Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/1/2015

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu v 1. rade: I.. T. D., M.. XX.XX.XXXX, Q. B. XX, Ž., v 2. rade: U.. C. D., M.. XX.X.XXXX, Q. B. XX, Ž., obaja právne zast. advokátkou: Mgr. Henrietou Slavkovskou so sídlom Ľ. Štúra 19, 934 01 Levice, proti žalovanému: Mesto Želiezovce so sídlom ul. SNP 2, 937 01 Želiezovce, IČO: 00 307 696, právne zast.: Mgr. Peter Nyúl, advokát, so sídlom Kpt. Jaroša 4, 934 05 Levice, o podaní žalobcov zo dňa 7.5.2015 (námietky v stavebnom konaní), takto

rozhodol:

I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v podanej žalobe žiadali, aby súd rozhodol o ich námietkach, ktoré smerovali k stavbe garáže a plota a boli vznesené v priebehu stavebného konania u žalovaného.

2. Žalobcovia podanú žalobu prostredníctvom právneho zástupcu zobrali podaním zo dňa 28.9.2020 v celom rozsahu späť. Žalobcovia dôvod späťvzatia žaloby neuviedli.

3. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví

5. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Žalobcovia podanú žalobu zobrali späť pred prvým pojednávaním, preto súd konanie vo veci zastavil a to s poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i dispozičné právo žalobcov.

7. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Ak žalobca vezme žalobu späť bez udania dôvodu, resp. bez toho, aby išlo len o reakciu na správanie žalovaného pri dôvodne podanej žalobe platí, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Na

základe vyššie uvedeného patrí právo na náhradu trov konania žalovanému. Žalobcovia podanú žalobu zobrali späť písomným podaním dourčeným súdu dňa 29.9.2020, z ktorého podania nevyplýva z akého dôvodu žalobcovia zobrali žalobu späť. Vyššie citované zákonné ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Keďže z podania žalobcov nevyplýva dôvod späťvzatia žaloby, súd má za to, že procesne zavinili zastavenie konania a preto by sa mal priznať nárok žalovanému na plnú náhradu trov konania. Súd zistil, že žalovaný v priebehu konania vykonal len jeden úkon prostredníctvom právneho zástupcu, za čo by mu mal prináležať nárok na náhradu trov konania. Tento úkon sa týkal podania zo dňa 23.11.2018 v ktorom namietal právomoc Okresného súdu Levice rozhodovať o námietkach žalobcov a navrhol spis predložiť kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu SR. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uznesením zo dňa 9.6.2020 pod č.k. vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Levice s postúpením nie je dôvodný a na konanie je vecne príslušný Okresný súd Levice. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný neuspel so svojim podaním. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípade, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. V danom prípade súd považoval za nespravodlivé zaťažiť žalobcov platením náhrady trov konania žalovanému za úkon týkajúci sa výlučne zaoberaním sa právomoci Okresného súdu Levice, ktorý podľa žalovaného nemá túto právomoc rozhodovať o námietkach žalobcov, pričom ako bolo horeuvedené kompetenčný súd Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovil, že na konanie je vecne príslušný Okresný súd Levice. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.