Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Sa-13-2019.pdf
PDF · 126.23 KB
No categories available
6Sa/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 20, 071 01 Michalovce, IČO: 36 579 459, právne zastúpeného: advokátska kancelária GRIGEĽ & PARTNERS, s.r.o., Záhradnícka 72, 821 08 Bratislava, IČO: 52 129 781, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Súd ukladá žalovanému - Národný inšpektorát práce Košice zabezpečiť nepokračovanie v zásahu, t.j. v evidovaní žalobcu - NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., Michalovce IČO : 36 579 459, so sídlom kpt. Nálepku 20, 071 01 Michalove, v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania z titulu zistení vyplývajúcich z protokolu č. IKO-018-50-2.3/P-E22/24/25/27-17 zo dňa 26.1.2017 do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu.
Po splnení tejto povinnosti žalovaným súd konanie zastaví a rozhodne o práve žalobcu na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca správnou žalobou zo dňa 9.7.2019, elektronicky doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.7.2019, v zmysle § 252 a nasl. SSP namietal porušenie svojich subjektívnych práv iným zásahom žalovaného, za ktorý označil oznámenie žalovaného zo dňa 16.5.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené 20.05.2019, ktorým vybavil podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.6.2017 mimo odvolacieho konania.
2. Žalovaný vybavil negatívne podnet žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice č.k.“174/17/Or zo dňa 21.6.2017 mimo odvolacieho konania opatrením zo dňa 16.5.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené 20.05.2019. Žalobca podal žalovanému dňa 08.03.2019 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a žiadal preskúmať označené rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice vydané dňa 21.6.2017, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 2000 euro za porušenie povinností uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce, v spojení s § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b/, zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. V napadnutom opatrení žalovaný uviedol, že argumenty žalobcu nie sú dôvodnými pre zmenu záverov rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.6.2017. Uviedol, že označené rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 21.06.2017 je vyvodením zodpovednosti žalobcu za porušenie právnych predpisov na ochranu závislej práce fyzických osôb a pred nelegálnym zamestnávaním. Pripomenul princíp objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za rešpektovanie predpisov o zamestnanosti a povinnosť Inšpektorátu práce Košice vyvodiť objektívnu zodpovednosť za zistený správny delikt. Dôvodil judikatúrou správnych orgánov i súdov o tejto otázke, zaužívanou v praxi úradov práce a argumenty žalobcu vyvracal i s odkazom na judikatúru a na pôsobnosť Národného
inšpektorátu práce s poukazom na jeho procesný postup podľa § 65 ods.2 a § 68 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nezistil totiž, že by bolo rozhodnutie o uložení správnej pokuty v napadnutom rozhodnutí vydané v rozpore so zákonom alebo so všeobecne záväzným právnym predpisom a preto konštatoval, že ho nie je možné v mimo odvolacom konaní zrušiť alebo zmeniť. Žalovaný uviedol, že inštitút preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania v správnom konaní má odstraňovať rozpory v rozhodnutiach, ktoré sú nezákonnými pre rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný tiež pripomenul, že aj v odpovedi z 24.1.2019 na žiadosť žalobcu, tomuto oznámil, že nespĺňa zákonom stanovené podmienky na výmaz z centrálneho zoznamu fyzických osôb, pretože v posledných 5 rokoch porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a na tomto založil svoje negatívne stanovisko k žiadosti žalobcu o generálny pardon. Podľa žalovaného nová právna úprava sa týka zamestnávateľov, u ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie podľa zákona účinného do 31.12.2017, ktorí prihlásili do sociálnej poisťovne svojho zamestnanca do 7 dní.
4. Žalobca mal za to, že správnu žalobu podal 10.7.2019 v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca dozvedel z oznámenia žalovaného zo dňa 16.5.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené 20.05.2019. Žalobca žiadal, aby správny súd uložil žalovanému: zákaz pokračovať v evidovaní žalobcu v zozname fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a uložiť žalovanému vymazať žalobcu zo zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, najneskôr do troch pracovných dní od právoplatnosti uznesenia a priznať náhradu trov konania.
5. Žalobca konštatoval, že Inšpektorát práce Košice vykonal v dňoch 29.12.2016, 04.01.2017, 05.01.2017, 19.01.2017 a 26.01.2017 u žalobcu inšpekciu práce (ďalej len „Kontrola“). Výsledkom Kontroly bol Protokol o výkone inšpekcie práce Inšpektorátu práce Košice, č. IKO-018- 50-2.3/P- E22,24,25,27-17, zo dňa 26.01.2017. V Protokole Inšpektorát uviedol zistené nedostatky. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím zo dňa 21.06.2017, doručeným žalobcovi 27.06.2017, uložil pokutu vo výške 2.000,00 EUR za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6. Žalobca však tvrdil, že žalovaný ho vedie v registri zamestnávateľov ako zamestnávateľa, ktorý porušuje povinnosti uložené zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v rozpore s právnou úpravou, ktorá sa na žalobcu vzťahuje. Uviedol, že zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zmenený zákonom č. 376/2018 Z. z., od 1.1.2019. Odkázal na ustanovenia § 21b ods. 3 písm. a/ stanovujúce od 1.1.2019, že zamestnávateľ musí spĺňať podmienku, nebyť evidovaný ako porušovateľ zákonov upravujúcich nelegálne zamestnávanie počas 5 rokov od podania žiadosti, kým ten istý zákon až do 31.12.2018 vyžadoval túto podmienku „počas dvoch rokov“. Podľa žalobcu žalovaný zasahuje do jeho práv tým, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 376/2018 Z. z., ak vedie žalobcu v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa označeného zákona účinného od 1.1.2019. Žalobca mal za to, že podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania dňa 8.3.2018 neúspešne žalovaného žiadal, aby preveril podľa neho nezákonné rozhodnutie. Žalobca trval na tom, že jeho vedenie v tejto evidencii skončilo uplynutím dvoch rokov podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2018, ktorá sa na žalobcu vzťahuje. Dôvodil i tým, že vykonaná kontrola inšpektorátom práce v dňoch od 29.12.2016 až 26.1.2017 bola ukončená protokolom, ktorý konštatoval porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zamestnanca A. S.. Vychádzajúc z uvedeného protokolu z 26.1.2017 bol dôvodom, že Národný úrad práce vedie žalobcu v evidencii ako nelegálneho zamestnávateľa na základe tohto protokolu v uvedenej evidencii a tým zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov spočívajúcou v sťažení jeho podnikania a vznikom rizika hospodárskych škôd. Pripojil rozhodnutia o prerušení konania administratívneho konania orgánmi cudzineckej polície o povolení zamestnávania osôb z tretích krajín.
7. Súd v konaní podľa § 252 ods.1 a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) po vykonanom pojednávaní preskúmal napadnutý postup žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba proti inému zásahu opatrením žalovaného je dôvodná.
8. Súd konštatuje, že žaloba vychádza z toho, že konaním o podnete o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa žalobca bránil proti inému zásahu vykonaným zápisom v evidencii zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, pre dopad doby trvania tejto evidencie žalobcu tým, že žalovaný uplatnil neskôr vydané a účinné právne predpisy na skutok žalobcu a na vykonanie a trvanie tejto evidencie v dôsledku zmeny právnej úpravy, podľa neho retroaktívne aplikovanej, predĺžením jej trvania z 2 rokov na 5 rokov.
9. Podľa § 2 (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 3 (1) Na účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 6 (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (2) Správne súdy rozhodujú písm. f) o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
Podľa§ 23 (1) Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov (2) Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o podľa písm. e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy .
Podľa § 27 (2) Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) (3) Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a)
Podľa § 252 (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
Podľa § 253 Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
Podľa § 254 žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
Podľa § 255 (1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.(2) Ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. (3) Ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto.
Podľa § 256 Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
Podľa § 257 V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.
Podľa § 258 Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.
Podľa § 259 Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Správny súd si môže vyžiadať vyjadrenie k žalobe aj od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
Podľa § 260 Ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
Podľa § 261 Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
Podľa § 262 (1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.(3) Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. (4) Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví.
Podľa § 263 Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
Podľa § 80 (1) Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za a) nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy, b) nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom, c) nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku, d) nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný, e) porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred zásahom. (2) Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.
Podľa § 151 (1) Doručené uznesenie, ktoré už nemožno napadnúť sťažnosťou, je právoplatné. (2) Ak proti uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, je právoplatné doručením. (3) Ak uznesenie ukladá povinnosť, lehota na jej splnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. (4) Uznesenie správneho súdu o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 261 a 262, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy vykonávajúci inšpekciu
podľa osobitného predpisu, nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť uplynutím 30 dní od doručenia uznesenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tejto lehote proti tomuto uzneseniu.
10. Správny súd v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy posudzuje podľa § 3 (1) podľa písm. e) SSP, či iným zásahom orgánu verejnej správy opatrením zo 16.5.2019 a faktickým postupom vykonaným pri výkone kontroly a inšpekcie podľa zákona 125/2006 Z.z., sú alebo môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté.
11. Nelegálneho zamestnávania sa mal žalobca dopustiť konaním na základe Protokolu o výkone inšpekcie práce Inšpektorátu práce Košice, č. IKO-018- 50-2.3/P-E22,24,25,27-17, zo dňa 26.01.2017. Toto má pre žalobcu ten dopad, že je vedený v registri zamestnávateľov, podľa § 6 ods. 1 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z. z. s dopadmi aj podľa č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Základom pre vyvodenie všetkých dopadov pre žalobcu je posúdenie otázky nelegálneho zamestnávania žalobcu v rôznom právnom prostredí, ako vyplýva z nasledujúceho textu, retroaktívnym aplikovaním právnych noriem prijatých po ukončení procesu kontroly nelegálneho zamestnávania.
12. Žalobca poukazoval na to, že podľa ust. § 21b/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v čase vyhotovenia protokolu 26.1.2017 účinného do 30.4.2017, teda v čase kedy bolo zistené nelegálne zamestnávanie žalobcom, na základe Protokolu o výkone inšpekcie práce Inšpektorátu práce Košice č. IKO-018- 50-2.3/P-E22,24,25,27-17, zo dňa 26.01.2017 neexistovala podmienka negatívneho zápisu o nelegálnom zamestnávaní zamestnávateľa, ktorý hodlá zamestnávať osoby pochádzajúce z tretích krajín.
13. V zmysle § 21b ods. 7 zák. 5/2004 Z .z. o službách zamestnanosti /právny stav v čase protokolu 26.1.2017/, že Úrad, ktorý potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta vydal, môže toto potvrdenie iba zrušiť, ak bolo kontrolnou činnosťou podľa § 68 zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, pričom prihliada na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a opakované zistenie toho istého nedostatku.
14. Podľa § 6 (1), písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. o Inšpekcii práce Národný inšpektorát práce / právny stav do 30.4.2017/ viedol centrálny verejne prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
15. Zákon č. 82/2017 Z.z. v § 21b však novelizoval zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti od 1.5.2017 tak, že sa za odsek 2 vložil nový odsek 3, ktorý znel: Ak ide o sezónne zamestnanie alebo vnútropodnikový presun, podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, a) že zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo hostiteľský subjekt bod 2. neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania; na zisťovanie a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8.
16. Podľa zákona č. 376/2018 Z. z., od 1.1.2019 ust. § 21b ods. 3 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti bol upravený tak, že „podmienkou na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje súhlas s jeho obsadením, je, že a) zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, užívateľský zamestnávateľ, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 21 ods. 4 druhej vety, alebo hostiteľský subjekt, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období piatich rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania alebo pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel zamestnania; na zisťovanie a preukazovanie splnenia tejto podmienky sa primerane vzťahuje § 70 ods. 8.“
17. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Inšpektorát práce prostredníctvom svojich inšpektorov v priestoroch sídla a prevádzky žalobcu vykonal inšpekciu so zameraním na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania v dňoch 29.12.2016, 04.01.2017, 05.01.2017, 19.01.2017 a 26.01.2017 u žalobcu inšpekciu práce (ďalej len „Kontrola“). Výsledkom Kontroly bol Protokol o výkone inšpekcie práce Inšpektorátu práce Košice, č. IKO-018- 50-2.3/P-E22,24,25,27-17, zo dňa 26.01.2017. V Protokole Inšpektorát uviedol zistené nedostatky. Podľa § 6 ods.1 písm. s) zák. č. 125/2006 Z.z. Národný inšpektorát práce vedie centrálny verejný prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.
18. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca je vedený na základe protokolu z 26.1.2017 ako subjekt porušujúci predpisy o nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný tento záznam vykonal na základe záverov samotného výkonu kontrolnej činnosti uzavretej protokolom /zhora označeným/ z 26.1.2017.
19. Úlohou súdu je posúdiť dôvodnosť vedenia žalobcu v evidencii ako porušovateľa predpisov o nelegálnej práci a nelegálneho zamestnávania a posúdiť, či ide o iný zásah žalovaného do práv a oprávnených záujmov, ak nenapravil stav opatrením z 16.5.2019 o podnete žalobcu konať mimo odvolacieho konania a súhlasil tak so zákonnosťou vedenia žalobcu v jeho evidencii „nelegálnych“ zamestnávateľov.
20. Žalobca vychádzajúc z protokolu zo dňa 26.1.2017 tvrdil, že je nedôvodne vedený v registri zamestnávateľov podľa § 6 (1), písm. s) zákona č. 125/2006 Z.z. o Inšpekcii práce, porušujúcich predpisy o nelegálnom zamestnávaní.
21. Podľa vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe žalobca je vedený snahou priznať správnej žalobe dôvod a odkladný účinok a vzhľadom na podanie podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania tento žalovaný označil za účelový na prinavrátenie lehoty včas podať správnu žalobu. Vo veci samej žalovaný uviedol, že trvá na záveroch svojho rozhodnutia i vyjadrenia k správnej žalobe. Uviedol, že je úlohou žalovaného v zmysle zákona o inšpekčnej činnosti okrem iného viesť aj evidenciu zamestnávateľov, ktorí v posledných 5 rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Na základe inšpekčnej činnosti a zistených poznatkov z protokolu od doby takéhoto zistenia 26.1.2017 viedol žalobcu v evidencii zamestnávateľov, ktorí porušili zákon o nelegálnom zamestnávaní v zmysle zákona. Trval na tom, že doba trvania takéhoto záznamu sa po celú dobu existencie plnenia tejto povinnosti nezmenila, lebo trvá 5 rokov. Uviedol, že na evidovaní žalobcu sa nič nezmenilo, ak žalobca bol na základe protokolu od 27.1.2017 v tejto evidencii vedený do doby vydania uznesenia správneho súdu zo dňa 27.9.2019. Dňa 27.6.2017 bolo vydané rozhodnutie a vyvodená administratívna zodpovednosť voči žalobcovi uložením pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.
22. K otázke a súvsťažnosti správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného na otázku súdu žalovaný uviedol, že prepojenie vedenia registrov existuje elektronicky medzi správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným a fakticky záznam do tejto evidencie urobil správny orgán prvého stupňa. Žalobca bol vedený v registri zamestnávateľov, ktorí porušili zákaz a výmaz reálne na pokyn žalovaného vykonal správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Košice. Žalovaný na základe svojej legitimácie a povinnosti uloženej mu uznesením správneho súdu, ktorým súd priznal odkladný účinok správnej žalobe žalobcu, vykonal výmaz z takejto evidencie žalobcu.
23. Správny súd pripomína, že správny súdny poriadok v § 3 ods.1 písm. e) definuje čo je iným zásahom. Podľa ustanovenia § 2 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z.“), možné zaradiť aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, kde o výsledku inšpekcie práce vykonanej inšpektormi práce sa v zmysle § 13 ods.2 vypracováva protokol, ktorý zachytáva porušenie povinností, ktoré boli pri výkone inšpekcie práce inšpektormi zistené.
24. V § 262 ods.1 SSP, žaloba smeruje k uloženiu zákazu, pokračovať v napadnutom inom zásahu a žalovaný má obnoviť stav pred iným zásahom. Pri vymedzení iného zásahu orgánu verejnej správy ide o priamy dotyk na právach, právom chránených záujmov a povinnostiach fyzických alebo
právnických osôb, preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s uznesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP). Súčasne z toho jednoznačne vyplýva, že definičné vymedzenia sa týkajú len postupu orgánu verejnej správy a tej jeho činnosti, ktorá má povahu výkonu verejnej správy. Podstatou žaloby je domáhanie sa ochrany pretrvávajúcim alebo hroziacim opakujúcim sa iným zásahom a charakter tejto ochrany vyplýva z právnej úpravy.
25. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca poukazoval na postih, ktorý je voči nemu z titulu tejto evidencie zaznamenaný tým, že ako zamestnávateľ je vedený 5 rokov v evidencii zamestnávateľov porušujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania za skutok, ktorý spáchal za účinnosti právnej úpravy, ktorá od neho vyžadovala preukázať, že v evidencii nie je evidovaný po dobu 2 rokov a nedôvodne doba trvania, počas ktorej žiadateľ nespĺňa podmienky evidencie, v súčasnosti 5 rokov. Preto žalobca mal za to, že spĺňa zákonné podmienky pre udelenie súhlasu na zamestnávanie osôb z tretích krajín a na dôsledky retroaktívneho uplatňovania zákona poukázal podaním podnetu na začatie konania mimo odvolacieho konania.
26. Správny súd konštatuje, že žalovaný v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, identifikuje žalobcu obchodným názvom, IČO-m a záznam do zoznamu fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a je zapísaný na základe záverov a zistení Inšpektorátom práce Košice, zdokumentovaných v protokole č. IKO-018-50-2.3/P-E22,24,25,27-17 zo dňa 26.01.2017. Rozhodnutie o vyvodení administratívnej zodpovednosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania s označením jeho právoplatnosti v obsahu evidencie absentovalo.
27. Podľa správneho súdu, ani konštatované nelegálne vedenie žalobcu v evidencii s poukazom na zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce nevylučuje vyhovieť požiadavke žalobcu, s poukazom na článok 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.
28. Podľa článku 1 ods.1 ústavy, je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát, preto je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu úlohou ah oj orgánov verejnej správy. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky kladie dôraz na to, že v súlade s článkom 1 ods.1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem a medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle činnosti štátnych orgánov a zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m.PL. ÚS 1/04). Správny súd konštatuje, že právna úprava ani v minulosti neupravila nelegálne zamestnávanie tak že, pre vedenie evidencie porušovateľov predpisov o nelegálnom zamestnávaní je Protokol z kontrolnej činnosti. Podľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods.4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.
29. Orgány verejnej správy sú v zmysle vyššie uvedených ústavných zásad viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je viazaná Slovenská republika na základe čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Pokiaľ ide o aplikovateľnosť čl. 6 ods.1 Dohovoru ten sa má vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru, ako uvádza to rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené Výborom ministrov 13.2.1991 na 452. zasadnutí, toto odporúčal vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia, bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu.
30. Správny súd konštatuje, že ak zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti /právny stav do 30.4.2017/, nevyžadoval splnenie podmienky, nebyť vedený ako zamestnávateľ v evidencii nelegálnych zamestnávateľov - v čase prijatia protokolu 26.1.2017, nemôže byť žalobca pre účely vydania súhlasu so zamestnaním osôb z tretích krajín chápaný ako zamestnávateľ, ktorý porušuje predpisy o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, podľa evidencie, ktorá sa vedie podľa § 6 písm. s/ zákona č. 125/2006 Z.z. Na základe takéhoto zápisu, napokon len na základe Protokolu o inšpekcie, právna úprava, neumožňovala vedenie v registri porušovateľov len týmto titulom. Do registra nelegálnych
zamestnávateľov môže inšpektorát práce zapísať právnickú alebo fyzickú osobu, u ktorej zistí nelegálne zamestnávanie a to až po tom, keď nadobudne právoplatnosť rozhodnutie o uložení pokuty.
31. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva konštatovanie o nezákonnom postupe žalovaného v konaní, poukazujúc na zásadu zákazu retroaktivity a aplikácie jednotlivých zákonných úprav v oblasti povinnosti žalobcu nebyť registrovaný v zozname zamestnávateľov po dobu, ktorá v dôsledku zmien právnych úprav predĺžila dobu významnú pre žalobcu z 2 rokov na 5 rokov.
32. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol vedený Inšpektorátom práce ako porušovateľ predpisov o nelegálnom zamestnávaní v zozname právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č.125/2006 Z.z o Inšpekcii práce. Správny súd opakuje, že vedenie evidencie bolo založené na protokole zo dňa 26.1.2017. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nezistil, že by bolo rozhodnutie o uložení správnej pokuty 26.5.2017 vydané v rozpore so zákonom alebo so všeobecne záväznými právnymi predpismi a pokladal procesný postup uplatnený podľa § 65 ods.2 a § 68 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní za nedôvodný, odkazujúc na protokol z 26.1.2017. Obsah dôvodov žalovaného proti správnej žalobe sa opiera o možnosti požiadať o zvrátenie situácie vykonaného záznamu v zmysle Správneho súdneho poriadku, ak namietal, že správna žaloba proti inému zásahu mala byť podaná do dvoch mesiacov s poukazom na povinnosti, ktoré žalovaný plní v zmysle zákona o inšpekcii, podľa § 6 ods.1, písm. s/ citovaného zákona /125/2006 Z.z o inšpekcii práce/.
33. Zásah súd pozoruje vo vedení evidencie, z ktorej žalovaný vyvodzuje nevydanie súhlasu so zamestnávaním osôb z tretích krajín do uplynutia zákonnej doby 5 rokov, ak v čase zápisu do registra nelegálnych zamestnávateľov neboli splnené všetky zákonné predpoklady na zápis do takéhoto registra. Podľa právnej úpravy tam nemohol byť zapísaný dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, pretože takéto správne konanie v čase zápisu nebolo ešte ani začaté ani právoplatne ukončené. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva možnosť realizácie neúplných, predbežných, resp. len čiastočných zápisov. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný nemal oprávnenie vykonať záznam do registra nelegálnych zamestnávateľov, nakoľko v čase kedy takýto záznam urobil, nemal k dispozícii všetky údaje, ktoré sú v súlade so zákonom obligatórnou súčasťou zápisu do registra. Konanie žalovaného je zásahom tým, že protokol o výkone inšpekcie práce je opatrením, spôsobilým na zásah do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Do zoznamu registra nelegálnych zamestnávateľov možno zapísať iba takú právnickú alebo fyzickú osobu, ktorej už v čase zápisu bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta, čo v čase zápisu žalobcu nebolo splnené.
34. Správny súd sa preto nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že na účely vykonania zápisu osoby do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov je postačujúce zistenie rozhodujúcej skutočnosti, že osoba porušila zákaz nelegálneho zamestnávania tak, ako definuje § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 zák. č. 82/2005 Z.z.
35. Na základe uvedených skutočností správny súd po preskúmaní žaloby konštatuje, že žaloba je dôvodná a v súlade s ustanovením § 262 ods.1 SSP, žalovanému uložil zabezpečiť nepokračovať v zásahu, t.j. v evidovaní žalobcu - NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., Michalovce IČO : 36 579 459, so sídlom kpt. Nálepku 20, 071 01 Michalove, v zozname fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania z titulu zistení vyplývajúcich z protokolu č. IKO-018-50-2.3/ P-E22/24/25/27-17 zo dňa 26.1.2017 do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia súdu.
36. Podľa § 262 (1) SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená. (2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.(3) Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav
pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému. (4) Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví.
37. Správny súd uzatvára, že zistil dôvodnosť podanej žaloby podľa § 252 ods.2 a nasl. SSP. Evidencia žalobcu v zozname zamestnávateľov právnických a fyzických osôb porušujúcich zákon o nelegálnom zamestnávaní bola vedená na základe protokolu z 26.1.2017 č. protokolu IKO-018-50-2.3/ P-E22/24/25/27-17, aj po postupe žalobcu opatrením z 16.5.2019. Na základe právnej úpravy účinnej ku dňu zistenia zo dňa 27.1.2016, vychádzajúc z protokolu č. IKO-018-50-2.3/P-E22/24/25/27-17 zo dňa 26.1.2017, sa žalovaný Národný inšpektorát práce Košice, ako nadriadený správny orgán Inšpektorátu práce Košíc, dopustil iného zásahu akceptovaním zápisu žalobcu na základe protokolu z kontroly z 26.1.2017 do zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania.
38. Podľa § 263 SSP správny súd konštatuje, že žalovaný, označený ako Národný inšpektorát práce, je povinný zabezpečiť obnovenie stavu pred zásahom do troch dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Pre prípad pokračovania v inom zásahu je správny súd oprávnený podľa § 263 ods.3 SSP uložiť pokutu žalovanému, ak zistí, že sa pokračuje v inom zásahu a neobnovil sa stav pred zásahom, ako mu bolo uložené v tomto uznesení. Správny súd konanie zastaví a prizná žalobcovi pre dôvodnosť žaloby úplnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote do 30 dní odo doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.