Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-45-2020.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 30. septembra 2020 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
A.. K. S., nar. XX. XX. XXXX v Q., Q., trvale bytom Y. XXXX/XX, J., okres J., nezamestnaný,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
hoci mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/101/2018 zo dňa 22. 10. 2018, právoplatným dňa 22. 10. 2018, uložený trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na dobu 18 mesiacov, dňa 23. 5. 2019 približne o 22:00 hod. vykonal v P. A. na Ulici C. Z. č. XXX/XA obhliadku mŕtveho E. A. T., nar. X. X. XXXX, naposledy bytom C. Z. XXX, P. A., kde ako lekár určil príčinu smrti, o čom vyhotovil „list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí“, ktorý potvrdil svojim podpisom a svojou pečiatkou lekára číslo W., následne tam prítomnej A. X. O., družke nebohého, na jej žiadosť potvrdil pečiatkou lekára a svojim podpisom „doklad o zdravotnej spôsobilosti žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia/vodiča, ktorý sa podrobuje preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti“,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie a zdravotnícke povolanie podľa § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 14. 5. 2020 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na A.. K. S. podaná obžaloba pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný A.. K. S. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,
- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- či bola ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu,
- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne, uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.
Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, preto súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ho vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, pretože vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Zo správy o povesti nevyplývajú k osobe obžalovaného relevantné skutočnosti. Priestupkovo bol postihnutý raz, v roku 2016 za priestupok na úseku cestnej premávky blokovou pokutou vo výške 10,- Eur. Z odpisu registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný a právoplatne odsúdený výlučne za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, resp. podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, resp. podľa § 289 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona. Pri prvom zázname sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, druhý záznam svedčí o odsúdení rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/62/2018 zo dňa 25. 9. 2018, ktorý bol zrušený v rámci ukladania súhrnného trestu trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/101/2018 zo dňa 22. 10. 2018, právoplatný dňa 22. 10. 2018, ktorým bol dosúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 6 rokov, v rámci ukladania súhrnného trestu bol uložený aj trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie na 18 mesiacov. Trest odňatia slobody vykonal dňa 1. 11. 2018, trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie vykonal dňa 22. 4. 2020. Lustráciou GP v zozname trestných konaní vedených proti osobám v SR súd zistil, že proti obžalovanému sa aktuálne nevedie iné trestné konanie.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd vyhodnotil pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu povahu spáchaného trestného činu, osobu páchateľa a možnosti jeho prevýchovy, ako aj to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval, na čo bolo prihliadnuté ako na poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona. Zároveň bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože obžalovaný bol už v minulosti opakovane odsúdený pre trestnú činnosť iného charakteru. Za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa zákonom ustanovená trestná sadzba nemení.
Po oboznámení sa s obsahom lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostáva do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, teda z pohľadu trestných predpisov možno konštatovať, že sa u neho jedná o recidívu trestnej činnosti. Súd pri zvažovaní, aký druh a výmera trestu za uvedený skutok uloží, prihliadal nielen na vyššie uvedené zásady pri ukladaní trestov, ale aj na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, tiež na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti a jeho deklarovaný postoj k doposiaľ páchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa v plnom rozsahu priznal a zároveň ju úprimne ľutuje.
Uložený trest musí viesť k uvedomeniu si obžalovaného, že následkom za spáchanú trestnú činnosť je adekvátny trestný postih a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti po výkone tohto trestu preukázal nielen celej spoločnosti, ale aj sebe a svojim najbližším, že je schopný viesť riadny život, teda uložený trest ho nielen represívne postihol a zabránil mu v páchaní trestnej činnosti do budúcnosti, ale aj pôsobil na neho preventívne a prevýchovne do budúcna. Vzhľadom na doterajší život a osobu obžalovaného, ktorý ako vyplýva z odpisu registra trestov, len 6 mesiacov pred spáchaním skutku, bol prepustený z výkonu trest odňatia slobody, súd zvažoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako trest primeraný a dostatočne napĺňajúci požiadavky zákona na poskytnutie záruky z hľadiska generálnej prevencie v spoločnosti, ale aj individuálnej prevencie u obžalovaného. Výmeru uloženého trestu v prvej polovici trestnej sadzby na 4 mesiace považoval súd za dostatočnú.
Keďže obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s výkonom činnosti, ktorá mu bola predchádzajúcim rozhodnutím súdu zakázaná, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie a zdravotnícke povolanie podľa § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na dobu 18 mesiacov. Pri formulácii tohto zákazu súd vychádzal z platných právnych predpisov upravujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak, aby pri výklade obsahu tohto zákazu činnosti nedochádzalo k vytvoreniu priestoru pre domnienky, omyl alebo možnosť spochybniť, čo je predmetom zákazu činnosti vykonávať lekárske povolanie a zdravotnícke povolanie. Podľa vyššie citovaného ustanovenia sa zdravotníckym povolaním rozumie súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotný pracovník (§ 27 citovaného zákona) pri: poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vykonávaní prehliadky mŕtveho tela, a ďalších tam uvedených činnostiach. Zdravotníckym pracovníkom je podľa § 27 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie, okrem iných tam uvedených osôb aj lekár. Vzhľadom na to, že lekárske povolanie nie je v právnych predpisoch výslovne definované, súd považoval za potrebné v súlade s existujúcimi právnymi predpismi určiť, výkon akých činností sa obžalovanému na dobu 18 mesiacov zakazuje. Pri výmere zohľadnil nielen osobu páchateľa, ktorý sa opakovane v minulosti dostal do rozporu so zákonom, na okolnosti prípadu a najmä prihliadal aj na to, aby výmerou uloženého trestu zákazu činnosti bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, keďže je živiteľom rodiny. Druh aj výmera uložených trestov, podľa názoru súdu, v prípade obžalovaného zodpovedajú potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu, bol vo výkone trestu, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, túto skutočnosť mal súd preukázanú z odpisu registra trestov.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
V Liptovskom Mikuláši, dňa 30. septembra 2020