Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9C/38/2016

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu W., doručovacia adresa K., proti žalovanému W., o zrušenie právneho úkonu, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou z 01. 03. 2016 podanou na tunajšom súde dňa 02. 03. 2016 sa žalobca domáhal zrušenia právneho úkonu, ktorým previedol členské práva k bytu na žalovaného. V žalobe však nekonkretizoval, o aké členské práva sa jedná, k akému bytu, akým právnym úkonom mali byť tieto členské práva prevedené na žalovaného, kto je účastníkom tohto právneho úkonu a ani kedy malo dôjsť k učineniu tohto právneho úkonu.

2. Uznesením č. k. -14 z 19. 08. 2016 bol žalobca súdom vyzvaný na odstránenie nedostatkov žaloby, ktoré spočívali v nedostatočnej špecifikácii predmetu konania, keďže zo žaloby nie je zrejmé, zrušenia prevodu akých členských práv vo vzťahu k žalovanému sa žalobca domáha. Špecifikácia členských práv ako aj samotného úkonu, ktorým došlo k ich prevodu zo žalobcu na žalovaného, chýba aj v petite žaloby (žalobnom návrhu), ktorý je pre tento nedostatok nevykonateľný. Okrem toho žalobca v žalobe neoznačil a ani nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie skutočností ním tvrdených v žalobe. Týmto uznesením bol žalobca zároveň poučený, ako má nedostatky žaloby odstrániť. Uznesenie žalobca prevzal 30. 08. 2016. Až podaním z 12. 12. 2016 doručeným súdu 13. 12. 2016 žalobca reagoval na predmetné uznesenie, avšak v tomto podaní ani v inom ďalšom písomnom podaní adresovanom súdu nekonkretizoval, o zrušenie prevodu akých členských práv sa jedná, k akému bytu, akým právnym úkonom mali byť prevedené na žalovaného, kedy sa tak malo stať a aké osoby by mali byť účastníkom tohto právneho úkonu. Z obsahu žaloby a ostatných písomných vyjadrení žalobcu možno vyvodiť, že právny úkon, zrušenia ktorého sa žalobca domáha by sa mal týkať nejakého bytu v N., ktorý však nijakým spôsobom žalobca nešpecifikoval, tento byt by mal podľa žalobcu žalovaný žalobcovi vrátiť. V podaní z 29. 05. 2017 žalobca žiada súd, aby zrušil v celosti právny úkon prevodu bytu na syna (žalovaného) a nájomníkom bytu by bol opäť žalobca tak, ako to bolo od roku 1982.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06. 08. 2018, č. k. - 65, ktorým žalobu zamietol a trovy konania stranám nepriznal.

4. Dňa 03. 10. 2018 sa súdu vrátila zásielka od žalobcu, a to ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 24. 10. 2018 podal žalobca na poštovom úrade vyjadrenie, kde sa ospravedlňoval z neúčasti na pojednávaní a trval na zrušení právneho úkonu.

5. Následne bol spis predložený Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie a prejednanie odvolania, ktorý uznesením zo dňa 02. 05. 2019, č. k. - 101, vec vrátil súdu 1.inštancie ako predčasne predloženú. Odvolací súd v bode 3. uznesenia uviedol, že rozsudok žalobcovi nebol doručený na adresu evidovanú v registri obyvateľstva správne, lebo zásielka bola doručovaná len na adresu N., i napriek tomu, že žalobca je podľa lustrácie v registri obyvateľstva trvale prihlásený k trvalému pobytu od 05. 05. 2008 na adrese N.. Navyše vo svojom podaní v spise na č. l. 72 uviedol adresu s doplnením B.. Fikcia doručenia v zmysle ust. prichádza do úvahy vtedy, ak adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, vtedy sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky / /.

6. Súd 1. inštancie po vrátení z odvolacieho súdu šetril adresu pobyt žalobcu a doručoval mu rozsudok Okresného súdu Kežmarok i odvolacieho súdu.

7. Dňa 03. 09. 2020 žalobca podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal synovi - žalovanému užívať byt do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. a on sa mohol vrátiť späť do bytu. Ďalej uviedol, že žalovaný získal byt podvodom, jeho z bytu vyhodil a urobil z neho bezdomovca. Poukázal na svoj zlý zdravotný stav, ktorý svojim nevľúdnym správaním zapríčinil žalovaný. Žiadal o navrátenie bytu späť do svojho vlastníctva. Po navrátení bytu ho chce darovať synovi W., ktorému dôveruje a ktorý sa k nemu nespráva ako žalovaný, nakoľko žalovaný ho mal týrať, zaútočiť na neho nožom, vyhrážať sa zabitím, nadávať.

8. K návrhu pripojil len lekárske správy o svojom zhoršenom zdravotnom stave a hospitalizáciách v nemocnici. Iné dôkazy súdu spolu s návrhom doručené neboli.

9. Podľa (ďalej ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

Podľa ods. , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa , neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

10. Tretia hlava tretej časti predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v

odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa . Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.

11. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

12. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 . Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie neodkladného opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel aj tomu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vzhľadom na požiadavku rýchlosti rozhodnutia nemá možnosť a nie je povinný vykonávať podrobné dokazovanie, vychádza zo skutočností preukázaných alebo osvedčovaných žalobcom.

14. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. ).

15. Vo všeobecnosti pritom platí, že je výlučne vecou žalobcu neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy ( ) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, nakoľko v štádiu a lehotách v ktorých súd rozhoduje o návrhu na neodkladné opatrenie nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.

17. V zmysle ; neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že

neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva.

18. Na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby ten, kto ho navrhuje, osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením, naliehavosť ochrany, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, primeranosť a nevyhnutnosť ochrany neodkladným opatrením.

19. Predmetom tohto konania bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zakázal žalovanému užívať byt na Kuzmányho ulici č. 25 v Kežmarku do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. a zároveň aby on sa mohol do bytu vrátiť, kým súd nerozhodne o vrátení bytu do jeho vlastníctva. Žalobca však svoj návrh odôvodňoval potrebou neodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán sporu, avšak žiadne konkrétne dôvody neuviedol. Poukázal len na svoj zhoršený zdravotný stav, žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by sú mal zakázať byt užívať jeho vlastníkovi. Nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho vlastníctvo k bytu.

20. V danej veci súd vychádzajúc z dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu sp. zn. mal za preukázané podľa LV č. XXXX pre k. ú N., že žalovaný W. je jediným vlastníkom v podiele 1/1 bytu vchod XX, na X poschodí č.XX na N.. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu bola Zmluva o prevode družstevného bytu V1618/2015 zo dňa 15. 07. 2015. Žalobca svoje tvrdenia týkajúce sa jeho prinavrátenia práva k bytu žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu týkajúce sa vyhrážania zabitím, nadávok, týrania, uznesením OR PZ OKP Kežmarok, ČVS: ORP-48/VYS-KK-2019 zo dňa 22. 03. 2019 podľa vec podozrenia z trestného činu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , trestného činu prečinu podvodu podľa , resp. iného trestného činu v zmysle platného , bola odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa .

21. Dôvodom prečo nebolo možné vyhovieť návrhu je to, že žalobca neosvedčil ani základné zákonné podmienky pre ochranu vlastníckeho práva pred neoprávneným zásahom, či hrozbou ujmy prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. V danom prípade žalobca obsahom svojho návrhu, opísaním rozhodujúcich skutočností v ňom a označenými a pripojenými dôkazmi neosvedčil, že ide o prípad, kedy by bolo na ochranu jeho vlastníctva a zabránenie vzniku ním tvrdenej hroziacej ujmy možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie, nakoľko on nie je vlastníkom bytu. Vlastníkovi - žalovanému nemožno zakázať, aby predmet svojho vlastníctva riadne užíval. Zároveň žalobca nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci jeho vlastníctvu k danému bytu. Súdu pritom neprináleží rozhodujúce skutočnosti, ktoré má uviesť žalobca navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia si domýšľať, alebo vyhľadávať dôkazy, či by prípadne nebol skutočne dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom ochrany vlastníckeho práva žalobcov či zamedzenia vzniku škody.

22. Súd, povinný zachovávať nestrannosť a rovnosť strán nemôže v civilnom sporovom kontradiktórnom konaní sám vyhľadávať dôkazy ktoré má predložiť žalobca ani domýšľať si rozhodujúce skutočnosti, aby mohol vyhovieť návrhu. Nejde ani o procesné vady návrhu, ktoré by mali byť odstraňované súdom, keďže neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena ktoré v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia znamená neosvedčenie zákonných podmienok pre jeho vydanie nie je procesnou vadou návrhu, ale dôvodom pre nevyhovenie návrhu. O návrhu žalobcu bolo možné konať, nebolo mu však možné vyhovieť, pretože žalobcovia neosvedčil zákonné podmienky pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

23. Je výlučne vecou žalobcu navrhujúceho nariadenie neodkladného opatrenia, aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená ( ) a hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Je tiež povinnosťou žalobcu aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu ( ). Povinnosťou žalobcu navrhujúceho neodkladné opatrenie vyplývajúcou mu z ust. je opísať, teda uviesť, tvrdiť rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť takého návrhu. Povinnosťou súdu potom je len posúdiť, či tvrdené

skutočnosti sú osvedčené predloženými dôkazmi. Nie je povinnosťou, no ani právom súdu si skutočnosti rozhodujúce pre uplatnený nárok domýšľať a hádať a hľadať dôvody, aby mohol nárok priznať.

24. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, to znamená v celom rozsahu ho zamietnuť.

25. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Ak by po vydaní tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcom podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( ).

26. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa v spojení s a . Žalobcovi nárok nevznikol, lebo vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu mal plný úspech žalovaný, preto jemu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).