Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-42-2020.pdf
PDF · 77.11 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. I., T. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: matky - W. I., T. X.X.XXXX, H. R. XXB, R. Z. B. - N. U., T. X.X.XXXX, H. I. XX, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec sa zaväzuje s účinnosťou od 4.8.2020 prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 4.8.2020 do 30.9.2020 v sume 90,- eur sa otec zaväzuje uhradiť v lehote do konca novembra 2020 k rukám matky.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý prvý nepárny kalendárny týždeň v mesiaci od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že si maloletého prevezme v mieste bydliska matky, kde ho po skončení stretnutia odovzdá.
II. Konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.8.2020, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, nakoľko s otcom nežijú v spoločnej domácnosti. Spoločne s podaním návrhu vo veci samej, podala tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení totožnom s petitom návrhu vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zobrala podaním doručeným súdu dňa 17.8.2020 späť. V zmysle ustanovenia § 29 ods. 1 CMP súd konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil (výrok II.), keď nevidel dôvod v konaní pokračovať, z dôvodu uzatvorenia rodičovskej dohody vo veci samej, z ktorého dôvodu nemôže byť ani daný vážny dôvod nesúhlasu so zastavením konania o nariadenie neodkladného opatrenia u žiadneho z účastníkov.
2. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 30.9.2020, keď rozhodoval v neprítomnosti procesného opatrovníka maloletého, ktorý nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Ešte pred otvorením pojednávania dospeli rodičia k rodičovskej dohode, ktorú súd po vykonaní dokazovania oboznámením s listinnými dôkazmi a výsluchom rodičov schválil, keď má za to, že rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je v záujme maloletého dieťaťa a má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu vo veci aj s poukazom na potrebu zachovania čo najlepších vzťahov a konštruktívnej komunikácie medzi rodičmi.
3. V rodičovskej dohode sa rodičia dohodli na zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa i dosiaľ nachádzal, čo je súladné so záujmom maloletého. Výživné na maloletého bolo určené dohodou odo dňa podania návrhu, a to v sume 100,- eur mesačne. Maloletý mal v čase podania návrhu dva roky a 4 mesiace, matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Z výsluchu matky vyplýva, že je zdravý a má iba bežné výdavky zodpovedajúce jeho veku. Obdobne matka je zdravá, pričom má mesačný príjem aktuálne 295,- eur v podobe rodičovského príspevku a prídavku na maloletého. Žije v byte patriacom rodine, a to v spoločnej domácnosti s maloletým a jej rodičmi. Na domácnosť momentálne neprispieva, skôr rodičia pomáhajú jej. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Za mesiac september 2020 jej otec prispel na maloletého sumou 100,- eur mesačne. Z výsluchu otca vyplýva, že má priemerný mesačný príjem pohyblivý podľa množstva nočných zmien, okolo 780,- eur v čistom. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že hrubý vymeriavací základ otca za mesiac júl 2020 bol vo výške 771,- eur. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Žije sám v rodinnom dome, patriacom jeho rodine, kde hradí výdavky na bývanie priemerne 100,- eur mesačne. Sám nehnuteľnosti nevlastní. Vlastní tri automobily v súhrnnej hodnote do 1.500,- eur (rok výroby 1998 až 2000). Dohodnuté výživné súd považuje za primerané potrebám maloletého, ktorý má iba bežné výdavky zodpovedajúce jeho veku. Rodičia sa dohodli aj na úprave styku otca s maloletým ako aj na úhrade nedoplatku otca na zročnom výživnom. Vzhľadom na dosiahnutie rodičovskej dohody vo všetkých položkách úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, súd túto schválil, keď ako už bolo vyššie uvedené, rodičovskú dohodu považuje za najoptimálnejšie riešenie v záujme maloletého dieťaťa po rozpade pôvodnej rodiny.
4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine („ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2005-36> Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP.
Poučenie:
Proti výroku II. a III. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I. až III. môže podať procesný opatrovník odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Odvolanie podané rodičmi by však nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.