otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať mu ďalšie produkty a služby. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom (bankou) a žalovaným predstavuje zmluvu o bežnom účte uzavretú podľa § 708 a nasl. Obch. zák. Konštatoval, že v súvislosti s poskytnutím prečerpania na predmetnom bežnom účte sa práva a povinnosti zmluvných strán spravujú ust. zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák. V oboch prípadoch ide o tzv. absolútny obchod. Zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami súd vyhodnotil aj ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle všeobecných ust. Občianskeho zákonníka. Citujúc znenie § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. uviedol, že podrobil predmetnú úverovú zmluvu súdnej kontrole, teda zisťoval, či Zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či je v súlade so zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. na ochranu spotrebiteľa uvedenými v Občianskom zákonníku. Pri tomto posudzovaní nezistil, žeby predmetná úverová zmluva, resp. predmetný úver nespĺňal náležitosti vyššie cit. zák. ust. a žeby predmetný úver mal byť bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka hodnotenia námietok žalovaného v odvolaní, predovšetkým neuvedenia RPMN vo formuláre o zmluvných podmienkach Zmluvy, pri tomto hodnotení sa v celom rozsahu stotožnil so stanoviskom žalobcu v jeho písomných vyjadreniach. Mal zato, že z predmetného typu úveru, u ktorého sa jedná o úver formou kreditnej karty, vyplýva, že prostredníctvom neho mohol žalovaný čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane, bez nutnosti opätovne žiadať o ďalšie čerpanie, že mu bol poskytnutý tzv. revolvingový úver, kedy je dlžníkovi poskytnutý úverový rámec, z ktorého ak vyčerpá časť, alebo aj celý rámec a následne vyčerpanú sumu vráti jednorázovo, bude mať hneď po pripísaní tejto úhrady späť na úverový účet, k dispozícii opäť celý úverový rámec. V prípade, ak dlžník spláca čerpané finančné financie postupne formou splátok, má aj naďalej k dispozícií tú časť úverového rámca, ktorá zostala nevyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Ide teda o dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, pri ktorom nie je možné určiť, už pri jeho zriadení konečnú splatnosť vyjadrenú presne stanoveným dňom. Zároveň nie je možné určiť spôsob správania sa dlžníka, najmä koľko a ako často dôjde k čerpaniu z kreditnej karty, takže nie je možné určiť splátky úveru, ich výšku a ich počet. Urobil záver, že vzhľadom na uvedené u revolvingového
úveru nie je možné pri rozhodovaní o výške dlžnej pohľadávky vychádzať zo súčtu všetkých kreditných a debetných operácií, pretože sčítaním týchto by došlo k nereálnej sume. Z uvedeného mal za zrejmé, aj s poukazom na § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., že u konkrétneho úveru nebolo možné určiť RPMN a že postačovala písomná informácia žalovaného o skutočnostiach vyžadovaných platnou právnou normou (výška úveru, ročná úroková sadzba a pod.). Vychádzajúc z § 101 Obč. zák. vzal za preukázané, že žalovaným vznesená námietka premlčania nie je dôvodná, nakoľko k zosplatneniu úveru došlo dňa 20. 2. 2013, takže dňom nasledujúcim mohol sa žalobca domáhať zaplatenia celého dlhu s prísl. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 27. 3. 2014, je podaná v zákonnej premlčacej lehote. V rámci žalovanej istiny, uviedol, že žalobca požadoval, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu zostatku nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania vo výške 3.000,- eur. Z predložených listinných dôkazov, najmä špecifikácie pohľadávky, mal za preukázané, že žalovaný dlžnú sumu žalobcovi nesplácal, a preto žalobca po opakovaných márnych písomných výzvach pristúpil dňa 20. 2. 2013 k zosplatneniu úveru. Súd vychádzajúc z predložených listinných dôkazov zaviazal žalovaného k úhrade dlžnej istiny vo výške 2.340,92 eur, v rámci ktorej sumy má žalobca nárok na kapitalizované úroky z omeškania počítané z nedoplatkov na splátkach, po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru až ku dňu vyčíslenia dlžnej pohľadávky, t. j. ku dňu 16. 3. 2014. Žalobca tiež požadoval zaplatenie riadneho úroku z úveru vo výške 18,95 % z istiny 2.094,50 eur od 17. 3. 2014 až do zaplatenia. S poskytnutím úveru je spojené aj právo veriteľa požadovať úroky z úveru, ktoré je dlžník povinný v zmysle § 502 ods. 1 Obch. zák. platiť od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Spornou bola otázka, dokedy žalobcovi trvá nárok na platenie úrokov. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98, v ktorom NS SR konštatoval, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Z § 497 ani z § 502 ods. 1 Obch. zák. nevyplýva, aby úroky z úveru mali byť uhrádzané aj po splatnosti dlhu. V danom prípade sa dlh žalovaného stal splatným dňa 20. 3. 2014 (žalobca vzhľadom na poskytnutú lehotu žalovanému na zaplatenie zosplatneného dlhu žiadal zákonný úrok z omeškania od 17. 3. 2014), preto s poukazom na cit. stanovisko Najvyššieho súdu SR od uvedeného dátumu si žalobca môže uplatňovať už len zákonné úroky z omeškania. Na dohodnuté úroky má žalobca nárok iba do dňa, kedy sa stal dlh splatným, preto súd priznal žalobcovi z titulu úrokov z úveru sumu 181,41 eur, pričom vychádzal zo žalobcom predloženej špecifikácie výpočtu úrokov z úveru a v prevyšujúcej časti, čo do uplatnených úrokov, žalobu zamietol. Súd zamietol žalobcovi aj ním požadovaný 25 %-tný debetný úrok z omeškania, nakoľko tento považuje za neprimerane vysoký. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. žalobcovi priznal úroky z omeškania, ktorých výšku upravuje vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z. Žalovaný sa dostal do omeškania nesplácaním jednotlivých splátok úveru, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania od 17. 3. 2014 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola určená podľa vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase vzniku záväzkového vzťahu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Žalobca mal čo do základnej požadovanej istiny plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému (súd nepriznal žalobcovi len nepatrnú časť príslušenstva).
3. Proti rozsudku, a to výrokom I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z odvolacích dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože súd tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (všetky odvolacie dôvody vymenované v § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.). V odvolaní namietal, že v prejednávanom spore, keďže ide o spotrebiteľský spor, je vylúčené vydanie rozsudku súdu prvej inštancie pre zmeškanie v neprospech spotrebiteľa (§ 291 ods. 1 C.s.p.) a citujúc znenie § 380 ods. 1, 2 C.s.p. v plnom rozsahu trval na „napadnutí“ rozhodnutia súdu prvej inštancie a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím súdom. Poukázal na to, že v prejednávanom spore ide o spotrebiteľský vzťah, pričom zároveň trval na námietke premlčania, pričom vytýkal súdu, že sa vo veci dostatočne nevysporiadal s touto námietkou. Vytýkal súdu, že neskúmal dostatočne a dôkazovo sa nevysporiadal s výškou zaplatených úhrad splátok istiny spotrebiteľom prevodom z účtu XXXXXXXXXX na účet XXXXXXXXXX/XXXX, že žalobca neuviedol správnu výšku a rozsah už uhradených splátok istiny spotrebiteľom, ktoré boli vykonané prevodmi z účtu na účet bankou. Ďalej trval na tom, že súčasťou uvedeného oznámenia z 15. 10. 2009 boli podmienky pre vydanie a
používanie ČSOB kreditnej karty, ktoré obsahujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, z čoho vyplýva množstvo neprijateľných podmienok v rozpore so spotrebiteľskou zmluvou, v zmysle zákona a zákonných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere: 1. informácie o veriteľovi, 2. základné charakteristiky spotrebiteľského úveru, 3. náklady na spotrebiteľský úver. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že náklady na spotrebiteľský úver v bode „C“ ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúcich z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v rozpore s ochranou práv a právom chránených záujmov spotrebiteľa, s možným zámerom alebo nekalým úmyslom, že uvedený údaj „Kolónka je prečiarknutá“, že spotrebiteľ bol žalobcom zavedený, že nebol informovaný pri podpise zmluvy, že je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej zdôraznil, že obchodné podmienky uvedenej zmluvy nie sú spotrebiteľom vlastnoručným podpisom potvrdené. Tvrdil, že obchodné podmienky predstavujú množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spotrebiteľ ani pri najlepšej vôli nemohol ovplyvniť, pretože akékoľvek námietky alebo nesúhlas alebo protest spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s podmienkami a nárokmi žalobcu sú podľa podmienok žalobcu sankcionované zrušením zmluvného dojednania o poskytnutí úveru. Ďalej vzal za potrebné prihliadnuť na to, že tieto podmienky nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a nemohol ovplyvniť podstatu zmluvy. Vytýkal súdu, že sa nevysporiadal s námietkou, že Civilný sporový poriadok vylučuje možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ak je žalovaný spotrebiteľ. Ďalej uviedol, že sa domáha zistenia skutočností, či nárokovaná časť istiny vo výške 2.340,92 eur je v súlade so skutočnosťou požadovaného nároku, pretože z rozhodnutia súdu mu nie je jasné, ani zrozumiteľné, z čoho súd vychádza z kalkulácie, že nie je súdom uvedená výška zaplatenej istiny spotrebiteľom, či úrok z omeškania vo výške 8,25 % z nárokovanej sumy je v súlade so skutočnosťou, či debetný úrok je v súlade s ochranou spotrebiteľa v zmysle zákonných ustanovení o ochrane práv a právom chránených záujmov spotrebiteľa. Trval na námietke premlčania s tým, že nárok žalobcu, ak vznikol, si mohol súdne uplatniť po prvýkrát do troch rokov od uzatvorenia zmluvného vzťahu, teda najneskôr do 21. 02. 2013, ihneď po vyhlásení pohľadávky za splatnú a po tomto dátume je nárok žalobcu premlčaný. Ďalej namietal, že súd nesprávne pri rozhodovaní aplikuje zákonné ust. podľa Obchodné zákonníka, že ide o spotrebiteľský spor, na ktorý sa vzťahujú výlučne ust. Občianskeho zákonníka, ktoré sú určené na ochranu práv a právom chránených záujmov spotrebiteľa. Vytýkal súdu, že v spotrebiteľskom spore sa riadil jednostranne vyjadreniami žalobcu. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu mal za to, že súd prvej inštancie vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, že jeho rozhodnutie je správne. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zastával názor, so zreteľom na odvolacie námietky žalovaného, že nezamietol vykonanie dôkazov, ktoré by boli spôsobilé priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia. Tvrdil, že jeho nárok nie je premlčaný a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo jasne preukázané, že jeho nárok premlčaný nie je vzhľadom na to, že k zosplatneniu úveru došlo 20. 02. 2013 a žaloba bola podaná žalobcom 27. 03. 2014. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že bol žalobcom zavádzaný a dostatočne neinformovaný ohľadne RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), ktorá absentovala vo formulári zmluvných podmienok, žalobca opätovne poukázal na to, že z predmetného typu úveru vychádza, že sa jedná o úver formou kreditnej karty, prostredníctvom ktorého mohol žalovaný čerpať z poskytnutých finančných prostriedkov opakovane, že mu bol poskytnutý tzv. revolvingový úver, kedy je dlžníkovi poskytnutý úverový rámec, z ktorého ak vyčerpá časť, alebo aj celý rámec a následne vyčerpanú sumu vráti jednorazovo, bude mať hneď po pripísaný tejto úhrady späť na úverový účet k dispozícii opäť celý úverový rámec, že v prípade, ak dlžník spláca čerpané finančné financie postupne formou splátok, má aj naďalej k dispozícií tú časť úverového rámca, ktorá zostala nevyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátku zvyšuje. Tvrdil, že vzhľadom na uvedené u revolvingového úveru nie je možné pri rozhodovaní o výške dlžnej pohľadávky vychádzať zo súčtu všetkých kreditných a debetných operácií a s poukazom na § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch , že pri danom úvere nie je možné určiť RPMN a tak postačuje písomná informácia žalovaného o skutočnostiach vyžadovaných platnou právnou normou. Stotožnil sa s vyjadrením súdu k rozsudku, ktorý predmetné vysvetlenie neuvádzania RPMN v zmluvných podmienkach použil v bode 29. rozsudku a že neuvedenie RPMN nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku a daný odvolací dôvod nie je daný. Ďalej uviedol, že nie je mu známe, na základe akých skutočností hodnotil žalovaný, že súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahovej ani z formálnej stránky rozhodnutia. Navrhol rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
5. Rozsudok vo výroku II. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok vo výroku I. vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu podľa § 388 C.s.p., lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku v napadnutej časti, ani na jeho zrušenie.
7. Odvolací súd na nariadenom pojednávaní oboznámil obsah spisu, ako aj dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie. Zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní poukázal na špecifikáciu svojho nároku vo svojom písomnom podaní zo 16. 03. 2014 aj s pripojenými tabuľkami, t.j., ako boli žiadané jednotlivé dielčie úvery v zmysle všeobecných podmienok, ktoré upravovali a špecifikovali presnejšie podmienky uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd poučil prítomného zástupcu žalobu na pojednávaní, že predmetný poskytnutý úver žalovanému hodlá posúdiť ako spotrebiteľský úver, bezúročný a bez poplatkov, vzhľadom na to, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch učinného v čase poskytnutia úveru, t.j. zák. č. 258/2001 Z.z., nebola špecifikovaná ročná percentuálna miera nákladov v zmysle § 3 cit. zák. a zároveň bol odvolacím súdom vyzvaný, aby v lehote 10 dní špecifikoval skutočne poskytnutú istinu žalovanému a to bez dohodnutých úrokov, kreditných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania, t.j. aby bolo zrejmé, čo tvorí predmetnú istinu vo vzťahu k dlžnej sume, bez poplatkov a bez úrokov.
8. Zástupca žalobcu, v podaní z 26. 8. 2020 , došlom odvolaciemu súdu 27. 8. 2020, (č.l. 228), o.i., uviedol, že s predbežným právnym posúdením súdu druhej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu nedodržania postupu v zmysle ust. § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch nesúhlasí. Citujúc znenie § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, poukázal na to, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2 len vtedy, ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery (t.j. viac ako jeden spotrebiteľský úver) tomu istému spotrebiteľovi (tej istej osobe) za rôznych podmienok, t.j. ak by boli tej istej osobe ponúkané tým istým veriteľom viaceré spotrebiteľské úvery za rôznych podmienok, napr. kontokorentný úver, úver na kreditnú kartu. Poukázal na to, že zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalobca žalovanému poskytol viac ako jeden spotrebiteľský úver (ten, ktorý je predmetom tohto konania), že preto podľa jeho názoru nie je možné cit. zák. ust. aplikovať na takto zistený skutkový stav a že žalobca poskytol žalovanému iba jeden spotrebiteľský úver vo forme čerpania finančných prostriedkov na kreditnej karte, čo do výšky úverového limitu 3.000 eur, vrátenie ktorého je predmetom konania. Ďalej uviedol, že aj keby bolo možné na prejednávanú vec a doposiaľ zistený skutkový stav aplikovať § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, že nie je v zmysle zák. ust. možné porušenie tejto povinnosti sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, keďže v § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený taxatívny výpočet prípadov, kedy je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver posudzovať ako bezúročný a bez poplatkový a porušenie povinnosti ukladanej ust. § 3 ods. 7 cit zák. v ňom zahrnuté nie je. Trval na tom, že ním uplatňovaný peňažný nárok z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je dôvodný v celom rozsahu a že nie je možné žalobcom poskytnutý úver žalovanému posudzovať ako bezúročný a bezpoplatkový. Z toho dôvodu nepredkladá špecifikáciu pohľadávky v zmysle inštrukcie požiadaviek súdu druhej inštancie. Žiadal rozhodnúť na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov a tvrdení.
9. Žalovaný v odvolaní uplatnil všetky odvolacie dôvody vymenované v § 365 ods. 1 C.s.p., t.j. neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, tak ako bola prisúdená vo výroku I., nie je dôvodný.
11. Súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, po podrobení predmetnej úverovej zmluvy súdnej kontrole, či zmluva je v súlade so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu, že u konkrétneho úveru v prejednávanej veci nebolo možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov s poukazom na ust. § 3 ods. 6 zákona č., 258/2001 Z.z. a že postačovala písomná informácia žalovaného o skutočnostiach vyžadovaných platnou právnou normou (výška úveru, ročná úroková sadzba a podobne). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu, že v prejednávanom spore bol žalovanému poskytnutý tzv. revolvingový úver, kde je dlžníkovi poskytnutý úverový rámec, z ktorého ak vyčerpá časť alebo aj celý rámec a následne vyčerpá sumu, vráti ju jednorázovo, bude mať hneď po pripísaní tejto úhrady späť na úverový účet k dispozícií opäť celý úverový rámec, že v prípade, ak dlžník spláca čerpané finančné financie postupne formou splátok, má aj naďalej k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá zostala nevyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje, že ide o dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Odvolací súd uvádza, že uvedená spotrebiteľská zmluva bola platná, avšak neobsahovala všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
13. Podľa § 4 ods. 3 veta druhá ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
14. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.
15. V prejednávanej veci súd použil správny právny predpis, avšak ho nesprávne vyložil. Z vykonaného dokazovania, ako aj predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, avšak podľa zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB pohoda a oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB kreditnej karte, neboli dodržané podmienky ponúknutia spotrebiteľského úveru podľa § 3 ods. 7 a § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z., lebo zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. j) - uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a v tomto prípade ročná percentuálna miera nákladov musela byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2, keďže veriteľ ponúkal spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi žalovanému za rôznych podmienok. Z uvedených dôvodov je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. K výhradám žalobcu, že v prejednávanej veci zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalobca poskytol žalovanému viac ako jeden spotrebiteľský úver, že mu poskytol iba jeden spotrebiteľský úver vo forme čerpania finančných prostriedkov na kreditnej karte do výšky úverového limitu 3.000 eur a že preto je toho názoru, že nie je možné v prejednávanom spore aplikovať § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné uviesť, že revolingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, že dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu, že úver je odplatný právny úkon, že na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už dobre nie je možné v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa a tak a menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, preto zákon o spotrebiteľských úveroch aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a o termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.
17. Keďže je prejednávaná vec sa týka revolvingového úveru a RPMN nebola veriteľom stanovená vôbec, napriek tomu, že počas celého úverového vzťahu nebolo možné RPMN určiť, resp. stanoviť, bolo povinnosťou veriteľa - žalobcu RPMN uviesť na výpočte podľa prílohy zákona o spotrebiteľských úveroch.
18. Z dôvodu, že predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať ako úver bezúročný a bezpoplatkový, bolo povinnosťou žalobcu v súlade s jeho dôkazným bremenom vyšpecifikovať výšku dlžnej istiny (bez úrokov a poplatkov). V žalovanej istine 2.340,92 eur sú zahrnuté aj riadne úroky z úveru, ktoré sa účtovali na ťarchu kartového účtu. Ani z podania žalobcu z 20. 5. 2019, v ktorom sa vyjadril k požiadavke súdu, prečo je žalovaná suma vo výške 2.340,92 eur, keď ku dňu zosplatnenia bol dlh žalovaného vo výške 1.751,73 eur a v špecifikácii ostatných dlžných súm žalobca uviedol, že ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol dlh žalovaného vo výške 1.751,73 eur, čo vyplýva z oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tiež zo špecifikácie pohľadávky, ktorá je prílohou tohto podania, že po vyhlásení predčasnej splatnosti, až ku dňu vyčíslenia dlžnej pohľadávky k 16. 3. 2014 dlh žalovaného narastal, pretože mu boli z dlžnej istiny účtované riadne úroky z úveru, ktoré sa v zmysle zmluvných dojednaní účtovali na ťarchu kartového účtu, nie je zrejmé , aká je výška dlžnej istiny (bez úrokov a poplatkov).
19. Ani na výzvu odvolacieho súdu žalobca nevyčíslil a špecifikoval, aký je dlh na istine a bola na strane žalobcu táto povinnosť - bremeno tvrdenia, ktoré neuniesol. Z uvedeného dôvodu neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
20. Z uvedených dôvodov, nebolo už potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami žalovaného.
21. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 C.s.p.
22. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli, preto stranám náhrada trov konania nebola priznaná.
23. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).