Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7CoCsp-27-2020.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/27/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Ing. H. T., nar. X.X.XXXX, bytom H. X. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpeného DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 1.295 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/112/2019-52 zo dňa 16.1.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/112/2019-76 zo dňa 05.05.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 1.295 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca je osobou poškodenou v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil vozidlom poisteným u žalovaného, N. T. - ROVER. Uvedená skutočnosť nakoniec vyplývala aj z oznámenia o poistnom plnení, ktoré vyhotovila poisťovňa 12.6.2019 a adresovala ho Profi požičovni s.r.o., so sídlom v Žiline. Za podstatné prvoinštančný súd považoval, že 14.3.2019 vznikla škodová udalosť na motorovom vozidle žalobcu prevádzkou poisteného motorového vozidla poisteného N. T. - ROVER. Poistná udalosť bola hlásená 28.5.2019. Poisťovňa týmto listom oznámila spoločnosti, ktorá prenajala žalobcovi náhradné motorové vozidlo, že 11.6.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti a hoci fakturovaná doba prenájmu náhradného vozidla je 46 dní, priznáva náklady na prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej opravy - 9 dní. Za neprimerané považoval náklady na náhradné vozidlo v rozsahu 37 dní. Ďalej bolo preukázané, že faktúrou zo dňa 22.5.2019 vyfakturovala požičovňa prenájom vozidla Kia Ceed, EČ: ZA-202HY za obdobie od 8.4.2019 do 23.5.2019 v sume 1.610 €. Poistná udalosť vznikla 14.3.2019 a teda vozidlo bolo pristavené na opravu až neskôr. Vozidlo bolo pristavené na servis 4.4.2019 ako nepojazdné. Oprava bola začatá 6.5.2019 a vzhľadom na rozsah poškodenia ukončená 20.5.2019. Do doby opravy bola zahrnutá aj čakacia doba na lakovanie vozidla po karosárskych prácach. Žalobca reagoval na oznámenie poisťovne o poistnom plnení listom z 2.6.2019, kde poukazoval na svoj zdravotný hendikep, na to, že je osobou s preukazom ZŤP. Problémy v mobilite žalobcu boli súdu zrejmé aj pri sledovaní pohybov žalobcu v pojednávacej sieni počas pojednávania 16.1.2020. Za prenájom vozidla bola žalobcovi vystavená faktúra v sume 1.610 €, z ktorej sumu 315 € prenajímateľovi motorového
vozidla uhradila priamo žalovaná poisťovňa a rozdiel 1.295 €, ktorý bol uplatňovaný žalobou, uhradil žalobca 16.1.2020 počas prerušenia pojednávania. Poisťovňa dôvody, pre ktoré časť nevyhnutnej opravy poškodeného motorového vozidla uznala len v rozsahu 9 dní, bližšie neozrejmila, a to ani v korešpondencii, ktorú zaslala žalobcovi a ani vo vyjadrení k žalobe. S poukazom na platnú právnu úpravu, prvoinštančný súd ustálil, že žalobca v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi a táto škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetkovej podstaty uhradením prenájmu náhradného motorového vozidla mu vznikla v deň vyhlásenia rozsudku. Nároky žalobcu na náhradu tejto vecnej škody nachádzajú právnu oporu v ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. Žalobca je osobou vyššieho veku, ktorá s veľkou námahou a oporou sa musí pohybovať a preto je len zrejmé, že vzhľadom na svoj fyzický hendikep k presunom, ktoré boli vyžadované jeho životnými situáciami a každodenným životom, potreboval motorové vozidlo. Jeho motorové vozidlo bolo v dôsledku dopravnej nehody poškodené a stalo sa nepojazdným a za logické preto súd považoval, že žalobca, aby sanoval diskomfort, ktorému bol vystavený po dobu opravy svojho motorového vozidla v autorizovanom servise, bol nútený použiť náhradné motorové vozidlo. Z potvrdenia servisu, v ktorom bolo motorové vozidlo žalobcu opravované, vyplynulo, že doba, po ktorú vozidlo bolo umiestnené v autorizovanom servise, predstavovala 47 dní. Spadali do nej aj štátne a štátom uznané sviatky. Z vyjadrenia servisu však vyplynulo, že vozidlo bolo nepojazdné, teda žalobca by ho používať nemohol. Obsah potvrdenia autorizovaného servisu z 21.8.2019 žalovaná strana nespochybňovala a nerozporovala, v nadväznosti na čo prvoinštančný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ žalovaná strana namietala, že od poistného plnenia by sa mali odpočítať prevádzkové náklady, ktoré by žalobca ušetril, pokiaľ by vykonával jazdy po dobu zodpovedajúcu dĺžke prenájmu vlastným motorovým vozidlom, neuviedla, akú sumu by bolo potrebné týmto titulom od nároku žalobcu odpočítať. Naviac, všeobecná cena motorového vozidla, ktoré je pri dopravnej nehode poškodené, napriek tomu, že sa opravou dosiahne opätovne prevádzky schopný stav, klesá oproti všeobecnej hodnote motorového vozidla, ktoré nebolo „búrané“. Z uvedeného dôvodu, ak sa na trhu reálne znížila hodnota motorového vozidla poškodeného žalobcu, odporuje dobrým mravom, aby žalovaný uplatnil vo vzťahu k poškodenému žalobcovi nárok na odpočet prevádzkových nákladov, ktoré ani nevyčíslil a neuviedol, koľko by týmto titulom sa mal nárok žalobcu znížiť.
2. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku prvoinštančného súdu vytýkal ústavnú nekonformnosť rozsudku s tým, že tento označil za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. V tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 220 ods. 2 tretia veta CSP. Ďalej namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na náhradu škody. Žalovanému totiž nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, že údajné náklady na prenájom náhradného vozidla poškodený žalobcovi skutočne aj uhradil. Žalobca predložil žalovanému jedine faktúru za prenájom, v zmysle ktorej bol subjektom zaviazaným na plnenie žalobca, ktorý však nepreukázal, že by zaplatil faktúru za prenájom v časti uplatňovaného nároku, teda mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla. K úbytku v jeho majetkovej sfére nedošlo. K skutočnosti uvádzanej prvoinštančným súdom v rozsudku, že počas prerušenia pojednávania konaného dňa 16.01.2020 údajne malo dôjsť k úhrade sumy 1.295 € do pokladne prenajímateľa uviedol, že uvedený dôkaz žalovanému žiadnym spôsobom doručovaný, ani preukazovaný nebol, čím došlo na jeho strane k odňatiu spravodlivosti. Ďalej namietal, že nebola preukázaná primeranosť, účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla a namietol, že od uplatňovaného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla neboli odrátané prevádzkové náklady, ktoré by žalobca inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo (napríklad R7/1992). Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom podaného odvolania a jeho dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
4. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatočným odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z
rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolacia námietka žalovaného po vecnej stránke smerovala proti nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP.
6. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že mu nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že údajné náklady za prenájom náhradného vozidla poškodený žalobcovi skutočne aj uhradil a že počas prerušenia pojednávania konaného dňa 16.01.2020 údajne malo dôjsť k úhrade sumy 1.295 € do pokladne prenajímateľa, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný bol na vytýčený termín pojednávania riadne predvolaný, mal možnosť sa nariadeného termínu pojednávania zúčastniť a byť prítomný pri oboznamovaní dôkazov prvoinštančným súdom. Napokon žalovanému tiež nič nebránilo v tom, aby nahliadol do súdneho spisu a s predmetným dôkazom sa osobne oboznámil.
7. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je odňatím spravodlivosti oboznamovanie dôkazov súdom v neprítomnosti niektorej strany sporu, pokiaľ sa táto strana sporu pojednávania nezúčastnila a svoju neprítomnosť ospravedlnila. Zároveň súhlasila s tým, aby sa pojednávanie vykonalo v jej neprítomnosti, čo znamená, že takáto strana nielen sa sama zbavila možnosti byť prítomná osobne na vytýčenom termíne pojednávania, ale i k oboznamovaným dôkazom sa osobne vyjadriť.
8. K námietke odvolateľa o tom, že v danom prípade nebola preukázaná primeranosť, účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na podrobné zdôvodnenie tejto skutočnosti prvoinštančným súdom, ktorý dostatočne podrobným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil nielen nevyhnutnosť, ale i primeranosť a účelnosť nákladov žalobcu vynaložených za prenájom náhradného motorového vozidla. Za nedôvodnú odvolací súd považoval i námietku žalovaného o potrebe odrátania prevádzkových nákladov, ktoré by žalobca inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by poškodené nebolo. Neuviedol, akú sumu by bolo potrebné týmto titulom od nároku žalobcu odpočítať, aké konkrétne prevádzkové náklady má na mysli a či vôbec v cene nájmu motorového vozidla boli takéto prevádzkové náklady zahrnuté a v akej výške.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, ktoré považoval za dostatočne vyčerpávajúce. Prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí dostatočne podrobným spôsobom popísal dokazovaním zistený skutkový stav a právnu úpravu, ktorú na právne posúdenie veci aplikoval, svoj myšlienkový postup i úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil.
11. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Žalobcovi ako úspešnej strane v spore priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)