Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/97/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobkyne: B.. N. I., D.., C. XX, R., proti žalovanému: Slovenská A., za L. L. G. N. K. H. E. A., U.. E. X, R., B.: XX XXX XXX, o náhradu škody 77 000 eur, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -32 zo dňa 6.7.2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie žalobkyne, doručené súdu dňa 7.5.2020 a doplnené 22.6.2020, označené ako „. podľa zákona Č.. XXX/XXXX Q..Q.. O. U. Š. XX.XXX €., odmietol.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podaním, doručeným súdu dňa 7.5.2020, ktoré podľa svojho obsahu je podanie vo veci samej - žalobou, sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť nahradiť jej škodu 77 000 eur. Nakoľko žalobkyňa neuviedla na základe akých skutočností jej vznikla škoda uznesením z 22.5.2020 č. k. -27 ju vyzval, aby opravila, resp. doplnila svoje neúplné podanie tak, že uvedie rozhodujúce skutočnosti v zmysle požadovaného petitu a zároveň ju poučil, že v prípade ak v určenej lehote podanie nedoplní alebo neopraví, podanie odmietne. Žalobkyňa doručila súdu 22.6.2020 doplnenie podania, v ktorom však, napriek poučeniu súdu o tom, ako treba opravu a doplnenie vykonať, neuviedla náležitosti podstatné pre konanie súdu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie podanie žalobkyne doručené súdu dňa 7.5.2020 predstavujúce žalobu podľa ustanovenia (ďalej len „“) odmietol, pretože ani postupom podľa ustanovenia nedošlo zo strany žalobkyne k doplneniu žaloby o zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ustanovení a , konkrétne o pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobkyňu viedli k uplatneniu nároku na náhradu škody vo výške 77 000 eur. Absencia týchto náležitostí žaloby robila podanie neúplné a nezrozumiteľné, čo viedlo súd prvej inštancie k jeho odmietnutiu.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby súd vo veci konal podľa . Namietala, že petit žaloby je určitý a vykonateľný a záver súdu prvej inštancie, že v doplnení podania neopravila a nedoplnila pôvodné podanie, je nepreskúmateľný. Zopakovala, že si uplatňuje právo na súdnu ochranu vlastníckeho práva, konkrétne práva užívať pokojne svoj dom bez zásahov z užívania stavieb nezodpovedajúcich stavebným normám, resp. zmenených bez stavebného povolenia pre intenzívny šport a zábavu. Uviedla, že saleziáni prevádzkujú v neprípustnej vzdialenosti od jej domu areál nadmestského významu a ku škode na jej majetku došlo v rezorte Ministerstva dopravy a výstavby SR, keďže štátna stavebná inšpekcia a stavebné úrady nevykonali povinný stavebný dohľad a umožnili vznik nemajetkovej ujmy.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa ustanovenia , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

6. Podľa ustanovenia , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

7. Podľa ustanovenia , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

8. Podľa ustanovenia , ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

9. Podľa ustanovenia v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

10. Podľa ustanovenia , ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

11. Na podklade podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Okrem toho preskúmal podanú žalobu a jej doplnenie v rozsahu potrebnom na zistenie či spĺňa formálne a obsahové náležitostí žaloby, tak ako ich ustanovuje v spojení s a nasl. , a na základe takto vykonaného prieskumu sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žaloba obsahovala vady, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať.

12. Základným predpokladom meritórneho prejedania veci je formálne spôsobilá žaloba, ktorá spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania upravené v ustanovení , v zmysle ktorého musí byť z nej nepochybne zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a podpis žalobcu. V zmysle ustanovenia , ktorý upravuje osobitné náležitosti žaloby, musí táto tiež obsahovať označenie strán sporu, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. K žalobe majú byť zo strany žalobcu pripojené dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré žalobca nemôže bez svojej viny pripojiť. Takto ustanovené všeobecné a osobitné náležitosti žaloby musia zo žaloby jednoznačne vyplývať, prípadne majú byť uvedené spôsobom, ktorý umožňuje súdu vyvodiť tieto náležitosti bez akýchkoľvek pochybností z textu žaloby. Pri skúmaní splnenia náležitostí žaloby pritom súd nepostupuje prísne formálne, naopak, v zmysle ustanovení a musí hodnotiť každé podanie strany podľa jeho obsahu. Absencia niektorej z taxatívne vymedzených náležitostí žaloby, rovnako ako celková nezrozumiteľnosť či neurčitosť žaloby, má za následok vady žaloby. Nezrozumiteľnosťou podania je pritom potrebné rozumieť nedostatok podania, v dôsledku ktorého nie je nepochybne zrejmý jeho obsah, napríklad pre spôsob vyjadrenia náležitostí podania, pre vnútornú rozpornosť tvrdení obsiahnutých v žalobe, uvádzanie nesúvisiacich či nepodstatných argumentov alebo pre nedostatky v žalobnom návrhu, z ktorého nie je možné nepochybne určiť akému ohrozenému alebo porušenému právu alebo právom chráneného záujmu žalobcu má byť v súdnom konaní poskytnutá ochrana alebo nie je možné nepochybne vymedziť predmet konania (o čom má súd konať a rozhodnúť). Neurčitosťou podania je potrebné rozumieť najmä nedostatok, v dôsledku ktorého nie je možné jednoznačne individualizovať predmet sporu, strany sporu alebo právne následky, ktorých sa žalobca podanou žalobou domáha. Ak konajúci súd zistí existenciu vád žaloby, zákon mu ukladá povinnosť pokúsiť sa v súčinnosti so stranou sporu o ich odstránenie postupom podľa ustanovenia alebo . Ak žaloba nie je ani na základe riadnej výzvy súdu v súdom stanovenej lehote opravená alebo doplnená, prípadne ju

žalobca opraví alebo doplní spôsobom, ktorým k odstráneniu vád žaloby nedôjde, a pre existenciu tejto vady nie je možné pokračovať v konaní, súd žalobu odmietne.

13. Preskúmaním žaloby z hľadiska naplnenia formálnych a obsahových náležitostí žaloby sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že túto nebolo možné považovať za úplnú a zrozumiteľnú a tento nedostatok nebolo možné odstrániť ani výkladom tohto podania ( ). V podanej žalobe absentovalo predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností. Samotná žaloba nebola dostatočným podkladom pre vymedzenie skutkového a právneho základu sporu a ani žalobkyňou označené a predložené dôkazy, ktorými mali byť ňou prezentované (neúplné) tvrdenia preukázané, neprispeli k zrozumiteľnosti podanej žaloby.

14. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu postupoval správne, keď postupom podľa ustanovenia vyzval uznesením z 22.5.2020 č. k. -27 žalobkyňu, aby neúplnú žalobu v stanovenej lehote doplnila a v uznesení ju riadne poučil o nedostatkoch žaloby a o spôsobe, ako treba opravu a doplnenie žaloby vykonať. Konkrétne poukázal na potrebu doplnenia označenia žalovaného a najmä označenie a presne sformulovanie petitu žaloby (čoho sa domáha), nakoľko zo žaloby nebolo zrejmé čo má byť predmetom konania, resp. čím jej vznikla škoda. Predmetná výzva na doplnenie podania obsahovala aj poučenie o následkoch nedoplnenia žaloby riadne a včas.

15. Odvolací súd sa stotožnil aj s komplexným posúdením predmetného podania súdom prvej inštancie po jeho doplnení, že predmetné podanie aj po doplnení podaním z 22.6.2020 zostalo neurčité a nezrozumiteľné a za daných okolností malo vadu, ktorá bránila súdu pokračovať v konaní a a bola dôvodom pre odmietnutie žaloby súdom prvej inštancie podľa ustanovenia .

16. Opodstatnenosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zakladala primárne skutočnosť, že opísanie skutkového stavu žalobkyňou, v spojení so žalobným návrhom, nepredstavovalo dostatočný podklad pre jednoznačné vymedzenie predmetu súdneho konania. Z obsahu žaloby, doplnenej podaním z 22.6.2020, bolo možné vyvodiť, že účelom bola náhrada nemajetkovej ujmy 77 000 eur. Nezrozumiteľným však zostalo opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobkyňa nárok vyvodzovala. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že nakoľko pre kostol Saleziánov v Trnávke neexistuje kolaudačné rozhodnutie ani stavebné povolenie a stavba nespĺňa technické a hygienické normy, negatívne tým zasahuje do jej práva užívať vlastný rodinný dom. Škodu stanovila na 77 000 eur, ako 75% z minimálnej hodnoty domu, ktorá je 100 000 eur + 2 000 eur za sťahovanie. Vo výroku však žiadala náhradu nemajetkovej ujmy 77 000 eur. Následne v doplnení žaloby uviedla, že určenie druhu a výšky nárokovanej škody nie je jednoduché vzhľadom na netypický prípad, pričom podľa jej názoru je nemajetková ujma vo výške 25 666 eur ročne primeraná. Z takéhoto opísania rozhodujúcich okolností, ktoré vykazovalo znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a tiež neúplnosti, ktorú zdôrazňovala aj skutočnosť, že zo žaloby nebolo zrejmé či si žalobkyňa uplatňuje skutočnú škodu alebo nemajetkovú ujmu a či ju spôsobil žalovaný a ako, alebo či táto škoda bola spôsobená saleziánmi užívajúcimi stavby v susedstve rodinného domu žalobkyne, nebolo možné dospieť k zisteniu akého nároku sa žalobkyňa v konaní domáhala. Keďže tento nedostatok nebol odstránený ani podaným odvolaním, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).