Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-2-2020.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/2/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnej: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., F. ul. XXXX/XX, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie uznesenia Okresného súdu Levice č. k. 16Er/388/2013-21 zo dňa 26. novembra 2019, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Odvolací súd povinnej voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Levie ako súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I. výrok) a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, Exekútorský úrad so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6 priznal trovy exekúcie v sume 50,95 Eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok). Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 243b ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 18.06.2013 súd prvej inštancie vydal poverenie č. 5402 106332, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. Súdny exekútor doručil na výzvu súdu dňa 21.11.2019 opätovne podnet na zastavenie exekučného konania a vyčíslenie trov exekúcie v sume 50,95 Eur, nakoľko šetrením majetku povinnej zistil jej nemajetnosť (pôvodne sa malo jednať o podnet zo dňa 21.08.2017, ktorý však netvoril obsah spisu, ako ani nebol súčasťou elektronického súdneho spisu). Súd prvej inštancie mal na základe návrhu súdneho exekútora a pripojeného exekučného spisu za preukázané, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd prvej inštancie mal za to, že v rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinnej, ktorými bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie. Z exekučného spisu vyplýva, že povinná nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky a rovnako tak ani dávky v nezamestnanosti a nie je držiteľom účtu v banke. Povinná nie je ani vlastníkom motorového vozidla, a teda povinná nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov na účte a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudla, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinnej nebola zistená. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinnej by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Preto súd exekúciu zastavil, nakoľko mal nepochybne zistené skutočnosti o tom, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie v danom prípade neupiera
oprávnenému právo na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu, pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni, aby oprávnený podal v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie, ak sa preukáže, že povinná nadobudla majetok z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť. Súd prvej inštancie mal za to, že ďalšie pokračovanie v exekúcii je neúčelné, neefektívne a nehospodárne aj vo vzťahu k oprávnenému, aj vzhľadom k výške vymáhanej uloženej povinnosti. Vzhľadom na uvedené podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa § 196 v spojení s § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 Eur. V časti náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky priznal sumu 9,27 Eur za poštovné. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvýšila sa jeho odmena a náhrady v zmysle ust. § 196 EP o túto daň vo výške 20 %, teda o 8,49 Eur, a teda mu spolu patrí odmena v sume 50,95 Eur. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie v sume 50,95 Eur, ktorý je povinný zaplatiť v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Proti výroku o zastavení exekúcie vyššie citovaného uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený je toho názoru, že v predmetnej veci je potrebné nemajetnosť posudzovať ako stav prechodný a preto zastavenie exekúcie z tohto dôvodu považuje za predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016 a dospel k záveru, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcie hospodárne, prislúcha oprávnenému. Poukázal na judikatúru, ktorá ustálila, že na preukázanie nemajetnosti je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Uviedol, že povinná je fyzická osoba v produktívnom veku (39 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že v povinná v budúcnosti nadobudne majetok. Oprávnený je toho názoru, že predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych rozhodnutí. Podľa jeho názoru súdny exekútor ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinnej dôkladne, pretože povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nemožno zistiť z lustrácií. Taktiež nebolo zisťované, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práva na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinnou). Podotkol, že ak by predmetná exekúcia bola zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky bude premlčané. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne a zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
4. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinnej možno konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Zdôraznil, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 CoE/52/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoE/98/2019 zo dňa 25.04.2019 a 2CoE/375/2018 zo dňa 28.03.2019, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25CoE/73/2018 zo dňa 25.06.2019). Záverom poukázal na skutočnosť, že zákonodarca vo veciach napadnutých od 01.04.2017 striktne ohraničil časový úsek (pri právnických osobách 30 mesiacov, resp. fyzických osobách 5 rokov), počas ktorého nebol vylustrovaný majetok u povinných osôb, po uplynutí ktorého exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a pri použití prípadnej analógie je uvedený časový úsek možné aplikovať aj na konania začaté do 31.03.2017 a dodal, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 452/2011 zo dňa 20. 10. 2011), pričom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým stavom (§ 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
6. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 31.05.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 08.06.2013, doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.06.2013, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 18.06.2013 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - výkaz nedoplatkov č. 1300032379 zo dňa 01.02.2013. Dňa 02.08.2019 bola súdu prvej inštancie doručená urgencia na vydanie zastavujúceho uznesenia, podľa ktorej mal byť dňa 21.08.2017 predložený súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. Na základe výzvy súdu prvej inštancie súdny exekútor opätovne predložil podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiadny majetok, pričom si súdny exekútor zároveň uplatnil aj náhradu trov exekúcie vo výške 50,95 Eur. Dňa 25.11.2019 súdny exekútor predložil súdu prvej inštancie spisový materiál a následne súd prvej inštancie po preskúmaní exekučného spisu vydal napadnuté uznesenie.
7. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. Marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
15. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoUNEK“). Tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“) (§ 1 ods. 1). Starou exekúciou sa rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (§ 1 ods. 2). Podľa dôvodovej správy je cieľom tohto zákona zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom
chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci. Odvolací súd je však toho názoru, že ZoUNEK rieši iba zastavenie starej exekúcie (začatej pred 01.04.2017) s nevyhnutnou podmienkou uplynutia 5 ročnej (§2/1-a) rozhodnej doby od poverenia exekútorovi (§ 3), ktorá rozhodná doba k 01.01.2020 už uplynula alebo (po 01.01.2020) uplynie neskôr (ak podmienky zákona nastanú neskôr). ZoUNEK nerieši zastavenie exekúcie ako absolútny postup, bez ohľadu na stav exekučného konania ku dňu 01.01.2020, resp. ku dňu uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby po tomto dni (vtedy - inak by vôbec nemal výnimku v § 4), ale v § 4 ako v kolíznom ustanovení vylúčil stret (účinky) zastavenia - ukončenia exekúcie zo zákona (ZoUNEK) so zastavením exekúcie podľa Exekučného poriadku tak, že ak k 01.01.2020 (resp. ku dňu uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby až po tomto dni) súd rozhoduje (lebo účinky úkonov exekúcie k 01.01.2020 zostali zachované - ako podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP) o odklade exekúcie (ods. 1) alebo o veciach špecifikovaných v ods. 2 písm. a - g, sa rozhodná doba (ak by aj inak k 01.01.2020 uplynula) predlžuje (ods. 1), resp. neuplynie skôr (ods. 2), teda rozhodná doba 5 rokov pre zastavenie (podľa § 2 ods. 1 písm. a/ ZoUNEK) neuplynula /uplynúť nemohla/ a teda zastavenie exekúcie podľa ZoUNEK nenastáva (k 01.01.2020, resp. ku dňu uplynutia 5 ročnej rozhodnej doby po tomto dni) a súd rozhoduje podľa Exekučného poriadku; teda až vtedy, ak by súd svojím rozhodnutím odklad exekúcie nepovolil/ exekúciu nezastavil (KS zastavenie nepotvrdil) a došlo by následne i k uplynutiu 12 mesačnej lehoty, až vtedy by mohol exekúciu zastaviť podľa ZoUNEK (ktorý v prípade nevydania poverenia exekútorovi ani neplatí - § 3), avšak v danej veci odvolací súd rozhoduje o odvolaní oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom k 31.03.2017, teda rozhoduje o zastavení exekúcie podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoNEK, a preto rozhodná doba neuplynula a k zastaveniu exekúcie podľa ZoUNEK nedošlo, a preto odvolací súd odvolanie oprávneného prejednal.
16. V predmetnej veci má odvolací súd za to, že súdny exekútor preukázal na nemajetnosť povinnej, pretože nebol zistený žiaden majetok povinnej, z ktorého by bolo možné predmetnú exekúciu ukončiť vymožením. Súd prvej inštancie mal z obsahu exekučného spisu preukázané, že povinná nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je poberateľom dôchodkovej, úrazovej, nemocenskej dávky a rovnako tak ani dávky v nezamestnanosti a nie je držiteľom účtu v banke. Nie je ani vlastníkom motorového vozidla, a teda povinná nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov na účte a nie je ani predpoklad, že by takýto majetok nadobudla, nakoľko v priebehu konania nenastala žiadna zmena majetkových pomerov povinnej nebola zistená. Odvolací súd zdôrazňuje, že exekúcia prebieha od roku 2013, pričom súdny exekútor pravidelným lustráciami majetku povinnej, žiaden majetok nezistil. Ďalším pokračovaním exekúcie by však dochádzalo len k ďalšiemu navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že oprávnený vo svojom odvolaní namietal nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
18. Odvolací súd je toho názoru, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinnej, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinnej. Konštatovanie nemajetnosti povinnej v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
19. Argumenty oprávneného, že existuje predpoklad budúcej zmeny majetkových pomerov povinnej, čím by mohla byť pohľadávka oprávneného uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie sú špekulatívne, nakoľko v zmysle § 217 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd musí vychádzať zo stavu v čase vydania rozhodnutia a nie z domnienok, ktoré by v budúcnosti vôbec nemuseli nastať.
20. Súd prvej inštancie rozhodol správne a exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko dôvodom na zastavenie exekúcie bola nemajetnosť povinnej.
21. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že inak úspešnej povinnej nepriznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).