Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-255-2018.pdf
PDF · 121.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/255/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, vo veci sporových strán žalobcu: LUDAN s.r.o., IČO: 45 389 373, so sídlom Svätoplukova 845/5, Slovenský Grob, proti žalovanej: N. X., A.. XX.X.XXXX, W. S. X, W., právne zastúpená Advokátska kancelária Zahradnikova.SK s.r.o., IČO: 50 187 309, Štefanovičova 12, Bratislava, o zaplatenie 30 461,74 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 5.4.2018, č.k. 19C/7/2017-166, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol žalobu právneho predchodcu žalobcu (U. X., A.. XX.X.XXXX, W. F. W. XXX, T. W., Č.Á. H.) o zaplatenie sumy 30 461,74 eur s príslušenstvom spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10 000 eur od 3.2.2015 do zaplatenia, zo sumy 7 500 eur od 31.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 8 000 eur od 29.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 863,55 eur od 25.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 863,55 eur od 5.8.2015 do zaplatenia, zo sumy 814,18 eur od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 422,56 eur od 21.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 315, 27 eur od 14.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 332,70 eur od 12.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 406,72 eur od 12.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 443,73 eur od 12.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 499,48 eur od 23.5.2015 do zaplatenia a s použitím ust. § 255 ods.1, § 2625 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) priznal žalovanej náhradu trov konania v plnej výške 100%.
2. V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 5.2.2020 pôvodný žalobca (odvolávajúc sa na Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 5.2.2019 uzavretú so spol. LUDAN s.r.o., IČO: 45 389 373, so sídlom Svätoplukova 845/5, Slovenský Grob a súhlas tejto spoločnosti), navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.8.2020, č.k. 7Co/255/2018-242 návrhu pôvodného žalobcu podľa § 80 ods.1,2,3 C.s.p. vyhovel a pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil U. X.O., A.. XX.X.XXXX, W. F. W. XXX, T. W., Č. H. a na jeho miesto vstúpil LUDAN s.r.o., IČO: 45 389 373, so sídlom Svätoplukova 845/5, Slovenský Grob. Odvolací súd na základe uvedeného v ďalšom obsahu odôvodnenia rozhodnutia používa len termín žalobca s nerozlišovaním, či sa jedná o pôvodného žalobcu, resp. žalobcu, ktorý vstúpil do konania na jeho miesto na základe označeného uznesenia odvolacieho súdu.
3. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 657, § 559 ods.2, § 563, § 451 ods.1,2, § 454, § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník„) a vecne tým, že žalobca ako prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia, podľa ktorých mal so žalovanou
v období od 2.2.2015 do 22.5.2015 uzavrieť zmluvy o pôžičke v celkovej výške požičanej sumy 30 461,74 eur, ktorých predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov za účelom kúpy bytu na S. X v Bratislave a jeho následnú rekonštrukciu tak, že žalovanej poskytol: a/ dňa 2.2.2015 sumu vo výške 10 000 eur na kúpu bytu prevodom z účtu, b/ dňa 30.7.2015 sumu vo výške 7 500 eur na rekonštrukciu bytu v hotovosti, c/ dňa 28.8.2015 sumu vo výške 8 000 eur v hotovosti na rekonštrukciu bytu , d/ dňa 24.7.2015 sumu vo výške 23 334,- Kč / 863,55 eur na vybavenie bytu (KERASERVIS - sanita, obklady do kúpeľne) prevodom z účtu, e/ dňa 4.8.2015 sumu vo výške 23 334,- Kč / 863,55 eur na vybavenie bytu (KERASERVIS - sanita, obklady do kúpeľne) prevodom z účtu, e/ dňa 30.4.2015 sumu vo výške 22 000,- Kč / 814,18 eur v hotovosti na projektovú dokumentáciu bytu, f/ dňa 20.7.2015 sumu vo výške 11 418,- Kč / 422,56 eur prevodom z účtu na kúpu drezu a batérie, g/ dňa 13.5.2015 sumu vo výške 8 519,- Kč / 315,27 eur na kúpu varnej dosky (SIEMENS ET 675FN17E) prevodom z účtu, h/ dňa 11.5.2015 sumu vo výške 8.990 Kč / 332,70 eur na kúpu vstavanej pračky (WHIRLPOOL AWOC 0714) prevodom z účtu, i/ dňa 11.5.2015 sumu vo výške 10 990,- Kč / 406,72 eur na kúpu chladničky (BOSCH KIV 34X20) prevodom z účtu, j/ dňa 11.5.2015 sumu vo výške 11 990,- Kč/443,73 eur na kúpu vstavanej umývačky riadu (SIEMENS SN65M037EU) prevodom z účtu a k/ dňa 22.5.2015 sumu vo výške 13 495,- Kč / 499,48 eur na kúpu vstavaného sporáku (SIEMENS HB36GB560) v hotovosti.
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní - výsluchu sporových strán, výsluchu svedka D. C. a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi (pokusom o mimosúdne urovnanie veci, fotokópiou výpisov z účtu žalobcu, potvrdením objednávky zo 7.5.2015, účtovnými dokladmi - dodacími listami a faktúrami, čestným prehlásením P.. H. P., fotokópiou čestného prehlásenia G.. Y.. U. W., e-mailovou komunikáciou medzi sporovými stranami) a vyhodnotení zisteného skutkového stavu (podrobne uvedeného v ods. 4 - 17 napadnutého rozhodnutia ) v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ním tvrdená pôžička, resp. pôžičky v rôznych sumách za obdobie od 3.2.2015 do 23.5.2015 boli žalobcom poskytnuté žalovanej. Žalobca opieral svoj nárok o ústnu dohodu o pôžičke, ktorá mala byť uzavretá medzi sporovými stranami, okrem tohto tvrdenia neprodukoval žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce, že skutočne v období od 3.2.2015 do 23.5.2015 odovzdal žalovanej titulom pôžičky hotovosť spolu v sume 30 461,74 eur. Poukazujúc na zmysel dôkazného bremena a jeho rozsah zdôraznil, že v prípade sporu o zaplatenie dlhu z pôžičky má žalobca (veriteľ) dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu o pôžičke a že na jej základe mu reálne poskytol finančné plnenie, ktoré sa dlžník zaviazal v dohodnutej dobe vrátiť. V danom prípade žalobca označil a predložil na preukázanie svojho tvrdenia dôkaz predloženými výpismi z účtu žalobcu a faktúry o úhradách, ktoré nepreukazujú existenciu vzťahu pôžičky alebo iného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, z ktorého by vyplývala žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi akúkoľvek sumu. Pokiaľ ide o sumu 10 000 eur (poukázanej na účet žalovanej od H. P., ktorý takto vrátil žalobcovi časť ním poskytnutej pôžičky) žalobca nepreukázal, že šlo o pôžičku poskytnutú žalovanej a aj keď jej prípadná výška by nebola sporná, spornou zostáva skutočnosť, že sa nedohodli na tom, ako jej predmetnú sumu dodá, kedy ju žalovaná a akým spôsobom žalobcovi má vrátiť. Pokiaľ ide o elektrospotrebiče a vybavenie kuchyne súvisiace s rekonštrukciou bytu, tieto žalobca zakúpil na základe vlastnej objednávky a tento tovar aj prevzal a zaplatil, pričom pri jeho nadobudnutí vystupoval ako podnikateľ - živnostník a až následne takto zakúpené veci žalovanej fakticky daroval, keďže v čase ich zabudovania do bytu žalovanej už neboli partnermi. Výpismi z bankového účtu o poukázaní finančných prostriedkov na účet dodávateľov tovarov, materiálu na rekonštrukciu bytu žalovanej žalobca nepreukázal odovzdanie „požičaných súm“ žalovanej, pričom aj žalovaná sa v konaní tomuto bránila tvrdiac, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzavrela (ani písomnú, ani ústnu) a že si žiadnu finančnú čiastku od žalobcu nepožičala. S poukazom na zistené skutočnosti súd prvej inštancie návrh, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia z titulu poskytnutých pôžičiek ako nedôvodný zamietol.
5. Žalobca v prebiehajúcom konaní žiadal o vydanie rozhodnutia, ktorým by zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 30 461,74 eur a v prípade vyhodnotenia , že zmluva o pôžičke so žalovanou nebola uzatvorená platne a medzi nimi neexistoval zmluvný vzťah mal za to, že zo strany žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu a žalovanej vznikla povinnosť vydať mu bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie uviedol, že podstatný rozdiel v skutkových tvrdeniach v danej veci bol v tom, že žalobca sa domáhal prvotne plnenia zo zmluvného nároku - zaplatenia pôžičky, pričom v tomto smere aj súd vykonal žalobcom navrhnuté dôkazy. V konaní neprodukoval dôkazy, na základe ktorých by zo strany žalovanej malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a prečo by plnil bez právneho dôvodu, teda že ak nejde o pôžičku, ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca tak v danom prípade neurobil, dokazovanie bolo vedené na preukázanie ním tvrdených skutočností, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke, čo žalobca v konaní nepreukázal, aj keď finančné prostriedky, ktoré žalobca investoval do kúpy bytu žalovanej, do jeho prerábky a nákupu zariadení zostali reálne súčasťou tohto bytu. Súd prvej inštancie nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca mal dôvod investovať do spoločného bývania so žalovanou, aj keď nešlo medzi nimi o žiadny zmluvný vzťah, z jeho strany to bola investícia do spoločnej budúcnosti so žalovanou, a preto aj spôsob, akým so svojimi finančnými prostriedkami nakladal sa nejavia súdu ako plnenie bez právneho dôvodu, ale ako plnenie na spoločné bývanie, ktoré žalobca nespochybnil a k nenaplneniu ich spoločného vzťahu došlo zo strany žalobcu bez toho, aby to nejakým spôsobom mohla žalovaná ovplyvniť. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodné obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prijatia daru vo forme dodaného tovaru a finančnej pomoci pri kúpe bytu, ako aj činnosti týkajúcej sa rekonštrukcie, pričom z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že iniciatíva, výber dodávateľov, posudzovanie cien pri objednávkach bola jednoznačne v rukách žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že vec nie je možné posúdiť ani ako bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej a aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc ho ust. § 365 ods. 1 písm. d/,f/, h/ C.s.p.. Konštatoval, že v konaní produkoval dôkazy preukazujúce, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanej poskytol pôžičku v čiastkových sumách v období od 2. 2. 2015 do 28. 8. 2015 ( výpismi za bankových účtov doložených do spisu, ktorých poskytnutie žalovaná nerozporovala), že žalovaná potvrdila prevzatie finančných prostriedkov vo výške 8 000 eur ako doplatku pre pána Brečka a taktiež prevzatie celej sumy vo výške 15 000 eur. V priebehu pojednávania zo dňa 14. 12. 2017 uviedla, že celá suma za rekonštrukciu bola 15 500 eur, ktorú na začiatku žalobca dojednal, že zálohu zaplatil on a potom priniesol doplatok z vlastnej iniciatívy, že v novembri 2015 (t.j. niekoľko mesiacov po rozchode) prevzala od žalobcu spotrebiče ním zakúpené. Z dokazovania ďalej vyplynulo prevzatie prvej čiastkovej pôžičky žalovanou vo výške 10 000 eur (výpis z účtu a čestné vyhlásenie p. P.), že žalobca dňa 30. 4. 2015 zaplatil 22 000 Kč F.. W. za projekty interiéru bytu žalovanej a i existencia zmluvného vzťahu o pôžičke medzi stranami (výpoveď p. C.). V danom prípade došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky a aj k zhode vôle s prejavom, a tak môže byť objektívne naplnený predpoklad definovaný v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ ďalej uviedol, že v žalobnom návrhu, ako aj nadväzných podaniach apeloval na súd, že ak by vyhodnotil, že žalobca dostatočne nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu o pôžičke má za to, že ani žalovaná žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala existenciu darovacej zmluvy na ktorú sa celé konanie odvolávala a zo strany žalobcu by v takom prípade bolo žalovanej plnené bez právneho dôvodu. Poukazujúc na nález Ústavného súdu SR zo dňa 3. 10. 2012, sp.zn. I. ÚS 122/2012 zdôraznil, že nie je porušením zásady ne ultra petitum, ak súd prizná žalobcovi žalovaný nárok za situácie, ak súd na skutkový stav tvrdený žalobcom aplikuje iné ustanovenie právneho predpisu či inak vec právne posúdi ako žalobca v podanej žalobe. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia. Názor súdu prvej inštancie o plnení na spoločnú budúcnosť a na spoločné bývanie mesiac po kontroverznom rozchode vo výške 8 000 eur a zariadením bytu spotrebičmi, nie je skutkovo v súlade s dátumom definitívneho rozchodu medzi žalobcom a žalovanou ku dňu 31.7.2015. Je nelogické a absurdné, aby žalobca mesiac po ťažkom rozchode žalovanú obdarovával údajnými finančnými darmi a investoval finančné prostriedky do bytu v osobnom vlastníctve žalovanej bez právneho titulu, z ktorého by vyplývalo, že sa mu uvedená suma vráti. Poukazujúc na prekrúcanie predloženej SMS komunikácie medzi stranami (SMS správa zo dňa 8.3.2015) žalovaná v konaní nepreukázala tvrdenia, že zmluvný vzťah o pôžičke medzi stranami je vlastne darom. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.5.2012,sp.zn. 23 Cdo 1366/2010, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25 Cdo 246/2001, čl. 2 ods.2 C.s.p. zdôraznil, že jedným zo
skutkových znakov bezdôvodného obohatenia je získanie majetkového prospechu, pre ktorého získanie chýbal na jeho strane právny dôvod. Právnym dôvodom k plneniu môže byť zmluva, povinnosť zo zákona a pod., nie samotná pohnútka (motivácia) plnenia, aj keď navonok prejavená, s ktorou zákon nespojuje žiadne dôsledky. Z vyššie uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobe vyhovel.
7. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Poukazujúc na predpoklady pre vznik záväzkového vzťahu z pôžičky uvedené v § 657 Občianskeho zákonníka uviedla, že výpisy z účtov žalobcu nie sú dôkazom o existencii záväzkového vzťahu pôžičky medzi stranami. Žalobca ako nositeľ dôkazného bremena bol v konaní povinný preukázať existenciu záväzkového vzťahu medzi ním a žalovanou, čo sa mu nepodarilo. Žalovaná bola povinná poprieť skutkové tvrdenia o existencii pôžičky a uviesť vlastné skutkové tvrdenia o skutkových okolnostiach, čo urobila a aj ich podložila elektronickou komunikáciou napísanou žalobcom , a teda účinne poprela skutkové tvrdenia žalobcu o existencii pôžičky. Žalobca v konaní výslovne potvrdil svoju iniciatívu spočívajúcu v poskytnutí finančných prostriedkov a žalovaná iniciatívu v zabezpečení rekonštrukcie bytu chápala ako investíciu do spoločnej budúcnosti, teda ako dar. Žalobca aj po rozchode písomne opakovane potvrdil, že od nej nepožaduje vrátenie žiadnych finančných prostriedkov. V konaní vypočutí svedkovia nepotvrdili existenciu pôžičky, keďže ani jedna z týchto osôb nevyhlásila, že by bola osobne prítomná pri tom, ako žalobca a žalovaná uzavreli akúkoľvek pôžičku. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, v tejto časti sa žalovaná pridržala svojich vyjadrení uvedených na súde prvej inštancie. K citovanému nálezu ústavného súdu uviedla, že žalobca počas konania uvádzal skutkové tvrdenia o existencii pôžičky a ani žiadne skutkové tvrdenia svedčiace pre bezdôvodné obohatenie. Žalobcov omyl v právnej kvalifikácii jeho skutkových tvrdení spočíva v tom, že sa domnieva, že ním uvádzané skutkové tvrdenia je možné vyhodnotiť aj ako bezdôvodné obohatenie. Z formulácie nálezu ústavného súdu nevyplýva, že súd má postupovať tak, že najprv (pred vyhodnotením dôkazov) urobí záver o výsledku konania a právnej kvalifikácii veci a následne účelovo vyhodnotí vykonané dôkazy tak, aby tieto zodpovedali vopred formulovanému právnemu záveru. Pokiaľ na str. 8 odvolania žalobca uvádza, že mu súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatniť jeho právo na súdnu ochranu, neuviedol konkrétne v čom, v akých procesných rozhodnutiach súdu, či v akom konkrétnom úkone či postupe malo toto porušenie spočívať.
8. Žalobca sa v následnom písomnom vyjadrení sa z 17.9.2018 nestotožnil s argumentáciou žalovanej a uviedol, že v konaní produkoval dôkazy, ktoré preukazujú, že so žalovanou uzavrel zmluvu pôžičke a taktiež, že žalobou nárokovanú sumu titulom pôžičky žalovanej odovzdal, a to v čiastkových sumách v období od 2.2.2015 do 28.8.2015. Žalovaná poskytnutie uvedených súm nerozporovala a ich prijatie potvrdila. V tejto súvislosti ďalej poukázal na doloženú emailovú komunikáciu, výsluch žalovanej zo dňa 14.12.2017, výpoveď p. C., čestné prehlásene p. P. a konštatoval, že nakoľko k odovzdaniu predmetu pôžičky došlo a došlo aj k zhode vôle s prejavom tak ako deklarujú výpovede svedkov, je predpoklad definovaný v § 657 Občianskeho zákonníka naplnený. Žalovaná tendenčne prekrúca predloženú komunikáciu a v konaní nepreukázala, že zmluvný vzťah o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou bol vlastne dar.
9. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 8.10.2018 uviedla, že žalobca vo vyjadrení neuvádza žiadne nové skutočnosti a neustále poukazuje na ukončenie citovej väzby medzi ním a žalovanou ako dôvod, pre ktorý by mala medzi stranami údajne exitovať pôžička. Bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania a so zásadou zákonnosti, ak by súd v konaní priznal žalobcovi uplatnený nárok na základe predpisov o bezdôvodnom obohatení v prípade, že žalobca neunesie dôkazné bremeno o existencii ním tvrdeného nároku - čo žalobca v zásade navrhuje.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného žalobcom.
11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
12. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav sa odvolací súd v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na zaplatenie sumy 30 461,74 eur s požadovaným príslušenstvom a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatému výroku vo veci samej, ktoré odvolateľ zopakoval v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V záujme dôsledného vyporiadania sa s uplatnenými odvolacími dôvodmi udáva nasledovné.
13. Ako prvoradé zdôrazňuje, že zo systému neúplnej apelácie uplatňovanej v odvolacom konaní vyplýva, že neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie je možné napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 365 ods.1,2 C.s.p., ktoré je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.). Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia odvolacej lehoty na podanie odvolania je odvolací súd pri prieskume rozhodnutia súdu prvej inštancie viazaný (§ 380 ods.1 C.s.p.) čo znamená , že prítomnosť (naplnenie) iných odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať, okrem vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
14. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.). Uvedený odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť napr. nesprávne realizovaná manudukačná povinnosť, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď, porušenie viazanosti súdnymi rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu). Pri odvolacom prieskume namietaná iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nebola zistená.
15. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení z ustanovení druhého dielu zákona č. 160/2015 Z.z. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
16. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy upravujúcej sporný právny pomer strán sporu , ktorá určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.
18. V posudzovanej veci je treba sa zhodnúť s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie právneho vzťahu z pôžičky so žalovanou, na základe ktorej jej mal v období od 3.2.2015 do 23.5.2015 poskytnúť sumu uplatnenú v žalobe. Zmluva o pôžičke je v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje po čase vrátiť veci rovnakého druhu Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke (ktorá nemusí mať písomnú formu) je teda určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník), prenechanie druhovo určenej veci, dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy (nie konsenzuálnej zmluvy) čo znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi; bez tohto nedôjde k vzniku právneho vzťahu z pôžičky.
19. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci, pri neexistencii písomnej zmluvy o pôžičke a vzájomne rozporných tvrdení sporových strán, nie je možné z vykonaného dokazovania vyvodiť, že medzi stranami vznikol právny vzťah z pôžičky, ktorého obsahom bola dohoda (vyplývajúca z prejavu vôle oboch strán) o poskytnutí pôžičky v uvedenej sume žalobcom žalovanej a jej dočasnosť. Uvedenú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z Čestného prehlásenia P.. H. P. zo dňa 1.2.2017 (obsahujúcom prehlásenie, že previedol zo svojho osobného účtu na účet žalovanej N. X. na pokyn žalobcu U. X. sumu 10 000 eur a že dňa 30.7.2015 bol osobne prítomný na stretnutí žalobcu s pánom S. Q., podnikajúcim pod obchodným menom S. Q. - W., s miestom podnikania O. A. P., ktorému pred ním žalobca v hotovosti poskytol sumu 7 500 eur, ktorá mala byť použitá na rekonštrukciu bytu žalovanej) a ani z Čestného prehlásenia G.. Y.. U. W. z 25.1.2017 (obsahujúcom prehlásenie, že na základe zákazky - projekt interiéru bytu na S. X v Bratislave, vykonal dokumentáciu v období od júla 2015 a odmena za ním vykonanú prácu bola 22 000,- Kč, ktorú mu dňa 30.4.2015 zaplatil U. X.). Pokiaľ ide o ďalšie v priebehu konania doložené Čestné prehlásenie p. P. zo dňa 4.4.2018 o tom, že bol začiatkom roka 2015 osobne prítomný na stretnutí žalovanej a žalobcu v hoteli L. v Ž., kde bol svedkom toho, ako žalovaná požiadala žalobcu o pôžičku a žalobca s jej požiadavkou súhlasil, v priebehu pojednávania nariadeného na deň 5.4.2018 žalovaná v rámci procesnej obrany poprela skutočnosť, že sa s p. P. mala začiatkom roka
2015 v prítomnosti žalobcu stretnúť v Ž.. Žalobca po námietke právnej zástupkyne žalovanej následne uviedol, že netrvá na tom, aby súd p. P. na rozpory v jeho čestnom vyhlásení dopočul. K úvahe o preukázaní vzniku a existencie právneho vzťahu z pôžičky medzi sporovými stranami nemohla viesť ani výpoveď svedka D. C. v priebehu pojednávania nariadeného na deň 13.2.2018, ktorý pred súdom uviedol len všeobecnú informáciu danú mu žalobcom o tom, „že nemôže svedkovi požičať peniaze na výmenu okien z dôvodu, že požičal peniaze žalovanej na kúpu bytu.“ Vychádzajúc z uvedeného, ani odvolacie námietky žalobcu nemali za následok úvahu odvolacieho súdu o tom, že žalobca v konaní preukázal vznik právneho vzťahu z pôžičky medzi stranami ssporu.
20. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie aj v tom, že nárok uplatnený žalobcom nie je možné priznať ani podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a odkazuje na ods. 26 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti naviac zdôrazňuje, že predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia v súdnom konaní preukazuje ten, kto sa domáha jeho vydania. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou nároku, ako ho prezentuje žalobca, nie je rozhodujúce, či uplatnený nárok označuje ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale rozhodujúce sú skutkové tvrdenia, ktorými svoj nárok odôvodňuje. Uvedené znamená, že v danom súdnom konaní bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť (a aj preukázať) skutočnosti nasvedčujúce tomu, že vzťah vzniknutý medzi stranami je vzťahom z bezdôvodného obohatenia, z ktorých by bolo následne možné zistiť, pod ktorý z prípadov uvedených v § 451 ods.2 a § 454 Občianskeho zákonníka je možné daný prípad podriadiť t.j. či sa jedná o plnenie bez právneho dôvodu, či o plnenie z neplatnej zmluvy, či o plnenie za toho, kto mal podľa práva plniť sám, resp. či o prospech získaný z nepoctivých zdrojov).
21. V prejednávanej veci sa žalobcovi tvrdenými skutočnosťami nepodaril preukázať vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej. S poukazom na závery uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia o nepreukázaní vzniku a existencie právneho vzťahu z pôžičky, nie je možné priznať úspech argumentácii žalobcu o plnení z neplatného právneho úkonu. Pokiaľ žalobca v odvolacej argumentácii s odkazom na rozsudky Najvyššieho súdu ČR z 31.5.2012, sp.zn. 23 Cdo/1366/2010 a sp.zn. 25 Cdo/246/2001 uvádza, že v prípade plnenia žalobcu sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu, odvolací súd na túto argumentáciu neprihliadol. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na všeobecné doktrinálne vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, ktorej ťažiskom je poskytnutie plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia (napr. prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom, plnenie tzv. nedlhu, t.j. plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Obdo/57/2019). Keďže v prejednávanom prípade žalobca skutkovými tvrdeniami a vykonaným dokazovaním nepreukázal, že nemal subjektívnu vedomosť o tom, že žalovanej poskytol plnenie, na ktoré od počiatku (t.j. od okamihu kedy začal plnenia poskytovať) nebol žiadny právny dôvod, nemohol byť úspešný ani podľa ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie.
22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého odvolacími dôvodmi) podľa § 387 ods. 2 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p..
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).