Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: KOLIBA s.r.o., so sídlom 027 51 Kraľovany 211, IČO: 47 215 577, zastúpeného zástupcom JUDr. Roman Hojer s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 708 953, proti žalovanému: UMBRELLA FF, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 777/12, 010 01 Žilina, IČO: 46 239 529, zastúpenému zástupcom DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, v konaní o vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -185 zo dňa 05.12.2019, takto

rozhodol:

Odvolanie žalovaného zo dňa 16.01.2020 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -185 zo dňa 05.12.2019 vo výrokových častiach, v ktorých bolo konanie zastavené o d m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -185 zo dňa 05.12.2019 v napadnutom výroku, podľa ktorého žalovaný je povinný vydať žalobcovi v elektronickej forme daňové a účtovné dokumenty žalobcu za obdobie roku 2017, výstupy z účtovníctva, a to účtovný denník, hlavná kniha, kniha analytickej evidencie, kniha pohľadávok, záväzkov, daňové priznanie daň z príjmov právnických osôb, daňové priznanie dane z pridanej hodnoty - mesačná báza, daň z motorových vozidiel, technické preukazy k automobilom značky IVECO s evidenčnými číslami DK378BL, DK839BE a DK500BH, archivačný súbor Mzdová agenda, archivačný súbor Účtovníctvo, archivačný súbor DPH, archivačný súbor Daň z motorových vozidiel a za obdobie január až apríl 2018 výstupy z účtovníctva, a to účtovný denník, hlavná kniha, kniha analytickej evidencie, kniha pohľadávok a záväzkov, daňové priznanie k DPH - mesačná báza, archivačný súbor Mzdová agenda, archivačný súbor Účtovníctvo, archivačný súbor DPH, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v spojení v výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v dvoch výrokových častiach zastavil a samostatným výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi v elektronickej forme daňové a účtovné dokumenty žalobcu za obdobie roku 2017, výstupy z účtovníctva, a to účtovný denník, hlavná kniha, kniha analytickej evidencie, kniha pohľadávok, záväzkov, daňové priznanie daň z príjmov právnických osôb, daňové priznanie dane z pridanej hodnoty - mesačná báza, daň z motorových vozidiel, technické preukazy k automobilom značky IVECO s evidenčnými číslami DK378BL, DK839BE a DK500BH, archivačný súbor Mzdová agenda, archivačný súbor Účtovníctvo, archivačný súbor DPH, archivačný súbor Daň z motorových vozidiel a za obdobie január až apríl 2018 výstupy z účtovníctva, a to účtovný

denník, hlavná kniha, kniha analytickej evidencie, kniha pohľadávok a záväzkov, daňové priznanie k DPH - mesačná báza, archivačný súbor Mzdová agenda, archivačný súbor Účtovníctvo, archivačný súbor DPH, a to všetko v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, podanie žalovaného a následné podania žalobcu, pričom vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, na ktorom vykonal dokazovanie vyjadrením sporových strán, ich zástupcov, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil, že dňa 01.04.2015 žalobca a žalovaný písomne uzavreli Zmluvu o odbornej spolupráci (ďalej aj len „Zmluva“), v rámci ktorej žalovaný sa zaviazal vykonávať pre žalobcu účtovné a ekonomické služby, a to s odbornou starostlivosťou a žalobca sa zaviazal mu za to zaplatiť odmenu. Okresný súd skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno- záväzkový vzťah, ktorý sa spravoval . Poukázal na rozhodné ustanovenia článkov uzavretej zmluvy, ako aj ust. , , a ďalej zistil, že došlo k doručeniu výpovede zo dňa 24.07.2018 zo strany žalobcu, ktorú výpoveď posúdil súd prvej inštancie ako platnú za súčasného stavu, že žalovaným nebola namietaná a ani rozporovaná (č.l. 15 spisu). Bolo nepochybné, že podľa právnych predpisov zmluvné strany sú povinné po ukončení zmluvného vzťahu si vysporiadať vzájomné práva a povinnosti, preto žalobca vyzval žalovaného na bezodkladné vydanie daňových a účtovných dokladov s tým, že k takémuto konaniu žalovaného žalobca vyzýval viackrát, a to výzvou z 08.07.2018, 12.07.2018 a 21.08.2018 (č.l. 16-22 spisu).

2. Okresný súd poukázal na list žalovaného zo dňa 12.07.2018, ktorým oznámil žalobcovi, že toho času nedisponuje žiadnou elektronickou verziou účtovníctva a kompletná elektronická verzia sa nachádza u jeho subdodávateľa. Ďalej oznámil, že účtovné doklady, ktoré mu boli odovzdané od jeho subdodávateľa, nie sú skompletizované, neobsahujú vytlačenú hlavnú knihu, knihu pohľadávok a záväzkov, účtovný denník a nie sú ani povytláčané výdavkové a príjmové pokladničné doklady k jednotlivým účtovným operáciám. Žalovaný uviedol, že tie povinnosti mu vyplývali zo Zmluvy o odbornej spolupráci, pričom kompletizácia účtovníctva priamo závisí na držbe elektronickej verzie účtovníctva spoločnosťou žalovaného, vďaka čomu bude vedieť všetky dokumenty vytlačiť, skontrolovať a priložiť k účtovníctvu. Zároveň žalobcovi oznámil, že nedisponuje informáciou, či sú doklady žalobcu, ktoré vyžaduje, kompletné a kde sa nachádza časť, ktorou nedisponuje. Táto informácia záleží od držby elektronického účtovníctva, kde bude môcť ich pracovník potvrdiť, či sú doklady kompletné alebo nie. Žalovaný uviedol, že došlo k podaniu trestného oznámenia na subdodávateľa, pretože má podozrenie, že zadržiava nielen elektronickú verziu účtovníctva, ale aj zvyšné účtovné doklady, a preto nemôže vydať účtovné doklady v požadovanom termíne.

3. Okresný súd mal za to, že z listín nepochybne vyplynulo to, že žalovaný oznámil pred súdnym konaním žalobcovi, že účtovné doklady a elektronická verzia účtovníctva je u jeho subdodávateľa. V tejto súvislosti však okresný súd poukázal na to, že žalobca nemal žiadnu zmluvu so subdodávateľom žalovaného a bolo vecou žalovaného vyriešiť si danú situáciu, za ktorú žalobca nezodpovedá. Žalovanému boli odovzdávané doklady, na základe ktorých bol povinný spracovať účtovníctvo, a to aj v elektronickej forme vzhľadom na platnú právnu úpravu, a to bez ohľadu na to, či v zmluve bola dojednaná elektronická forma. Bolo by nelogické, aby spracoval žalovaný účtovníctvo žalobcovi a odovzdal mu ho bez elektronickej formy, hoci žalobca ako daňový subjekt je povinný účtovníctvo viesť v elektronickej forme, preto žalovaný bol povinný ho takto spracovať a aj zodpovedal za spracovanie účtovníctva výlučne žalovaný, a to bez ohľadu na jeho subdodávateľov. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na ust. z ktorého vyplýva, že ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal žalovaný odovzdať nejaké účtovné doklady, avšak bolo nepochybné, že žiaden preberací, či odovzdávací protokol nebol vystavený, a to aj napriek zneniu Článku IV. Zmluvy, keď žalobca trval na protokole, aby nevznikla žiadna pochybnosť, čo bolo odovzdané a čo prevzaté. Žalovaný odmietol vyhotoviť protokol a vyzval žalobcu, aby si prišiel prevziať doklady. Bolo nepochybné, že žalovaný bol povinný odovzdať žalobcovi celé účtovníctvo, a to aj v elektronickej forme, po skončení zmluvného vzťahu. Ak sa žalovaný pred okresným súdom bránil tým, že nemôže ho odovzdať, pretože ide o autorské právo žalovaného, tak túto obranu posúdil súd prvej inštancie ako účelovú, pretože nie je akceptovateľné, aby si účtovnícka spoločnosť žalovaného ponechala účtovníctvo žalobcu s tvrdením, že je to jeho autorské dielo. Ak žalovaný poukázal na videozáznam, tak z neho bola viditeľná krabica so

šanónmi, avšak nebolo zrejmé, čo bolo ich obsahom a rovnako z predložených fotografií bolo zrejmé, že sú tam nejaké šanóny, pričom svedkovia tvrdili, že balili šanóny, avšak ich obsah nebol kontrolovaný podrobne a svedkovia nevedeli potvrdiť správnosť a kompletnosť daných dokladov a či skutočne ich obsahom bolo to, čo vyplýva z označenia jednotlivých šanónov. Okresný súd preto vyhodnotil skutkový stav tak, že žalovaný nepreukázal odovzdanie všetkých účtovných dokladov, pričom žalobca konkrétne vymedzil, ktoré mu neboli dodané a tie požadoval vydať s tým, že ostatné mu boli dodané.

5. Okresný súd poukázal na výpovede svedkyne K. U., M. A.. Svedkyňa K. U. uviedla, že šanóny označila podľa nahliadnutia do nich, o aké doklady asi ide, ale jednotlivé doklady neprechádzala a nevedela uviesť, či tam boli aj iné listiny. Ďalej uviedla, že si nepamätá, či ona balila do krabice tie šanóny. Táto svedkyňa prehlásila, že listiny v jednotlivých šanónoch pred ich uložením do krabice a pred ich označením neskontrolovala a neprezrela o aký konkrétny doklad ide. Svedkyňa M. A., ktorá pracuje u žalovaného ako mzdová účtovníčka uviedla, že neprišla do kontaktu s dokladmi žalobcu. Iba doručovala jeden balík pre žalobcu, v ktorom boli zabalené nejaké šanóny, ale nevie obsah tých šanónov. Svedkyňa nemala vedomosť ani o preberacom protokole. Čo sa týkalo svedkyne K. U., tak táto pracovala u žalovaného na základe dohody.

6. Súd prvej inštancie poukázal na rozporné a účelové tvrdenia žalovaného, ktoré podrobne vyjadril v odseku 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku.

7. Okresný súd na základe citácie ust. o účtovníctve uviedol, že z neho vyplýva povinnosť žalovaného uchovávať účtovné dokumenty v určitej forme. Pokiaľ spracovával účtovníctvo pre žalobcu žalovaný, žalovaný bol povinný dané doklady v požadovanej forme uchovať a odovzdať žalobcovi. Žalovaný tvrdil, že nebol podľa zmluvy povinný odovzdať účtovníctvo v elektronickej forme. Okresný súd posúdil, že odovzdanie dokumentácie v elektronickej forme na CD nosiči bol primeraný a obvyklý spôsob.

8. Ak žalovaný navrhoval viacerých svedkov a následne už na nich netrval a ani nebola zabezpečená ich účasť, tak okresný súd ich výsluch nevykonal. Ak žalovaný tvrdil, že dokumentácia bola zaslaná e-mailom žalobcovi, toto nepreukázal, pričom uvedené začal tvrdiť až na pojednávaní po doručení podania žalobcom o takomto e-maile. Žalobca však zotrval na tvrdení, že nebola kompletná databáza zaslaná daným e-mailom. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu nevyjadril po jeho doručení, ale až na nariadenom pojednávaní, ktoré žiadal odročiť za účelom preukázania danej prílohy ako kompletnej databázy. Okresný súd vo vzťahu k tomuto návrhu žalovaného uviedol, že žalovaný mal dostatok času na zabezpečenie takého dôkazu a za aplikácie ust. okresný súd žalovanému nevyhovel a neprihliadal na jeho návrh.

9. Za aplikácie ust. okresný súd posúdil, že žalovaný bol povinný po ukončení zmluvného vzťahu výpoveďou odovzdať žalobcovi všetko, čo sa týkalo účtovníctva žalobcu. Pokiaľ žalovaný nepreukázal odovzdanie kompletného účtovníctva, tak okresný súd posúdil žalobu na vydanie za opodstatnenú, pričom žalobca požadoval také doklady, o ktorých uviedol, že ich žalovaný neodovzdal. Dôkazné bremeno o ich odovzdaní bolo na strane žalovaného. Tvrdenia žalovaného o doručení krabice so šanónmi nepreukázali doručenie kompletného účtovníctva, keď z ničoho nevyplynul obsah šanónov. Pokiaľ žalobca požadoval odovzdávací protokol, bolo to aj v záujme žalovaného, ktorý uvedené odmietal. Ak žalovaný poskytol tvrdenia, že požadované doklady nemá, a preto ich nemôže vydať, tak okresný súd poukázal na to, že žalovaný sa zaviazal vykonávať účtovníctvo a zodpovedal výlučne za to žalovaný, bez ohľadu na to, či ho vykonával sám alebo prostredníctvom inej osoby. Ak bolo podané daňové priznanie, tak toto sa mohlo vyhotoviť a spracovať len na základe dokladov. Ak žalovaný predložil doklady tretej osobe, tak bolo jeho vecou tieto doklady získať a vrátiť žalobcovi. Nebol žiaden dôvod, aby sa žalobca domáhal vrátenia dokladov od tretej osoby, keďže s týmito dokladmi disponoval žalovaný podľa zmluvy so žalobcom.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca po skontrolovaní všetkých dokladov po prvom pojednávaní zobral žalobu v časti späť a zotrval len na tej časti, v ktorej žalovaný doklady neodovzdal, na základe čoho so súhlasom žalovaného bolo v časti konanie zastavené za aplikácie ust. , , .

11. Okresný súd v zhrňujúcom závere odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že výsledky dokazovania potvrdili to, že išlo o opodstatnený nárok žalobcu. Žalovaný sa zaviazal spracovať

účtovníctvo žalobcovi, a preto zaň výlučne zodpovedal a bol povinný ho spracovať podľa platných právnych predpisov aj v elektronickej podobe. Pokiaľ vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol ukončený, tak bolo povinnosťou žalovaného odovzdať účtovníctvo žalobcovi vo forme požadovanej zákonom, čo vyplynulo aj z toho, že žalobca ako účtovná jednotka je povinný uchovávať účtovníctvo a keďže žalovaný už nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tak toto účtovníctvo spracované bol povinný uchovávať sám žalobca. Žalovaný nepreukázal odovzdanie spracovaného účtovníctva, a preto okresný súd po čiastočnom zastavení vo zvyšnej časti žalobe žalobcu vyhovel.

12. Okresný súd pri určení lehoty na vydanie veci aplikoval ust. a s poukazom na obsiahlosť dokumentov požadovaných žalobcom, ako aj na lehotu na plnenie 10 dní, ktorú navrhol žalobca, okresný súd takému návrhu vyhovel, ktorú lehotu súčasne považoval za primeranú.

13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd aplikoval ust. , , a v spojení s Čl. 4 . Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť po začatí pojednávania v polovici, okresný súd posúdil pomer úspechu a neúspechu obidvoch strán v rozsahu 50% a tým nepriznal žiadnej strane nárok na náhradu trov konania, ktoré vyhodnotenie považoval okresný súd za spravodlivé vzhľadom na znenie žaloby a výroku.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. a . Žalovaný mal za to, že okresný súd sa v tomto konaní nevysporiadal so základnou právnou podstatou sporu a rozsudok z právneho hľadiska neodôvodnil, keďže ide o reivindikačnú žalobu, a to žalobu o vydanie veci, u ktorej za aplikácie ust. sa okrem iného vyžaduje existencia veci a neoprávnené zasahovanie do vlastníckeho práva. Žalovaný mal za to, že v danom konaní nebolo preukázané, že by neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu, pretože nebolo preukázané, že by žalovaný v čase vydania rozhodnutia disponoval s vecami, ktoré chce žalobca od žalovaného vydať. Žalovaný počas súdneho konania viackrát uviedol tvrdenie, že s vecami, ktoré žalobca od žalovaného žiada vydať, nedisponuje, teda, že takéto veci u žalovaného neexistujú, a preto nie je možné zaviazať žalovaného na vydanie niečoho čo neexistuje, resp. na vydanie veci, ktorými nedisponuje. Medzi podmienky úspešnosti reivindikačnej žaloby patrí aj to, že žalovaný vec protiprávne zadržiava a že má túto vec v čase rozhodnutia súdu u seba, a teda má možnosť vec vydať žalobcovi, keďže pokiaľ by vec bola zničená alebo stratená, tak prichádza do úvahy iba žaloba o náhradu škody. Rozsudok okresného súdu ukladá žalovanému povinnosť vydať veci, u ktorých nebolo preukázané, že by ich mal žalovaný u seba, a preto je rozsudok nevykonateľný, nakoľko aj požadované veci nie sú úplne a jasne špecifikované, a preto mal okresný súd predmetnú žalobu zamietnuť. V prípade exekúcie, pokiaľ žalovaný týmito vecami nedisponuje, tak exekútor nemá prakticky žiadnu možnosť vymôcť od žalovaného takúto uloženú povinnosť. Podľa žalovaného okrem iného je mu uložená povinnosť vydať technické preukazy, ktorých originály má žalobca, čo žalobca potvrdil na pojednávaní dňa 05.12.2019, a to isté platí aj o daňových priznaniach. Žalovaný odovzdal žalobcovi minimálne časť dokladov, ktoré žalobca žiada. Pokiaľ by žalobca nedisponoval dokladmi ktoré od žalovaného žiada, nemohol by pokračovať vo vedení účtovníctva. Okresný súd odmietol vykonať dôkaz - oboznámenie sa s týmito podkladmi zaslanými e-mailom dňa 25.07.2018 a postačilo mu len vyjadrenie žalobcu, že tieto podklady požadované doklady neobsahovali.

15. Podľa žalovaného odôvodnenie napadnutého rozsudku je založené len na poukázaní rozporov v tvrdeniach žalovaného a nezaoberá sa základnou právnou stránkou veci, keď nie je jasné, akú platnú právnu úpravu mal okresný súd na mysli, keďže zákon o účtovníctve neprikazuje viesť účtovníctvo v elektronickej forme, s poukazom aj na ust. § 31 zákona o účtovníctve. Žalovaný dal žalobcovi možnosť v jeho priestoroch s neobmedzeným časom skontrolovať všetky doklady, ktorými žalovaný disponoval a žalobca si mohol dokumenty riadne skontrolovať a vyhotoviť protokol, ktorý chcel. Žalobca však takúto možnosť odmietol. Žalovaný namietal závery okresného súdu, ktorý uviedol, že žalovaný chcel odovzdať žalobcovi doklady „na počkanie“. Pokiaľ aj okresný súd v odsekoch 37. a 38. odôvodnenia vykladá pojem „účtovná jednotka“ podľa zákona o účtovníctve, tak účtovnou jednotkou je žalobca, na ktorého sa vzťahujú povinnosti a nie žalovaný. Preto nemožno žalovanému pričítať povinnosti, ktoré má podľa zákona o účtovníctve žalobca. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť, keďže okresný súd vychádzal podľa vykonaných dôkazov z nesprávnych skutkových zistení a takisto podľa žalovaného je rozsudok okresného súdu nepreskúmateľný. Žalovaný žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je dostatočné. Bolo preukázané pred okresným súdom, že žalovaný žalobcovi preukázateľne daňové a účtovné doklady zadržiaval a účtovníctvo riadne nespracovával. Pokiaľ by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou a žalobcovo účtovníctvo riadne viedol, nemal by problém podľa žalobcu riadne a včas položkovitý preberací protokol vypracovať. Z komunikácie právnych zástupcov sporových strán vyplýva, že žalobca trval a trvá na odovzdaní všetkej daňovej a účtovnej dokumentácie výlučne spolu s položkovitým preberacím protokolom. Z komunikácie ďalej muselo byť zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s odbornou starostlivosťou. Výsledky dokazovania potvrdili to, že žalovaný neodovzdal žalobcovi všetky dokumenty a tieto pochybenia sa žalovaný snažil prekryť účelovým a priehľadným odovzdaním neurčitého množstva nešpecifikovaných dokumentov v škatuli poslanej žalobcovi od úplne cudzej osoby, ktorá nemala akýkoľvek vzťah ku žalovanému. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný mu nevrátil všetky dokumenty, ktoré mu žalobca odovzdal a pokiaľ sa v odvolaní načrtla úvaha o dispozícii s vecami, prípadnej straty, tak žalobca má za to, že žalovaný je povinný tieto veci pohľadať. Ak žalovaný argumentuje tým, že žalobca mal podať žalobu o náhradu škody, tak takáto zrejme podaná bude, avšak toto nezbavuje žalovaného povinnosti vydať dokumenty. Žalovaný nepreukázal odovzdanie všetkých účtovných dokladov. Žalobca poukázal na vynikajúco spracovanú argumentáciu okresným súdom uvedenú v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou sa žalobca v plnom rozsahu stotožnil. Ak žalovaný argumentoval exekučným konaním, a to že exekútor nemá žiadnu možnosť vymôcť od žalovaného napadnutým rozsudkom uloženú povinnosť, tak takto absurdne by podľa žalobcu mohol argumentovať každý, kto má súdnym rozhodnutím uloženú akúkoľvek povinnosť. Žalobca si nie je vedomý toho, že by rozsudkom okresného súdu bola žalovanému uložená povinnosť vrátiť mu originály technických preukazov. Žalobca preukázal okresnému súdu rekonštrukciu účtovníctva, ktorú musel vykonať na základe oslovenia svojich zmluvných partnerov, dohľadávať došlé a odchádzajúce daňové a účtovné doklady v e-mailoch, za čo zaplatil novej účtovníckej spoločnosti veľké sumy peňazí. Žalobca jednoducho bol povinný predložiť Finančnej správe Slovenskej republiky daňové priznania a účtovné závierky, a to aj napriek tomu, že žalovaný mu neodovzdal nielenže spracované účtovníctvo, ale ani veľkú časť dokumentácie, ktorá mala tvoriť jeho podklad. Žalobca považoval za účelové aj namietanie žalovaným o tom, že umožnil žalobcovi prevziať daňové a účtovné dokumenty v jeho priestoroch, ako aj argumentáciu, ktorá sa mala viazať k USB kľúču, preto žalobca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 06.02.2020 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní odo dňa doručenia v zmysle doručenky za č.l. 224 spisu, doručené zástupcovi žalovaného dňa 06.02.2020, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , a postupom bez nariadenie pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bolo odvolanie žalovaného proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené, odmietnuté, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou za aplikácie ust. a vo výroku o povinnosti žalovaného vydať veci v spojení so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -228 zo dňa 17.06.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia dňa 22.09.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

20. Krajský súd za aplikácie ust. , posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa 16.01.2020. Z obsahu podaného odvolania, a to konkrétne z článku označeného ako II. odvolania žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu v zmysle ust. , . Hoci z odvolacích dôvodov žalovaného bolo zrejmé, že tieto smerovali

do výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi dokumenty, z dôvodu, že žalovaný v odvolaní vyjadril, že namieta rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, krajský súd odvolanie žalovaného vo výrokových častiach, v ktorých bolo konanie zastavené odmietol za aplikácie ust. , keďže bolo podané neoprávnenou osobou, ak v spojení aj s ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, pričom konanie zastavené v časti späťvzatej žaloby je rozhodnutím, ktoré nevyznelo v neprospech žalovaného ako odvolateľa a tým v tejto časti odvolania žalovaný nebol subjektom oprávneným na podanie odvolania, čo tvorilo základ pre odmietnutie odvolania podaného žalovaným.

21. Podstatou odvolania žalovaného vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu o povinnosti žalovaného vydať dokumenty žalobcovi v spojení s odôvodnením viažucim sa k tejto výrokovej časti, bola námietka nedostatočného odôvodnenia, pokiaľ okresný súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil len na poukázaní rozporov a nie na potrebnú právnu stránku veci, ďalej žalovaný namietal nevykonanie dôkazu okresným súdom, ako aj že pre vyhovujúci výrok rozsudku okresného súdu neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. , a to, že by žalovaný veci, vydania ktorých sa žalobca domáha, mal v čase rozhodovania u seba a súčasne podľa žalovaného nebol preukázaný ani neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Krajský súd k týmto podstatným odvolacím dôvodom žalovaného uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

22. Primárne krajský súd poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu má zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. , keďže okresný súd vyjadril skutkové závery, ktoré následne právne zhodnotil, t.j. zo záverov rozhodnutia okresného súdu bolo zrejmé, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané, z ktorých dôkazov pri zhodnotení skutkového stavu vychádzal a súčasne vyjadril právne posúdenie veci. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal preto spôsobilý predmet konania, posudzovania, a to napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorý obsahoval riadne zdôvodnenie zodpovedajúce ust. .

23. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd riadne z právneho hľadiska svoje rozhodnutie neodôvodnil. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že právne posúdenie veci je činnosťou, pri ktorej súd podriadi zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodné zákonné ustanovenia, z ktorých vychádzal a uviedol, ktoré zo skutkových zistení odôvodňovali aplikáciu tej ktorej právnej normy. Krajský súd tak ako uviedol vyššie konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je riadnym a zákonným spôsobom odôvodnené, pretože aj podľa už ustálenej judikatúry NS SR, Ústavného súdu SR, sa nevyžaduje v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na každý argument, ale len na tie argumenty, ktoré majú pre vec podstatný, kľúčový význam. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, k čomu zo strany okresného súdu v napadnutom rozsudku došlo. Krajský súd ďalej vo všeobecnosti uvádza, že právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý súdny proces ale nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola strana v konaní pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami.

24. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka nevykonania dôkazu označeného žalovaným zo strany okresného súdu. Ani v tomto nebolo odvolanie žalovaného opodstatnené. V časti nevykonania dôkazu označeného žalovaným okresný súd poukázal na ust. , t.j. na sudcovskú koncentráciu konania. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 05.12.2019 mal krajský súd za preukázané, že až na tomto pojednávaní žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu žiadal vykonať dôkaz označeného e-mailu, na ktorý dôkaz poukázal v odvolaní, keď namietal postup okresného súdu, ktorý odmietol vykonať dôkaz - detailnejšie oboznámenie sa s podkladmi zaslanými e- mailom dňa 25.07.2018. Zástupca žalovaného na tomto pojednávaní na otázku súdu, z akého dôvodu navrhuje tento dôkaz až na tomto pojednávaní, vzhľadom k tomu, že už prebehlo dokazovanie, bolo

dané poučenie podľa , žaloba bola doručená už v januári 2019 a uvedenému predchádzalo už pojednávanie, pričom takýto dôkaz žalovaný nenavrhol s poukazom aj na ust. , tak na toto právny zástupca žalovaného reagoval tak, že žalovaný mal za to, že keď uviedol, že to zaslal, že boli obsiahnuté z tohto e-mailu a uvedené chcel preukázať. Krajský súd v tejto časti nevykonania dôkazu označeného žalovaným až na poslednom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 05.12.2019 poukazuje na uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -65 zo dňa 24.4.2019, podľa ktorého za aplikácie ust. bol žalovaný vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia sa vyjadril k žalobe, uviedol skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, spolu s poučením o sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácii konania (, ). Po tomto postupe okresného súdu nasledovali ďalšie podania sporových strán, uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -110 zo dňa 15.8.2018 (správne malo byť uvedené 2019), ktorým bol opätovne žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy, s poučením o sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácii konania, ďalej bolo vykonané pojednávanie dňa 10.10.2019, ktoré predchádzalo poslednému pojednávaniu konanému pred okresným súdom dňa 05.12.2019.

25. Krajský súd zvýrazňuje, že vzhľadom k takémuto postupu v konaní pred okresným súdom, poučenia žalovaného o sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácii konania, potom bolo potrebné akceptovať postup okresného súdu, ktorý žalovaným označený dôkaz e-mailu až na poslednom pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 05.12.2019 nevykonal za aplikácie ust. . Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. novembra 2018, z ktorého vyplýva ...„Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“ Vzhľadom k tomuto vyhodnoteniu krajský súd uzavrel, že odvolací dôvod žalovaného o nevykonaní ním navrhnutého dôkazu nebol relevantný.

26. Za tohto stavu potom krajský súd pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalovanému vydať dokumenty žalobcovi za aplikácie ust. vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný. Pri ustálení skutkového stavu zisteného z dôkazov vykonaných pred okresným súdom vyplynulo, že tento bol zhodnocovaný vo vzťahu uzavretej Zmluvy o odbornej spolupráci medzi žalobcom ako zadávateľom a žalovaným ako spracovateľom, ktorá bola datovaná 01.04.2015 (ďalej len „Zmluva“ č.l. 100 až 102), bolo vychádzané z o účtovníctve. V zmysle Článku I. bodu 2 Zmluvy pod písmenom a) a b) bol vymedzený predmet Zmluvy, a to záväzok žalovaného ako spracovateľa za odplatu vykonávať pre žalobcu ako zadávateľa účtovné, ekonomické a poradenské služby v spojení s Článkom II. bodu 1 pod písmenom a), b), c) a v ďalších bodoch tohto článku boli vymedzené povinnosti žalovaného ako spracovateľa. V Článku VIII. bodu 1 Zmluvy bolo vyjadrené, že všetky spracované dáta zálohuje spracovateľ - žalovaný na pamäťové médium (USB kľúč). Podľa Článku IV. bod 1 Zmluvy zmocneným pracovníkom k odovzdávaniu a preberaniu údajov je konateľ spoločnosti spracovateľa alebo ním poverený zástupca, ktorý mu odovzdá preberací protokol.

27. Okresný súd správne postupoval pokiaľ základom pre jeho rozhodnutie bola Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným a skutočnosť zániku tejto Zmluvy výpoveďou žalobcom zo dňa 24.07.2018 (č.l. 15 spisu), ktorý spôsob skončenia nebol rozporovaný, za aplikácie hmotného práva a osobitného zákona, a to , vzhľadom k vymedzenému predmetu plnenia žalovaným. Nebolo preto namieste pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní kládol dôraz na ust. . Ak zanikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, tak bolo potrebné riešiť vysporiadanie vzájomných práv a povinností z tohto zmluvného vzťahu, do ktorého oprávnene patrilo aj žalobcom uplatnené právo na vydanie dokumentov presne identifikovaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu, pokiaľ žalovaný ako spracovateľ vykonával pre žalobcu ako zadávateľa účtovníctvo, daňové priznania. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o odbornej spolupráci dňa 01.04.2015 s odkazom na ust. , pričom podľa Článku IX. bodu 6 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že vzťahy medzi nimi sa budú spravovať . Ak došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným, tak následne nastupuje tak zmluvný, ako aj zákonný dôsledok pre vysporiadanie tohto zmluvného vzťahu, ktorý mal svoje premietnutie aj do opodstatnenej žaloby žalobcom na vydanie konkrétne vymedzených dokumentov žalovaným žalobcovi. Výsledkom činnosti žalovaného mala byť účtovná dokumentácia.

Pokiaľ sa podľa Článku VIII. Zmluvy žalovaný ako spracovateľ zaviazal, že spracované dáta zálohuje na pamäťové médium (USB kľúč), tak z tohto dojednania bolo možné vyvodiť, že žalovaný sa zmluvne zaviazal pre žalobcu viesť účtovníctvo aj v elektronickej forme, čo potvrdzuje aj obsah listu žalovaného zo dňa 12. júla 2018 (č.l. 19, 20, 21 spisu), keď poukazuje na to, že elektronická verzia účtovníctva sa nachádza u subdodávateľa žalovaného ako aj, že účtovníctvo a elektronickú verziu účtovníctva môže žalovaný vydať len za obdobie od 1.5.2018 do 31.5.2018. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že pokiaľ aj žalovaný splnenie zmluvného záväzku voči žalobcovi podľa Zmluvy zabezpečoval prostredníctvom tretej osoby, tak táto jeho možnosť, ktorá bola vyjadrená aj v Článku II. bodu 4 Zmluvy ho nezbavuje jeho záväzkov voči žalobcovi, pretože tak ako správne poukázal okresný súd, ak žalovaný plnil svoj záväzok pomocou tretej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám.

28. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacieho dôvodu žalovaného ani k spôsobu odovzdávania dokumentov žalovaným žalobcovi, pretože zo Zmluvy vyplývalo odovzdávanie protokolom. Rovnako nedošlo k nesprávnemu výkladu pojmu účtovnej jednotky okresným súdom, pretože okresný súd poukázal na ust. o účtovníctve z dôvodu povinnosti uchovávať účtovné dokumenty účtovnou jednotkou, avšak pokiaľ pre žalobcu ako účtovnú jednotku toto účtovníctvo spracovával žalovaný, tak potom pri zániku zmluvného vzťahu bol žalovaný povinný odovzdať tieto účtovné dokumenty žalobcovi. Ak tak neurobil dobrovoľne, tak zákonite tu nastúpila žaloba žalobcu voči žalovanému, ktorej okresný súd v napadnutej výrokovej časti vyhovel, ktoré rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne.

29. Okresný súd správne skonštatoval, že žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu je povinný vydať dokumenty žalobcovi, vo vzťahu ku ktorým pokiaľ žalovaný nedokázal ich vydanie žalobcovi, tak bolo namieste, aby okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi dokumenty presne špecifikované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu. Krajský súd v odvolacom konaní nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi dokumenty v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov súdneho konania, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo potvrdený, ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie. Krajský súd dodáva, že výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, podľa ktorého žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.