Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-387-2019.pdf
PDF · 91.48 KB
No categories available
9Co/387/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: P. X., O.. XX. X. XXXX, V. X. M., G. XX, zastúpeného JUDr. Slávkou Stankovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 36, proti žalovanému: AGENTREAL, s.r.o., v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 2/A, IČO: 44 050 831, zastúpenému Mgr. Ivanom Centkom, bytom v Košiciach, Topásova 48, o zaplatenie 2.500 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 07. 05. 2019 č.k. 17C/132/2014-286 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 16. 04. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 724, § 728, § 729 ods. 1, § 730 ods. 1, 2, § 733, § 737, § 738, § 739 ods. 1, § 642, § 644, § 544 ods. 1, 2, § 545a, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1 - 3, ods. 5, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457, § 563, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení, ktorým bol zrušený skorší rozsudok súdu prvej inštancie vzal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 27. 04. 2011 uzavretá príkazná zmluva o zabezpečení práva kúpy nehnuteľnosti, na základe ktorej žalobca uhradil žalovanému zálohu v celkovej výške 5.000 eur. Nesporným sa v konaní stalo zistenie, že žalovaný uzavrel s vlastníkom pozemkov, ktoré ponúkol na predaj žalobcovi ZO OZ METALURG Zušľachťovne U.S.Steel Košice zmluvu o sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností dňa 01. 04. 2011.
3. Príkaznú zmluvu, uzavretú medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil ako absolútne neplatnú pre jej rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný totiž v čase jej uzavretia mal vedomosť o tom, že zmluvu o sprostredkovaní predaja rovnakej nehnuteľnosti uzavrel aj so spoločnosťou ZO OZ Metalurg Zušľachťovne U.S.Steel Košice, ktorá spoločnosť mala záujem predmetné nehnuteľnosti predať. Takéto konanie žalovaného je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi.
4. Súd prvej inštancie posúdil uzavretú príkaznú zmluvu ako absolútne neplatnú, preto pokiaľ sa žalobca v tomto konaní domáhal vrátenia sumy 2.500 eur, ktorú uhradil žalovanému týmto titulom, ide o nárok z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovanému tak vznikla povinnosť vydať žalobcovi získané bezdôvodné obohatenie, preto nárok žalobcu na zaplatenie 2.500 eur posúdil ako dôvodný.
5. Žalovaný vzniesol v konaní námietku premlčania voči nároku žalobcu.
6. Objektívna premlčacia lehota podľa názoru súdu prvej inštancie začala v danom prípade plynúť okamihom uzavretia absolútne neplatnej príkaznej zmluvy, t.j. dňa 27. 07. 2011. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 28. 02. 2014, stalo sa tak v rámci plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby. Dňom podania žaloby na súde dňa 28. 02. 2014 došlo k prerušeniu plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.
7. Subjektívna premlčacia doba podľa názoru súdu prvej inštancie začala plynúť momentom, kedy žalovaný na pojednávaní dňa 11. 11. 2014 predložil zmluvu o sprostredkovaní, uzavretú so spoločnosťou ZO OZ Metalurg Zušľachťovne U.S.Steel Košice dňa 01. 04. 2011, ktorá skutočnosť vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 11. 11. 2014. Až týmto momentom žalobca získal vedomosť o existencii tejto zmluvy, teda mohol po skutkovej a právnej stránke vyhodnotiť, že príkazná zmluva uzavretá medzi ním a žalovaným je pre konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, absolútne neplatnou. Tento deň je preto dňom začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná na súde dňa 28. 02. 2014, teda počas plynutia objektívnej premlčacej doby a zároveň pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá z dôvodu podania žaloby na súde dňa 28. 02. 2014 v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka ani nezačala plynúť.
8. Žalobca teda uplatnil svoj nárok včas a keďže súd po vykonanom odkazovaní vyhodnotil nárok ako dôvodný, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.500 eur spolu s úrokom z omeškania, ktorého výšku vyvodil z nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Lehota na zaplatenie začala plynúť 10 dní po obdržaní výzvy na vrátenie zálohy, t.j. dňa 16. 04. 2012, preto začiatok omeškania stanovil tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.
9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorý vyvodil z uzavretia zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti dňa 01. 04. 2011. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 16. 01. 2018 v bode 29 konštatoval, že v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je príkazná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu absolútne neplatná. Podľa názoru žalovaného, práve s týmto okamihom, teda dňom vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu - príkaznej zmluvy, treba spájať beh subjektívnej premlčacej doby, ktorá tým pádom uplynula pred podaním návrhu na zaplatenie dlžnej sumy.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne správny a zákonný v celom rozsahu. Súd po právnej stránke správne uzavrel, že rozhodujúcim subjektívnym momentom, kedy žalobca mohol zistiť okolností, z ktorých bolo možné vyvodiť neplatnosť právneho úkonu - príkaznej zmluvy, bol deň 11. 11. 2014, kedy žalovaný predložil na pojednávaní zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, uzavretú s tretím subjektom, kedy začala plynúť subjektívna premlčacia doba žalobcovi. Žalobou uplatnený nárok bol podaný včas.
12. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
14. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.sp. potvrdil.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. 09. 2020 o 10.30 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 23. 09. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
16. Žalovaný podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
17. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonaného dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
19. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
20. Súd prvej inštancie v odôvodnení odpovedá na všetky argumenty uvádzané žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
21. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného bolo spochybnenie názoru súdu prvej inštancie o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.
22. Správne súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu na zaplatenie 2.500 eur s prísl. voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia, získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
23. Odvolací súd považuje za správny názor súdu prvej inštancie, že príkazná zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 27. 04. 2011 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže jej obsah odporuje dobrým mravom. V danom zmluvnom vzťahu totiž žalovaný vystupoval ako právnická osoba, podnikateľ, vykonávajúci činnosť vyplývajúcu z obchodného registra, ktorou je aj sprostredkovanie predaja nehnuteľností, a to realitnú činnosť. Žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom napriek tomu, že ohľadom rovnakej nehnuteľnosti ešte predtým uzavrel zmluvu o sprostredkovaní predaja predmetnej nehnuteľnosti s treťou osobou, ktorá prejavila záujem predmetnú nehnuteľnosť predať. Takýto postup žalovaného je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 4 ods. 2 písm. c), ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z., keďže niet pochýb o tom, že hlavným dôvodom vstupu žalovaného do záväzkového vzťahu so žalobcom bolo zabezpečenie si nároku na odmenu od žalobcu, teda hospodárskeho záujmu na dosiahnutie provízie bez toho, že by záväzku žalobcu zo zmluvy zodpovedala akákoľvek povinnosť žalovaného z tejto zmluvy.
24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
25. Z hľadiska posúdenia začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Inak povedané, pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny okamih, kedy sa oprávnený dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva
na súde. Touto vedomosťou sa mieni znalosť takých skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu je potom rozhodujúci subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, na základe ktorého sa plnilo, je neplatný.
26. Správne súd prvej inštancie v danom prípade ustálil, že týmto momentom, rozhodujúcim pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, je získanie vedomosti žalobcu o tom, že žalovaný uzavrel zmluvu o sprostredkovaní predaja rovnakej nehnuteľnosti s treťou osobou dňa 01. 04. 2011, ktorú skutočnosť žalobca zistil na pojednávaní dňa 11. 11. 2014, keď žalovaný túto zmluvu súdu predložil. Žalobca tieto skutkové okolnosti nemohol zistiť skôr.
27. Súdom prvej inštancie prijatý právny názor o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je podložený výsledkami vykonaného dokazovania, je založený na správnom právnom posúdení veci a je v súlade s judikatúrou v tejto oblasti. Tento názor odvolací súd považuje za správny.
28. K odvolacím námietkam žalovaného, ktorý má za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až okamihom vyslovenia názoru odvolacieho súdu o absolútnej neplatnosti právneho úkonu v rozhodnutí zo dňa 16. 01. 2018 je potrebné uviesť, že v tom čase už subjektívna premlčacia doba neplynula z dôvodu, že žalobca predtým uplatnil právo žalobou na súde dňa 28. 02. 2014, ktorým momentom došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).