Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-243-2018.pdf
PDF · 114.62 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/243/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: BerCar s.r.o., so sídlom Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422 o zaplatenie 231,30 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 231,30 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v upomínacom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 231,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 231,30 eur od 22.9.2017 do zaplatenia a priznania nároku na náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach tvrdil najmä nasledovné skutočnosti:
- Dňa 18.7.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen Touran, EČV: V., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Q. (ďalej aj len ako „poškodený“ ). Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená u žalovaného, u ktorého má vinník škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie (poistná zmluva 6589090244, Q., vlastník MV O.). Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9526362322.
- Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1459,78 s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20170803.
- Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 7.9.2017 oznámené, že bolo dňa 6.9.2017 ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol mu predložený výpočet výšky plnenia.
- Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti predstavovala sumu vo výške 1459,78 s DPH .
- Suma uhradená žalovaným bola vo výške 1228,48 €. Celková nepriznaná suma je tak vo výške 231,30 €. Táto neuznaná suma vo výške bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.9.2017.
- Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: priznaná nh je 16,67 eur/nh bez DPH. Z poistného plnenia bol odpočítaný rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou v lakovaní + euro/nh vo výške 231,30 eur.
- Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Na základe uvedeného si uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti, ktoré bolo neoprávnene krátené, a to spolu vo výške 231,30 eur s príslušenstvom. Servis si účtoval na normohodinu práce 30,00 eur s DPH.
- Pre porovnanie poukázal na cenník CARPOINT s.r.o., Dodo Cars s.r.o., Autoservis Matlovič s.r.o.. Poukázal na omeškanie podľa § 517 a 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
- Právo na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako uhradí škody. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti.
- Poukázal na ust. § 810, 449 ods. 3,§797 ods. 2 OZ . Žalovaný už čiastočne plnenie poskytol, t. j. faktúru nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Poukázal na § 514, §524, § 525§ 36 OZ a početnú judikatúru a princíp preferencie platnosti právnych úkonov.
- Poškodený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na náhradu škody, t. j. na postupníka, t. j. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Poškodený ako veriteľ postúpil nárok na krátenú náhradu škody, ktoré mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Ustanovenie § 525 ods. 1 ZP taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávku, tam uvedený nie je, t. j. je možné ho platne postúpiť. Odmena za postúpenia bola predmetom osobitnej dohody. Postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžník, t. j. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.
- Žalovaný neuplatnil riadne a včas prostriedky procesnej obrany, nakoľko v odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu a aj výšky.
- Žalobca ako dôkaz navrhol vykonať najmä: faktúra, Oznámenie o poistnom plnení, Cenníky autoservisov, výpis z obchodného registra, uplatnenie nároku na náhradu škody, emailová komunikácia, zmluva o postúpení časti pohľadávky, kategorizácia MV, predložiť likvidačný spis, oznámenie o poistnom plnení, žiadosť o doplatenie odpočtu DPH.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Tvrdil najmä nasledovné skutočnosti:
- Namietal nesplnenie náležitostí žaloby podľa § 132 CSP, poukázal na Rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/192/2004, t. j. namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, poukázal na § 524 OZ.
- Tvrdí, že Zmluva o postúpení časti pohľadávky je absolútne neplatná podľa § 39 OZ, poukázal na Rozsudok NS SR 5Obo 20/2007. Tvrdil, že sa jednalo postupovanie neexistujúceho predmetu postúpenia. V zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupca, pričom aj samotný zmluvný typ je nemožné uzatvoriť. Predmetom zmluvy má byť totiž postúpenie pohľadávky poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi.
- Tvrdil, že tým že poškodený nikdy neuhradil opravu nemohla mu vzniknúť pohľadávka, ktorú by následne postúpil na žalobcu. Poškodený nikdy nemohol platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky s postupníkom, postúpenie je v rozpore s § 524 OZ.
- Nejedná sa o krátenie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 zákona o PZP, aj samotné úroky sú nedôvodné.
- V zmluve o postúpení pohľadávky absentuje vôľa postupcu pohľadávku postúpiť, nakoľko je v zmluve uvedená len špecifikácia pohľadávky.
- Žalovaný žalobcovi poukázal 1023,73 eur, ktoré bolo doplatené o 204,75 eur.
- Ďalšie nároky považuje za nepreukázané.
- Predloženie likvidačného spisu považuje za nadbytočné a tento v konaní nepredložil.
- Poukázal na dôkazy založené v súdnom spise a judikatúru.
4. Súd v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom, po podaní odporu a návrhu na pokračovanie v konaní bol spor postúpený tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
5. Súd nezistil nedostatky podania žalobcu v zmysle § 132 CSP, nestotožnil sa s tvrdeniami žalovaného, že žalobca nespĺňa zákonom požadované kritéria, nakoľko žalobca sa v spore vyjadril aj replikou, zaslal súdu záverečnú reč, a poskytol súdu odôvodnenie ním požadovaného plnenia. Okolnosti vzniku škody vyplývajú aj z oznámenia škodovej udalosti, t. j. uplatnenia nároku na náhradu škody. V prípade odporu podaného žalovaným, žalovaný nerozporoval konkrétne okolnosti sporu ale použil skôr formulárové vyjadrenie.
6. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávania, vychádzal zo zhodných tvrdení strán a ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.
7. Súd vo spore vykonal pojednávanie dňa 16.9.2020. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorý z dôvodu epidemiologickej situácie požiadal o pojednávanie v neprítomnosti, to súd akceptoval. Žalobca nežiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť predložiť likvidačný spis.
8. Súd považoval na pojednávaní za nesporné medzi stranami skutkové tvrdenia týkajúce platnosti povinného zmluvného poistenia uzatvoreného medzi poisteným a poisťovňou v čase vzniku škody na motorovom vozidle a poskytnutie poistného plnenia žalovaným poškodenému na základe uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona o PZP vo výške 1023,73 a 204,75 eur v prospech poškodeného p. H..
9. Spornou medzi stranami sporu zostala aktívna vecná legitimácia žalobcu, platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.9.2017, oprávnenosť krátenia plnenia z PZP poistenia na účely náhrady nároku na náhradu škodu zo strany žalovaného, výška škody.
10. Z vykonaných dôkazov, najmä z oznámenia o poskytnutí poistného plnenia zo dňa 7.9.2017 a skutkových tvrdení strán sporu nesporných má súd za preukázané, že došlo k poistnej udalosti v čase platnosti poistnej zmluvy pre povinné zmluvné poistenie vozidla vinníka, poškodeným bolo motorové vozidlo Volkswagen Touran, EČV: V., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému Q. a ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti dňa 18.7.2017 poškodené a následne opravené v neautorizovanom servise žalobcu, ktorý za opravu vozidla vystavil faktúru č. 20170803 vo výške 1459,78 eur s DPH.
11. Z faktúry č. 20170803 má súd za preukázanú skutočnú výšku nákladov na opravu vozidla fakturovanú žalobcom poškodenému vo výške 1459,78 eur s DPH.
12. Žalovaný poistnú udalosť likvidoval poskytnutím plnenia z PZP poistenia vo výške 1228,48 eur, t. j. vo výške podľa žalovaného primeraných nákladov na opravu. Krátenie poskytnutej náhrady poškodený neakceptoval. K ukončeniu šetrenia poistenej udalosti došlo podľa oznámenia o poistnom plnení dňa 6.9.2017, pričom k vzniku poistnej udalosti došlo 18.7.2017.
13. Sporné medzi stranami sporu bolo právo žalovaného znížiť poskytované plnenie o 231,30 eur. Žalovaný za primeranú považoval cenu práce 16,67 eur/nh bez DPH (20,004 s DPH). Fakturovaná cena práce je 30,00 eur s DPH. Žalovaný neakceptoval náklady lakovania a cenu práce.
14. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
15. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
16. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
17. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
18. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
19. Na základe poistnej zmluvy vzniká, trvá a zaniká zmluvné poistenie. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Plnenie poisťovne nie je plnením z titulu zodpovednosti poisťovne za škodu, pretože zodpovednou za škodu je výlučne škodca. Obsahom tohto vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom je predovšetkým povinnosť poisťovateľa plniť za poisteného, ak poškodený voči nemu uplatnil nárok na plnenie a tento preukázal.
20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
23. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
24. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka :Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
25. Podľa ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka :Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
26. Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
27. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej aj „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa §4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzťah medzi poškodeným a poisťovateľom je upravený uvedeným ustanovením zákona, preto je daná aj pasívna legitimácia žalovaného, keďže platnosť Poistnej zmluvy v konaní nebola spochybnená. V súlade s § 15 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 813 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP dáva poškodenému možnosť uplatniť svoje nároky priamo voči poisťovni, nedochádza tu však k prechodu zodpovednosti. Poškodený má právo na náhradu škody vo výške skutočnej škody a ušlého zisku. Vzhľadom k tomu, že poškodený nemusí mať vedomosť o obsahu poistnej zmluvy, je spravodlivé, aby si uplatnil túto náhradu voči škodcovi z titulu spôsobenia škody ako právnej skutočnosti a voči poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia. Poškodený, resp. v tomto konaní žalobca ako osoba, na ktorú právo poškodeného prešlo v zmysle § 813 Občianskeho zákonník má teda právo na poskytnutie plnenia voči žalovanému.
29. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
30. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
31. Pokiaľ ide o spornú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, medzi stranami sporu bolo sporné platné postúpenie pohľadávky. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky ( ďalej spoločne aj ako „ Zmluva“) je však zrejmá identifikácia postupovaného práva, čo do právneho titulu.
32. Právny predchodca žalobcu uvedenou zmluvou postúpil na žalobcu svoju pohľadávku vo výške žalovanej istiny s príslušenstvom (resp. v sume vyššej pred zaplatením o 204,75 eur ako doplatku DPH), ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s poistnou udalosťou.
33. Vzhľadom na to, že v zmluve je špecifikovaná pohľadávka a je možné postúpenie aj budúcej pohľadávky, súd dospel k záveru, že žalobca ja aktívne vecne legitimovaný v tomto spore na podanie žaloby. Žalobca je nositeľom práv a oprávnených záujmov voči žalovanému, čím je deklarovaná jeho aktívna procesná spôsobilosť. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa v sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vzhľadom na to, že predmetom sporu je nárok na náhradu škody podľa § 2 písm. i/ a § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o PZP v rozsahu skutočnej škody podľa § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a nezistil dôvody, pre ktoré by bola Zmluva neplatná. Predmetom postúpenia nie je záväzok, ako sa snaží žalobca nesprávne interpretovať, ale pohľadávka z titulu nároku na náhradu škody z PZP. V zmysle judikatúry možno postúpiť aj pohľadávku, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávku ktorej vznik závisí od splnenia podmienky (viď Rozsudok NS ČR 33 Cdo 4658/2009 ).V Zmluve je vymedzený predmet ako postúpenie nezaplatenej pohľadávky špecifikovanej v Zmluve spolu s jej príslušenstvom, a to z postupcu na postupníka a za podmienok stanovených v Zmluve. Zmluvné strany sú označené v záhlaví zmluvy o postúpení pohľadávky a Zmluva je uzatvorená v písomnej forme, obsahuje podpisy postupcu a postupníka. V obsahu dojednaní Zmluvy je teda vyjadrená zrejmá a určitá vôľa postupcu a postupníka, a to vôľa postúpiť a nadobudnúť pohľadávku. Vzhľadom na to, že je možné aj postúpenie budúcej pohľadávky príp. aj pohľadávky spornej, postupovaná pohľadávka je špecifikovaná čo do okolností vzniku pohľadávky, výšky istiny ako aj vymedzenia príslušenstva
poukazujúc na vyššie uvedené, posúdil súd námietky žalovaného, podľa ktorého je Zmluva neplatná ako nedôvodné a teda aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní vyvodil súd zo Zmluvy.
34. Z vykonaných dôkazov, najmä z oznámení o poskytnutí poistného plnenia má súd za preukázané, že žalovaný poškodenému poistné plnenie čiastočne poskytol na účely náhrady škody, čiastočne plnenie krátil, a to z dôvodov uvedených v oznámení o poistnom plnení.
35. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že poškodený opravu motorového vozidla nezaplatil, čiže podľa žalovaného skutočná škoda mu nevznikla.
36. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie na účely náhrady škody čiastočne plnil. Kauzálny nexus bol daný tým, že porušením pravidiel cestnej premávky došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného. Žalovaný tým, že čiastočne plnil z poistnej zmluvy poškodenému, uznal vznik poistnej udalosti a nároku na náhradu škody z PZP, sporná však zostala výška škody.
37. Pokiaľ ide o vznik skutočnej škody, postupným vývojom súdnej praxe súdy vyššieho stupňa dospeli k záverom, že zaplatenie opravy vozidla nie je podmienkou vzniku nároku na náhradu na škody, pretože nemožno konštatovať, že škoda nevznikla, ak nebola oprava vozidla zaplatená.
38. Súd dospel preto na základe vykonaného dokazovania a oboznámenia sa so skutkovým stavom v tomto spore k záveru, že poškodenému vznikla škoda vo výške skutočných nákladov na opravu poškodeného vozidla, pretože to je suma, ktorú je povinný opravcovi zaplatiť, skutočná škoda, t. j. eviduje záväzok v takej výške voči opravcovi, o záväzok sa znižuje hodnota jeho majetku (aktívna mínus pasíva).
39. Poškodený má nárok voči poisťovni, aby mu škodu z PZP vinníka nahradila, keďže je vinník na tento účel poistený, čiže poisťovňa je povinná škodu v uvedenej výške zaplatiť z PZP. Poškodený je oprávnený túto pohľadávku postúpiť na tretiu osobu, pričom je irelevantné, či sa jedná o servis alebo inú osobu, spôsobilú nadobúdať práva a povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému pohľadávka vznikla a túto platne postúpil na žalobcu.
40. Pokiaľ ide o výšku škody, súd skúmal skutočnú výšku škody, t. j. vychádzal z položiek fakturácie. Cenu fakturovanej práce súd porovnal s cenníkmi, ktoré predložil žalobca, pričom súd nezistil neprimerané navýšenie fakturovanej sumy práce ani žiadne položky lakovania, ktoré by bolo možné považovať za špekulatívne, príp. nepravdivé alebo neprimerané. Žalovaný súdu žiadne také skutočnosti nepreukázal. Žalovaný nepreukázal súdu, že oprava vozidla bola vykonaná v menšom rozsahu ako vyplýva z faktúry, pričom akceptovanú cenu práce žalovaný určil svojvoľne.
41. Pokiaľ ide o rozlišovanie autorizovaných a neautorizovaných servisov, žalovaný nepreukázal, že iba v zmluvnom servise je možné poškodené vozidlo opraviť, alebo že je nárok na náhradu škody iba v prípade opravy vozidla v autorizovanom servise, pričom v zmysle súdnej praxe nemožno poškodeného sankcionovať menším plnením v prípade opravy vozidla v neautorizovanom servise. Rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá vplyv na nárok na poistné plnenie, ak oprava vozidla bola vykonaná riadne, v potrebnom rozsahu, v cene primeranej a obvyklej v danom regióne, t. j. v rozsahu potrebnou na uvedenie do pôvodného stavu.
42. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nesplnil si svoju povinnosť tvrdenia a naopak žalobca tvrdil a aj v konaní preukázal primeranosť a dôvodnosť nákladov na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou. Súd preto dospel k záveru, že na základe listín založených v súdnom spise a skutkových tvrdení strán sporu, vychádzajúc zo skutkových tvrdení sporných a nesporných medzi stranami sporu, žalobca preukázal súdu vznik škody a nárok na plnenie vo výške žalovanej istiny, súd považoval žalobu pokiaľ ide o istinu za dôvodnú.
43. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd žalobcovi nárok na úroky nepriznal.
44. Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a)skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP: Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa Rozsudku NS SR 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z. z. v 3 mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.) je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Nie je pritom relevantné, ako mala (mohla) inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania
45. Keďže žalovaný poskytol žalovanému oznámenie o poistnom plnení zo dňa 7.9.2017 do 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti (18.7.2017) a dokonca čiastočne plnil, nie je povinný platiť úroky z omeškania v zmysle žaloby, preto súd uplatňovaný nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietol s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 6 a 8 zákona o PZP a citovaný Rozsudok NS SR 3Cdo/145/2017 zo dňa. 22.11.2018.
46. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. V zmysle vývoja súdnej praxe súdov vyššieho stupňa sa na účely posudzovania úspechu v konaní nepoužíva úspech žalobcu pokiaľ ide o príslušenstvo a žalobca bol v plnom rozsahu úspešný pokiaľ ide o istinu, pričom príslušenstvo je iba v nepatrnom rozsahu, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa úspechu v konaní, t. j. keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný v istine, súd mu priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému a to podľa § 255 ods. 1 CSP a §262 ods. 1 CSP, pričom o výške priznanej náhrady v eurách rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené
v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).