Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-17-2023.pdf
PDF · 96.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
- 5 -
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.XX.XX.XXXX, XXX/XXX, XXX XX C. D., práv. zast.: Ing. JUDr. Janka Kantíková, Š. Moyzesa 11, 034 01 Ružomberok, IČO: 42219787, proti žalovanej: E. F., nar.XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, XXX XX H., práv. zast.: JUDr. Zuzana Baloghová, Mostová 33, 034 01 Ružomberok, IČO: 42221340, v konaní o zaplatenie 4.200,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
- 5 -
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré jej je žalobkyňa povinná zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
- 5 -
1. Žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 27.06.2023 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 4.200,- eur titulom náhrady nákladov spojených s užívaním časti nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX postavené na pozemku C-KN parcelné číslo 2482, pozemku C-KN parcelné číslo 2483 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, pozemku C-KN parcelné číslo 2484 záhrada o výmere 381 m2, zapísané na LV číslo XXXX, a to za obdobie od mesiaca október 2021 do september 2022. Žalobkyňa nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluva a Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorej vklad bol povolený dňa 30. 09. 2021 pod číslom V2521/2021. Odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou žalovaná užívala celé jedno poschodie rodinného domu súpisné číslo XXXX, čo predstavuje výmeru cca 110 m2, a to bez jej súhlasu, neoprávnene, bez akéhokoľvek užívacieho, nájomného alebo iného právneho titulu. Žalobkyňa taktiež nevstúpila ani do právneho postavenia
prenajímateľa v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dňa 22. 3. 2022 žalobkyňa zaslala žalovanej výzvu na vypratanie nehnuteľnosti a na úhradu finančných prostriedkov vo výške 2.100,- eur, a to za mesiac október 2021 až marec 2022, po 350,- eur mesačne. Žalovaná výzvu prevzala dňa 24.03.2022, na predmetnú výzvu nereagovala a nehnuteľnosť užívala naďalej bez akéhokoľvek užívacieho, nájomného alebo iného právneho titulu, až do konca marca 2023. V mesiaci september 2022 došlo k rokovaniam medzi právnou zástupkyňou žalobkyne a právnou zástupkyňou žalovanej, výsledkom čoho bola dohoda o výške a spôsobe uhrádzania nájomného za užívanie časti nehnuteľnosti a nákladov spojených s užívaním časti predmetných nehnuteľností. Zároveň sa sporové strany dohodli na uhrádzaní nájomného a nákladov spojených s užívaním časti nehnuteľnosti, počnúc mesiacom október 2022 vo výške 450,- eur mesačne. Náklady spojené s užívaním časti nehnuteľnosti začala teda žalovaná uhrádzať žalobkyni až od mesiaca október 2022, kedy uhradila žalobkyni čiastku 435,- eur, za mesiace november 2022 až marec 2023 uhradila každý mesiac po 450,- eur. Dňom 03. 04. 2023 sa žalovaná odsťahovala z predmetnej nehnuteľnosti.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní 30Up/1123/2023 vydal dňa 06. 07. 2023 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. bola predmetná vec postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, a to dňa 11. 09. 2023.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe doručenom súdu 18. 12. 2023 (č.l.68-71 spisu) s uplatneným nárokom nesúhlasila a žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že pôvodnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností bola žalovaná s nebohým manželom I. F., tieto pred manželovou smrťou previedli darovacou zmluvou zo dňa 13.04.2010 na dcéru, C. C. s tým, že zmluvné strany sa súčasne dohodli, že darcovia sú oprávnení aj po podpise tejto zmluvy tak ako doposiaľ užívať nehnuteľnosti opísané v ustanovení článku II. tejto zmluvy s tým, že za výkon tohto práva nebude prináležať obdarovanej ani inému vlastníkovi daných nehnuteľností žiadna odplata. Dokonca aj v zmluve pre prípad zásahu do týchto práv darcov dohodnutá možnosť darcov od zmluvy odstúpiť. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že žalovaná mala právo dané nehnuteľnosti užívať a že nebola povinná za toto užívanie nehnuteľnosti uhrádzať žiadnu platbu. V dôsledku správania sa dcéry po prevode nehnuteľnosti, žalovaná podala na súd žalobu o vrátenie daru, konanie prebiehalo na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 7C/20/2016, skončilo zamietnutím žaloby. Už v priebehu tohto konania, ako aj v nasledujúcom období, dochádzalo k postupným prevodom nehnuteľností na dcéru obdarovanej, následne späť na obdarovanú, potom na žalobkyňu A. B. a momentálne je vlastníčkou nehnuteľností vnučka žalovanej, J. C.. Domnievajú sa, že hlavným motívom týchto prevodov bolo znemožniť žalovanej v ďalšom období odstúpiť od darovacej zmluvy, nakoľko pre to boli splnené podmienky, resp. sa domáhať vrátenia daru pre správanie sa jej dcéry ako obdarovanej v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práv v rozpore s dobrými mravmi nepožíva právnu ochranu, a práve za také považuje konanie žalobkyne. Ďalej poukázala na správy, ktoré právnej zástupkyni žalovanej posielala dcéra žalovanej, a z ktorých je zrejmé, že vystupovala ako vlastníčka nehnuteľností a žiadala odchod žalovanej z nehnuteľností, napriek tomu, že táto mala právo užívať nehnuteľnosti, ktoré darom previedla na dcéru. Žalovaná užívala nehnuteľnosti na základe dohody uvedenej v darovacej zmluve, o ktorom dojednaní žalobkyňa mala mať vedomosť. V zmysle dohody žalovaná nebola povinná uhrádzať za výkon tohto práva žiadnu odplatu ani obdarovanej ani inému vlastníkovi nehnuteľnosti. Taktiež nie je zrejmé, na základe čo sa domáha žalobkyňa platby práve 350 eur mesačne. Medzi stranami sporu neexistovala žiadna dohoda o úhrade a výške nájomného či inej platby. V nehnuteľnosti býva aj naďalej jej dcéra C. C.. Po tom, čo sa začalo z jej strany stupňovať správanie voči žalovanej a vyhrážky, že skončí na ulici, začala uhrádzať sumu 450 eur, aby mohla v dome ostať, pričom si hľadala podnájom.
4. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní zotrvala na písomne podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných. Poprela tvrdenia žalovanej strany, že zo strany žalobkyne malo dochádzať k atakom alebo vysťahovaniu žalovanej. Žalovaná do vypratania nehnuteľnosti užívala tieto nehnuteľnosti bez právneho titulu, z toho dôvodu sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Výška bezdôvodného obohatenia nemohla byť predmetom dohody, vychádzali z priemernej výšky nájomného za užívanie porovnateľných nehnuteľností s tým, že žalovaná užívala samostatne celé druhé nadzemné podlažie rodinného domu o výmere 110 m2 spolu so všetkými energiami. Suma 350,- eur za užívanie priestoru 110 m2 vrátane energií je práve podhodnotená na bežný nájom. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sa jedná o osobný záväzok, a to právo žalovanej užívať predmetnú nehnuteľnosť, tento mohol byť uzatvorený len medzi darcom a obdarovaným, nie je možné osobným záväzkom
zaväzovať ďalšie tretie osoby. Samotnou zmluvou, na ktorú sa odvoláva žalovaná strana nebolo zriadené vecné bremeno, išlo len o osobný záväzok medzi pôvodnou majiteľkou nehnuteľnosti a darcami. Zároveň v zmysle zmluvných dojednaní, žalovaná bola povinná znášať polovicu nákladov na užívanie nehnuteľnosti.
5. Žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na dôvodoch uvádzaných v písomnom vyjadrení. Poukázala na prevody nehnuteľností zo strany dcéry žalovanej, vnučky žalovanej ako aj samotnej žalovanej, ku ktorým dochádzalo opakovane najmä z dôvodu, aby znemožnili žalovanej domáhať sa vrátenia daru z dôvodu nedodržania záväzku obsiahnutého v zmluve a z dôvodu, že sa k žalovanej správala jej dcéra tak, že porušovala dobré mravy. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne o dohode týkajúcej sa výšky nájomného, žalovaná pokiaľ nechcela skončiť na ulici, nemala inú možnosť než začať uhrádzať nejakú sumu, nemala kam ísť, boli zimné mesiace, samotná právna zástupkyňa žalovanej poukázala na SMS korešpondenciu medzi ňou a dcérou pani žalovanej v zmysle ktorých sa dcéra žalovanej domáhala vydania kľúčov a vypratania nehnuteľnosti. Žalobou uplatnená čiastka 350,- eur mesačne za žalované obdobie nie je žiadnym spôsobom preukázaná čiastka, je svojvoľnou úvahou žalobkyne bez podloženia akýmkoľvek reálnym podkladom. Zároveň potvrdila, že z dôvodu obáv, aby žalovaná neostala na ulici, pristúpila k úhrade čiastok 435,- eur v mesiaci október 2022 a 450,- eur v mesiacoch november 2022 až marec 2023 a v apríli 2023 predmetné nehnuteľnosti vypratala.
6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: Žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pozemok registra C-KN parcelné číslo 2483, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2, pozemok registra C-KN parcelné číslo 2484, záhrada o výmere 381 m2, stavba rodinný dom so súpisným číslom XXXX na pozemku registra C-KN s parcelným číslom 2483, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123 m2 a na pozemku registra C-KN s parcelným číslom 2482, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, a to na základe Kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi predávajúcou a oprávnenou z vecného bremena C. C. (dcéra žalovanej) a žalobkyňou, ktorej vklad bol povolený dňom 30. 09. 2021. Zároveň podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona bol povolený vklad vecného bremena in rem spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania do katastra nehnuteľnosti k predmetným nehnuteľnostiam v prospech C. C. H. F. (č.l.9 spisu). Výzvou na vypratanie nehnuteľnosti a úhradu finančných prostriedkov vo výške 2.100,- eur zo dňa 17.03.2022 (č.l.10 spisu) doručovanou žalovanej (č.l.11 spisu), žalobkyňa vyzvala žalovanú na vypratanie nehnuteľnosti, keď tieto užíva neoprávnene, bez akéhokoľvek užívacieho, nájomného alebo iného právneho titulu. Zároveň vyzvala žalovanú na úhradu finančných prostriedkov spojených s užívaním nehnuteľností za mesiace október 2021 až marec 2022, po 350,- eur mesačne. Podľa potvrdenia o odovzdaní a prevzatí finančnej hotovosti (č.l.12 spisu) zo dňa 10. 10. 2022, prevzala právna zástupkyňa žalobkyne od žalovanej finančnú hotovosť vo výške 435,- eur ako nájomné a platba za energie spojené s užívaním nehnuteľnosti za mesiac október 2022, z titulu užívania druhého nadzemného podlažia v rodinnom dome súpisné č. XXXX. Podľa potvrdenia o odovzdaní a prevzatí finančnej hotovosti (č.l.14-18 spisu), právna zástupkyňa žalobkyne prevzala dňa 09.11.2022 finančnú hotovosť vo výške 450,- eur od žalovanej, dňa 02.12.2022 vo výške 450,- eur za mesiac december 2022, dňa 08.01.2023 sumu 450,- eur za mesiac január 2023, dňa 19.01.2023 sumu 450,- eur za mesiac február 2023 a dňa 10.02.2023 sumu 450,- eur za mesiac marec 2023. Podľa zmlúv týkajúcich sa prevodu nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX k. ú. H. od roku 2016 (č.l.97-141 spisu), po nadobudnutí vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti dcérou žalovanej na základe Zmluvy o prevode nehnuteľnosti (č.l.74-75 spisu) dochádzalo následne k postupným prevodom týchto nehnuteľností na dcéru obdarovanej J. C., následne späť na C. C., následne na žalobkyňu a opäť na vnučku žalovanej J. C.. Na základe Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 13.04.2010 sa výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č.XXXX k. ú. H. stala dcéra p. žalovanej C. C. H. F., pričom v čl. V. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že darcovia (žalovaná s tohto času už nebohým manželom I. F.) sú oprávnení aj po podpise tejto zmluvy tak ako doposiaľ užívať nehnuteľnosti opísané v čl. II. Zmluvy s tým, že za výkon tohto práva nebude prináležať obdarovanej a ani inému vlastníkovi daných nehnuteľností žiadna odplata. Zmluvné strany sa dohodli, že v budúcnosti budú pomerne znášať na úhradu nákladov spojených s užívaním daného rodinného domu. Záväzok umožniť darcom užívanie uvedených nehnuteľností je záväzkom osobným a podľa výslovne prejavenej vôle zmluvných strán sa nezriaďuje vo forme vecného bremena, aby v budúcnosti prípadne zriadené vecné bremeno nevytváralo prekážku možnosti uvedenou nehnuteľnosťou zabezpečiť úver čerpaný za účelom jej rekonštrukcie. V prípade porušenia tejto povinnosti zo strany obdarovanej alebo členov rodiny obdarovanej, alebo
v prípade akéhokoľvek zásahu do týchto práv darcov sú darcovia alebo ktorýkoľvek z nich oprávnení od tejto zmluvy odstúpiť. Následne sa darkyňa E. F. (v prebiehajúcom konaní žalovaná) domáhala v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/20/2016 určenia neplatnosti darovacej zmluvy a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to voči svojej dcére C. C. a vnučke J. C., pričom žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Ružomberok číslo konania 7C/20/2016-185 zo dňa 04.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16.11.2017. K zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu, že v prípade vyhovenia žalobe by žalobkyňou formulovaný žalobný petit nereflektoval na dedičské nároky z dôvodu, že darca I. F. zomrel dňa XX.XX.XXXX, vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech obdarovanej bol povolený 14.04.2010, teda ešte pred smrťou jedného z darcov I. F., ktorý nebol ako vlastník nehnuteľnosti so žalobkyňou v režime BSM zapísaný v čase svojej smrti. Nehnuteľnosti teda neboli predmetom dedičského konania po I. F..
7. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Bezdôvodné obohatenie je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov, ako aj tým, že sa za niekoho plnilo, hoci podľa práva mal plniť sám. Za majetkový prospech sa považuje získanie majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch, ide predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok obohateného rozmnoží, ako aj stav, že sa doterajší majetok obohateného nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Za majetkový prospech sa považuje aj prospech spočívajúci vo výkonoch bez právneho dôvodu (ktoré je možné finančne vyjadriť) realizovaných v prospech obohateného, ako aj v peniazoch vyjadriteľný akýkoľvek vzťah, ktorý je na prospech obohateného, ak sa tak stalo za podmienok uvedených v ustanoveniach § 451 ods. 2, resp. § 454 Občianskeho zákonníka. Za majetkový prospech sa považuje napr. aj užívanie veci iného, ak sa tak uskutočňuje bez právneho dôvodu. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí na naplnení znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy. Typickým príkladom bezdôvodného obohatenia je i bezdôvodné obohatenie získané tým, že osoba užíva určité priestory bez právneho dôvodu, na jej strane dochádza k majetkovému prospechu bez toho, aby na užívanie vynaložila finančné prostriedky.
9. V prejednávanej veci medzi stranami nie je sporné, že žalovaná v období mesiacov október 2021 až september 2022 užívala časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, a to celé prvé poschodie o výmere 110 m2 rodinného domu súpisné číslo XXXX zapísaného na LV č.XXXX k. ú. H., pričom v uvedenom období za užívanie predmetnej časti nehnuteľnosti neuhrádzala žiadne plnenia. V zmysle čl. V. Darovacej zmluvy zo dňa 13. 4. 2010, ktorej vklad bol povolený dňa 14. 4. 2010 sa zmluvné strany dohodli, že darcovia (žalovaná s tohto času už nebohým manželom I. F.) sú oprávnení aj po podpise tejto zmluvy tak ako doposiaľ užívať nehnuteľnosti opísané v čl. II. Zmluvy s tým, že za výkon tohto práva nebude prináležať obdarovanej (ich dcéra C. C.) a ani inému vlastníkovi daných nehnuteľností žiadna odplata. Zmluvné strany sa dohodli, že v budúcnosti budú pomerne znášať úhradu nákladov spojených s užívaním daného rodinného domu. Záväzok umožniť darcom užívanie uvedených nehnuteľností je záväzkom osobným a podľa výslovne prejavenej vôle zmluvných strán sa nezriaďuje vo forme vecného bremena, aby v budúcnosti prípadne zriadené vecné bremeno nevytváralo prekážku možnosti uvedenou nehnuteľnosťou zabezpečiť úver čerpaný za účelom jej rekonštrukcie. V prípade porušenia tejto povinnosti zo strany obdarovanej alebo členov Podľa názoru súdu ide o platné zmluvné dojednanie spočívajúce v práve obdarovaných užívať darovanú nehnuteľnosť bezodplatne, ktorý záväzok prechádza na budúcich vlastníkov danej nehnuteľnosti. Svojím charakterom, povahou toto dojednanie má znaky vecného bremena zriadeného in rem, ktoré je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena ale aj ďalších vlastníkov. Zmluvné strany však prejavili vôľu uzavrieť, aby sa toto obmedzenie nezapísalo do katastra nehnuteľností ako vecné bremeno, z dôvodov uvádzaných v samotnom texte zmluvy. Za realizáciu výkonu práva užívať časť nehnuteľnosti darkyňou, teda žalovanou, neprináleží obdarovanej ani inému
vlastníkovi nehnuteľnosti žiadna odplata. Vychádzajúc z vyššie citovaného zmluvného dojednania súd má za to, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenie nie je dôvodný, a preto súd žalobu zamietol.
10. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá bola vo veci úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
- 6 -
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.