Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (39)Rozsudok_7CoCsp-38-2020.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti žalovanej: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M., B. XXX/XX, o zaplatenie 100,39 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 28. mája 2020 sp. zn. 6Csp/61/2019-84, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 100,39 € s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 100,39 € od 30.4.2019 do zaplatenia, z dôvodu premlčania práva podľa § 103 Občianskeho zákonníka, zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 30.1.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebnom úvere a Zmluva o revolvingovom úvere, na základe podmienok zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ). V danom prípade si žalobca, na ktorého prešla žalovaná pohľadávka na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky z 29.4.2019 medzi postupcom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom ako postupníkom, zo Zmluvy o revolvingovom úvere, za podmienok uvedených v bode 76 - 79 zmluvy. Z predložených listinných dôkazov žalobcu vyplýva, že zo strany žalovanej bolo vykonané čerpanie finančných prostriedkov vo výške 620,64 €, výška plnenia predstavovala sumu 466,33 €, pričom rozdiel v poskytnutých finančných prostriedkoch formou revolvingového úveru, ktoré žalovaná nesplatila, predstavuje sumu 100,39 €. Podľa Zmluvy o revolvingovom úvere, dlžník sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splácať v splátkach k 20-temu dňu v mesiaci, pričom však v zmluve nebola dojednaná výška splátok, keďže tieto boli riešené v úverových podmienkach. Žalobca produkoval dôkazy o tom, že v dôsledku nesplácania úveru upozornil žalovanú listom zo dňa 4.3.2017 na možnosť zosplatnenia úveru. Keďže v konaní nebolo preukázané platné dojednanie splátok, veriteľ (postupník) nemohol účinne zosplatniť dlh postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V takom prípade nastala splatnosť dlhu v zmysle podmienok uvedených v § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže posledné čerpanie veriteľ zaznamenal ku dňu 21.12.2015, nárok bolo možné uplatniť na súde v zákonnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula dňa 21.2.2018. Konanie na súde začalo podaním žaloby dňa 18.11.2019, preto v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka na premlčanie práva neuplatnené na súde v trojročnej premlčacej dobe prihliadal a z tohto dôvodu nárok žalobcu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom k tomu, že žalovaná si nárok na náhradu trov neuplatnila, tieto jej nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že pokiaľ súd rozhodol rozsudkom v zmysle podmienok v § 297 CSP bez reálnej možnosti vyjadriť sa k otázke, ktorú súd vyhodnotil ako spornú, boli porušené jeho procesné práva, nakoľko sa domnieval, že skutkové tvrdenia sú nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci si uplatnil nárok zo Zmluvy o revolvingovom úvere ako rozdielu medzi čerpanými a zaplatenými peňažnými prostriedkami žalovanou vo výške 100,39 €. Je toho názoru, že pôvodný veriteľ si stanovil čas povinnosti pre vyplatenie dlhu dlžníkom a to zaslaním výzvy zo dňa 25.4.2017, keď žalovanú vyzval na splnenie dlhu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie na skutkové zistenia nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže k splatnosti pohľadávky došlo aplikáciou ust. § 563 Občianskeho zákonníka, a to na základe výzvy z 25.4.2017 zo strany pôvodného veriteľa. Až touto výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovanej. Premlčaciu lehotu nemožno teda počítať od momentu, kedy žalovaná naposledy čerpala prostriedky (21.12.2015), ale momentom, kedy vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, t.j. dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy. K začatiu plynutia premlčacej doby došlo najskôr dňa 26.4.2017, t.j. deň nasledujúci po vyhotovení výzvy, na základe čoho k premlčaniu práva v trojročnej premlčacej dobe dôjsť nemohlo. Pokiaľ súd zamietol žalobu z dôvodu premlčania práva, keď v dôsledku aplikácie § 54a Občianskeho zákonníka žiadal v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP konanie prerušiť z dôvodu, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov podaním návrhu na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8.3.2011 sp. zn. III. ÚS 348/06-42, ktorého závery o protiústavnosti predchádzajúceho ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov je možné aplikovať aj na výklad ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, na základe čoho nebolo dôvodné zo strany súdu na premlčanie práva prihliadať. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové rozhodnutie, prípadne žiadal, aby súd odvolacie konanie prerušil a podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa článku 125 ods. 1 Ústavy SR.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP ako správny potvrdil.
5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka považoval za premlčané právo žalobcu na plnenie uplatneného žalobou, a to v zmysle § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka v spojení s § 100 ods. 1 veta prvá a druhá Občianskeho zákonníka (citovaných v bodoch 18. až 21. odôvodnenia), je správny.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca podanou žalobou si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a nesplatenou sumou (620,64 € - 566,72 €) formou revolvingového úveru na základe Zmluvy o revolvingovom úvere z 30.1.2014. Z bodov 77 až 79 zmluvy o revolvingovom úvere a z ďalších dojednaní vyplýva, že po poskytnutí kreditného mesačného limitu bolo povinnosťou žalovanej uhradiť splátku k 20-temu dňu v mesiaci. Z prehľadu o čerpaní revolvingového úveru a jeho platení vyplýva, že k poslednému revolvingovému úveru došlo na základe platby kartou žalovanou dňa 29.9.2015, pričom dňa 21.12.2015 došlo k prevodu zrušeného programu „Peniaze na účet" z 5.6.2015 vo výške 53,11 €.
7. Pri plnení dohodnutom v splátkach platí, že každá splátka predstavuje samostatné plnenia a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka samostatne. Deň zročnosti jednotlivých splátok vyplýva z dohody strán o splátkach, ktorá je súčasťou zmluvy o pôžičke a od dohodou stanoveného dňa splatnosti jednotlivých splátok pôžičky začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o splnení pôžičky v splátkach umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba nezaplatenie tej splátky, ktorá sa stala zročnou.
8. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu bolo možné vyvodiť, že zročnosť jednotlivých neuhradených splátok revolvingového úveru nastávala vždy k 20-temu dňu v mesiaci z dôvodu predchádzajúceho obdobia čerpania revolvingu. V súlade s ustanovením § 103 veta prvá v spojení s § 101 a § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka začala od splatnosti jednotlivých úverových splátok (k 20-temu dňu v mesiaci) plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Vychádzajúc z prehľadu o platbách na revolvingu, ak došlo k poslednému poskytnutiu revolvingového úveru dňa 29.9.2015, resp. 21.12.2015 a ak žalobca uplatnil nárok žalobou podanou na súde až dňa 18.11.2019, je zrejmé, že došlo k premlčaniu práva žalobcu.
9. Za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že súd nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania v zmysle podmienok § 297 CSP, ak zároveň žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom mal za to, že skutkové tvrdenia sú nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Zo záveru súdu prvej inštancie vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy bol zamietnutý z dôvodu premlčania práva, pričom vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu uvádzaných v podanej žalobe a z listinných dôkazov, ktoré v súvislosti s podanou žalobou súdu aj predložil. Nemožno preto sa stotožniť s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie sa odchýlil od skutkových tvrdení, ako ich žalobca v písomnej žalobe uvádzal a nárok na plnenie vo vzťahu k žalovanej odôvodňoval. Žaloba bola zamietnutá súdom prvej inštancie výlučne na právnom posúdení veci vzhľadom na premlčanie práva, keď dospel k záveru, že v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení so zákonnými podmienkami, ako boli citované v bodoch 18. až 21., bolo dôvodné na premlčanie práva prihliadať (keďže k nemu došlo) a žalobu z tohto dôvodu zamietnuť.
10. Žalobca v odvolacom konaní žiadal odvolacie konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušiť s tým, aby odvolací súd podal návrh na začatie konania o nesúlade právnych predpisov - ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v spojení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016, ktorý dospel k záveru o protiústavnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., pričom aktuálne znenie ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka vykazuje zhodné znaky protiústavnosti, ktoré spočíva v jednostrannom zvýhodnení spotrebiteľa ako dlžníka tým, že inak nestranný súd je z úradnej povinnosti povinný prihliadať na premlčanie práva, na ktoré inak prihliada len na námietku dlžníka, pričom takáto ochrana jednej zo strán sporu je v rozpore s princípom nestrannosti súdu a teda aj s princípom právneho štátu.
11. Predmetný návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodov v ňom uvedených, považoval odvolací súd za nedôvodný. Je zrejmé, že ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka vstúpilo do účinnosti od 5.12.2018 na základe novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 343/2018 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Podľa znenia dôvodovej správy k zákonu č. 343/2018 Z.z., cieľom predkladaného materiálu je zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv a ich zabezpečenia. Úprava je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je potrebné totiž vychádzať z obsahu a znenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, keď pri skúmaní neústavnosti § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v rámci kritérií prejudicality bolo potrebné ustáliť, či všeobecný súd aplikuje normu, ktorá sa kryje s celým napadnutým ustanovením alebo len s jeho časťou, prípadne či v rozhodovaní súdu počas celého priebehu konania prichádza do úvahy aplikácia napadnutého ustanovenia ako celku. Pokiaľ všeobecné súdy posudzovali otázku premlčania, v rozhodovaní súdu počas celého priebehu konania prichádza do úvahy aplikácia napadnutého ustanovenia ako celku. Pokiaľ všeobecné súdy posudzovali otázku premlčania, ústavný súd nepreskúmaval návrh len v slovách „vrátane jeho premlčania", ale ako celok, t.j. aj po degorácii slov „vrátane jeho premlčania". Okrem vymedzenia „šírky" predmetu konania ústavný sud považoval za potrebné zaoberať sa aj preskúmavanou normou z hľadiska jej výkladu všeobecnými súdmi, najmä sa jednalo o problém posudzovania, či uvedená právna norma má hmotnoprávny alebo procesnoprávny charakter, vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení. Ústavne relevantnou časťou návrhu bolo posúdenie aj otázky temporality, pretože norma bola formovaná procesne, ale
lokalizovaná v špeciálnej norme na ochranu spotrebiteľa, teda ani na pôdoryse Občianskeho zákonníka, ani na pôdoryse Civilného sporového poriadku a súd nebol označený ako súd, ale ako podmnožina orgánov rozhodujúcich o nárokoch. K zovšeobecneniu dôvodov, ktoré viedli ústavný súd k vydaniu nálezu o nesúlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, sú uvedené v bode 50. odôvodnenia nálezu. Vychádzajúc zo záverov nálezu je možné konštatovať, že dôvodom vyhlásenia neústavnosti § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR neboli skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na prerušenie konania, t.j. že súd „ex lege" prihliadal na premlčanie práva, ale boli to dôvody, ktoré sú v náleze uvádzané a pre ktoré bol vyhlásený nesúlad tohto právneho predpisu s Ústavou SR, dôsledkom čoho bolo prijatie novely Občianskeho zákonníka v novo koncipovanom ustanovení § 54a na základe zákona č. 343/2008 Z.z. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že neboli dané podmienky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, na základe čoho návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)