Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/19/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Alexandra Mojša, vo veci starostlivosti o maloletú P. Q., narodenú XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov - matky C. G., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX M. M., t.č. R. XX, XXX XX M. M., právne zastúpenej Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461 a otca X. Q., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom W. 9, J.X XX Z., t.č. XX A. L., H. F., S., S Y. Z., o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -91 z 2. októbra 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 02. 10. 2019 vyhlásil, že nemá právomoc na konanie vo veci vo veci návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (prvý výrok) a konanie vo veci zastavil (druhý výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok). Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že matka sa návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá sa narodila v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej aj ,,Veľká Británia“), kde s otcom žili v spoločnej domácnosti. Obaja rodičia sú občania Slovenskej republiky (ďalej aj ,,SR“) a maloletá má britské aj slovenské štátne občianstvo. V decembri 2018 došlo medzi nimi k definitívne ukončeniu vzájomného spolužitia a matka sa vrátila s maloletou na územie SR. Otec ostal žiť vo Veľkej Británii. V súčasnosti maloletá žije na území SR, kde matka plánuje zotrvať nastálo. Matka spolu s maloletou pravidelne navštevovali SR, ktorú považujú za svoj domov, pričom tieto pobyty v SR aj s maloletou trvali v rozsahu niekoľkých týždňov až mesiacov. Maloletá ovláda slovenský jazyk plynule slovnou zásobou zodpovedajúcou jej veku, vie už čítať písmenká. V domácnosti komunikovali výlučne len slovensky. Jej príbuzní, ktorí žijú na Slovensku, majú s maloletou bližší vzťah ako starí rodičia zo strany otca a podľa možností ich vo Veľkej Británii aj navštevovali. Maloletá je slovenskou štátnou občiankou, na území SR je prihlásená k trvalému pobytu od 18. 01. 2019, má tu svoju pediatričku a je prihlásená v zdravotnej poisťovni. Maloletá nenavštevovala žiadne školské ani predškolské zariadenie vo Veľkej Británii a nemá tam preto ani žiadnych blízkych kamarátov. Otec s presťahovaním maloletej na Slovensko súhlasil, hoci len slovne. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať v bežných veciach a otcovi určiť výživné primerane jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a potreby maloletého dieťaťa.

Otec vo vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že v decembri 2018 došlo medzi nimi k ukončeniu vzájomného spolužitia a matka vzala maloletú na územie SR bez jeho súhlasu. Nesúhlasil s tým, aby maloletá bývala na území SR, nakoľko sa narodila a žila na území Veľkej Británie, kde mala centrum svojich záujmov, rodinu, zdravotné poistenie a lekára. Pre vek ešte nenavštevovala žiadnu škôlku ani školu. Matka ju odhlásila od lekára, možno aj zo zdravotného poistenia bez jeho súhlasu a zariadila jej v SR zdravotné poistenie, pediatričku a trvalý pobyt od 18. 01. 2019, o čom sa dozvedel z návrhu na začatie konania. Počas života vo Veľkej Británii navštevovali pravidelne SR, pretože považoval za dôležité udržiavať rodinné kontakty zo strany matky. Vo Veľkej Británii žijú jeho rodičia a bratia. Podľa jeho názoru pre budúci život maloletej je najvhodnejšie miesto vo Veľkej Británii, pretože do budúcna sa naučí anglický jazyk, ktorý je v dnešnej dobe prospešný. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej aj ,,Nariadenia Rady ES č. 2201/2003,“ resp. ,,Nariadenie Brusel II bis“), čl. 3, 10 Nariadenia Rady ES č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj ,,Nariadenia Rady ES č. 4/2009“), (ďalej aj ,P“). Podľa názoru súdu prvej inštancie nemá právomoc konať a rozhodnúť o návrhu matky, pretože maloletá má obvyklý pobyt na území Veľkej Británie. Za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa sa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia, na tento účel sa berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky, dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa užíva v danom štáte. Uvedené kritériá vyplývajú z európskej judikatúry. Z nesporných tvrdení účastníkov konania mal súd prvej inštancie za preukázané, že maloletá sa narodila vo Veľkej Británii, kde žila až do odsťahovania matky v decembri 2018, a teda maloletá má na území Veľkej Británie centrum svojich záujmov, rodinné a sociálne väzby, ktoré spočívajú v tom, že do decembra 2018 maloletá bývala s rodičmi v spoločnej domácnosti vo Veľkej Británii od svojho narodenia, t. j. po dobu 2 roky a 4 mesiace. Maloletá v danom prostredí nadviazala sociálne väzby, spočívajúce v stretávaní sa s inými maloletými deťmi, aj keď možno len sporadicky. Frekvencia stretávania v tomto prípade síce nebola ustálená, ale určité stretávanie z nesporných tvrdení účastníkov vyplynulo. V tomto smere je irelevantné, že maloletá sa stretávala s maloletými deťmi slovenskej a českej národnosti. Dôležité je, že sa stretávali na území Veľkej Británie, kde maloletá mala v tom čase svoj domov. Po dobu je pobytu na území Veľkej Británie bola maloletá v útlom veku, kedy jej začlenenie do spoločnosti sa odvíja od sociálneho a rodinného začlenenia rodičov. Súd prvej inštancie ustálil, že obvyklý pobyt otca je na území Veľkej Británie, kde býva, pracuje a má svoj domov od roku 2007, spolu s matkou boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, v ktorej bývali. Matka tiež v čase podania návrhu mala svoj obvyklý pobyt na území Veľkej Británie. Matka maloletú porodila na území Veľkej Británie, neodišla počas tehotenstva na územie SR. Po pôrode s maloletou bývala po dobu 2 rokov a 4 mesiacov vo Veľkej Británie, kde čerpala dávky na maloletú a bola na materskej dovolenke (maternity leave). Maloletá bola registrovaná v systéme zdravotného poistenia vo Veľkej Británii, kde mala svojho pediatra, až do odhlásenia matkou. Súd prvej inštancie neprihliadol na to, že matka opakovane chodila na území SR za rodinou za účelom návštev. V konaní nebolo produkovaná dohoda rodičov, že vo Veľkej Británii budú len po určitý čas, dočasne, do nadobudnutia určitého veku maloletej, prípadne po dobu materskej dovolenky matky, pričom na území Veľkej Británie matka a otec spoločne nadobudli nehnuteľnosť, v ktorej bývali. Súd prvej inštancie mal za to, že maloletá má obvyklý pobyt na území Veľkej Británie a maloletá bola na územie SR premiestnená neoprávnene, bez súhlasu otca. Na tomto závere nemení to, že maloletá je prihlásená k trvalému pobytu na území SR, je zaradená v systéme zdravotného poistenia a má tu svojho pediatra. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemohol založiť svoju právomoc ani vo veciach určenia výživného, pretože ani povinný (otec) a ani oprávnená (maloletá) nemali v čase začatia konania obvyklý pobyt na území SR, preto vyhlásil, že nemá vo veci právomoc a konanie podľa zastavil. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . Keďže súd prvej inštancie konanie zastavil pre nedostatok medzinárodnej právomoci (teda nemožno dospieť k záveru že niektorá zo strán zavinila zastavenie konania), preto súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán tak nemá na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu matka podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa (ďalej aj ,P“), , . Uviedla, že pod pojmom obvyklý pobyt treba v zmysle rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie považovať „miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte.“ Súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočný stav, nakoľko neposudzoval podmienku obvyklého pobytu maloletej v čase začatia konania, ale sa zameral na život a pôsobenie maloletej a matky pred odchodom z Veľkej Británie na územie SR. Podľa jej názoru otec účelovo tvrdí, že nesúhlasil, aby s maloletou opustila Anglicko. Bol to práve otec, ktorý inicioval rozchod s ňou, pričom ho o svojom zámere vrátiť sa s maloletou na územie SR riadne vopred informovala, s čím otec súhlasil. Po jej odchode s maloletou zo spoločnej domácnosti otec voči jej odchodu a pobytu na Slovensku nemal námietky. Na kontakte otca s maloletou sa vedeli dohodnúť, a to či už formou osobného stretnutia alebo telefonátov. Otec jej dal jasne najavo, že tento stav akceptoval, rešpektuje ho a nemá v úmysle ho meniť. Napokon otec ani doposiaľ nevyvíjal žiadne aktivity súdnou cestou ani neinicioval žiadnu komunikáciu s ňou, z ktorých by bolo zrejmé, že má záujem o návrat dcéry do Anglicka. Maloletá od narodenia trávila čas s ňou v spoločnej domácnosti, komunikovali pritom len v slovenskom jazyku. Maloletá nenavštevovala materskú školu ani záujmové krúžky v Anglicku, neučila sa anglický jazyk a ani sa nestretávala so svojimi rovesníkmi, s ktorými by mohla tráviť čas, okrem výnimočných návštev terajšej priateľky otca s maloletou. Ďalej poukázala rozsudok SD EÚ z 22.12. 2010, C-497/10 PPU Mercredi v. Chaffe. Spolu s maloletou navštevovali územie SR, kde trávili čas s jej rodinou a blízkymi (za dva roky života maloletej strávila na Slovensku až 8 mesiacov). Naproti tomu s rodinou otca sa maloletá stretávala sporadicky a od ich návratu na územie Slovenska sa s nimi nestretla vôbec, a to aj napriek skutočnosti, že stará matka zo strany otca bola minimálne dva krát za toto obdobie na Slovensku, ale neprejavila záujem stretnúť sa s maloletou. Odmietla tvrdenia otca, že neumožňovala styk maloletej s jeho rodinou. Maloletá od útleho veku trpí problémami s alergiou a citlivo reaguje na rôzne vonkajšie podnety, na čo rodina otca nebola ochotná brať ohľad. Otec sám bol nie raz svedkom situácií, kedy jeho rodina neakceptovala jej upozornenia. Tieto situácie však ústili iba do konfliktov a obviňovania zo strany otca, čím sa zhoršovali ich vzájomné vzťahy. Čo sa týka pediatričky maloletej v Anglicku, s touto nemala od začiatku dobré skúsenosti. Alergia maloletej jej spôsobovala nemalé zdravotné problémy, ktoré lekári v Anglicku nechceli liečiť, nakoľko jej tvrdili, že z toho dieťa musí vyrásť. Následkom tohto konania bola nútená vyhľadať lekársku pomoc na území Slovenska. Keďže s maloletou definitívne opustila územie Anglicka, preto ju prihlásila k inej lekárke. Maloletá alergiami trpela od narodenia, mala na tvári a na hlave hnisavé rany, ktoré sa bez lekárskeho zásahu nehojili, kým jej neboli nasadené antihistaminiká. Alergie a problémy u maloletej pretrvávajú aj doposiaľ. Maloletá sa počas pobytu na Slovensku adaptovala na nové prostredie, bola prihlásená k pediatričke a v súčasnosti navštevuje materskú školu v blízkosti jej bydliska, kde nadväzuje prvé priateľstvá s deťmi v rovnakom veku. Ona zabezpečila prenájom trojizbového bytu na rovnakom sídlisku, na akom bývajú jej starí rodičia a je zamestnaná ako asistentka vo firme SYSTEM - IS, s.r.o., IČO: 44 681 445, so sídlom Jegorovova 14, Banská Bystrica. Zo všetkých jej krokov je zrejmé, že plánuje aj s maloletou zotrvať na území Slovenskej republiky, čo otec matke žiadnym spôsobom nenamietal. Ďalej poukázala na rozsudok SD EU z 02. 08. 2013, C-436/13. Uviedla, že Nariadenie Brusel II neupravuje minimálnu ani maximálnu dĺžku pobytu na určitom území, ktorá by zakladala obvyklý pobyt maloletej, ale hovorí, že trvanie pobytu je potrebné chápať len ako indíciu v rámci posúdenia stability pobytu, ktoré sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu (C - 497/10, bod 51). Podľa jej názoru v zmysle Nariadenia Brusel II bis je súd povinný skúmať obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v čase podania návrhu na začatie konania, čo súd prvej inštancie v danom prípade neurobil. Jej návrh bol podaný v čase, kedy sa maloletá už takmer pol roka zdržiavala na území Slovenska, mala tu zabezpečenú materskú školu, pediatričku a vytvorila si sociálne zázemie na území Slovenskej republiky. Ona mala stabilné zamestnanie a vyhľadávala byty na prenájom, v ktorých by mohla s maloletou na zotrvať. Preto jej nie je zrejmé, prečo súd prvej inštancie považoval za obvyklý pobyt maloletej v čase

podania návrhu práve územie Anglicka, v ktorom síce maloletá žila v minulosti, avšak na tomto území nemala vybudované žiadne trvalejšie sociálne väzby či zázemie, nenaučila sa anglicky a netrávila čas mimo jej prítomnosti. Mala za to, že súčasne s právomocou súdu prvej inštancie vo veci o určenie práv a povinností k maloletej vzhľadom na jej obvyklý pobyt je rovnako daná právomoc súdu prvej inštancie konať a rozhodovať vo veci určenia výživného podľa čl. 3 písm. d) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009. Dodala, že maloletá mala od narodenia širšie väzby s rodinou a známymi na území Slovenskej republiky a k tejto krajine mala od narodenia pozitívny vzťah.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie prvoinštančného súdu potvrdiť. Uviedol, že s presťahovaním maloletej na územie Slovenskej republiky nesúhlasil a naďalej nesúhlasí. Matka mu 17. 12. 2018 oznámila, že na druhý deň odlieta s maloletou na Slovensko. Jej odchod si spájal s ich rozchodom. O sťahovaní sa matka nezmienila. Od 18. 12. 2018 maloletá žije na území Slovenskej republiky, kde ju vzala matka bez jeho súhlasu. Vo februári 2019 prišli na dva týždne do Veľkej Británie za účelom predaja ich spoločnej nehnuteľnosti a za účelom finančného vyrovnania. Súhlasil s tým, že matku nikdy neupozorňoval na to, že nesúhlasí s ich pobytom na Slovensku, pretože som sa bál, že zo strany matky mu bude odopreté sa s maloletou vidieť aspoň v rámci videohovorov, pričom nevyvíjal žiadne aktivity súdnou cestou, pretože mu matka tvrdila už vo februári 2019, že podala ,,papiere na slovenský súd“ a bol si vedomý, že dve krajiny(súdy) nemôžu a nie sú oprávnené rozhodovať o jednej veci. Podal sťažnosť a žiadosť o návrat maloletej do Anglicka cez spoločnosť ICACU, ktorá spolupracuje zo Slovenskom. Maloletá sa narodila a žila vo Veľkej Británii, kde mala centrum záujmov, rodinu, zdravotné poistenie a lekára. Matka maloletú ju odhlásila od lekára, možno aj zo zdravotného poistenia bez jeho súhlasu a ,,zariadila“ jej v Slovenskej republike zdravotné poistenie, pediatričku a trvalý pobyt bez jeho súhlasu. Chce byť otcom, ktorý so svojou dcérou trávi čas a môže ju vychovávať, ale zo strany matky mu to nebolo umožnené. Jeho rodina mala záujem stýkať sa s maloletou, avšak zo strany matky to nebolo umožnené. Alergia u maloletej nebola nikdy potvrdená. Maloletá trpí atypickým ekzémom, čo ,,riešili“ v Anglicku, kde lekári maloletej predpisovali krémy, preto nesúhlasil s názorom matky, že zdravotný stav maloletej lekári v Anglicku nechceli riešiť. Maloletá v Anglicku neviedla žiadny kočovný život, kde mala plnohodnotný život. Súd prvej inštancie správne posudzoval ich spoločný život na území Anglicka, kde žila maloletá dva a pol roka. Za obvyklý život maloletej považoval Veľkú Britániu.

4. Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že maloletá spolu s matkou sa nachádza dlhodobo na území SR, kde matka má pre jej výchovu vytvorené veľmi dobré podmienky (celý byt je plne prispôsobený potrebám maloletej). Maloletá sa na Slovensku dobre adaptovala, hovorí plynule po slovensky (nerozpráva po anglicky), pričom má dobre rozvinutú slovnú zásobu v slovenčine, vie dobre pri rozhovore reagovať na položené otázky. Ďalej bolo zistené, že maloletá je na matku citovo naviazaná. Maloletá má na Slovensku lekárov, navštevuje pediatrickú ambulanciu a tiež iné odborné ambulancie. Od septembra 2019 maloletá navštevuje materskú školu, kde sa dobre adaptovala, rada do nej chodí a má tu svojich kamarátov. Matka sa s maloletou rozpráva aj o otcovi, nebráni otcovi v kontakte.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na odvolaní. Poukázala na to, že spolu s obdobím pred presťahovaním sa na územie Slovenskej republiky maloletá strávila na Slovensku nepretržite už viac ako rok a dva mesiace. Bezprostredne po rozchode sa pred otcom vyjadrila, že jej jedinou požiadavkou je, aby maloletá ostala v jej osobnej starostlivosti, s čím otec súhlasil. Ona nemala vo Veľkej Británii žiadne bližšie väzby, a teda ani nemala dôvod vo Veľkej Británii po rozchode s otcom ďalej ostávať. Preto otcovi už pár dní po rozchode oznámila, že sa spolu s maloletou plánuje presťahovať na Slovensko, s čím otec opätovne súhlasil. Podľa pôvodnej dohody s otcom sa mala spolu s maloletou presťahovať na Slovensko po Vianociach, avšak po zistení, že otec začal udržiavať partnerský vzťah s jej najlepšou kamarátkou, rozhodla sa vzhľadom na vzniknutú situáciu odísť o niekoľko dní skôr. V žiadnom prípade teda nie sú pravdivé tvrdenia otca o tom, že o plánovanom presťahovaní maloletej na územie Slovenskej republiky nevedel a že s ním nesúhlasil.

Je zrejmé, že sa nemohlo jednať o jej svojvoľné konanie, či dokonca o únos maloletej na Slovensko. Sám otec vo svojom vyjadrení priznáva, že ho ona o odchode z Veľkej Británie vopred informovala, čo by určite neurobila, ak by vedela, že otec s odchodom maloletej nesúhlasí, resp. že jej v ňom môže brániť. V danej situácii bolo prirodzené, že so sebou vzala aj doklady maloletej. Jednak by bez jej cestovného pasu nemohla vôbec vycestovať z územia Veľkej Británie a taktiež vybavenie potrebných úradných záležitostí vyžadovalo, aby mala k dispozícii požadované doklady. Čo sa týka vybavenia slovenského rodného listu, sám otec mal v úmysle vybaviť maloletej slovenský rodný list, k čomu však nedošlo, keďže predpokladom pre jeho vydanie bol pobyt maloletej v Slovenskej republike, pričom maloletá v danom čase túto podmienku nespĺňala. Po jej presťahovaní na územie Slovenskej republiky a po splnení zákonných podmienok vybavila slovenský rodný list, čo nebolo v žiadnom rozpore s vôľou otca. Vzhľadom na to, že mala záujem sa s maloletou sa trvalo usídliť na území Slovenskej republiky, je len prirodzené, že pristúpila k vybaveniu ďalších nevyhnutných záležitostí s tým spojených, ako je zaevidovanie maloletej v pediatrickej ambulancii, zápis do škôlky a pod. Otec vo svojom vyjadrení dokonca sám uviedol, že je pravdou, že ju nikdy neupozorňoval, že nesúhlasí s ich pobytom na Slovensku. Ak by otec s jej postupom nesúhlasil, nepochybne by začal okamžite realizovať kroky za účelom návratu maloletej do Veľkej Británie. Ona iniciovala formu komunikácie prostredníctvom videohovoru medzi maloletou a otcom, pretože si uvedomuje dôležitosť úlohy otca v živote maloletej a nikdy nemala v úmysle prerušiť ich vzájomný kontakt, preto tieto obavy otca sú preto úplne nedôvodné. Otec maloletú navštívil v októbri 2019, pričom sa ani raz nezmienil o tom, že by chcel, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, alebo aby žila vo Veľkej Británii. Ďalej sa styk otca s maloletou realizoval po mediačnom stretnutí v termínoch od 29. 02. 2020 do 03. 03. 2020. Opätovane zdôraznila, že presťahovanie maloletej bolo uskutočnené s vedomím a s ústnym súhlasom otca, pričom o jej zamýšľaných krokoch otec bol v dostatočnom časovom predstihu informovaný. Existenciu jeho súhlasu jednoznačne podporuje skutočnosť, že ju po odchode neupozorňoval, že s pobytom maloletej na Slovensku nesúhlasí, ani nepodnikal žiadne kroky za účelom návratu maloletej do Veľkej Británie, pričom celú situáciu začal riešiť až s odstupom niekoľkých mesiacov. Priebežne ho písomne informovala o všetkých zmenách týkajúcich sa maloletej, či už išlo o zmenu adresu pobytu, o zápise do škôlky, pýtala sa na jeho názor v súvislosti so zápisom maloletej na kurz plávania. Otec mal teda k dispozícii detailné informácie o maloletej, pričom voči krokom realizovaným z jej strany v reálnom čase nijako nenamietal. Referenčnou osobou maloletej bola a aj v súčasnosti je ona, a preto je za miesto obvyklého pobytu maloletej potrebné považovať rodinné prostredie určené jej obvyklým pobytom, ktoré sa nachádzalo a nachádza na území Slovenskej republiky. Zdôraznila, že jej odchod nebol svojvoľný, ale bol vynútený vonkajšími okolnosťami v podobe ukončenia partnerského ich spolužitia, iniciovaným zo strany otca. Z hľadiska naplnenia potrieb maloletej bolo teda prirodzené presťahovanie sa na Slovensko, kde jej v danej situácii vedela vytvoriť podstatne vhodnejšie rodinné zázemie a kde má lepšie podmienky pre zabezpečenie všestrannej starostlivosti o maloletú, než by tomu bolo vo Veľkej Británii. Poprela tvrdenia otca o tom, že neumožňovala jeho matke, resp. jeho rodinným príslušníkom sa stýkať s maloletou. Maloletá od narodenia trpí atopickým ekzémom, pričom jej stav sa zhoršoval po kontakte so psami, ktoré sa nachádzali v domácnosti otcových rodičov. Z tohto dôvodu matka navrhla, aby styk starých rodičov s maloletou prebiehal v ich spoločnej domácnosti, aby bol eliminovaný kontakt maloletej so psami. Starí rodičia túto možnosť nevyužili len preto, že sa cítili dotknutí jej prosbou, aby maloletá neprichádzala do kontaktu s ich psami. Otec mal k dispozícii lekárske správy z vyšetrenia maloletej, dokonca bol sám prítomný na jednom z vyšetrení u kožnej lekárky MUDr. V., na ktorom boli rodičia oboznámení s tým, že maloletá má silný atopický ekzém so superinfekciou, pričom im bolo vysvetlené, čo táto diagnóza obnáša a ako postupovať pri jej liečbe. Maloletá na základe odporúčaní MUDr. V. absolvovala aj alergiologické testy. Hoci sa otec snaží zľahčovať zdravotný stav maloletej konštatovaním, že atopický ekzém patrí u detí medzi bežné diagnózy, neznamená to, že táto choroba odznie sama, bez potreby absolvovania adekvátnej liečby. Z týchto skutočností je zrejmé, že absolvovanie vyšetrení na Slovensku bolo v záujme maloletej. Poukázala na to, že bezprostredne po presťahovaní sa na územie Slovenskej republiky žila s maloletou istý čas v domácnosti svojich rodičov, a to z dôvodu, že maloletá nastúpila do škôlky až v septembri a do tohto času rodičia matke pomáhali so starostlivosťou o maloletú počas toho, ako bola v práci. To však nič nemení na tom, že zo všetkých okolností je nepochybné, že sa s maloletou presťahovala na Slovensko s úmyslom sa tu trvalo usadiť a teda, že došlo ku zmene obvyklého pobytu maloletej.

Otca informovala o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletej vrátane presťahovania na územie Slovenskej republiky, ako aj o zápise do škôlky, zmeny adresy jej bydliska a pod., hoci sa otec snaží tieto skutočnosti spochybňovať. Maloletá sa počas pobytu na Slovensku adaptovala na nové prostredie, bola prihlásená k pediatričke a v súčasnosti navštevuje materskú školu v blízkosti jej bydliska, kde nadväzuje prvé priateľstvá s deťmi v rovnakom veku. Ďalej zabezpečila prenájom trojizbového bytu na rovnakom sídlisku, na akom bývajú jej starí rodičia a je zamestnaná ako asistentka vo firme SYSTEM - IS, s.r.o., IČO: 44 681 445, so sídlom Jegorovova 14, Banská Bystrica. Bolo dostatočne preukázané, že maloletá mala od narodenia širšie väzby s rodinou a známymi na území Slovenskej republiky a k tejto krajine mala od narodenia pozitívny vzťah. Na územie Slovenskej republiky sa vrátila po rozchode s otcom a s jeho súhlasom s úmyslom trvalo sa usadiť a v čase začatia konania mala maloletá obvyklý pobyt v SR, preto nevidí žiadny dôvod na to, aby súd prvej inštancie zastavil konanie pre nedostatok svojej právomoci. Otec navyše v súčasnosti ani nemá vytvorené podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletú, vzhľadom na jeho zamestnanie by maloletá musela prevažnú väčšinu času tráviť s priateľkou otca a s jej dcérou, a to navyše v prostredí, kde nemá vytvorené žiadne bližšie sociálne väzby. Takéto riešenie zjavne nie je v najlepšom záujme maloletej. So skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení kolízneho opatrovníka súhlasila, pričom aj kolízny opatrovník potvrdil, že maloletá sa dlhodobo nachádza na území Slovenskej republiky, má na Slovensku lekárov, je dobre adaptovaná v materskej škole a má svojich kamarátov, a teda má na území Slovenskej republiky vybudované kompletné zázemie. Kolízny opatrovník taktiež potvrdil, že otcovi nebráni v kontakte s maloletou.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky zopakoval argumenty vo vyjadrení k odvolaniu matky. Zotrval na tom, že s presťahovaním maloletej na územie Slovenskej republiky nesúhlasil. Súhlasil s tým, že matku nikdy neupozorňoval na to, že nesúhlasí s ich pobytom na Slovensku, pretože som sa bál, že zo strany matky mu bude odopreté sa s maloletou vidieť aspoň v rámci videohovorov, pričom nevyvíjal žiadne aktivity súdnou cestou, pretože mu matka tvrdila už vo februári 2019, že podala ,,papiere na slovenský súd“ a bol si vedomý, že dve krajiny(súdy) nemôžu a nie sú oprávnené rozhodovať o jednej veci. Podal sťažnosť a žiadosť o návrat maloletej do Anglicka cez spoločnosť ICACU, ktorá spolupracuje zo Slovenskom. O návšteve Slovenskej republiky matky s maloletou vedel, avšak čakal, že sa vrátia na územie Veľkej Británie. Tá istá situácia bola i vo februári. Uviedol, že maloletá trpí atopickým ekzémom, čo je bežné ochorenie u maloletých detí. Podľa jeho názoru matka nemá právo rozhodovať sama o tom, čo je a čo nie je v najlepšom záujme maloletej. To, či má, resp. nemá vhodné prostredie pre výchovu maloletej, nemôže matka vedieť.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojom vyjadrení. Poukázal na to, že maloletá je dlhodobo v starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú stará prakticky od jej narodenia. Na území Slovenska žije maloletá v známom prostredí, kde má matka pre maloletú vytvorené vhodné podmienky pre jej všestranný rozvoj. Na Slovensku sa maloletá veľmi dobre adaptovala, má tu rodinu, kamarátov, lekárov, navštevuje tu predškolské zariadenie. Maloletá plynule a s porozumením hovorí po slovensky, matka sa s maloletou rozpráva o otcovi.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania , a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zmenu ( ) a v zmysle vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

10. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. K porušeniu práva na súdnu ochranu podľa citovaných ustanovení by došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osobe (uznesenie ÚS SR ).

12. V zmysle článku 8 Nariadenia Rady Brusel II bis súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

13. Podľa čl. 3 Nariadenia Rady ES č. 4/2009 v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

14. Obvyklý pobyt sa určuje podľa kritérií trvania, pravidelnosti, podmienok a dôvodu fyzickej prítomnosti dieťaťa v danom štáte, pričom sa berú do úvahy miesto a podmienky školskej dochádzky dieťaťa, ako aj rodinné a sociálne väzby v danom štáte (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 12. 03. 2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. 10. 2014).

15. Podľa rozsudku ESD vi veci A (C-523/07) ,,...pojem ,,obvyklé bydlisko“ podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia musí byť vykladaný v tom zmysle, že toto bydlisko zodpovedá miestu, ktoré vykazuje určitú integráciu dieťaťa v rámci sociálneho a rodinného prostredia. Za týmto účelom musí byť prihliadnuté predovšetkým k trvaniu, pravidelnosti, podmienkam a dôvodom pobytu na území členského štátu a presťahovania rodiny do tohto štátu, k štátnej príslušnosti dieťaťa, k miestu a podmienkam školskej dochádzky, k jazykovým znalostiam, ako i k rodinným a sociálnym väzbám dieťaťa v uvedenom štáte. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť miesto obvyklého bydliska dieťaťa s prihliadnutím ku všetkým konkrétnym skutkovým okolnostiam v každom jednotlivom prípade.“

16. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá je štátnou občiankou Slovenskej republiky i Veľkej Británie. Maloletá sa po presťahovaní spolu s matkou z územia Veľkej Británie od 18. 12. 2018 zdržuje na území Slovenskej republiky. Dôvodom presťahovania matky bolo opustenie spoločnej domácnosti, ktorú viedla spolu s otcom vo Veľkej Británii, pričom matka prejavila vôľu natrvalo spolu s maloletou zdržiavať sa na území Slovenskej republiky s poukazom na to, že je štátnou občiankou Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky žijú jej rodinní príslušníci. Matka návrh na začatie konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností podala na súd prvej inštancie dňa 02. 05. 2019.

17. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasil, resp. nesúhlasí s premiestnením maloletej na územie Slovenskej republiky, avšak matke túto skutočnosť neuviedol z dôvodu, aby matka mu nezamedzila styk s maloletou.

18. Podľa Čl. 10 Nariadenia Brusel II bis v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

19. Z čl. 10 Nariadenia Brusel II bis vyplýva príslušnosť v prípade únosu dieťaťa. Vo veci samej zostáva zachovaná príslušnosť štátu obvyklého pobytu dieťaťa pred protiprávnym premiestnením či zadržaním, pokiaľ: 1/ dieťa získa obvyklý pobyt v inom členskom štáte, 2/ dotknutý nositeľ opatrovníckeho práva dá súhlas s premiestnením či zadržaním alebo 3/ dieťa malo bydlisko v inom členskom štáte po dobu jedného roka potom, čo sa dotknutý nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa si v novom prostredí zvyklo a súčasne: a/ nebol podaný návrh o návrat dieťaťa do jedného roka, resp. b/ návrh bol vzatý späť a v priebehu jedného roka nebol podaný nový návrh, event. c/ nebol v štáte pôvodného pobytu dieťaťa podaný návrh na úpravu vo veci samej potom, čo súd v štáte pôvodného pobytu bol vyrozumený o zamietnutý o návrhu na návrat dieťaťa, resp. d/ súd v štáte pôvodného pobytu nevydal rozhodnutie obsahujúce návrat dieťaťa.

20. Odvolací súd zistil, že otec do jedného roka ako sa dozvedel o mieste pobytu maloletej na území Slovenskej republiky, t.j. od 18. 12. 2018 do 18. 12. 2019 nepodal návrh na Okresný súd Banská Bystrica o návrat maloletej do cudziny pri neoprávnenom premiestnení v zmysle ustanovenia a nasl. . Zároveň ani jeden z rodičov nedeklaroval, resp. nepredložil rozhodnutie súdu v štáte pôvodného pobytu maloletej týkajúce sa návratu maloletej.

21. Zo Správy kolízneho opatrovníka zo sociálneho zisťovania zo dňa 09. 09. 2020 (č.l. 278-279 spisu) vyplynulo, že matka spolu s maloletou žije v podnájme v kompletne zariadenom 3-izbovom byte na 5. poschodí obytného domu. V byte žije len matka a maloletá. Matka uviedla, že pracuje ako asistentka pre firmu SYSTEM - IS s.r.o., Jegorovova 14, Banská Bystrica, s príjmom asi 640,- Eur. Maloletá navštevuje Materskú školu na V., X. (vlani chodila do „malej triedy

- Sovičky“) a teraz postúpila do vyššej triedy. Maloletej sa v škôlke páči, rada tam chodí, má tam kamarátov. Podľa matky maloletá sa v škôlke pekne adaptovala, je kamarátska, veselá a pani učiteľky si ju chvália. Do materskej školy chodila maloletá aj v čase prázdnin. Maloletá chodí s matkou na plávanie a od septembra 2020 chodí do folklórneho súboru Graniarik. Maloletá je vedená v pediatrickej ambulancii MUDr. E.. Kolízny opatrovník zistil, že maloletá má v celej domácnosti veľa hračiek. Byt bol v čase sociálneho zisťovania na veľmi dobrej hygienickej úrovni, všade bolo čisto, poriadok, byt je plne prispôsobený potrebám maloletej. Celý byt pôsobil útulne. V starostlivosti matky o maloletú nezistil kolízny opatrovník žiadne nedostatky, pričom, maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre svoj všestranný rozvoj. Podľa matky s maloletou nie sú žiadne problémy, na prostredie doma i v materskej škole sa dobre adaptovala, maloletá má doma a aj v škôlke veľa kamarátov, pričom „maloletá je na svoj vek veľmi vyspelá a spoločenská.“ Matka ďalej uviedla, že otec bol naposledy s maloletou v čase, keď prišiel na Slovensko kvôli mediačnému stretnutiu rodičov, ktoré sa uskutočnilo vo februári 2020. Inak otec maloletú nenavštívil, nestýka sa s maloletou, maloletú len kontaktuje telefonicky. Otec posiela na výživu maloletej sumu 150,-Eur, na narodeniny jej poslal balík - sladkostí a oblečenie. Matka uviedla, že videohovory otca s maloletou sú tak raz za jeden a pol - dva týždne. Následne kolízny opatrovník zisťoval v materskej škole, ktorú maloletá navštevuje, ako sa dieťa adaptovalo, či je v zariadení spokojné, či má kamarátov a podobne. V materskej škole hodnotili maloletú ako prispôsobivú, spontánnu, ktorá má veľa kamarátov a je v kolektíve obľúbená. Starostlivosť matky o maloletú bola zo strany materskej školy hodnotená veľmi pozitívne. Vzhľadom na zistené skutočnosti kolízny opatrovník konštatoval, že o maloletú je v domácnosti matky veľmi dobre postarané. Maloletá je na prostredie doma veľmi dobre adaptovaná. Veľmi dobre sa adaptovala aj v materskej škole, kde má kamarátov a je prihlásená tiež na tanec do Folklórneho súboru Graniarik, pričom sa na to veľmi teší.

22. Podľa ustanovenia na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu na strane maloletej (ktorá je i štátnou občiankou Slovenskej republiky), došlo od 18. 12. 2018 k adaptácii na nové prostredie, k vytvoreniu sociálnych väzieb, k prekonaniu rečovej bariéry. Maloletá na území Slovenskej republiky navštevuje materskú školu, folklórny súbor Graniarik, je vedená v ambulancii pediatria MUDr. E., má zdravotné poistenie, má vytvorené rodinné väzby (príbuzní maloletej zo strany matky, s ktorými je maloletá v styku, žijú na území Slovenskej

republiky) i sociálne väzby (kamarátske vzťahy), pričom centrum záujmu má maloletá vytvorený na území Slovenskej republiky.

24. S prihliadnutím na dĺžku trvania pobytu maloletej na území Slovenskej republiky (od 18. 12. 2018 do t.č.), je možné vyvodiť jediný záver, že jej pobyt spĺňa kritériá pravidelnosti a podmienok rozvoja sociálnych väzieb, z ktorých je možné určiť obvyklý pobyt maloletej na území Slovenskej republiky.

25. Keďže v posudzovanej veci neboli splnené podmienky pre zastavenie konania, nakoľko v právomoci okresného súdu bolo konať o návrhu matky a taktiež aj rozhodnúť, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie prvoinštančného súdu podľa , zrušiť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zmenu ( ) a v zmysle vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vykonaní dokazovania rozhodnúť o návrhu matky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

28. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania ( ).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).