Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Sa-25-2019.pdf
PDF · 101.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/25/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu E. H., trvale bytom Q., T. XXX/XX, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 2. septembra 2019 číslo: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 24.06.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0 (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie) tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 zákona a uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku rozhodla rozhodnutím zo dňa 24.06.2019 číslo: XXX XXX XXXX 0, ktorým žalobcovi zamietla žiadosť podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad zo dňa 13.06.2019 je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50%.
3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom nesúhlasil s posúdením zdravotného stavu a s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že výška invalidného dôchodku mu nepostačuje na výdavky spojené s liečbou zdravotného stavu a ani na výdavky spojené s chodom domácnosti. Žiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie pobočky zo dňa 24.06. 2019, priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto rozhodnutie zo dňa 24.06.2019 potvrdil.
5. V napadnutom rozhodnutí citoval § 153 ods. 5, § 71 ods.1 - 9 zákona a uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania (žalobcu) opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 12.07.2019, ktorý zotrval na
svojom pôvodnom odbornom posudku o invalidite a kompletný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade.
6. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 27.08.2019 so záverom, že u účastníka konania s chronickým vertebrogénnym bolestivým syndrómom krčnej a driekovej chrbtice pri MR vyšetrení krčnej chrbtice bola zistená excesívna chondróza medzistavcových platničiek s maximom C5-7, bez myelopatie, pri MR vyšetrení driekovej chrbtice bola zistená excesívna chondróza s maximom L4/5. Dňa 26.09.2018 účastník konanie podstúpil operáciu krčnej chrbtice, s prevádzaním neurologickej a rehabilitačnej liečby. V súčasnej dobe je po operácii v krížovej časti chrbtice, ktorá bola prevedená dňa 15.08.2019. V prepúšťacej správe z neurochirurgického oddelenia je popisované, že stav je kompenzovaný, neurologicky stabilizovaný, bez progresie neurodeficitu, RTG nález je adekvátny prevedenej operácii, operačná rana je v norme, najbližšia doporučená kontrola na neurochirurgii je v októbri 2019. Vzhľadom na krátkosť času od prevedenej operácie by aktuálny zdravotný stav podmieňoval práceneschopnosť. Je plánovaná rehabilitačná a kúpeľná liečba. Aj vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je možné pooperačný stav hodnotiť ako definitívny a posudkový lekár sociálneho poistenia sa aktuálne nevyjadril k funkčnému stavu chrbtice po uskutočnenej operácii, stanovil však skrátenú kontrolnú lekársku prehliadku, kedy už bude ukončená liečba vrátane rehabilitácie a kúpeľnej liečby, kedy bude možné zhodnotiť funkčný nález po operácii chrbtice tak v krčnej, ako aj krížovej časti. Účastník konania namietal, že plnú invaliditu mu odporučil klinický onkológ. Posledné vyjadrenie tohto odborníka pre posudkové účely je v zmysle, že účastník konania je sledovaný pre polymorfné ťažkosti, avšak onkologické ochorenie nebolo zistené. Prognóza ostáva neistá a k zhoršeniu zdravotného stavu môže dôjsť hocikedy. S týmito závermi bol účastník konania oboznámený a bolo mu vysvetlené, ako postupuje posudkový lekár sociálneho poistenia pri hodnotení zdravotného stavu s tým, že jeho zdravotný stav bude opätovne prehodnotený v kratšej lehote. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníka konania na účely invalidity boli zohľadnené lekárske nálezy, ktoré sú presne špecifikované na strane 3 rozhodnutia žalovanej. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b/ prílohy č. 4 k zákonu. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 45% (z percentuálneho rozpätia od 35% do 45%), ktorú zvýšil za iné zdravotné postihnutia o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona, spolu 55%.
7. Generálny riaditeľ v závere odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, že účastník konania je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona. Pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, konkrétne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je naďalej 55%. Z dôvodu, že nenastala zmena v posúdení zdravotného stavu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zostala aj po posúdení zdravotného stavu v rámci odvolacieho konania naďalej 55% a suma invalidného dôchodku žalobcu sa nezmenila.
8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa. Namietal, že posudkový lekár mu osobne povedal, že pri jeho zdravotnom stave nesmie pracovať, tak z čoho má žiť, nikto ho nezamestná a príjem invalidného dôchodku mu nestačí.
9. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.12.2019 k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Poukázala na ustanovenie § 153 ods. 5 zákona a uviedla, že dňa 26.09.2018 žalobca podstúpil operáciu krčnej chrbtice s prevádzaním neurologickej a rehabilitačnej liečby. V súčasnej dobe je po operácii v krížovej časti chrbtice, ktorá bola uskutočnená dňa 15.08.2019. V prepúšťacej správe z neurochirurgického oddelenia je popisované, že stav je kompenzovaný, neurologicky stabilizovaný, bez progresie neurodeficitu, RTG nález je adekvátny prevedenej operácii, operačná rana je v norme, najbližšia doporučená kontrola na neurochirurgii je v októbri 2019. Je naplánovaná rehabilitačná a kúpeľná liečba. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nie je možné operačný stav hodnotiť ako definitívny. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považuje za neodôvodnené, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Je toho názoru, že v
odvolacom konaní bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu podľa ním predložených lekárskych správ, diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej objektívne zistil skutkový stav, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej. K námietke účastníka konania, že výška invalidného dôchodku nepostačuje na výdavky spojené s liečbou zdravotného stavu ani na výdavky spojené s chodom domácnosti žalovaná argumentovala, že finančnú problematiku nie je posudkový lekár sociálneho poistenie kompetentný riešiť. Žalovaná žiadala, aby krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, zároveň uviedla, že nežiada aby vo veci nariadil pojednávanie.
10. Dňa 01.07.2017 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne.
15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
18. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, lebo má naďalej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
19. S poukazom na obsah žaloby žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia týkajúceho sa posúdenia jeho zdravotného stavu, posúdenia medicínskej podmienky pre zvýšenie invalidného dôchodku a zároveň namietal sumu invalidného dôchodku.
20. Podľa § 153 ods. 5 zákona lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky, posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
21. Podľa § 71 ods. 1 zákona , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
22. Podľa § 71 ods. 2 zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
23. Podľa § 71 ods. 3 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
25. Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
26. Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
27. Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
28. Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
29. Podľa § 218 ods. 1 zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
30. Podľa § 218 ods. 2 zákona, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
31. Podľa § 112 ods. 4 zákona, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
32. Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
33. Podľa prílohy č. 4 zákona, kapitola XV.- choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzpatia a spodylopatia,, položka 4. Stavy po operácii chrbtice, a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. b/ často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podmieňujú 35% - 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
34. Z obsahu administratívneho spisu, najmä z posudkov posudkových lekárov, má správny súd za preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári správne zaradili pod príslušnú kapitolu XV. oddiel E položka 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona a určili maximálnu 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre iné zdravotné postihnutia žalobcu navýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%, pričom aj tento svoj postup v posudkoch náležite vysvetlili.
35. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 27.08.2019 vyplýva, že žalobca dňa 15.08.2019 absolvoval operáciu v krížovej časti chrbtice. Žalobca si podal žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku dňa 15.10.2018, teda ešte pred vykonaním operácie v krížovej časti chrbtice. Vzhľadom na krátkosť času od prevedenej operácie aktuálny zdravotný stav by podmieňoval práceneschopnosť. Žalobca ma plánovanú rehabilitačnú a kúpeľnú liečbu. Z tohto dôvodu sa posudkový lekár nevyjadroval k funkčnému stavu chrbtice po prevedenej operácii, avšak stanovil skrátenú lekársku kontrolnú prehliadku po ukončení rehabilitácie po ukončení rehabilitácie a kúpeľnej liečby, kedy bude možné zhodnotiť funkčný nález po operácii chrbtice tak v krčnej, ako a v krížovej časti.
36. Správny súd vyzval žalobcu, aby zaslal nové lekárske správy od lekárov, ktorých navštívil po 15.08.2019, vrátane rehabilitácie a kúpeľnej liečby a naplánoval pojednávanie na deň 31.03.2020. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.03.2020 žalobca zaslal ako prílohu ambulantnú správu Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok zo dňa 05.12.2019 z ktorej vyplýva, že žalobca má absolvovať kúpeľnú liečbu a kontrolu o pol roka. Z ďalších lekárskych správ doručených žalobcom urologickej ambulancie, kardiologickej ambulancie nevyplýva, aby sa zdravotný stav žalobcu podstatne zhoršil.
37. Z dôvodov predchádzania prípadného šírenia ochorenia COVID-19 bolo pojednávanie vytýčené na deň 31.03.2020 odročené na neurčito. Žalovaná písomným dodaním doručeným správnemu súdu dňa 25.05.2020 oznámila, že nežiada, aby správny súd vo veci nariadi pojednávanie a súhlasí s verejným vyhlásením rozhodnutia v predmetnej veci. Vzhľadom na pandemickú situáciu a zdravotný stav žalobcu správny súd dňa 02.06.2020 telefonicky žiadal žalobcu o informácie, či absolvoval kúpeľnú liečbu, rehabilitačnú liečbu a kontrolu v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok. Žalobca uviedol, že na kontrolu po operácii driekovej chrbtice sa mal dostaviť v júni 2020, avšak pre šírenie ochorenia COVID-19 sa kontrola v nemocnici, kúpele aj rehabilitácie odložili na neurčito. Následne písomným podaním doručeným súdu 06.07.2020 žalobca súhlasil, aby správny súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.
38. Keďže žalobca aj žalovaná netrvali na ústnom pojednávaní vo veci, správny súd v zmysle § 137 ods. 4 SSP verejne vyhlásil rozhodnutie na úradnej tabuli súdu dňa 30.09.2020.
39. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že u žalobcu boli vykonané dve operácie na chrbtici krčnej a driekovej za účelom zlepšenia jeho zdravotného stavu. Následne mal žalobca absolvovať kúpele a rehabilitácie taktiež za účelom zlepšenia jeho zdravotného stavu. Správny súd argumentuje, ak by žalobca predložil súdu novšie lekárske správy, tieto môžu byť podkladom pre prípadné zvýšenie invalidného dôchodku v správnom konaní až na základe novej žiadosti (viď vyššie citovaný § 135 ods.1 SSP), čo je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozsudku sp.zn. 9So/16/2015 zo dňa 25.01.2017.
40. Spôsob výpočtu invalidného dôchodku a jeho výšku žalobca v žalobe nenamietal, len konštatoval, že príjem invalidného dôchodku mu nepostačuje na výdavky spojené s liečbou jeho zdravotného stavu, ani na výdavky spojené s chodom domácnosti. Toto je podľa názoru správneho súdu irelevantné, posudkový lekár žalovanej nemá kompetenciu riešiť finančnú situáciu resp. výšku invalidného dôchodku žalobcu.
41. Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre
posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/246/2016 zo dňa 28.03.2018).
42. Správny súd má na to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie. Z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami doloženými žalobcom. Správny súd nemal dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení.
43. Na základe vyššie uvedených skutočností, po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej správny súd dospel k záveru, že generálny riaditeľ žalovanej sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
44. Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by došlo k zmene zdravotného stavu žalobcu v dôsledku jeho zhoršenia (aj po absolvovaní kúpeľnej a rehabilitačnej liečby), môže žalobca opätovne požiadať žalovanú o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, alebo o zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenia novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za predpokladu preukázania týchto skutočností novými lekárskymi správami odborných lekárov.
45. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: ... „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn.2 Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.
46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol ani naplnený dôvod uvedený v § 168 SSP, preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II.stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).