Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu MB COLOURS s.r.o., so sídlom Štúrova 801/36, 968 01 Nová Baňa, IČO: 51 846 098, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, LL.M., so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: AISHA - RESTAURANT s.r.o., so sídlom Bystrická 586/33, 966 81 Žarnovica, IČO: 51 754 053, zastúpenému SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO:52 826 791 o zaplatenie 2 041,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -115 zo dňa 18.februára 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -115 zo dňa 18.februára 2020 potvrdzuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.041,20 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že vykonal pre žalovaného maliarske a natieračské práce na základe jeho požiadaviek. Po vykonaní týchto prác vystavil žalovanému faktúru č. 201800012 z 1.10.2018, splatnú dňa 15.10.2018 na sumu 3.121,20 eur. Vzhľadom k prijatej počiatočnej platbe vo výške 1.080,--eur na úhradu zostala sumu 2.041,20 eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Dňa 9.9.2019 bola vec postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Žalovaný v odpore poprel tvrdenia žalobcu, že mu poskytol zálohu vo výške 1.080,--eur a tvrdil, že zálohu na budúce práce mu poskytol vlastník nehnuteľností H. W., o čom žalobcu ústne informoval. Uviedol, že predmetná faktúra bola spolu s vyjadrením žalovaného vrátená späť žalobcovi a žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve ani záväzok vyplývajúci z faktúry č. 201800012. Tvrdil, že listom zo dňa 7.11.2019 upozornil opätovne žalobcu na to, že objednávateľom maliarskych a natieračských prác bola fyzická osoba H. W., ktorý je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti.

3. Súd prvej inštancie vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného sa v prvom rade zaoberal touto námietkou a uviedol, že v danom konaní obchodná spoločnosť žalovaného sídli a má prevádzkareň v nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve H. W. - jediného spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti žalovaného. Uviedol, že vo vonkajších právnych vzťahoch môže právnická osoba vstupovať len prostredníctvom fyzických osôb, nakoľko právnická osoba môže právne konať vo vzťahoch navonok len prostredníctvom fyzickej osoby, ktoré ju predstavujú. Uviedol, že

štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Konaním podnikateľa sa rozumie prejavenie vyslovenej vôle (prijatého rozhodnutia) voči tretím osobám s cieľom spôsobiť vznik, zmenu alebo zánik tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spojujú. Je nutné určiť hranicu medzi konaním konateľa ako štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a medzi úkonmi vykonávanými mimo tejto funkcie, kedy sa jedná o konanie súkromnej osoby. Hoci sa konanie štatutárneho orgánu právnickej osoby považuje priamo za konanie právnickej osoby, nezbavuje to štatutárny orgán povinnosti prejaviť, že koná menom právnickej osoby a nie menom vlastným, pretože ak by každé konanie štatutárneho orgánu zaväzovalo právnickú osobou, a to i v prípade, že štatutárny orgán neprejavil, že koná menom právnickej osoby, nemohol by člen štatutárneho orgánu ako osoba fyzická uskutočňovať žiadne právne úkony (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ).

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa v rámci dokazovania zameral na zistenie, či H. W. v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako konateľ (štatutárny orgán) žalovaného alebo ako súkromná fyzická osoba. Z výpovede konateľa obchodnej spoločnosti žalobcu Marcela Bartka vyplýva, že H. W. pri rokovaní o zmluve vystupoval ako prevádzkovateľ reštaurácie, svedkyňa O. potvrdila, že v komunikácii pri uzatváraní zmluvy sporové strany nespomínali žiadne obchodné spoločnosti, pričom H. W. tvrdil, že je majiteľom reštaurácie. Svedkyňa X. potvrdila, že H. W. oslovil štatutára žalobcu ako známeho a priateľa s tým, že v tom čase nemali vedomosť ani o existencii obchodnej spoločnosti žalobcu, len vedeli, že pán Bartko vykonáva maliarske práce. Z uvedeného vyplýva, že H. W. pri uzatváraní zmluvy, ktorej predmetom bolo vymaľovanie priestorov reštaurácie AISHA - RESTAURANT nekonal menom obchodnej spoločnosti žalovaného, nakoľko navonok neprejavil, že koná ako štatutárny orgán tejto obchodnej spoločnosti. Podľa názoru súdu keďže nebolo navonok zrejmé, že konal v mene obchodnej spoločnosti žalovaného je potrebné jeho konanie považovať za konanie fyzickej osoby, ktorá bola majiteľom nehnuteľnosti, v ktorej sa maľovaná prevádzka reštaurácie nachádza.

5. Na konanie pána W. podľa názoru súdu nemožno aplikovať ani ust. , v zmysle ktorého podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená, pretože prvotné rokovania o uzatvorení zmluvy neprebehli v prevádzkarni žalovaného, a aj z toho dôvodu, že osoba, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, nemôže byť súčasne zákonným zástupcom tejto osoby. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, súd žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojitosti s a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca po celý čas výkonu maliarskych prác vykonávaných v priestoroch spoločnosti AISHA - RESTAURANT s.r.o., so sídlom Bystrická 586/33, 966 81 Žarnovica, konal s H. W. ako jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti AISHA - RESTAURANT s.r.o. Skutočnosť, že práce boli vykonávané pre žalobcu potvrdzuje aj fakt, že dňa 19.9.2018 bola žalovanému vystavená zálohová faktúra č. 998002 na sumu 1.080,---eur a dňa 26.9.2018 bol žalovanému vystavený príjmový pokladničný doklad č. P 9/1 k zálohovej faktúre č. 998002, z titulu zálohy na maliarske práce Žalovaný túto fakturáciu a vystavenie príjmového pokladničného dokladu nikdy nerozporoval. Žalobca preto nemal pochybnosti o tom, že práce vykonával pre žalovaného a nie pre H. W. ako fyzickú osobu. Ďalej uviedol, že je pravdou, že k prvotnému stretnutiu došlo v priestoroch kaviarne Cafe Orient v Žarnovici, ktorú prevádzkuje P. X. - družka jediného spoločníka a konateľa žalovaného, ale na tomto stretnutí sa konateľ žalovaného len informoval, či žalobca bude schopný približne v mesiaci september 2018 vykonať v prevádzke jeho spoločnosti maliarske práce. Žiadne iné náležitosti ohľadom predmetu, rozsahu prác, ceny na tomto stretnutí dojednané neboli. Túto skutočnosť potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi svedkyňa X. a napokon aj konateľ žalovaného pán W.. Všetky podrobnosti ohľadom vykonávaných prác a v konečnom dôsledku celý obchodný záväzkový vzťah bol dohodnutý priamo pri obhliadke prevádzky žalovaného. Túto skutočnosť potvrdzuje svedecká výpoveď Y. O..

8. Záver prvostupňového súdu, že jediný spoločník a konateľ žalovaného navonok neprejavil, že koná ako štatutárny orgán žalovaného, nepovažuje žalobca za správny, nakoľko pán W. pri ohliadke priestorov prevádzkarne žalovaného a pri rokovaní o dojednávaní rozsahu prác vystupoval ako majiteľ prevádzky

- reštaurácie, čiže ako konateľ žalovaného a nie ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzka nachádza. Tvrdenia jediného spoločníka a konateľa žalovaného, že si maliarske práce objednal ako fyzická osoba považuje žalobca za účelové, s úmyslom vyhnúť sa povinnosti uhradiť svoj záväzok voči žalobcovi.

9. Za zavádzanie zo strany žalovaného považuje aj predloženie nájomnej zmluvy zo dňa 1.10.2018 uzavretej medzi žalovaným ako nájomcom a pánom W. ako prenajímateľom, predmetom ktorej bolo prenechanie do užívania predmetných priestorov od presne neurčitého dňa po uzavretí zmluvy. Žalovaný prezentoval túto zmluvu ako podstatnú z hľadiska tej skutočnosti, že k uvedeným priestorom nadobudol právny vzťah až po uzavretí tejto nájomnej zmluvy a na jej základe, a dovtedy disponoval uvedenými priestormi iba H. W. ako fyzická osoba. Za zavádzajúce považuje žalobca tieto skutočnosti aj z dôvodu, že ako vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného, samotná žalovaná obchodná spoločnosť ako právnická osoba vznikla dňa 2.6.2018 a jednou zo základných podmienok vzniku obchodnej spoločnosti a jej zápisu do obchodného registra je sídlo spoločnosti a právny vzťah k nehnuteľnosti, v ktorej má obchodná spoločnosť sídlo, ktoré navrhuje ako sídlo do obchodného registra zapísať. Z výpisu zo živnostenského registra žalovanej spoločnosti vyplýva, že už v čase vzniku živnostenských oprávnení dňa 2.6.2018 mala zriadenú prevádzkareň v priestoroch, ktoré boli predmetom sporných maliarskych prác, teda v priestoroch reštaurácie. Z uvedeného vyplýva, že už niekoľko mesiacov pred prvým stretnutím žalobcu a žalovaného, na ktorom sa predbežne dojednávali budúce maliarske práce v priestoroch reštaurácie žalovaného a už na tomto prvom stretnutí pán W. mohol vystupovať ako štatutár žalovaného, a aj tak vystupoval a v mene žalovaného konal. Poukázal na to, že v konaní na okresnom súde navrhoval, aby súd zabezpečil z obchodného registra listiny, ktoré boli predložené pri zápise spoločnosti žalovaného do obchodného registra, ako aj listiny z odboru živnostenského podnikania Okresného súdu Žiar nad Hronom, avšak návrhu žalobcu okresný súd nevyhovel. Nevykonal tak podstatný dôkaz, ktorý bolo potrebné vykonať za účelom ustálenia záveru o dôvodnosti uplatnenia ako aj iných právnych záverov a úvah okresného súdu. Okresný súd taktiež nevykonal ďalšie žalobcom navrhované dokazovanie spočívajúce v znaleckom dokazovaní na ocenenie stavebných prác a v ohliadke priestorov za účasti pribratého znalca, čo považuje žalobca tiež za nedostatočné pre ustálenie záveru súdu a pre zamietnutie žaloby.

10. V závere odvolania žalobca namietol, že za nesprávny považuje záver súdu, že v danom prípade nemožno na konanie pána Baliju aplikovať ust. . Ak už súd dospel k záveru, že pán W. navonok neprejavil, že koná ako štatutárny orgán žalovaného, s čím primárne žalobca nesúhlasí, a jeho konanie je potrebné považovať za konanie fyzickej osoby, ktorá bola vlastníkom nehnuteľnosti, je podľa názoru žalobcu možné aplikovať ust. . Za primárny objekt právneho vzťahu právna teória považuje konanie zúčastnených subjektov, vedúce k uzavretiu právneho vzťahu majúceho povahu zmluvného záväzku. Až pri ohliadke priestorov prevádzky žalovaného boli dohodnuté všetky náležitosti a došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu ústnou formou. Nie je preto podstatné, že k prvému stretnutiu došlo v priestoroch Cafe Orient v Žarnovici a nie v priestoroch prevádzky žalovaného.

11. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že mu nie je zrejmé, ako dospel žalobca k tvrdeniu, že práce boli vykonané pre žalovaného, ktorú skutočnosť má potvrdzovať fakturácia zo strany žalobcu a vystavenie príjmového pokladničného dokladu. Žalovaný v priebehu konania tvrdil aj preukázal, že faktúru vystavenú na žalovaného žalobcovi vrátil späť, a to s odôvodnením, že žalovaný si žiadne maliarske práce u žalobcu neobjednal. Uvedené vyplýva z listinných dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané (odpoveď žalovaného na upomienku, odpor proti platobnému rozkazu) a z tvrdení žalovaného na pojednávaniach. Žalovaný žiadny príjmový doklad vo svojom účtovníctve neeviduje.

13. K tvrdeniu žalobcu, že pri obhliadke priestorov prevádzkarne žalovaného a pri rokovaní o dojednávaní rozsahu prác vystupoval pán W. ako majiteľ prevádzky reštaurácie, čiže ako konateľ

žalovaného, žalovaný uviedol, že vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa prevádzka nachádza je pán W., čo vyplýva z LV č. 2550 pre k. ú. Žarnovica. Konateľom žalovaného je pán W., čo neznamená, že keď pán W. koná, tak automaticky koná ako konateľ v mene a na účet žalovaného, čo podrobne vysvetlil súd prvej inštancie na strane 9. rozsudku. Právny úkon ako taký musí byť zrozumiteľný a určitý, aj keď je dohodnutý ústne. Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 31.5. 2011. Z predmetného rozhodnutia nepochybne vyplýva a správne na to poukázal aj súd prvej inštancie, že je potrebné rozlišovať, kedy koná konateľ spoločnosti v mene a na účet spoločnosti a kedy vlastným menom na svoj účet. Konateľ má povinnosť prejaviť navonok, či koná menom právnickej osoby alebo nie. V danom prípade z konania pána W. a z jeho tvrdení a tvrdení svedkyne X. jasne vyplýva, že v tejto veci konal vo vlastnom mene a v mene právnickej osoby.

14. K tvrdeniu žalobcu, že jednou zo základných zákonných podmienok pre vznik obchodnej spoločnosti a jej zápisu do obchodného registra je sídlo spoločnosti a právny vzťah k nehnuteľnosti, v ktorej má obchodná spoločnosť sídlo, žalovaný uviedol, že je pravdou, že podľa ust. je potrebné preukázať k nehnuteľnosti alebo k jej časti, ktorá má byť evidovaná ako sídlo alebo miesto podnikania určitý právny vzťah, avšak týmto vzťahom nie je iba nájomný vzťah, ako sa snaží interpretovať žalobca, pretože podľa cit. ustanovenia je potrebné preukázať vlastnícke alebo užívacie právo, prípadne musí byť predložený aspoň súhlas vlastníka nehnuteľností.

15. K tvrdeniu žalobcu, že na konanie pána W. je možné aplikovať ust. žalovaný uviedol, že inou osobou je myslená osoba, ktorá nie je v postavení člena orgánu podnikateľa a na toto konanie nemá poverenie či oprávnenie udelené podnikateľom alebo vyplývajúce zo zákona. V príslušnom ustanovení formulovaná fikcia zastúpenia sa uplatní, ak sú splnené základné predpoklady, a to: konanie nepoverenej osoby v prevádzkarni podnikateľa, dobromyseľnosť tretej osoby, s ktorou nepoverená osoba v prevádzkarni za podnikateľa konala. Pán W. je štatutárnym orgánom žalovaného. Je zrejmé, že právnická osoba - žalovaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, v danom prípade prostredníctvom jediného konateľa. Z vyššie uvedeného citovaného ustanovenia zákona potom nepochybne vyplýva, že na konanie pána W. v tejto veci nie je možné aplikovať ust. .

16. K tvrdeniu žalobcu, že súd v konaní nevykoval podstatné dôkazy, ktoré žalobca v konaní navrhol vykonať, žalovaný uviedol, že v danom prípade nebol dôvod na to, aby konajúci súd žalobcom navrhnutý dôkaz vykonal. V dôsledku toho, že nebola v konaní daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, bolo vykonanie dôkazu - zabezpečenie znaleckého posudku za účelom ocenenia stavebných prác ako nedôvodné a nehospodárne.

17. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného správne právne posúdil prejednávanú vec, v dôsledku čoho dospel k správnym právnym záverom, čo vyústilo do vydania vecne správneho rozhodnutia. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.041,20 eur s príslušenstvom titulom vykonania maliarskych a natieračských prác pre žalovaného na základe jeho požiadaviek. Uviedol, že po vykonaní prác vystavil žalovanému faktúru na sumu 3.121,20 eur, ale vzhľadom k prijatej počiatočnej platbe vo výške 1.080,--eur na úhradu zostala suma 2.041,20 eur.

20. Žalovaný vzniesol v konaní námietku vecnej pasívnej legitimácie, keď tvrdil, že objednávateľom maliarskych a natieračských prác bola fyzická osoba, a to H. W., ktorý je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

21. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že H. W. ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného pri uzatváraní zmluvy, ktorej predmetom bolo vymaľovanie priestorov reštaurácie AISHA - RESTAURANT nekonal menom obchodnej spoločnosti žalovaného, nakoľko navonok neprejavil, že koná ako štatutárny orgán tejto spoločnosti. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že ako fyzická osoba požiadal žalobcu, s ktorým sa pozná vyše 10 rokov v kaviarni Cafe Orient, či by mal čas vymaľovať aj priestory AISHA - RESTAURANT, s. r. o., ktorú mal prevziať po svojej sestre. Je pravdou, že spoločnosť žalovaného bola do obchodného registra zapísaná dňa 2.6.2018, s jediným spoločníkom a konateľom

- H. W., ktorý je zároveň vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa vykonávali maliarske a natieračské práce. Je pravdou, že žalobca vystavil pre žalovaného ako odberateľa zálohovú faktúru č. 998002 dňa 19.9.2018, ktorou fakturoval maliarske, natieračské, striekacie práce, vysprávky v reštaurácii AISHA - RESTAURANT, s. r. o. v Žarnovici na sumu 1.080,--eur a tiež je pravdou, že predložil do spisu príjmový pokladničný doklad č. P 9/1 z 26.9.2018, v ktorom je uvedené, že je prijatá platba 1.080,-eur od AISHA

- RESTAURANT, s.r.o. Žarnovica.

22. Odvolací súd poukazuje na odpoveď žalovaného na upomienku zo dňa 7.11.2018, v ktorej žalovaný uviedol, že „reaguje na upomienku zo dňa 5.11.2018 s tým, že spoločnosť AISHA - RESTAURANT, s. r. o. si žiadne maliarske služby od žalobcu neobjednala, a preto ani nemôže faktúru, ktorá mu bola zaslaná od žalobcu uhradiť. Upozornil žalobcu, že ohľadom maliarskych služieb bol žalobca oslovený H. W., bytom W. XX, N. ako súkromná osoba, a preto žiada žalovaný o stornovanie faktúry na fimu AISHA

- RESTAURANT, s. r. o“.

23. Žalovaný v konaní tvrdil, že žiaden príjmový doklad vo svojom účtovníctve neeviduje. Žalobca síce predložil do spisu fotokópiu príjmového pokladničného dokladu, ale z neho nevyplýva, že predmetná platba 1.080,--eur bola skutočne prijatá od žalovaného. Súdu nebol predložený zároveň aj výdavkový pokladničný doklad, z ktorého by bolo zrejmé, kto uvedenú platbu žalobcovi uhradil. V danom prípade sa jedná o doklad žalobcu, ktorý platbu prijal, nie však o doklad žalovaného, prípadne toho, kto uvedenú sumu žalobcovi uhradil. Predložený príjmový pokladničný doklad nepreukazuje, že platbu uhradil žalovaný.

24. Keďže žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie, bolo potrebné, aby sa s touto námietkou v konaní okresný súd vyporiadal. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Keďže súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že H. W. pri uzatváraní zmluvy, ktorej predmetom bolo vymaľovanie priestorov reštaurácie nekonal menom obchodnej spoločnosti žalovaného, a teda dospel k záveru, že nie je daná v konaní vecná pasívna legitimácia žalovaného, nemal dôvod zaoberať sa ďalšími návrhmi na dokazovanie, ktorých nevykonanie vytýka súdu prvej inštancie žalobca, a to konkrétne žalobcom navrhované zabezpečenie nájomnej zmluvy z 1.10.2018, zabezpečenie listín z obchodného a živnostenského registra, prípadne nevykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania spočívajúce v znaleckom dokazovaní na ocenenie stavebných prác a v ohliadke priestorov za účasti pribratého znalca, na vykonávanie ktorých po zistení súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie ani nebol dôvod.

25. Žalobca žiadal na daný prípad aplikovať ust. .

26. Podľa podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

27. ustanovuje touto normou fikciu zastúpenia ak osoba koná v mene podnikateľa v jeho prevádzkarni bez toho, aby bola na to oprávnená ako zákonný zástupca alebo ako zástupca na základe plnej moci, zákon chráni dobrú vieru tretích osôb, ktoré urobili úkon s touto nepoverenou osobou v prevádzkarni podnikateľa. Podnikateľ je zaviazaný z úkonu, ktorý vykonala neoprávnená osoba v jeho mene s treťou osobou, kým nepreukáže, že tretia osoba mohla vedieť, že osoba konajúca v prevádzkarni na to nebola oprávnená.

28. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. , podľa ktorého ustanovenia podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je

oprávnená. V danom prípade prvotné rokovania o uzatvorení zmluvy sa konali v priestoroch Cafe orient v Žarnovici, ktorú prevádzkuje svedkyňa P. X., teda nie v prevádzkarni podnikateľa - žalovaného a tiež z dôvodu, že v prípade H. W. ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti žalovaného sa nemôže jednať o konanie inej osoby tak, ako to má na mysli , keďže žalovaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, v danom prípade prostredníctvom jediného konateľa.

29. Ako už bolo vyššie uvedené, z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že H. W. pri objednávaní vymaľovania priestorov reštaurácie nekonal menom obchodnej spoločnosti žalovaného, navonok neprejavil, že konal ako štatutárny zástupca žalovaného, keďže H. W. konal ako majiteľ predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň žalovaný už po doručení upomienky žalobcovi oznámil, že si žiadne maliarske služby neobjednal, faktúru rozporoval, žiadal ju stornovať z dôvodu neobjednania prác spoločnosťou AISHA - RESTAURANT, s. r. o.

30. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

31. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že v prípade, ak si predmetné práce objednal Róbert W. ako fyzická osoba a majiteľ predmetnej nehnuteľnosti, nič nebráni žalobcovi domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy priamo od tejto fyzickej osoby.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí súd prvej inštancie postupom podľa ust. .

33. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).