Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-185-2019.pdf
PDF · 109.62 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/185/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobkyne O. Z., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX,, DuF.e, právne zastúpenej Mgr. Tomášom Mikelkom, advokátom, so sídlom V. 55, Bratislava, proti žalovaným 1/ X. L., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XX, B. B., 2/ D. L., narodenej XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XX, B. B., adresa na doručovanie: Car - Spah
- Str. 2a, 07 607 Eisenberg, SRN, o zaplatenie 1.650,- Eur a 3.393,75 $ s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/14/2017-158 z 22. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom, druhom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni čiastku 3.393,75 $, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), uložil tiež žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne čiastku 1.590,- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalovaným 1/ a 2/, ktoré sú títo povinní zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške trov samostatným uznesením (štvrtý výrok).
2. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 657, § 533, § 100 ods. 1 a § 100 Občianskeho zákonníka uviedol v podstatnom nasledovné:
22. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia, ktorý nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť.
23. Žalobkyňa si uplatnila nárok voči žalovaným 1/, 2/ podľa § 657 OZ z dôvodu, že prenechala žalovaným 1/, 2/ ako veriteľka peniaze, ktoré jej v určenej dobe nevrátili. Do konania bola predložená Zmluva o pôžičke uzatvorená podľa § 657 OZ zo dňa 08. 11. 2013, kde veriteľkou je žalobkyňa, dlžníkom žalovaný 1/. Podľa Článku II. predmetnej zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 1 850 Eur
v októbri 2013 a 3393,75 $ dňa 08. 11. 2013 s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi uvedené sumy do konca mesiaca február 2014.
24. Do konania bola predložená listina (č. l. spisu 5) spísaná dňa 30. 10. 2013 žalobkyňou, z ktorej vyplýva, že zapožičala 1 850 Eur Irene Majerčákovej, ktorá podpisom potvrdila, že sumu prevzala, svedok žalovaný 1/.
25. V konaní zo strany žalovaných 1/, 2/ bola vznesená námietka premlčania podľa § 103 OZ. Uvedené zákonné ustanovenie hovorí o plynutí premlčania v prípade ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach, čo sa netýka predmetnej zmluvy, keďže zo zmluvy ani z listu zo dňa 30. 10. 2013 nevyplýva, že by žalovaní 1/, 2/ mali predmetnú pôžičku plniť v mesačných splátkach.
26. Na uvedené sa vzťahuje § 101 OZ a premlčacia doba je trojročná, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/ vzniesli námietku premlčania musel sa súd s touto námietkou vysporiadať.
28. Zo spisu je jednoznačné, že žalobkyňa podala prostredníctvom pôvodného právneho zástupcu žalobu s poukazom na ustanovenie § 125 ods. 1, 2 CSP, z ktorých vyplýva, že podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu a ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní na podanie sa neprihliada a súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Je nepochybné, že žalobkyňa podanie urobila v elektronickej podobe bez autorizácie e- mailom na podateľňu Okresného súdu Banská Bystrica dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod. s tým, že podľa § 125 ods. 2 dodatočne doručila podanie v listinnej podobe dňa 06. 03. 2017, podanie došlo na súd, a to v zákonom stanovenej lehote.
29. Žalovaní 1/, 2/ mali za to, že nárok je premlčaný, pretože žaloba bola podaná dňa 02. 03. 2017, keďže to vyplýva z potvrdenia Okresného súdu Banská Bystrica. Súd uvádza, že uvedené podanie bolo zapísané podateľňou Okresného súdu Banská Bystrica dňa 02. 03. 2017 o 08:51 hod. z dôvodu, že e-mail bol na podateľňu Okresného súdu Banská Bystrica doručený dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod., t. j. po pracovnej dobe. Táto skutočnosť však nemôže byť na ujmu žalobkyne a s tým, že bola doplnená vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že žaloba bola podaná včas. Na (č. l. spisu 100) sa nachádza potvrdenie zo strany predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyne, že žaloba bola odoslaná prostredníctvom e-mailu a na (č. l. spisu 104) potvrdenie o úspešnom doručení daného podania na tunajší súd dňa 01. 03. 2017.
30. Žalovaní 1/, 2/ mali plniť do konca februára 2014, t. j. do 28. 02. 2014 a lehota určená podľa dní začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok a koniec lehoty určenej podľa dní je určený uplynutím posledného dňa lehoty. Žaloba bola podaná na tunajší súd s poukazom na § 125 CSP, súd mal za to, že podaná v zákonnom stanovenej trojročnej premlčacej lehote a námietky žalovaných 1/, 2/ boli len účelové so snahou domôcť sa premlčania vo veci.
31. Žalovaní 1/, 2/ sa k žalobe a k skutkovému stavu a k pripojeným listinným dôkazom vyjadrili len tak, že popreli skutkové tvrdenia bez toho, aby uviedli vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Vzniesli námietku premlčania a žalovaný 1/ vo vyjadrení uviedol, že pôžička bola zaplatená, napriek tomu, že k tomu nepredložil žiadne listinné dôkazy a na žiadne listinné dôkazy nepoukázal. Žalovaní 1/, 2/ nepredložili žiadne listinné dôkazy a nenavrhli žiadne dokazovanie vo veci.
32. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 657 OZ a § 533 OZ s tým, že mal v konaní zo strany žalobkyne za preukázané, že žalovaná 2/ dňa 30. 10. 2013 prevzala pôžičku vo výške 1 850 Eur, kde bol svedkom žalovaný 1/ a zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 08. 11. 2013 medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ je nepochybné, že žalobkyňa poskytla v októbri 2013 sumu 1 850 Eur dlžníkovi a sumu 3393,75 $ dňa 08. 11. 2013 s tým, že žalovaný 1/ ako dlžník sa zaviazal vrátiť žalobkyni obe pôžičky k jej rukám do konca februára 2014.
33. Súd poukazuje i na vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 03. 12. 2017 doručené súdu dňa 06. 12. 2017, kde v predposlednom odseku uvádza pôžička bola zaplatená a dlh je premlčaný a teda nepoprel uzatvorenie predmetnej zmluvy len tvrdil, že došlo k jej zaplateniu, avšak nepredložil žiadny listinný dôkaz na preukázanie, že pôžička z jeho strany bola vrátená v plnej výške, kedy a akým spôsobom. Súd mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ neuniesli bremeno popretia skutkových tvrdení žalobkyne, čím nastupuje uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia sú nesporné. Navyše žalovaný 1/ tvrdil, že pôžičku zaplatil. Súd potom mal za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, svoje tvrdenia preukázala a žalobe v celom rozsahu vyhovel, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Súd dodáva, že predmetná vec nemá spotrebiteľský charakter z dôvodu, že zmluva bola uzatvorená medzi fyzickými osobami, ktoré nepodnikajú v oblasti poskytovania úverov, ale bola uzavretá podľa § 657 OZ.“
3. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd aplikujúc ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
4. V zákonnej lehote podali odvolanie proti rozsudku žalovaní 1/ a 2/. Odvolanie podali formálne proti celému rozsudku, avšak z obsahu odvolania vyplýva, že de facto smeruje proti výrokom rozsudku, ktorým im bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.393,75 $ a sumu 1.590,- Eur (prvý a druhý výrok) a proti výroku rozsudku o trovách konania (štvrtý výrok). Žiadali rozhodnúť tak, že žaloba žalobkyne bude v celom rozsahu zamietnutá.
5. V odvolaní uviedli, že splatnosť pohľadávky bola určená do konca februára roku 2014, t. j. do 28. 02. 2014. Premlčacia doba tak začala plynúť dňom 01. 03. 2014 ako dňom, kedy mohla žalobkyňa po prvý raz uplatniť svoje právo na súde v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a uplynula v zmysle § 122 ods. 2 OZ dňa 28. 02. 2017. Žaloba však bola podaná dňa 02. 03. 2017 o 8:51:53 hod., teda po uplynutí premlčacej doby. Ak podľa okresného súdu bola žaloba e-mailom doručená na podateľňu súdu dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod., čo bolo po pracovnej dobe a preto potvrdenie o podaní žaloby obsahuje dátum 02. 03. 2017, nie je to pravdou, pretože systém podateľne pracuje nepretržite 24 hodín. Vzhľadom na uvedené okresný súd podľa žalovaných 1/ a 2/ nerešpektoval predložené dôkazy o časovom horizonte podania žaloby a preto nesprávne neprihliadol na nimi vznesenú námietku premlčania.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ navrhla rozsudok potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania, a to v prípade, že odvolanie žalovaných nebude odmietnuté, nakoľko podľa nej neobsahuje odvolací dôvod a riadny odvolací návrh.
7. Podľa žalobkyne okresný súd správne vyhodnotil deň podania žaloby a podrobne sa vysporiadal aj s námietkou premlčania. Žalovaní v odvolaní síce určili začiatok plynutia premlčacej doby správne na deň 01. 03. 2014, avšak jej koniec nie, pretože v zmysle ust. § 122 ods. 2 OZ koniec premlčacej doby určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa začína a keďže začiatok trojročnej premlčacej doby pripadol na deň 01. 03. 2014, jej koniec pripadol na deň 01. 03. 2017, ktorý sa číslom zhoduje s dňom začiatku jej plynutia. Súd prvej inštancie teda správne posúdil začiatok aj koniec premlčacej doby a aj to, že žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej dobe.
8. Žalovaní 1/ a 2/ ani žalobkyňa vo svojich následných písomných vyjadreniach žiadne ďalšie (resp. nové) právne významné skutočnosti neuviedli.
9. Na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (t. j. v prvom, druhom a štvrtom výroku) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré po právnej stránke takisto správne posúdil. Pretože aj odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP (čo žalovaní ani nenamietali), podané odvolanie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
11. V zmysle ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených odvolateľom.
12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa týkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených žalovanými 1/ a 2/ v podanom odvolaní a len poznamenáva, že hoci okresný súd uznesením č. k. 20C/14/2017-31 zo dňa 09. 05. 2017 konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu a následne skutočne opomenul formálne rozhodnúť o zrušení tohto uznesenia v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 01. 07. 2017 vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa následne zaplatila súdny poplatok za žalobu dňa 19. 05. 2017 (t. j. v lehote na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu), nejde o taký procesný nedostatok, ktorý by mal vplyv na splnenie procesných podmienok (§ 161 CSP) potrebných na to, aby bolo možné vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Z tohto hľadiska je podľa odvolacieho súdu potrebné uprednostniť materiálny pohľad na vec a nie pohľad formálny ako sa ho dovolávali počas prvoinštančného konania žalovaní 1/ a 2/.
13. Pokiaľ ide o výhradu žalobkyne týkajúcu sa náležitostí žalovanými podaného odvolania, odvolací súd ho považoval za také, ktoré obsahovo (§ 124 ods. 1 CSP) napĺňa všetky požiadavky kladené ust. § 363 CSP na uvedenie náležitostí odvolania. Aj keď žalovaní v odvolaní neoznačili konkrétne, ktorý odvolací dôvod, resp. dôvody vymenované v ust. § 365 ods. 1 CSP uplatňujú a citovali v odvolaní celý zákonný text ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP, nimi popísaná odvolacia argumentácia nesprávnosti napadnutého rozsudku je jasne subsumovateľná pod ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pod uvedením odvolacích dôvodov sa totiž nerozumie ani označenie „konkrétneho písmena“ § 365 ods. 1 CSP ani citácia niektorého z nich ale hoc aj laické (neprávnické) popísanie vád prvoinštančného konania, v ktorých odvolateľ vidí nesprávnosť napádaného rozhodnutia. To žalovaní v odvolaní splnili a hoci ani ich odvolací návrh (ktorým odvolací súd nie je viazaný podľa § 381 CSP) úplne nekorešponduje s tým, ako môže odvolací súd o odvolaní rozhodnúť, nič to nemení na skutočnosti, že žalovanými podané odvolanie bolo prejednateľným a nebolo možné ho vybaviť bez vecného prieskumu napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho odmietnutím, ktoré je podľa § 386 písm. d) CSP pri chýbajúcich náležitostiach odvolania možné len v prípade nemožnosti pokračovania v odvolacom konaní. O takú situáciu tu nešlo.
14. Odvolací súd teda opakuje, že žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní uplatnili už spomínané dva odvolacie dôvody, avšak vzhľadom na obsah spisu tak urobili neopodstatnene. Odvolací súd mal totiž takisto ako okresný súd preukázané, že žalobkyňa svoju žalobu o zaplatenie dlhov z pôžičiek poskytnutých žalovaným 1/ a 2/ zaslala cestou svojho právneho zástupcu na Okresný súd Banská Bystrica dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod. formou elektronického podania bez autorizácie podľa osobitného predpisu, t. j. ako prílohu zaslaného e-mailu. Vyplýva to z elektronickej komunikácie na č. l. 1 spisu (e- mail zo dňa 01. 03. 2017 odoslaný na adresu podateľne Okresného súdu Banská Bystrica), ako aj z potvrdenia na č. l. 104 spisu, podľa ktorého bol e-mail na adresu podatelnaOSBB@justice.sk <mailto:podatelnaOSBB@justice.sk> úspešne doručený dňa 01. 03. 2017. Žalobkyňa tým realizovala zákonom predvídanú formu podania upravenú v ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých takýmto spôsobom podanú žalobu ako podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP) je potrebné dodatočne doručiť v lehote 10 dní buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, inak sa na podanie neprihliada. Žalobkyňa postupovala v súlade s uvedenými ustanoveniami, pretože následne v rámci určenej 10-dňovej lehoty doručila okresnému súdu dňa 06. 03. 2017 žalobu v listinnej podobe (č. l. 15 a nasl. spisu).
15. Žalovaní 1/ a 2/ preto neopodstatnene v odvolaní namietali správnosť skutkového zistenia, že žalobkyňa podala žalobu dňa 01. 03. 2017. Je síce pravdou, že dňom 02. 03. 2017 o 8:51:53 hod. je datované potvrdenie okresného súdu o prijatí žaloby (č. l. 11 spisu), okresný súd ale správne vychádzal
z toho, že ide len o uvedenie časového údaja o tom, kedy príslušný pracovník podateľne fakticky zaevidoval podanú žalobu do elektronického systému, ktorý následne náhodne vygeneroval osobu zákonného sudcu. Preto deň 02. 03. 2017 ani podľa odvolacieho súdu nie je dňom podania žaloby žalobkyňou, ktorá ju zaslala e-mailom okresnému súdu po pracovnej dobe podateľne dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod., kedy len fyzické spracovanie takto došlého podania pracovníkom podateľne v nasledujúci pracovný deň spôsobilo uvedenie dátumu 02. 03. 2017 ako dátumu „prijatia návrhu na začatie konania“ na spomínanom potvrdení. Je takisto pravdivým tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že systém podateľne pracuje nepretržite 24 hodín denne, toto tvrdenie ale neberie do úvahy odvolaciemu súdu známu skutočnosť, že podanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu nie je spracovávané systémom automaticky, ale je na to potrebný ľudský faktor - konkrétne vytlačenie daného e-mailu a jeho príloh a zaevidovanie do elektronického systému súdneho manažmentu. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa žalobu podala na okresnom súde dňa 01. 03. 2017, ktorým dňom sa začalo konanie v tejto veci (§ 156 CSP) a ktorý je súčasne dňom uplatnenia žalovaného práva žalobkyňou na súde. Okresný súd preto nedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
16. Čo sa týka odvolacej argumentácie žalovaných 1/ a 2/, že súd prvej inštancie nesprávne počítal premlčacie dobu a v dôsledku toho nesprávne neprihliadol na nimi vznesenú námietku premlčania, tak je potrebné najskôr uviesť, že v konaní nebolo sporu o tom, že bolo ich povinnosťou vrátiť požičané peňažné prostriedky v sume 1.850,- Eur a 3.393,75 $ v lehote do konca februára roku 2014, t. j. do 28. 02. 2014. Vyplýva to v konečnom dôsledku aj z predloženej zmluvy o pôžičke datovanej dňom 08. 11. 2013 (č. l. 19 spisu).
17. Ust. § 100 ods. 1 OZ určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Súčasne podľa ust. § 101 OZ platí, že všeobecná premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Počítanie času v občianskom práve pokiaľ ide o lehoty určené podľa rokov upravuje ust. § 122 ods. 2 OZ, podľa ktorého koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
18. V prejednávanej veci okresný súd tieto ustanovenia vyložil správne a správne ich aj aplikoval na zistený skutkový stav. Dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa podala žalobu v rámci premlčacej doby v dôsledku čoho bola žalovanými vznesená námietka premlčania nedôvodná. Ust. § 101 OZ totiž jednoznačne určuje, že všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol z objektívneho hľadiska vykonať svoje právo po prvý raz (tzv. okamih actio nata), teda kedy mohol právo na úhradu svojej pohľadávky prvýkrát (úspešne) uplatniť žalobou na súde. Niet pochýb, že v danom prípade mohla žalobkyňa ako veriteľka podať žalobu voči žalovaným najskôr dňa 01. 03. 2014, ktorý nasledoval po dni 28. 02. 2014 ako stranami zmluvne dohodnutej dobe vrátenia (splatnosti) poskytnutých peňažných prostriedkov. Premlčacia doba začala plynúť dňa 01. 03. 2014, ktorý bol jej prvým dňom (ako to správne uviedli aj žalovaní v odvolaní) a teda tento deň je dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína a za ktorú treba považovať práve vznik žalovateľnosti práva (spomínaný okamih actio nata). Koniec všeobecnej trojročnej premlčacej doby pripadol v zmysle ust. § 122 ods. 2 OZ na deň 01. 03. 2017, lebo tento deň sa číselným označením zhoduje s dňom 01. 03. 2014 a nie ako nesprávne uvádzali žalovaní, že posledným dňom trojročnej premlčacej doby bol deň 28. 02. 2017. Keďže posledným dňom premlčacej doby bol deň 01. 03. 2017, žalobkyňa mohla podať žalobu do jeho skončenia, t. j. do 24:00 hod. uvedeného dňa. Nakoľko tak urobila dňa 01. 03. 2017 o 15:37 hod., podala žalobu včas v rámci trojročnej premlčacej doby, t. j. pred jej uplynutím a teda k premlčaniu práva žalobkyne na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov nedošlo.
19. Vzhľadom na uvedené okresný súd opodstatnene uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vrátiť žalobkyni sumy, ktoré im požičala a ohľadne ktorých nedošlo zo strany žalovaných k ich vráteniu. Okresnému súdu síce možno vytknúť čiastočnú zmätočnosť odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého vyhovel žalobe v celom rozsahu (bod 32 odôvodnenia), hoci podľa výrokovej časti bola žaloba čiastočne zamietnutá (konkrétne zo žalovanej sumy 1.650,- Eur bola žalobkyni bez bližšieho vysvetlenia prisúdená len suma 1.590,- Eur), táto vada však vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi nebola predmetom odvolacieho prieskumu a v konečnom dôsledku by ju mohla uplatniť iba žalobkyňa, ktorá
však odvolanie vo veci nepodala. Viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 a 2 CSP) a zároveň možnosť odvolateľa meniť a dopĺňať odvolacie dôvody len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 365 ods. 3 CSP) súčasne neumožňovali odvolaciemu súdu zaoberať sa žalovanými 1/ a 2/ až po uplynutí odvolacej lehoty vznesenými námietkami (v podaní zo dňa 09. 12. 2019 na č. l. 213 spisu) o zaujatosti zákonnej sudkyne okresného súdu, o tom, že nebolo pripustené ich zastúpenie zvoleným zástupcom a o tom, že okresný súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti napriek ospravedlneniu. K uzneseniu okresného súdu o zastavení konania odvolací súd stanovisko už zaujal a tak stačí už iba poznamenať, že okresný súd sa vzhľadom na obsahovú stránku podania doručeného ešte dňa 18. 09. 2018 (č. l. 95 a nasl. spisu) vysporiadal aj s namietanou zaujatosť konajúcej sudkyne v súlade s ust. § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 3 CSP, keď na námietku zaujatosti neprihliadal.
20. Odvolací súd z týchto dôvodov vyhodnotil odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako nedôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a druhom výroku ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to vrátane štvrtého (závislého) výroku o trovách konania, ohľadne ktorého žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.
21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa a preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).