Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-98-2019.pdf
PDF · 122.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/98/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu: Ing. X. K., podnikajúca pod obchodným menom Ing. X. K. - M. + X., s miestom podnikania Y. XXXX, G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. 101478524/2018 zo dňa 01.08.2018 a žalovaného č. 100412129/2019 zo dňa 08.02.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100412129/2019 zo dňa 08.02.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101478524/2018 zo dňa 01.08.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101478524/2018 zo dňa 01.08.2018, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5.679,16 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015. Rozdiel dane spočíval v neuznaní odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o. so sídlom v Bratislave za dodávky spotrebného tovaru.
2. Žalobca v žalobe namietal chýbajúci právny základ a dôvod pre vykonanie daňovej kontroly bez oznámenia podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku, keď nebola preukázaná hrozba z marenia daňovej kontroly a dôvod na začatie daňovej kontroly. Tiež sa mu nepozdával rozsah daňových kontrol na dani z príjmu a DPH, ktorými je pravidelne zaťažovaný. Za nezákonný považoval aj spôsob odovzdania a zaobchádzania so zapožičanými dokladmi, vrátane nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní, ktoré bolo v prejednávanej veci prijaté po uplynutí maximálnej zákonnej 60- dňovej lehoty bez splnenia zákonných podmienok pre predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia. Žalobca mal ďalej za to, že dochádza k nezákonnému prenášaniu dôkazného bremena na jeho osobu. Pochybnosti správcu dane o žalobcových dodávateľoch a ekonomickej opodstatnenosti ich činnosti mu nemôžu byť dané na jeho zodpovednosť, ale je povinnosťou správcu dane zabezpečiť príslušné dôkazy. On nemá žiadnu možnosť ako zaobstarať doklady týkajúce sa ekonomickej činnosti jeho dodávateľov v súvislosti s dodaním zdaniteľného plnenia. Správca dane disponoval všetkými dokladmi od žalobcu, ktoré mu odovzdala polícia. V tomto ohľade preto uniesol svoje dôkazné bremeno. Výpoveď svedka N. bola nesprávne vyhodnotená v jeho neprospech. Svedok pritom neposkytol žiadne k veci relevantné
informácie. Tiež sa mu nepozdávalo, že sa nezúčastnil nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu KR PZ dňa 19.6.2018, pre čo považuje takto získaný dôkaz za nezákonný. Za nezákonný postup považuje aj to, ak správca dane neprihliadal na čestné prehlásenia viacerých osôb, ktoré sa vyjadrovali k dodaniu tovaru, a ktoré mal preto vypočuť, v dôsledku čoho prihliadal len na dôkazy v jeho neprospech. Vytýkal správcovi dane, že sa náležite nevysporiadal s námietkou, že jemu dodaný tovar bol ďalej dodaný jeho odberateľom, ktorí neboli vo veci vypočutí. Správne orgány sa vôbec nezaoberali otázkou odkiaľ mal žalobca fakturovaný tovar nadobudnúť, čím zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu, a tiež jeho námietkami, podľa ktorých sa pochybnosti správcu dane týkajú len jeho dodávateľov. Správca dane pochybil, ak výpoveď svedka B. J. považoval za nedôveryhodnú, hoci je v súlade s listinnými dôkazmi. Z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú závery správcu dane o vedomosti žalobcu o zapojení sa do umelo vykonštruovaného dodávateľského reťazca. Predmetné závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a nepreukazujú snahu žalobcu zneužiť neutralitu DPH a dosiahnuť neoprávnenú daňovú výhodu. Ďalej namieta, že rozhodnutie žalovaného obsahuje rovnaké odôvodnenie ako rozhodnutie správcu dane a absentujú v ňom vlastné úvahy žalovaného a ním vykonané hodnotenia výsledkov dokazovania. V rozhodnutí žalovaného nedostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho jednotlivé námietky, čo robí rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľným. Tiež mal za to, že rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení rozsahu a rozloženia dôkazného bremena. Podaním riadne vyplneného daňového priznania a predložením požadovaných dokladov si splnil vlastné dôkazné bremeno. Pochybnosti o fakturovaných dodávateľoch sa týkajú výslovne jeho dodávateľov a s ním nemajú nič spoločné.
3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že spornými v tomto prípade zostali dodávateľské faktúry od spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o., na základe ktorých si žalobca v zdaňovacom období júl 2015 uplatnil odpočítanie DPH v sume 5.679,16 eur. Dôvodom začatia daňovej kontroly bola skutočnosť, že dňa 01.12.2016 bolo správcovi dane oznámené, že polícia vedie viaceré trestné konania, ktoré sa týkajú žalobcových dodávateľov. Lehota na rozhodnutie vo veci bola MF SR predĺžená o 90 dní, v ktorej bolo aj rozhodnutie vydané. Podľa jeho názoru listinné dôkazy sú len formálnou podmienkou nároku na uplatnenie odpočítania dane, nie sú však podmienkou postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Tieto doklady boli ale správcom dane kvalifikovane spochybnené v tom, že k dodaniu nedošlo skutočne dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. To znamená, že ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. V posudzovanom prípade správca dane vykonal dostatočné dokazovanie, ktorým doklady predložené žalobcom boli spochybnené. Na žalobcu preto nebolo neprimeraným spôsobom a nedôvodne prenášané dôkazné bremeno. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa úkonu, nahliadnutia do spisu KR PZ TN dňa 19.06.2018, nakoľko žalobcu oboznámil s informáciami zo spisu, ktoré použil ako dôkaz, pri ústnom pojednávaní dňa 02.07.2018. Čestné prehlásenia nie sú dôkazom v daňovom konaní a v nich uvedené tvrdenia je potrebné doložiť ďalšími dôkazmi. Zdôraznil, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že keď správca dane a ani žalovaný nespochybnili existenciu predmetného tovaru, ale spochybnili jeho dodanie vyššie uvedenými spoločnosťami, mali preukázať, kto žalobcovi tento tovar dodal. Poukázal na základe skutočností, pre ktoré vyhodnotil výpoveď svedka J. ako nedôveryhodnú a ktoré odôvodňovali vedomosť žalobcu o zapojení do fiktívnych obchodov. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.
5. Zo súdneho a administratívneho spisu správnych orgánov súd ďalej zistil nasledovné:
6. Dňa 24.05.2017 správca dane začal u žalobcu vykonávať daňovú kontrolu na DPH za január až december 2015.
7. Za júl 2015 si žalobca uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o. č. 15/07/70 s dátumom dodania 02.07.2015, č. 15/07/71 s dátumom dodania 07.07.2015, č. 15/07/72 s dátumom dodania 15.07.2015, č. 15/07/73 s dátumom dodania 18.07.2015, č. 15/07/74 s
dátumom dodania 21.07.2015, č. 15/07/75 s dátumom dodania 23.07.2015 a č. 15/07/76 s dátumom dodania 25.07.2015 za dodanie rôznorodého spotrebného tovaru.
8. Dňa 19.06.2017 bol vypočutý vedúci dodávateľskej spoločnosti B. J.. Ten vypovedal, že spoločnosť bola bez majetku a zamestnancov. Nemala žiadne priestory na podnikanie a činnosť bola vykonávaná z domu konateľa. So žalobkyňou sa poznajú dlhodobo a potvrdil vzájomnú spoluprácu, ktorá prebiehala bez písomných zmlúv a objednávok. Časť účtovníctva spoločnosti mu odobrala polícia a časť dokladov odovzdal k auditu spoločnosti, ktorej meno si nepamätá. Za tovar mu žalobkyňa platila v hotovosti a on jej vydal doklad z ERP. Nepamätal si svojich dodávateľov. Vykládka tovaru bola u žalobkyne, vo firme v garáži. Tovar mu bol buď odvezený alebo ho doviezol on na svojom VW kombi, resp. niekoho poslal s dodávkou.
9. V rámci iného daňového konania Sociálna poisťovňa oznámila dňa 21.03.2016, že svedok B. J. bol PN od 25.02.2015 do 24.02.2016.
10. Podľa úradného záznamu zo dňa 07.02.2018 bolo zo spisu spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o. zistené, že spoločnosť je nekontaktná, v daňových priznaniach na DPH za rok 2015 vykazuje nulové daňové povinnosti a daňové priznanie z dani príjmov právnickej osoby za rok 2015 nepodala.
11. Podľa kontrolných výkazov spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o. bola jej dodávateľom spoločnosť AGRAV, s.r.o. , ktorá je nekontaktná, vrátane jej konateľa. Daňové priznania k dani z príjmu právnickej osoby podala naposledy v roku 2013. V kontrolných výkazoch za rok 2015 neviedla žiadnych dodávateľov.
12. Dňa 01.12.2016 bolo správcovi dane doručené oznámené, že polícia vedie viaceré trestné konania, ktoré sa týkajú žalobcových dodávateľov FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o.
13. V odpovedi polície zo do dňa 30.01.2017 sa uvádzalo, že medzi zaistenými dokladmi sa nenachádza účtovníctvo spoločnosti MODOFIN STAVBY, s.r.o., ako ani preberací protokol o odovzdaní účtovníctva na audit.
14. Počas ústneho pojednávania vykonaného dňa 26.07.2017 žalobkyňa uviedla, že nevedie skladovú evidenciu. S B. J., ktorého pozná roky, obchodovali bez písomných dokladov. Platby boli v hotovosti. Nevedela akým spôsobom bola realizovaná doprava dodaného tovaru. Potvrdila dodanie tovarov od všetkých spoločnosti zastúpených p. J., a to spoločností FENICIA LLC., organizačná zložka, MODIFIN STAVBY, s.r.o. a DREVOSTYL, s.r.o.
15. V dňoch 14.08.2017 a 19.02.2018 bola žalobkyňa oboznámená so zisteniami správcu dane.
16. O výsledku daňovej kontroly bol dňa 13.04.2018 vyhotovený protokol, ktorý bol spoločne s výzvou doručený žalobkyni dňa 04.05.2018.
17. Dňa 28.06.2018 bol vypočutý svedok Ing. W. N.. Svedok vypovedal, že nebol účtovníkom spoločností FENICIA LLC., organizačná zložka, DREVOSTYL, s.r.o. ani MODIFIN STAVBY, s.r.o. Za uvedené spoločnosti len elektronicky podával daňové priznania za rok 2015. Z jeho strany išlo len o kamarátsku výpomoc. Nepotvrdil reálnosť zdaniteľných obchodov. Daňové priznania uvedených spoločností boli na pokyn B. J. robené tak, aby daňová povinnosť bola nulová, kedy kopíroval údaje z kontrolných výkazov spoločností KIARA, s.r.o., CEPAR, s.r.o., AGRAV, s.r.o. a AUTOMON, s.r.o. z výstupov na vstupy. Dodávateľské faktúry uvedených spoločnosti pre žalobcu mali iný formát ako ostatné faktúry z dôvodu ich vystavenia žalobkyňou v mene B. J..
18. Podľa znaleckého posudku č. 2/2018 vyhotoveného znalcom Ing. R. E. sa vo výpočtovej technike žalobkyne nachádzali vzorové faktúry, vrátane predvyplnených faktúr dodávateľských spoločností FENICIA LLC., organizačná zložka, DREVOSTYL, s.r.o. a MODIFIN STAVBY, s.r.o., ktoré boli bez poradového čísla emailom zasielané B. J.. Z kontrolných výkazov dodávateľských spoločností tiež vyplynulo, že číslovane jednotlivých faktúr nie je v súlade s dátumom ich vystavenia.
19. Dňa 19.07.2018 správca dane prerokoval so žalobkyňou jej pripomienky k protokolu.
20. Rozhodnutím správcu dane č. 101478524/2018 zo dňa 01.08.2018 bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 5.679,16 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015 z dôvodu neuznania odpočtu DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o. Správca dane dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach a tým naplnenie ustanovení § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Spoločnosť MODIFIN STAVBY, s.r.o. bola do obchodného reťazca zapojená účelovo a umelo s cieľom zabezpečiť pre žalobkyňu neoprávnenú daňovú výhodu, keď predstierali dodanie plnenia fiktívnymi faktúrami. Žalobkyňa pritom musela vedieť, že sa zúčastňuje na zneužívajúcom konaní s cieľom znížiť si daňovú povinnosť.
21. Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č. 100412129/2019 zo dňa 08.02.2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie správu dane potvrdil stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi správcu dane.
22. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj zákon o DPH) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byt' platiteľovi dodané.
24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
25. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
26. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
27. Podľa § 17 ods. 1 daňového poriadku ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh (ďalej len "nedostatky daňového priznania"), vyzve daňový subjekt na ich odstránenie.
28. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
30. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
31. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
32. Podľa § 46 ods. 3 daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.
33. V prejednávanom prípade vzhľadom na obsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo sporným priznanie nároku žalobcovi na odpočet DPH uvedenej v sporných faktúrach od dodávateľskej spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o.
34. Pochybnosti žalovaného a správcu dane o existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a uvedenou dodávateľskou spoločnosťou vychádzali z faktu, že žalobkyňa nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom skutočné a reálne dodanie tovarov spoločnosťou MODIFIN STAVBY, s.r.o.
35. V prejednávanej veci správca dane vykonal dokazovanie zamerané na preverenie dokladov predložených žalobkyňou a jej tvrdení. Výsledky dokazovania spochybnili a nepreukázali dodanie zdaniteľného tovaru spoločnosťou MODIFIN STAVBY, s.r.o., čím sa dôkazné bremeno presunulo späť na žalobkyňu. Správny súd súhlasí s názorom správcu dane a žalovaného, že dôkazom o spornom fakturovanom plnení nie je ani dodanie tovaru žalobkyňou jej odberateľom, nakoľko nič nevypovedá o tom, kto jej predaný tovar v skutočnosti dodal. Pochybnosti správcu dane vyvolala nielen nemožnosť preveriť účtovníctvo spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o., z dôvodu jeho odovzdania na audit spoločnosti, ktorej meno si konateľ nepamätá, ale aj fakt, že svedok Ferenčík nedokázal identifikovať svojich dodávateľov, spoločnosť vykazovala nulovú daňovú povinnosť na DPH a nebolo preukázané, že by disponovala personálnym, technickým a majetkovým zázemím na realizáciu fakturovaného plnenia, ako aj skutočnosť, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný pôvod tovaru a spôsob jeho prepravy. Subdodávateľská spoločnosť AGRAV, s.r.o. ktorá bola dodávateľom spoločnosti MODIFIN STAVBY, s.r.o., v roku 2015 nevykazovala podľa daňových dokladov a kontrolných výkazov známky ekonomickej aktivity. O fiktívnom zapojení dodávateľských a subdodávateľských spoločností do preukázaného obchodného reťazca, ktoré nemá žiadne ekonomické opodstatnenie, svedčí aj výpoveď svedka Ing. N., ktorý potvrdil, že sa jednalo o vystavovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnosti, pričom ich vystavovala žalobkyňa v mene svedka B. J. ako osoby oprávnenej konať v mene dodávateľských spoločností. Svedeckú výpoveď podporili aj závery znaleckého posudku č. 2/2018 vypracovaného znalcom R. E., o ktorom správca dane nadobudol vedomosť pri oboznámení sa s obsahom vyšetrovacieho spisu v súvislosti s trestnými stíhaniami, ktoré sa týkali dodávateľských spoločností žalobkyne, a o ktorých bol správca dane po prvý krát upovedomený v decembri 2016. Podľa znaleckého posudku boli v počítačoch žalobkyne, ktorá sa už dlhé roky poznala s B. J., objavené vzorové a tiež aj predvyplnené faktúry dodávateľských spoločností. Nemožno ani opomínať fakt, že svedok B. J., s ktorým sa žalobkyňa dlhodobo poznala, bol v rozhodnom období dlhodobo práceneschopný.
36. Na základe týchto skutočností možno preto prijať záver o dôvodnosti začatia daňovej kontroly u žalobkyne za zdaňovacie obdobia január až december 2015 a o tom, že žalobkyňa vedela o svojej účasti na zdaniteľných obchodoch, ktoré smerovali k vzniku daňového úniku. Prebiehajúce trestné konania súvisiace s dodávateľskou spoločnosťou sú dostatočným právnym dôvodom na vykonanie daňovej kontroly. Spôsob začatia daňovej kontroly sa však nejaví v súlade s § 46 ods. 3 daňového poriadku, t.j. ak v danom prípade daňová kontrola začala bezodkladne spísaním zápisnice bez predchádzajúceho oznámenia o vykonaní daňovej kontroly v budúcnosti. Dôvodom je fakt, že správca dane prevzal od žalobkyne doklady, ktoré už pred tým boli zaistené políciou, ktorá si vyhotovuje ich kópie. Neexistuje preto riziko, že by došlo k sfalšovaniu, znehodnoteniu alebo zničeniu týchto dokladov. Pritom správca
dane ostatné údaje a informácie, ktoré by odôvodňovali bezodkladné začatie daňovej kontroly v roku 2017, získal až v roku 2018 (výsluch svedka Ing. N. a znalecký posudok č. 2/2018). Podľa správneho súdu však preukázaný spôsob začatia daňovej kontroly nebol spôsobilý vyvolať ujmu na právach žalobkyne, ktorá bola povinná poskytnúť potrebnú súčinnosť a ktorá mala možnosť obhajovať svoje práva počas daňovej kontroly, ale aj v priebehu vyrubovacieho konania. Žalobkyňa tak mala vytvorený dostatočný časový priestor a možnosti na realizáciu svojich práv v priebehu celého daňového konania. Preto len samotným bezodkladným začatím daňovej kontroly ihneď po prevzatí účtovných dokladov od žalobkyne na pôde KR PZ v Trenčíne nemohlo dôjsť k poškodeniu práv žalobkyne.
37. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne o spochybňovaní svedka Ing. N.. Správne orgány podľa výsledkov dokazovania a po zhodnotení všetkých do úvahy pripadajúcich dôkazov nemali dôvod pochybovať o hodnovernosti ním vypovedaných skutočnostiach, ktoré boli podporené aj inými vo veci vykonanými dôkazmi.
38. Pokiaľ ide o namietanú nezákonnosť nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu polície dňa 19.06.2018 pre neprítomnosť žalobkyne na ňom, k tomu správny súd dodáva, že tým nedošlo k ukráteniu žalobkyne na jej právach. Nielen preto, že bola žalobkyňa dňa 02.07.2018 dodatočne oboznámená s obsahom a priebehom tohto úkonu, ale aj z dôvodu, že sa jednalo o úkon pred orgánom činným v trestnom konaní podľa Trestného poriadku, ktorým správca dane iba získal alebo zabezpečoval dôkazný prostriedok bez jeho vykonania, t.j. nejednalo sa o vykonanie dôkazu.
39. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne o nezákonnosti postupu správcu dane, ktorý neprihliadal na čestné vyhlásenia predložené počas daňového konania. Podľa už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR čestné vyhlásenia predstavujú len jednostranné vyhlásenia o určitej skutočnosti, ktorú však treba preukázať ostatnými riadne vykonanými dôkazmi. Správne orgány preto neboli povinné na v konaní predložené čestné vyhlásenia prihliadať. Navyše s ohľadom na dlhší časový odstup od momentu, kedy sa mali stať skutočnosti, ku ktorým sa vyjadrovali čestné vyhlásenia, resp. by mohli byť osoby podávajúce čestné vyhlásenia vypočuté ako svedkovia, nie je garancia, že by sa tieto ich vyjadrenia mohli vzťahovať na konkrétny tovar, službu alebo zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom preverovania správcom dane. Okrem toho vo veci už vykonané ostatné dôkazy pomohli náležite a bez vážnych pochybností ustáliť skutkový stav a preto aj prípadné vykonanie výsluchu týchto osôb je podľa správneho súdu nadbytočné.
40. Nebolo na správcovi dane zisťovať odkiaľ žalobkyňa nadobudla fakturovaný tovar. Nárok na odpočet DPH si uplatňuje žalobkyňa. Je preto jej povinnosťou a ju zaťažuje dôkazné bremeno čo do preukázania pôvodu nadobudnutého tovaru. Ak v tomto smere správca dane aj napriek vykonanému dokazovaniu nadobudol dôvodné pochybnosti, prešla dôkazná povinnosť späť na žalobkyňu, ktorá znáša aj prípadné negatívne dôsledky neunesenia dôkazného bremena.
41. Neobstoja ani žalobné tvrdenia o zisteniach správcu dane, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu má správny súd za to, že závery správcu dane sú podložené zisteným skutkovým stavom, ktorý ustálil na základe vykonaných dôkazov tvoriacich obsah administratívneho spisu. Platí to aj vo vzťahu k namietanej vedomosti žalobkyne o jej zapojení do daňového podvodu, ktorú skutočnosť mal správny súd priamo preukázanú z výsledkov znaleckého skúmania a z výpovede svedka Ing. N., ktoré sa navzájom dopĺňajú. Pri hodnotení uvedenej skutočnosti správny súd prihliadal aj na dlhodobý priateľský vzťah žalobkyne a svedka J., ktorého spoločnosť nevykazovala známky ekonomickej aktivity, vrátane ďalších spoločností, od ktorých mal nadobudnúť tovar následne fakturovaný žalobkyni. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede svedka J., ani správny súd nemal najmenší dôvod jej uveriť. Nielen že nepreukázal pôvod fakturovaného tovaru, ale vzhľadom na absenciu priznania dani z motorových vozidiel je nanajvýš nepravdepodobné, aby svoju dlhodobú obchodnú činnosť vykonával bez vhodného dopravného prostriedku zapísaného vo svojom obchodnom majetku a len za kamarátskej výpomoci ostatných osôb. Aj ostatné vyjadrenia svedka J. k veci sú značne nejasné a protichodné. Svedok prekvapujúco si nepamätal meno spoločnosti, ktorej mal podľa vlastného vyjadrenia odovzdať firemnú agendu za účelom vykonania auditu. Pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru dodávateľskou spoločnosťou, ktorá vystavila sporné faktúry, umocňuje aj fakt, že účastníci obchodu medzi sebou nemali uzatvorené žiadne písomné zmluvy alebo aspoň písomné objednávky a žiadne doklady, ktoré by potvrdili prevzatie fakturovaného tovaru. Pritom sa jednalo o obchody v nemalých objemoch a sumách, ktoré si vyžadovali personálne, materiálne a logistické
zabezpečenie, ktorým však dodávateľská spoločnosť zjavne nedisponovala a ktoré sa navyše diali v čase práceneschopnosti konateľa dodávateľskej spoločnosti.
42. Uvedené skutočnosti preto aj podľa správneho súdu nasvedčujú, že sa jedná o spoločnosť, ktorá vykonávala ekonomickú činnosť len fakturačne a že nebolo v jej možnostiach, aby fakturovaný tovar aj skutočne žalobkyni dodala. Skutkové zistenia tak objektívne vylučujú dodanie tovaru fakturovanou spoločnosťou.
43. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, je potrebné si uvedomiť, že faktúra, resp. doklad o jej úhrade predstavuje vierohodný dôkazný prostriedok o vykonanom obchode, len ak zodpovedá skutočnosti. Samotné faktúry s ďalšími písomnými dokladmi sú len formálnou a nie postačujúcou podmienkou pre uznanie odpočtu DPH, pokiaľ nie sú odrazom reálneho, materiálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, resp. predstierať zaplatenie vystavených faktúr hotovostným spôsobom. Je preto potrebné, aby tieto doklady boli v súlade so skutočnosťou. Ak daňové a účtovné doklady neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobkyni na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na uplatnenie daňového odpočtu. Preto je základnou povinnosťou žalobkyne preukázať, že obchod sa stal tak ako je deklarované na sporných faktúrach. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať tvrdenia a doklady od žalobkyne ako daňového subjektu. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil (vyvrátil), inak nie je možné priznať nárok na ich odpočítanie fakturovanej DPH. Aj v prejednávanom prípade platí, že ak sú obchodné transakcie vážne spochybnené a samotná žalobkyňa iné dôkazy nepredloží, potom musí počítať s tým, že sa dostane do dôkaznej núdze, pretože nebude môcť preukázať splnenie podmienok na uznanie odpočtu DPH. Preto ak daňové a účtovné doklady (faktúry, doklady o úhrade a pod.) neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobkyni na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočítanie DPH.
44. Vo veci obstarané dôkazné prostriedky tvoriace obsah administratívneho spisu preto aj podľa názoru správneho súdu boli postačujúce na ustálenie skutkového stavu a vyvodenie oprávnených pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia medzi žalobkyňou a jej deklarovaným dodávateľom. Správny súd ma za to, že správca dane a žalovaný dôvodne odmietli uznať odpočet DPH zo sporných faktúr, nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. V prejednávanom prípade bolo na žalobkyni, ak si uplatňuje nárok na odpočet DPH, aby preukázala, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené fakturovaným dodávateľom. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala materiálnu stránku zdaniteľného obchodu a dodanie tovaru spoločnosťou MODIFIN STAVBY, s.r.o., preto nemohla byť fakturovaná DPH odpočítaná od daňovej povinnosti žalobkyne, pretože DPH bola splatnou nie z titulu skutočného dodania tovaru, ale len z dôvodu jej uvedenia na preverovaných a formálne vystavených faktúrach.
45. Podľa správneho súdu je potrebné zdôrazniť, že správca dane sa pri dokazovaní neuspokojil len s bežným preverovaním tvrdení žalobkyne a dokladov, ktoré predložila, ale dokazovanie správne zameral a rozšíril aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobkyne, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľskej spoločnosti, vrátane subdodávateľov, ktoré žalobkyňa nemôže ovplyvniť, majúc na vedomí, že žalobkyňu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. 46. S poukazom na uvedené preto správny súd vyhodnotil námietky čo do posúdenia dôkazného bremena žalobkyne za nedôvodné. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s daňovým poriadkom vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním zameraným na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne učenie daňovej povinnosti ako výsledok striedania a prenášania dôkaznej povinnosti spochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobkyňu, ktorá preukázané pochybnosti nevyvrátila. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobkyne sa tak pochybnosti správcu dane a žalovaného stali relevantným dôvodom na nepriznanie nároku na odpočet DPH.
47. Vo vzťahu k námietke o nezákonnom prenášaní dôkazného bremena v dôsledku pochybností, ktoré sa týkali výlučne žalobkyných dodávateľov, správny súd dodáva, že správne orgány sa náležite
vysporiadali aj s otázkou vedomosti žalobkyne v súlade s požiadavkami rozhodovacej praxe Európskeho súdneho dvora. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného vzťahu, ktorý kladie zvýšené požiadavky na žalobcu pri výbere obchodného partnera. Je povinnosťou žalobkyne mať vedomosti o svojich obchodných partneroch v rozsahu, ktorý môže ovplyvniť jeho vlastné podnikanie. Ak také vedomosti nemá, vystavuje sa riziku spochybnenia preskúmavaných obchodných transakcií. Preto zo strany žalobkyne, ktorá sa nezaujímala aspoň o základné okolnosti nadobudnutia a dodania tovaru dodávateľskou spoločnosťou, sa jedná o konanie v rozpore s princípom náležitej odbornej starostlivosti. Je evidentné, že žalobkyňa neprijala také opatrenia, ktoré mala a mohla prijať, a ktoré by vylúčili účinky podvodného alebo zneužívajúceho konania, resp. účasti dotknutého subjektu na takom konaní.
48. S poukazom na vyššie uvedené akýkoľvek i nedbalostný podiel pre podnikateľa zakladá negatívne účinky. Vo vzťahu k žalobkyni z toho vyplýva povinnosť venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby nevznikli pochybnosti, že o podvode vedela, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť mohla alebo mala vedieť. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov.
49. Obsah preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyvracia aj ostatné žalobné námietky. Žalovaný okrem toho, že prevzal argumentáciu správcu dane, uviedol vlastné zdôvodnenie svojho rozhodnutia a poskytol vlastné odpovede na základné či už skutkové alebo právne otázky. Je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonné náležitosti, vrátane dostatočných dôvodov, pre ktoré potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
50. S poukazom na zistenie, že napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v obsahu administratívneho spisu a bol správne právne posúdený, nezistiac dôvodnosť žalobných bodov, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
51. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
52. Nakoľko v konaní úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani neboli zistené spravodlivé dôvody na ich priznanie, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.
53. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.