Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-107-2020.pdf
PDF · 80.75 KB
Case nature
Subarea
7Co/107/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobkyne: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXXX, právna zastúpená: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, proti žalovanému: M. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. D. G. XXXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO: 35675071, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 4C/32/2020-27 zo dňa 24. júna 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie prvoinštančného súdu m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd nariadil neodkladné zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo v prospech žalobkyne na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. G. D. G., rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele KN C č. 1214/4 , na parcele KN C č. 1214/3 o výmere 498 m2 - záhrada a parcele KN C č. 1214 o výmere 92 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v rozsahu pohľadávky vo výške 95 000 € aj s príslušenstvom žiadanej žalobkyňou voči žalovanému uplatnenej v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedenom pod sp. zn. 4C/32/2020 až do jej zaplatenia. Zánik nariadeného neodkladného opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnosti viazal na zánik zabezpečenej pohľadávky (podľa § 151md ods. 1 písm. a) OZ). Určil, že výrok rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 4C/229/2013 o náhrade trov konania vo veci samej sa bude vzťahovať aj na náhradu trov konania vo veci nariadenia neodkladného zabezpečovacieho opatrenia a že uznesenie o nariadení neodkladného zabezpečovacieho nadobudne vykonateľnosť doručením tohto uznesenia pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia. S poukazom na platnú právnu úpravu zriadil záložné právo podľa § 343 ods. 1 CSP v rozsahu pohľadávky uplatnenej vo veci samej s tým, že rozsah uplatnenej pohľadávky vyplýva z podanej žaloby. Za splnenú považoval dôvodnú obavu žalobkyne, že jej žalovaný vyporiadací podiel zo spoločných nehnuteľností nevyplatí, prípadne môže uskutočniť úkony, ktoré žalobkyni znemožnia v budúcnosti domáhať sa uspokojenia jej pohľadávky. Konanie vo veci samej začalo podaním žaloby žalobkyne, v ktorej žiada, aby súd rodinný dom súpisné číslo 2042 postavený na parcele KN C č. 1214/4 a pozemky - parcela KN C č. 1214/3 o výmere 498 m2 záhrada a parcela KN C č. 1214/4 o výmere 92 m2 zastavaná plocha a nádvorie, všetky nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX v okrese T. v obci G. D. G., v katastrálnom území G. D. G. v hodnote 160.000 € určil do výlučného vlastníctva žalovaného, zostatok spotrebného úveru vo S. N. vrátane úrokov a príslušenstva v sume 8.000 € do výlučného vlastníctva žalobkyne a uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni vyporiadavací podiel v sume 95.000 € do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 8Pc/8/2018-23 zo dňa 19.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 10CoP/50/2019 zo dňa 21.11.2019 bolo manželstvo
žalobkyne a žalovaného právoplatne rozvedené XX.XX.XXXX. Z LV č. XXXX, k.ú. G. D. G. vyhotoveného ku dňu 24.06.2020 vyplýva, že žalobkyňa spolu so žalovaným ku dňu podania žaloby a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vlastnia nehnuteľnosti v podiele 1/1 zapísané na LV č. XXXX, k.ú. G. D. G., rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele KN C č. 1214/4 , na parcele KN C č. 1214/3 o výmere 498 m2 - záhrada a parcele KN C č. 1214 o výmere 92 m2 - zastavaná plocha a nádvorie. Podľa tvrdení žalobkyne návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola nútená podať z dôvodu, že žalovaný neakceptuje jej nárok na vyplatenie vyporiadavacieho podielu z nehnuteľností spoločne nadobudnutých počas manželstva, správa sa k nej hrubo, agresívne a vyhráža sa jej, že zo spoločného majetku nikdy neuvidí ani len euro. Od marca 2018 nežije so žalovaným v spoločnej domácnosti, čo súd považoval za zrejmé z lustrácie v registri obyvateľov ako i z podania právneho zástupcu žalobkyne doručeného súdu dňa 10.06.2020. Žalobkyňa uviedla, spoločné nehnuteľnosti užíva neobmedzene žalovaný so svojou súčasnou partnerkou. Žalobkyňa naďalej spláca spotrebný úver, ktorý poskytla S. N. žalobkyni a žalovanému ako spoludlžníkom, žalovaný tento úver nespláca. Okrem ustanovenia § 343 ods. 1 CSP o možnosti zriadiť záložné právo, súd skúmal aj hmotnoprávne podmienky pre zriadenie záložného práva podľa ustanovení OZ podľa § 151 a nasl., považoval za splnené hmotnoprávne podmienky, žalovaný je spolu so žalobkyňou vlastníkom nehnuteľností v podiele 1/1, pohľadávka žalobkyne smeruje proti žalovanému spoluvlastníkovi, je peňažným nárokom podľa § 151b ods. 1 OZ. Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP, umožňuje súdu, aby rozhodnutím súdu zriadil záložné právo, pričom podľa § 151mb OZ záložné právo sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné príslušenstvo.
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že vo vyjadrení, ktoré zaslal bývalej manželke navrhol BSM vyporiadať predaním spoločného majetku a prerozdelením zisku, aby si každý z bývalých manželov mohol vyplatiť svoje podlžnosti a na tomto návrhu stále trvá. Obava manželky, že by jej nevyplatil podiel z nehnuteľnosti, je neopodstatnená. Tvrdenia bývalej manželky sa nezakladajú na pravde, nikdy jej nebránil vstúpiť do spoločnej nehnuteľnosti a nikdy som jej nepovedal, že nič z majetku neuvidí, práve naopak od začiatku chcel spoločne nadobudnutý majetok odpredať a zisk z neho si prerozdeliť. Súd neprihliadal na skutočnosť, že zo zákona majú manželia možnosť vyporiadať BSM do troch rokov od zániku manželstva. Aj keď manželstvo bolo rozvedené, BSM stále trvá až do jeho vyporiadania a teda jeden bez druhého nemôžu s predmetom BSM nakladať. Na vydanie neodkladného opatrenia nevzhliadol naliehavý právny záujem daný § 137 písm. b) CSP. Žiadal uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť, zároveň s vyjadrením nesúhlasu s výrokom uznesenia prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov prvostupňového konania.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil a návrh na nariadenie neodkladného zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
4. Za podstatné v tejto súvislosti odvolací súd považoval, že v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. V štádiu nariaďovania zabezpečovacieho opatrenia, žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila jednak, že veci, ku ktorým žiadala záložné právo zriadiť - nehnuteľnosti, sú výlučným vlastníctvom žalovaného, že žalovaný je jej dlžníkom ako veriteľky a že táto ako veriteľka disponuje peňažnou pohľadávkou vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi. Zo skutočností, tak ako vyplývajú z obsahu spisu, je nepochybné, že žalobkyňa podala vo vzťahu k žalovanému návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobu, ktorou navrhla na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva žalovaného prikázať rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele KN C č. 1214/4 a pozemky - parcela KN C č. 1214/3 o výmere 498 m2 záhrada a parcela KN C č. 1214/4 o výmere 92 m2 zastavaná plocha a nádvorie, všetky nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX v okrese T. v obci G. D. G., v katastrálnom území G. D. G. v hodnote 160 000 €, zostatok spotrebného úveru vo S. N., V. vrátane úrokov a príslušenstva v sume 8.000 € prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalovanému uložiť zaplatiť žalobkyni vyporiadací podiel v sume 95.000 €, do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
6. Z uvedeného možno jednoznačne vyvodiť, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobkyňa domáha neodkladné zabezpečovacie opatrenie nariadiť a zriadiť záložné právo, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v podiele 1/1, čo znamená, že žalobkyňa neodkladným zabezpečovacím opatrením žiadala zriadiť záložné právo i k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve. Na druhej strane ani podaným návrhom, resp. žalobou nepreukázala, že je veriteľom žalovaného a že žalovaný je jej dlžníkom. V rámci vyporiadania BSM súd nie je viazaný žalobou a žalobným návrhom žalobcu. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže v konečnom dôsledku dôjsť i iným spôsobom, akým je navrhované zo strany žalobkyne (napríklad prikázanie veci do vlastníctva žalobkyni, eventuálne prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva strán sporu). Takisto nie je známa výška vyporiadacieho podielu, nakoľko nie je jednoznačne ustálená ani hodnota nehnuteľnosti a zostatok úveru vo S., V. 7. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že postup prvoinštančného súdu, ktorým návrhu na nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobkyne vyhovel, je nielen predčasný, ale i odporujúci ustanoveniu § 343 ods. 1 CSP. Zriadenie záložného práva sa totiž týka nehnuteľnosti nielen patriacich žalovanému, ale i žalobkyni. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že je veriteľom žalovaného ako dlžníka (že má proti nemu peňažnú pohľadávku), vymoženie ktorej môže byť v exekúcii ohrozené. Ako odvolací súd uviedol vyššie, doposiaľ nie je známy spôsob rozhodnutia súdu o žalobe o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán, a teda nie je naplnený predpoklad vyplývajúci z ustanovení § 343 ods. 1 a nasl. CSP.
8. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o týchto rozhodne prvoinštančný súd podľa výsledku konania v rozhodnutí vo veci samej.
9. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)