Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4To-89-2020.pdf
PDF · 96.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/89/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Miroslava Baňackého, v trestnej veci obžalovaného P. G., pre zločin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. septembra 2020, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.5.2020, sp. zn. 15T/34/2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného P. G. za vinného zo zločinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 22.07.2019 v skorých ranných hodinách, aj keď nie je a nebol držiteľom vodičského oprávnenia, riadil osobné motorové vozidlo zn. Š. G., ev. č. J. XXX B.X, v meste L.á, okres J., po I. R., kde je povolená rýchlosť 50 km/h, pričom sa plne nevenoval riadeniu vozidla a nesledoval dostatočne situáciu v cestnej premávke a vozidlo riadil rýchlosťou najmenej 82 km/h, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), d), § 16 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, následkom čoho v presne nezistenom čase okolo 02.25 hod. narazil prednou časťou vozidla do ľavej zadnej časti odstaveného osobného motorového vozidla zn. Š. G. C., ev. č. J. XXX C., pričom došlo k preseknutiu pravej prednej pneumatiky na vozidle, ktoré riadil, následne s vozidlom pokračoval v jazde, zišiel mimo vozovku, kde narazil do oplotenia domu č. XXX na I. R. a následne narazil do betónového stĺpa elektrického vedenia, pričom spolujazdec na pravom prednom sedadle F. U. utrpel zranenia, ktorým podľahol na mieste dopravnej nehody, pričom pri realizácii dopravnej nehody o 02.51 hod. bol podrobený dychovej skúške prístrojom zn. Alco Quant 6020 plus, z ktorého bolo zistené, že v jednom litri ním vydychovaného vzduchu mal 0,45 mg alkoholu a následným znaleckým dokazovaním znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo bolo zistené, že v čase vedenia vozidla o 02.30 hod. mal v krvi najmenej 0,98 - 1,1 promile alkoholu.
Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., § 53 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.) trest domáceho väzenia vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 53 ods. 2 Tr. zák. po dobu výkonu trestu domáceho väzenia uložil obžalovanému povinnosť každý deň v čase od 18.00 do 06.00 hod. nasledujúceho dňa zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese L., I. XXX/XXX, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami.
Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák., § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodeným.
Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák., § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu počas výkonu trestu domáceho väzenia.
Podľa § 53 ods. 4 Tr. zák., § 51 ods. 2 Tr. zák., § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa počas výkonu trestu domáceho väzenia alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 61 ods. 5 písm. b) Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených K. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. U., nar. XX.XX.XXXX, B. U., nar. XX.XX.XXXX, A. U.Ž., nar. XX.XX.XXXX, Š. U., nar. XX.XX.XXXX a F. U., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom Q. XXX/X L. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor čo do výroku o treste. Takto podané odvolanie prokurátor odôvodnil tým, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/2/2019 zo dňa 7.1.2019, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov do 26.2.2021. Zároveň mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas trvania skúšobnej doby. Súdom uložený trest domáceho väzenia aj keď na dobu 4 rokov vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a osobu páchateľa považuje za neprimeraný. Osobitne prokurátor zdôraznil, že obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a zároveň počas plynutia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov za predchádzajúcu úmyselnú trestnú činnosť spáchanú pod vplyvom alkoholu, opätovne spáchal úmyselný trestný čin, opätovne pod vplyvom alkoholu, s nenapraviteľným následkom - smrťou poškodeného. Z uvedeného je zrejmé, že predchádzajúce odsúdenie nemalo na obžalovaného žiaden preventívny účinok. Aj keď chápe úvahy okresného súdu o zachovaní rodinných vzťahov a tradičnej rodiny obžalovaného, domnieva sa, že takéto úvahy vzhľadom na celkové okolnosti skutku nie je možné prijať. Podľa jeho názoru okresný súd pochybil pri uložení trestu. Účelom trestu je, aby tento trest pôsobil nielen na samotného páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti a je potrebné zabezpečiť ochranu spoločnosti pred takýmito páchateľmi. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Rožňava vo výroku o treste, a aby rozhodol v intenciách jeho odvolania o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na doživotie v zmysle § 61 ods. 5 písm. b) Tr. zák.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadrila za poškodených splnomocnenkyňa poškodených JUDr. F. V. tak, že poškodení sa v celom rozsahu stotožňujú s názorom prokurátora. Poukazujú na nenapraviteľnú ujmu, ktorá im bola skutkom obžalovaného spôsobená a to stratu syna, na opakované odsúdenie obžalovaného, na spáchanie skutku v dobe podmienečného odsúdenia, v čase uloženého obmedzenia v podobe zákazu požívania alkoholických nápojov a v neposlednom rade na generálnu prevenciu v komunite, v ktorej sa odsúdený pohybuje v domácom obydlí, a to napriek závažnosti následku, ktorý svojím konaním spôsobil. Odsúdený pretrhol nenapraviteľne rodinné väzby poškodených.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Obžalovaný P. G. na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Okresný súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. a súhlasným
stanoviskom prokurátora. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu a náhrade škody.
Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ raz súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/2/2019 zo dňa 07.01.2019, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas trvania skúšobnej doby.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov mal okresný súd preukázané, že obžalovaný bol v roku 2017 2x priestupkovo postihnutý, pričom priestupkovú históriu obžalovaného doplnila správa obce o povesti, podľa ktorej sa P. G. dopustil po jednom priestupku aj v roku 2013 aj v roku 2014.
Podľa správy Mestských lesov L. obžalovaný v ich organizácii nepracuje, ani v minulosti nebol v pracovnom pomere.
Okresný súd na pojednávaní taktiež prečítal správu o výsledku predbežného šetrenia vypracovaného probačnou a mediačnou úradníčkou Okresného súdu Rožňava, podľa ktorej bolo šetrením zistené, že sú splnené materiálno - technické podmienky na výkon trestu domáceho väzenia v dostatočnej miere. Súčasťou šetrenia boli aj zákonom požadované náležitosti a to záznam z probácie obžalovaného, poučenie, písomný sľub obžalovaného, súhlas s kontrolou technickými prostriedkami obžalovaného, preverenie materiálno-technických podmienok v okolí, vyhlásenie o obydlí, vyhlásenie spolubývajúcich s poučením, výpis listu vlastníctva a správa o povesti.
Na hlavnom pojednávaní okresný súd oboznámil aj návrh poškodených, pozostalých, na náhradu škody, kde títo požadovali jednotlivo náhradu nemajetkovej ujmy, a to konkrétne K. U., Q. U., B. U. a A. U. po 15.000,- eur a Š. U. a F. U. po 30.000,- eur.
V súvislosti s rozhodovaním o treste okresný súd odôvodnil uloženie trestu obžalovanému takto: Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio".
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 34 Tr. zák. významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu (poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. - priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval; priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. - bol už za trestný čin odsúdený). Okresný súd pri ukladaní testu zohľadňujúc vyššie naznačené hľadiská ukladania trestov, ako aj účel trestu mal za to, že na obžalovaného musí represívne pôsobiť aj uložený trest domáceho väzenia vo výmere 4 rokov, počas výkonu ktorého uložil okresný súd obžalovanému povinnosť zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese L., I. XXX/XXX, vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami každý deň v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod. nasledujúceho dňa. Pre lepšie dosiahnutie účinkov trestu okresný súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodeným, povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu počas výkonu trestu domáceho väzenia a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa počas výkonu trestu domáceho väzenia alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Okresný súd zvýraznil, že okrem uvedených povinností je povinnosťou obžalovaného počas výkonu trestu domáceho väzenia viesť riadny život (pod vedením riadneho života treba rozumieť najmä dodržiavanie právnych noriem, plnenie pracovných, rodinných a ďalších občianskych povinností), inak súd trest premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Takto uložený trest podľa názoru okresného súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti. Okresný súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný od začiatku trestného stíhania nepopieral spáchanie trestného činu, toto konanie viacnásobne oľutoval. Uvedeným postojom k spáchanému trestnému činu obžalovaný podľa názoru okresného súdu jasne prejavil svoju snahu po náprave. Rovnako obžalovaný od začiatku spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa názoru okresného súdu pre výchovné pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Okresný súd uviedol, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí, pričom v zmysle zásady ukladania trestov uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zák. má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Prípadný trest odňatia slobody spojený s výkonom trestu aj na možnej dolnej hranici trestnej sadzby (vo výmere 4 rokov) by pre rodinu obžalovaného mohol mať katastrofálny následok, a to či už z hľadiska možného pracovného zaradenia sa obžalovaného, ale predovšetkým s ohľadom na rodinu obžalovaného. Okresný súd mal aj v tomto prípade záujem na zachovaní tradičnej rodiny, a to predovšetkým v prospech dennej, osobnej prítomnosti obžalovaného s rodinou. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia by taktiež sťažilo aj prípadnú náhradu škody poškodeným, o úhradu ktorej obžalovaný prejavil záujem. Okresný súd zvýraznil okolnosti týkajúce sa samotného skutku, kde k tomu došlo po vzájomnom požívaní alkoholu obžalovaným, ako aj nebohým, kde na nenapraviteľnom následku prípadu mal výrazný podiel sám nebohý. Na margo návrhu obhajcu na mimoriadne zníženie trestu s odôvodnením, že trest prichádzajúci v úvahu je neprimerane prísny mal okresný súd za to, že na takýto postup neboli splnené zákonnom požadované podmienky.
Zároveň okresný súd aplikujúc ustanovenie § 61 ods. 5 písm. b) Tr. zák. uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
Napriek snahe okresného súdu výsledky dokazovania týkajúce sa náhrady škody predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomínané spoluzavinenie nebohého neboli dostatočným podkladom na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, preto okresný súd poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Odvolací súd pri úvahách o treste za spáchaný trestný čin obžalovanému P. G. sa plne stotožnil s úvahami okresného súdu, a to preto, že tieto sú zákonné a spravodlivé a zodpovedajú zákonným ustanoveniam podľa § 34 Tr. zák. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný P. G. s poškodeným F. U.Í.A. boli v priateľskom vzťahu, alkohol popíjali spoločne a práve poškodený ponúkol vedenie motorového vozidla obžalovanému P. G. „či si to nechce vyskúšať“. Výrazný podiel nebohého poškodeného na trestnom čine obžalovaného odvolací súd zistil v tom, že podľa znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo znalcov MUDr. X. E. a MUDr. L. G.T.Š., PhD. pásy nemala zapnuté žiadna osoba v motorovom vozidle, vrátane poškodeného. Na tele poškodeného nezistili znalci také stopy a poranenia, ktoré by mohli byť spôsobené bezpečnostným pásom, preto je pravdepodobné, že menovaný nemal v čase nehody zapnutý bezpečnostný pás. Tento záver nie je v rozpore s výpoveďami obžalovaného a svedka F. U.Í.A.. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo pomliaždenie mozgu pri zlomeninách kostí lebečnej klenby a spodiny. Poranenie hlavy, ktoré bolo najzávažnejšie a bolo aj príčinou úmrtia poškodenému bolo spôsobené po náraze vozidla do pevnej prekážky (plot a stĺp elektrického vedenia), pri ktorom došlo k prudkej decelerácii vozidla, vymršteniu tela poškodeného smerom dopredu, mierne doprava, čím došlo k nárazu čelovej časti hlavy do deformujúcej sa pravej hornej časti kabíny motorového vozidla.
Odvolací súd sa zaoberal aj úvahami, že orgánmi činnými v trestnom konaní, prokurátorom aj policajtmi nebolo zisťované, či k následku u poškodeného a to konkrétne k poraneniu hlavy, a v akom rozsahu by došlo, ak by tento mal zapnuté bezpečnostné pásy. Keďže bolo okresným súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného a skutok bol ustálený tak, ako to uviedol prokurátor v obžalobnom návrhu, pričom súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné, a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. odvolací súd nemohol zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu pre neúplnosť jeho skutkových zistení, pretože to nedovoľuje právna úprava. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením je povinná toto zariadenie použiť.
Vzhľadom na všetky konkrétne okolností prípadu odvolací súd sa stotožnil s úvahami okresného súdu a s uloženým výrokom o treste domáceho väzenia pri podrobení sa kontrole technickými prostriedkami, spolu s primeranými povinnosťami a doživotným trestom zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel. Trest domáceho väzenia je zakotvený ako trest samostatný, hneď za trestom odňatia slobody. Z jeho hierarchického postavenia hneď za trestom odňatia slobody možno usudzovať, že trest domáceho väzenia sa stal významnou alternatívou k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Ukladá sa najmä v prípadoch, ak s prihliadnutím na všetky okolností prípadu je nevyhnutné páchateľa postihnúť obmedzením slobody (nestačí len podmienečné odsúdenie alebo probačný dohľad), ale vzhľadom na vlastnosti, rodinné pomery, okolností prípadu postačuje podstatne menšia intenzita zásahov voči nemu ako pri výkone trestu odňatia slobody.
V ustanovení § 53 ods. 6 Tr. zák. je upravený spôsob premeny trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd podľa tohto ustanovenia premení trest na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak odsúdený neplní povinností uvedené v odseku 3,4,5 tohto ustanovenia.
Rozhodnutie okresného súdu je zákonné a spravodlivé, riadne odôvodnené, a preto odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.