Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60C-81-2019.pdf
PDF · 92.03 KB
Case nature
Area
Subarea
60C/81/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, korešpondenčná adresa: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Oddelenie regresných náhrad, Ondavská 3, 825 21 Bratislava, proti žalovanému: D. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., o zaplatenie 411,91 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 411,91 eur na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici, č.ú. IBAN: SK4281800000007000221411, VS: 1661201901, KS: 0058, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.07.2019 domáhal zaviazania žalovaného zaplatením sumy 411,91 eur, dôvodiac tým, že žalovaný fyzicky napadol poistenca žalobcu - A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX E. a spôsobil mu zranenie, ktoré si vyžiadalo potrebu zdravotnej starostlivosti. Zavinenie žalovaného vyplýva z právoplatného trestného rozkazu tunajšieho súdu, č.k. 46T/239/2016 zo dňa 10.09.2018. Žalobca uhradil za svojho poistenca príslušným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú menovanému poistencovi v súvislosti s vyššie uvedeným zranením v sume 411,91 eur. V zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. c) zákona č. 577/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobca podaním sp. zn. A. XXXXXXXX zo dňa 03.10.2018 vyzval žalovaného na náhradu predmetných nákladov zdravotnej starostlivosti v sume 411,91 eur v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, žalovaný výzvu neprevzal, táto bola žalobcovi vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 30.10.2018 a do dňa podania žaloby žalovaný predmetnú pohľadávku neuhradil.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu Trestný rozkaz č.k. 46T/239/2016-54 zo dňa 10.09.2018, oznámenie zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti zo dňa 10.06.2016, vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť - poškodený A. L., výzva na úhradu vynaložených nákladov A. XXXXXXXX zo dňa 03.10.2018 vrátane potvrdenia o vrátení zásielky.
3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 60C/81/2019-15 zo dňa 02.08.2019, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 60C/81/2019-27 zo dňa 12.11.2019 podľa ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil.
4. Súd následne vyzval žalovaného uznesením č.k. 60C/81/2019-32 zo dňa 07.01.2020 podľa ust. § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Žalovanému bola výzva spolu so žalobou, jej prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach doručená dňa 20.04.2020, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný.
5. Podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 411,91 eur, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 177 CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.09.2020 o 08.15 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu 31.08.2020. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.
11. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 46T/239/2016-54 zo dňa 23.12.2016, právoplatným dňa 21.01.2017 súd zistil, že dňa 09.06.2019 žalovaný fyzicky napadol poškodeného A. L. spôsobom tam opísaným, čím mu spôsobil zranenia (prelomenie dna pravej očnice a stropu prínosovej čeľustnej dutiny so sprievodným krvácaním a únikom vzduchu do podkožia, pomliaždenie záhlavia bez otrasu mozgu, hryznú ranu hornej pery vpravo, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, pomliaždenie tváre v oblasti čela a pomliaždenie pravej ušnice) s celkovou dĺžkou liečenia približne 28 dní a minimálnou práceneschopnosťou v trvaní približne 14 dní. Trestným rozkazom bol žalovaný odsúdený za spáchanie prečinu ublíženia na zdraví na chránenej osobe na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou 2 roky a bol zaviazaný nahradiť škodu poškodenému A. L. vo výške 1.943 eur. Predmetný trestný rozkaz, majúci povahu odsudzujúceho rozsudku tak jednoznačne preukázal, že zranenia poškodeného súviseli s fyzickým útokom žalovaného.
12. Žalobca výzvou na úhradu vynaložených nákladov (RP 16612019) zo dňa 03.10.2018 vyzval žalovaného na úhradu sumy 411,91 eur s poukazom na úraz jeho poistenca A. L., ktorého fyzicky napadol žalovaný a z tohto skutku bol žalovaný uznaný vinným trestným rozkazom č.k. 46T/239/2016-54. Poistencovi žalobcu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť podľa pripojenej špecifikácie, ktorej náhradu žiada v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy.
13. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
14. Podľa ust. § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
15. Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
16. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
18. Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (v znení účinnom k vzniku škody), zdravotná poisťovňa má právo a) uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.
19. Pre vznik nároku poškodeného na náhradu škody je nutné splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu. Týmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti povinným subjektom spočíva v existencii konania, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť formou protiprávneho konania alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk; pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Po ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je nutné v každom konkrétnom prípade s určitosťou preukázať, nestačí ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - porušenie právnej povinnosti k následku - vzniku škody. Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu (priameho alebo nepriameho) alebo vo forme nedbanlivosti (vedomej či nevedomej); pre splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu nie je podstatné, či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Občianskoprávna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Ustanovenie § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakladajú škodcovi zákonnú možnosť zbaviť sa zodpovednosti, tzv. exkulpácia, vyvinenie sa. Škodca však v takom prípade musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyhodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Splnenie všetkých uvedených predpokladov zodpovednosti za vznik škody u škodcu je nevyhnutnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku jeho pasívnej legitimácie v súdnom konaní z titulu náhrady škody. Na druhej strane žalobca musí pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v súdnom konaní preukázať vznik škody a jej výšku.
20. Vo vzťahu k citovanému ust. § 193 CSP je dôležité vymedziť, ktoré okolnosti rozhodné pre vyriešenie sporu o náhradu škody musí súd prevziať z trestného rozsudku bez toho, aby ich nemusel v občianskom súdnom konaní znovu zisťovať. V každom takomto spore ide predovšetkým nutné riešiť viazanosť súdu
v súvislosti s okolnosťami náhrady škody. Je nesporné, že súd je v občianskom súdnom konaní viazaný trestným rozsudkom v otázke zavineného protiprávneho konania škodcu, t. j. žalovaného v tomto konaní. Z výrokov o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť, z jej obsahu je zrejmé naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti súdu rozhodnutím v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo prečin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo prečinu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého páchateľa, ale i záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a vzniku určitej ujmy, ktorú v prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorých odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. ublíženie na zdraví), ako aj záver o existencii v príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a zmienenou ujmou. Je ustálené, že súd v občianskoprávnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť výroku trestného rozhodnutia, ani procesný postup predchádzajúci príslušnému rozhodnutiu.
21. V trestnom konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku škody, žalovaný bol definovaný ako ten, kto škodu spôsobil (škodca); škodu spôsobil úmyselným trestným činom (jeho konanie bolo súdom vyhodnotené ako prečin ublíženia na zdraví), žalobcom bola ustálená škoda a jej výška (411,91 eur) a príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Na základe skutočností preukázaných v trestnom konaní súd priznal žalobcovi náhradu škody v žalovanej výške 411,91 eur.
22. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP a náhradu trov konania žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 CSP nepriznal, pretože si ju v konaní neuplatnil, naviac žiadne trovy žalobcu zo spisu ani nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.