Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1645-2023.pdf
PDF · 100.26 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1645/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX/XXX, XXX XX E., právne zast.: JUDr. Ján Tóth, advokát, so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 42 133 238, proti povinnému: MAD MAXX, s. r. o., so sídlom Trenčianska Turná 1442, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 44 768 460, o vymoženie 6.803,14 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Šteinerová, ml., so sídlom exekútorského úradu Lipová č. 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. XXX F. XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 4.7.2023, domáhal od povinného vymoženia 6.803,14 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX.
2. Poverením zo dňa 28.7.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Šteinerovú, ml., so sídlom exekútorského úradu Lipová č. 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXX F. XXX/XX.
3. Podľa vyjadrenia súdneho exekútora si povinný prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 1.8.2023 elektronicky s fikciou dňa 24.9.2023, pričom povinný u súdneho exekútora tento návrh na zastavenie exekúcie nepodal. Podal však návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 1.11.2023 priamo na Okresný súd Banská Bystrica poštou dňa 2.11.2023, ktorý bol doručený súdu dňa 3.11.2023 a následne súdom postúpený súdnemu exekútorovi dňa 16.2.2024. Posledný deň lehoty povinného na podanie návrhu na zastavenie exekúcie bol dňa 9.10.2023. Nakoľko však povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 2.11.2023, avšak nie u príslušného súdneho exekútora, pričom do 9.10.2023 ani nemohlo byť jeho podanie exekútorovi postúpené, preto nemá návrh na zastavenie exekúcie odkladný účinok. V zmysle uvedeného bol návrh povinného na zastavenie exekúcie podaný po uplynutí zákonnej 15- dňovej lehoty od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhoval súdu zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pričom podľa jeho názoru je exekučný titul vydaný nezákonne a vymáhaná pohľadávka je neexistentná. Ďalej uviedol, že nárok priznaný platobným rozkazom je neexistentný, jeho existencia nebola preukázaná, a nárok považuje povinný za špekulatívny, pričom ho nikdy neuznal, ani z hľadiska právneho titulu, ani z hľadiska výšky. Zároveň uviedol, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, nakoľko povinný bol pozbavený možnosti sa brániť. Povinnému bol platobný rozkaz doručený len do elektronickej schránky, on poštu neprevzal, ani nemal o nej vedomosť, keďže schránku nepoužíva. Nevedel teda ani o vydaní platobného rozkazu, ani o jeho právoplatnosti,
teda mu bolo znemožnené sa brániť. Platobný rozkaz bol správoplatnený len na základe fikcie doručenia, čo je však podľa jeho názoru pri platobnom rozkaze zakázané, a to bez ohľadu na to, či žalovaným je fyzická alebo právnická osoba, pričom poukázal na ust. § 266 Civilného sporového poriadku. Tiež uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že pri platobnom rozkaze je vylúčené náhradné doručovanie, a pokiaľ nie je doručený do vlastných rúk, musí byť zrušený. Nakoľko zrušený nebol, a je na jeho podklade dokonca vedená exekúcia, je podľa názoru povinného celá exekúcia nezákonná a musí byť zastavená. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav, povinný žiada, aby súd rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie.
5. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a navrhuje zamietnuť návrh povinného v celom rozsahu ako nedôvodný. Oprávnený svoju argumentáciu opiera o ust. § 9 ods.2 Zákona o upomínacom konaní: „Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.“ V nadväznosti na ust. § 266 ods. 1 CSP a § 29 a nasl. zák. o e- Governmente poukazuje aj na Uznesenie č. k. 9Cdo/181/2021 NS SR zo dňa 14.6.2023 – cit.: „Právna úprava zákona o e-Governmente s účinnosťou od 1. novembra 2017 umožnila doručiť platobný rozkaz žalovanému elektronicky účinne aj s využitím náhradného doručenia, tzv. fikcie doručenia“, čo potvrdzuje i odborná literatúra, na ktorú oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal. Zároveň oprávnený uviedol, že v konkrétnom prípade nie je pochýb o tom, že v čase doručovania platobného rozkazu (exekučného titulu) mal povinný zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku. Preto ak do jeho aktivovanej elektronickej schránky bola doručená elektronická úradná správa určená do vlastných rúk, v konkrétnom prípade platobný rozkaz, bolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 32 ods. 5 písm. b) Zákona o e- Governmente. Oprávnený preto považuje za preukázané, že platobný rozkaz (exekučný titul) bol povinnému účinne doručený v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu preto nebol ani dôvod na postup súdu podľa § 266 ods. 3 CSP, nakoľko bol v konkrétnom prípade platobný rozkaz (exekučný titul) preukázateľne doručený obidvom stranám sporu v súlade so zákonom. Neobstojí preto argumentácia žalovaného, že exekúcia je v konkrétnom prípade vedená nezákonne a musí byť zastavená, nakoľko platobný rozkaz (exekučný titul) mal byť zrušený z dôvodu, že tento nie je možné doručovať fikciou doručenia. Ďalej oprávnený v závere uvádza, že dôvody na zastavenie exekúcie uvádzané povinným sú fabulatívne, a vyjadrenie povinného, že sa nemohol brániť účinne pred súdom sa nezakladá na pravde, nakoľko bol platobný rozkaz (exekučný titul) doručený elektronicky s fikciou doručenia, a že exekučné konanie nie je konaním prieskumným (odvolacím, či dovolacím) ako aj to, že námietky voči prípadným vadám nachádzacieho konania zásadne nie je možné prenášať do konania exekučného, pričom pokiaľ by povinný v konkrétnom prípade postupoval obozretne v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ a kontroloval si obsah elektronickej schránky (tak ako sa od podnikateľských subjektov očakáva), do ktorej (tak ako mal a mohol povinný vedieť) sú v prípade právnických osôb doručované úradné písomnosti, povinný by vedel aj o existencii platobného rozkazu a mohol by voči nemu podať opravný prostriedok – odpor. Povinný sa však do jeho elektronickej schránky neprihlasoval (tak ako to aj on sám prezentuje), v dôsledku čoho sa tak povinný v zásade sám pripravil o možnosť sa brániť.
6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie dňa 24.2.2024 súdu na rozhodnutie.
7. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.
18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorej účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili vznik takej skutočnosti, ktorá by jeho vymáhateľnosti bránila.
20. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v
základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať.
21. Súd mal z obsahu spisového materiálu podľa vyjadrenia súdneho exekútora preukázané, že povinný podal Návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Nad rámec vyššie uvedeného však exekučný súd preskúmal Návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku a z uvedeného Návrhu na zastavenie exekúcie konajúci súd nezistil žiadne okolnosti a dôvody, ktoré mali vzniknúť po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň súd konštatuje, že ak by aj bol návrh povinného podaný v zákonnej lehote, súd by ho zamietol ako nedôvodný.
22. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX. Exekučný titul je súdom posudzovaný z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012).
23. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako "CSP"), súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon o e-Governmente), elektronická schránka sa zriaďuje tomu, kto je v právnom postavení orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, fyzickej osoby podnikateľa, zapísanej organizačnej zložky, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložky alebo organizácie podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
25. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o e-Governmente, aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci a právnickej osoby, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.
26. Podľa § 13 ods. 2 zákona o e-Governmente, úkon v procese aktivácie podľa odseku 1 písm. a) vykoná správca modulu elektronických schránok súčasne so zriadením elektronickej schránky.
27. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente), elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
28. Podľa § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.
29. Podľa § 29 ods. 3 zákona o e-Governmente, doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi.
30. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje.
31. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona o e-Governmente , uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
32. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
33. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, nakoľko povinný bol pozbavený možnosti sa brániť, pričom povinnému bol platobný rozkaz doručený len do elektronickej schránky, on poštu neprevzal, ani nemal o nej vedomosť, keďže schránku nepoužíva. Ďalej namietal, že platobný rozkaz bol správoplatnený len na základe fikcie doručenia, čo je však podľa jeho názoru pri platobnom rozkaze zakázané, a to bez ohľadu na to, či žalovaným je fyzická alebo právnická osoba, pričom poukázal na ust. § 266 Civilného sporového poriadku. Tiež uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že pri platobnom rozkaze je vylúčené náhradné doručovanie, a pokiaľ nie je doručený do vlastných rúk, musí byť zrušený. Súd preskúmaním upomínacieho konania vedeného pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu (platobného rozkazu) zistil, že dňa 16.05.2023 bola súdu zaslaná doručenka platobného rozkazu, ktorá potvrdzovala, že platobný rozkaz bol povinnému riadne odoslaný dňa 16.05.2023 o 11:46 hod. do elektronickej schránky povinného zriadenej na ústrednom portáli verejnej správy. Následne, uplynutím úložnej lehoty dňa 01.06.2023 o 00:20 hod. bol exekučný titul povinnému doručený v súlade s pravidlami stanovenými v ustanoveniach zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, ktoré sa aplikujú na doručovanie všetkých úradných elektronických dokumentov vrátane platobného rozkazu. Súd pre úplnosť dodáva, že v prípade doručovania do elektronickej schránky ide o špeciálny právny režim, spravujúci sa podľa ustanovení § 29 a nasledujúcich zákona o e- Governmente. Z elektronickej doručenky jasne vyplýva, že súd predmetný exekučný titul doručoval povinnému do vlastných rúk s fikciou doručenia. Ďalej taktiež vyplýva, že platobný rozkaz spolu s prílohami bol do elektronickej schránky povinného odoslaný dňa 16.05.2023. Tieto dokumenty boli povinnému k dispozícii počas lehoty 15 dní, ktorá začala plynúť deň nasledujúci po dni, keď bola správa prijatá do elektronickej schránky povinného. Súd uvádza, že obsah elektronickej zásielky je adresátovi (povinnému) sprístupnený aj keď doručenku nepotvrdil. V danom prípade sa elektronická správa, považuje za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr, a to aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvedel. Z elektronickej doručenky vyplýva, že márnemu uplynutiu lehoty na doručenie platobného rozkazu s prílohou došlo dňa 01.06.2023 o 00:20 hod., čím sa elektronická zásielka pokladá za úspešne doručenú. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že platobný rozkaz bol povinnému doručený v súlade so zákonom, prostredníctvom jeho elektronickej schránky, čím súd považuje tento exekučný titul za riadne doručený, právoplatný a vykonateľný. 34. Zákon o e-Govermente rozlišuje medzi zriadením elektronickej schránky a jej aktiváciou. Zriadenie elektronickej schránky znamená len jej vytvorenie zo strany úradu vlády pre subjekt. Na to, aby sa mohla používať na prijímanie písomnosti a zasielanie elektronických podaní, musí byť aktivovaná. Povinná aktivácia elektronických schránok sa týka len vybraných subjektov, medzi ktoré patria aj právnické osoby zapísané v obchodnom registri, pričom Úrad vlády ako správca modulu elektronických schránok zriaďuje elektronickú schránku a následne je schránka aktivovaná prvým prihlásením alebo najneskôr od 1. júla 2017. Súd v danom prípade uvádza, že povinný je bezpochyby právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, pričom nie je pochýb o tom, že v čase doručovania platobného rozkazu (exekučného titulu) mal povinný zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku. Preto ak do jeho aktivovanej elektronickej schránky bola doručená elektronická úradná správa určená do vlastných rúk, v konkrétnom prípade platobný rozkaz, bolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 32 ods. 5 písm. b)
Zákona o e-Governmente. Súd preto považuje za preukázané, že platobný rozkaz (exekučný titul) bol povinnému účinne doručený v súlade so zákonom. 35. Súd sa zároveň stotožňuje s vyjadrením oprávneného, že pokiaľ by povinný v konkrétnom prípade postupoval obozretne v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ a kontroloval si obsah elektronickej schránky (tak ako sa od podnikateľských subjektov očakáva), do ktorej (tak ako mal a mohol povinný vedieť) sú v prípade právnických osôb doručované úradné písomnosti, povinný by vedel aj o existencii platobného rozkazu a mohol by voči nemu podať opravný prostriedok – odpor. Povinný sa však do jeho elektronickej schránky neprihlasoval (tak ako to aj on sám prezentuje), v dôsledku čoho sa tak povinný v zásade sám pripravil o možnosť sa účinne brániť podaním odporu proti predmetnému exekučnému titulu, na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia. 36. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že bol dodržaný zákonný postup pri doručovaní súdneho rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXX/ XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Keďže povinný nepodal v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu, nadobudol tak účinky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a teda sa stal spôsobilým exekučným titulom. 37. Súd ďalej k tvrdeniam povinného v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že povinným uvádzané skutočnosti týkajúce sa skutkových okolností vzniku či neuznania dlžnej pohľadávky, mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu, o ktorých bol povinný riadne poučený, teda v základnom (upomínacom) konaní a nie v exekučnom konaní. Na základe uvedeného dôvodu súd poukazuje na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému (upomínaciemu) konaniu, výsledkom ktorého bol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. To znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť súd v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinným si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Exekučný súd v tomto bode tiež zdôrazňuje, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Prípadné nedostatky základného konania, ktoré namieta povinný, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní, v danom prípade mohol povinný v rámci upomínacieho konania v zákonnej lehote podať odpor proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu), čo však neurobil, preto platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré je spôsobilým exekučným titulom. 38. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazných prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. 39. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, tak súd žiadnemu z účastníkov tohto konania tento nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.