Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/40/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, V. Spanyola 43, Žilina, IČO: 17 335 825, zastúpeného spoločnosťou HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Prielohy 1012/1C, Žilina, IČO: 47 249 722, proti žalovanému: Falck Záchranná a.s., Bačíkova 7, Košice, IČO: 35 900 130, o zaplatenie 25.605,85 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -120 zo dňa 11.12.2018 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.605,85 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 10.3.2009 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 25.605,85 eur a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom došlo dňa 16.2.2006 k uzatvoreniu Nájomnej zmluvy č. 5/2006, ktorej predmetom bol nájom sanitného motorového vozidla za účelom prevádzky ambulancie pozemnej záchrannej zdravotnej služby. Dňa 7.11.2006 došlo k dopravnej nehode na ceste I/18 pri obci R. a to počas užívania predmetu nájmu žalovaným, pričom pri uvedenej dopravnej nehode došlo takmer k úplnému zničeniu sanitky - predmetu nájmu. Uviedol žalobca, že zo strany spoločnosti na vybavovanie medzinárodných škôd AVUS International spol. s r.o. bola žalobcovi dňa 26.4.2007 uhradená čiastka vo výške 845.937,00 Sk (28.079,96 eur), a to z celkovej hodnoty sanitky pred haváriou vo výške 7.772.740,00 Sk - zrejme správne má znieť 1.772.740,00 Sk, pozn. odvolacieho súdu (58.844,19 eur) určenej znaleckým posudkom spoločnosti AVUS International spol. s r.o. Nakoľko žalobcovi nebola uhradená zvyšná suma vo výške 30.764,22 eur (926.803,00 Sk) z celkovej hodnoty vozidla ale boli mu odovzdané nepoužiteľné zvyšky kovového šrotu spolu s niektorými použiteľnými časťami pôvodnej výbavy sanitky, nechal si žalobca na uvedené použiteľné zvyšky vypracovať znalecký posudok č.7/2008 z 21.11.2008, ktorým bola ohodnotená zvyšná použiteľná výbava sanitky na sumu 5.158,37 eur. Žalobca poukázal na to, že žalobou si uplatňuje u žalovaného rozdiel hodnoty sanitky pred haváriou a reálne mu vyplatenej sumy za škodu, vrátane hodnoty zvyšnej použiteľnej výbavy, t.j. sumu vo výške 25.605,85 eur.

3. Žalovaný vo včas podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 12.5.2009 so žalobou nesúhlasil. Potvrdil, že dňa 7.11.2006 došlo na ceste pri obci R. k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bol predmet nájmu zničený a stal sa neupotrebiteľným - nájomný vzťah medzi zmluvnými stranami založený Nájomnou zmluvou zo 16.2.2006 v zmysle z dôvodu nemožnosti plnenia zanikol. Zdôraznil, že vzniknutá škoda na predmete nájmu nebola spôsobená nájomcom a likvidáciou poistnej udalosti bola poverená spoločnosť AVUS International spol. s r.o., ktorá podaním zo 7.3.2007

informovala žalobcu o výške spôsobenej škody na základe nezávislého znaleckého posudku, a to všeobecná hodnota vozidla pred nehodou 1.772.740,00 Sk, hodnota použiteľných zvyškov 926.803,00 Sk a výška škody na vozidle 845.937,00 Sk. Žalovaný s odkazom na ust. uviedol, že po likvidácií poistnej udalosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu zahraničného účastníka, ktorý nehodu spôsobil, bola dňa 27.4.2007 na účet poškodeného poukázaná náhrada škody 845.937,00 Sk a použiteľné zvyšky vozidla spolu s príslušenstvom boli dňa 2.4.2007 za účasti zástupcov strán vrátené žalobcovi. Náhrada škody, ktorá bola poukázaná na účet žalobcu spolu s použiteľnými zvyškami v sume 926.803,00 Sk tvorí všeobecnú hodnotu vozidla pred nehodou t.j. sumu vo výške 1.772.740,00 Sk, a preto žalovaný považoval nárok na náhradu škody za neopodstatnený a žalobca plnením zo strany poisťovne a zo strany žalovaného - nájomcu získal celú hodnotu vozidla pred samotným poškodením. Zároveň zdôraznil, že žalobca za účelom odôvodnenia uplatneného nároku vyčíslil hodnotu zvyškov, ktoré uznal za vhodné podľa predloženého znaleckého posudku, avšak hodnotu ostatných zvyškov samotného motorového vozidla už účelovo nevyčíslil. S odkazom na ustanovenie uviedol tiež, že žalobcovi zaniklo právo na náhradu škody v dôsledku preklúzie.

4. Súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie , vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, pretože žalovaný sa na pojednávanie vytýčené na deň 11.12.2018 nedostavil a ani z dôležitého dôvodu a včas nepožiadal o jeho odročenie, teda svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa 14.11.2018. S prihliadnutím na návrh právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, aby súd vec rozhodol pri splnení podmienok podľa rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie , , a rozhodol o žalobe žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s ustanovením , a to s prihliadnutím na úspech žalobcu v spore, ktorému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ustanovenia a a namietal s odkazom aj na ustanovenie , že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a že súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho, že poukázal na predmet konania uviedol, že v predmetnej veci súd nariadil pojednávanie na deň 11.12.2018 o 13:30 hod. a predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa 14.11.2018. Zdôraznil však, že súd vec prejednával dňa 11.12.2018 o 13:00 hod. v neprítomnosti žalovaného a na tomto pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa , ktoré zároveň citoval. Vzhľadom na to, že súd pojednával v čase, na ktorý žalovaný nebol riadne a včas predvolaný, neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku postupom podľa a súd prvej inštancie takto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň ako dôkaz pripojil predvolanie na pojednávanie zo 14.11.2018, ktoré bolo žalovanému v prejednávanej veci doručované.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol, resp. aby odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že pojednávania konaného dňa 11.12.2018 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, že pojednávanie bolo vytýčené na 13:00 hod., pričom o presnom čase pojednávania sa právny zástupca žalobcu informoval telefonicky na príslušnom súde a taktiež na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. O tom, že čas pojednávania bol stanovený na 13:00 hod. svedčí informácia o konaní súdneho pojednávania v tejto právnej veci, ktorá je zverejnená na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, v sekcii súdy a rozhodnutia, občiansko-právne pojednávania, ktorú k tomuto vyjadreniu pripojil. Ďalej uviedol, že po riadnom vyvolaní veci súd správne a v súlade so zákonom zisťoval, či sa na pojednávanie dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a súd skonštatoval, že žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom svoju neúčasť vopred neospravedlnil a rozhodol, že pojednávanie sa bude konať aj v jeho neprítomnosti. Z dôvodu

neospravedlnenej neúčasti žalovaného na pojednávaní žalobca navrhol, aby súd vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného a nakoľko súd mal za to, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie takéhoto rozsudku, na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe vyhovel. Žalobca zastával názor, že pojednávanie bolo vyhlásené, otvorené a vedené zákonným spôsobom, v súlade s ktorým aj došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného. K časovým okolnostiam týkajúcim sa faktického začatia predmetného pojednávania sa vyjadriť nevedel a mal za to, že tieto vyplývajú z obsahu súdneho spisu. Súčasne uviedol, že právny zástupca žalobcu nemá vedomosť o tom, či mal žalovaný úmysel zúčastniť sa predmetného pojednávania, nakoľko si po jeho skončení nevšimol v blízkosti pojednávacej miestnosti žiadnu osobu. Týmito skutočnosťami by sa mal zaoberať odvolací súd a skúmať dôvodnosť námietok žalovaného, resp. či sú naplnené odvolacie dôvody.

8. Žalovaný v písomnom stanovisku k vyjadreniu žalobcu podanému k odvolaniu žalovaného zotrval na tom, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a súd prvej inštancie týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto opakovane žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný s odkazom na ustanovenie a upravujúce formu a obsah predvolania, na ktoré poukázal, uviedol, že žalovaný aj žalobca boli súdom písomne predvolaní na pojednávanie na deň 11.12.2018 o 13:30 hod., čo preukazujú aj listiny nachádzajúce sa v súdnom spise, do ktorého zástupca žalovaného bezprostredne po ukončení pojednávania začatého o 13:00 hod. nahliadol. Tvrdenia žalobcu o dostupnosti informácie o čase pojednávania o 13:00 hod. na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko vo vzťahu k predvolaniu strán sporu sú absolútne bezpredmetné a je absurdné tvrdiť, že takýmto zverejnením boli strany sporu na pojednávanie riadne a včas predvolané a teda neúčasť žalovaného odôvodňovala vydanie rozsudku podľa . Poukázal na to, že z obsahu súdneho spisu bez pochybností vyplýva, že aj žalobca bol predvolaný na čas začatia pojednávania o 13:30 hod. a pred pojednávacou miestnosťou sa v čase o 13:00 hod. nachádzal jeho zástupca pravdepodobne iba zhodou okolností a akékoľvek snahy o prezentáciu záväznosti času pojednávania uvedeného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR sa tak javia iba ako snaha o docielenie právoplatnosti rozsudku, ktorý bol vydaný v dôsledku nesprávneho procesného postupu. Žalovaný odmietol akékoľvek spochybňovanie úmyslu žalovaného zúčastniť sa pojednávania, o ktoré žalobca vo svojom vyjadrení usiluje. Zástupca žalovaného sa v čase o 13:30 hod. riadne dostavil do pojednávacej miestnosti, kde mu bola oznámená skutočnosť, že pojednávanie začalo v čase o 13:00 hod. a bolo už ukončené. Následne žalovaný nahliadol do súdneho spisu s cieľom overiť čas, na ktorý boli strany sporu predvolané, a preto žalovaný zotrval na svojom názore, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

9. Žalobca sa k písomnému stanovisku žalovaného z 29.3.2019, ktoré mu bolo doručované 29.9.2020 písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa - (ďalej len „“). Vec prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa .

11. Podľa a prvá veta , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. Predmetné konanie sa začalo doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 10.3.2009, teda za účinnosti . Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v roku 2018 a odvolanie bolo žalovaným podané v roku 2019, teda za účinnosti , podľa ustanovení ktorého odvolací súd posudzoval správnosť postupu súdu prvej inštancie a prípustnosť a dôvodnosť podaného odvolania.

13. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa a .

14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu ( ) odvolací súd uvádza, že procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný () ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného procesného práva rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania t.j. v sporovom konaní žalobca, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadne povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Určitou výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí ( ). Zistenie nedostatku procesnej podmienky (ktorý je prítomný už v momente začatia konania, alebo k nemu dôjde neskôr v priebehu konania) je procesnou úlohou súdu. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takého nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje zastavenie konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku). Vadou predpokladanou v tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom.

15. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ods. 1, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.

16. Odvolací súd skúmal, či konanie pred prvoinštančným súdom vykazovalo znaky procesného postupu znemožňujúceho strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle .

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale aj z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom pre zmeškanie vydaným podľa , ktoré umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, a to za splnenia v tomto zákonnom ustanovení stanovených procesných podmienok.

18. Ustanovenie a stanovuje podmienky, za ktorých je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Týmito sú - návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a neospravedlnenie neprítomnosti žalovaného včas a vážnymi okolnosťami.

19. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Napriek tomu, že voči rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je v zásade prípustné, zákon pripúšťa odvolanie výnimočne, a to len z jediného dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Tieto osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie musia byť splnené práve na tomto pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vydaný a musia byť splnené kumulatívne. Ak by totiž súd vydal rozsudok pre zmeškanie napriek tomu, že by nebola splnená niektorá (ktorákoľvek) z týchto podmienok, je daný zákonný dôvod na podanie odvolania.

20. Žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup, pokiaľ na nariadenom pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pretože týmto postupom neboli splnené zákonné podmienky v zmysle ustanovenia , pretože súd prvej inštancie pojednával v čase (11.12.2018 o 13:00 hod.), na ktorý žalovaný nebol riadne a včas predvolaný (žalovaný bol súdom predvolaný na pojednávanie na deň 11.12.2018 o 13:30 hod.), a teda súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Podľa , ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.

22. Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať ( .).

23. Podľa , predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spisu.

24. V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť ( ).

25. Ustanovenie určuje osobitné podmienky predvolávania strán a ich zástupcov na pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti, pričom je jeho povinnosťou predvolať na pojednávanie všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon. Predvolaním na pojednávanie sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní. Ak strana v konaní nie je zastúpená na celé konanie, súd vždy predvolá stranu. Je potrebné zdôrazniť, že pojednávanie je osobitne významnou časťou sporového konania, ktorá bezprostredne súvisí s prejednaním veci a meritórnym rozhodnutím. Na prejednanie veci samej musí vždy súd nariadiť pojednávanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Vykázanie doručenia predvolania, s konkrétnym oznámením miesta, dátumu a času pojednávania, je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať. Ak strany alebo ich zástupcovia neboli riadne predvolaní, alebo im predvolanie na pojednávanie bolo doručené v lehote kratšej ako 5 dní pred pojednávaním a na pojednávanie sa nedostavili, pojednávanie sa v ich neprítomnosti vykonať nemôže a súd pojednávanie z tohto dôležitého dôvodu odročí.

26. Odsek 2 ustanovenia § 100 upravuje formu predvolania, pričom pripúšťa aj predvolanie telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami, napríklad elektronickou formou, a to v súlade s princípom procesnej ekonómie sporu. Súd však musí pri využití inej ako písomnej formy predvolania poznačiť túto skutočnosť v súdnom spise. Povinné náležitosti predvolania upravuje ods. 3 ustanovenia . Nevyhnutným obsahom predvolania urobeného však v akejkoľvek forme je označenie veci, miesta, času a predmetu procesného úkonu. Je tiež potrebné zdôrazniť, že iné ustanovenia môžu vyžadovať v osobitných prípadoch ďalšie náležitosti predvolania (napr. a ), kedy predvolanie na pojednávanie obsahuje okrem iného aj poučenie, že v prípade, ak sa strana na pojednávanie riadne a včas nedostaví, svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, tak súd na návrh druhej strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

27. Z obsahu spisu vyplýva, a to z referátu konajúceho sudcu, že tento v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 11.12.2018 o 13:00 hod. Z predvolania na pojednávanie, ktoré je aj súčasťou spisu a ktoré bolo doručené stranám sporu do ich elektronickej schránky, konkrétne žalovanému dňa 14.11.2018 a na ktoré sa odvoláva aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí však vyplýva, že žalovaný ( ale aj žalobca) bol predvolaný na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na deň 11.12.2018 o 13.30 hod.

28. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že strany sporu musia byť riadne a včas upovedomené nielen o mieste, kde sa pojednávanie má konať, ale musia byť riadne a včas upovedomené aj o dátume a čase nariadeného pojednávania, a to tak, aby o ňom nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti.

29. Z obsahu zápisnice o pojednávaní odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vec prejednal dňa 11.12.2018 o 13:00 hod. (začiatok pojednávania) a pojednávanie ukončil meritórnym rozhodnutím o 13:10 hod., a to v neprítomnosti žalovaného napriek tomu, že dôvodom neprítomnosti žalovaného na nariadenom pojednávaní bolo chybné upovedomenie (predvolanie) žalovaného o čase pojednávania zo strany súdu prvej inštancie, čo nepochybne vyplýva z predvolania doručovaného žalovanému.

30. Pokiaľ teda súd prvej inštancie prejednal vec v neprítomnosti žalovaného v čase, na ktorý žalovaný nebol riadne predvolaný, nielenže neboli splnené podmienky na postup súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia , ale súd prvej inštancie v takomto prípade nebol ani oprávnený vykonať pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ale bol povinný toto pojednávanie odročiť. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie zrejme nezistil, že stranám sporu bol oznámený termín pojednávania na deň 11.12.2018 o 13.30 hod., teda odlišný od referátu konajúceho sudcu a vec prejednal v čase od 13.00 hod. do 13.10. hod., kedy ukončil pojednávanie meritórnym rozhodnutím. O tejto skutočnosti mal však nesporne vedomosť žalobca, preto jeho návrh adresovaný súdu prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného nemožno považovať vo vzťahu ani k súdu za korektný.

31. S poukazom na vyššie uvedené nemožno považovať v danom prípade predvolanie žalovaného za riadne a včasné, ktoré by oprávňovalo súdu prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného. Pokiaľ teda súd prvej inštancie napriek tomu vec prejednal a rozhodol, týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

32. Odvolací súd zároveň dodáva, že predvolanie na pojednávanie, ktoré je súčasťou spisu a ktoré bolo doručované stranám sporu neobsahuje ani poučenie strán sporu o následku nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a teda ani táto podmienka na postup súdu prvej inštancie v zmysle ust. nebola splnená.

33. Keďže na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd rešpektujúc právne účinky podaného odvolania, ktoré v konaní nastali, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( a ).

34. O trovách pôvodného konania a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).