Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/103/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S. nad T., N. D. XXX proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 12.301,90 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -152 zo dňa 05. júna 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania j e žalobkyňa p o v i n n á žalovanému zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol /výrok I./ a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinná nahradiť mu žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 12.301,90 eur, ktoré získal plnením bez právneho dôvodu na základe zmlúv o revolvingových úveroch č. 157995-53019 zo dňa 17.10.2012, č. 174926-53040 zo dňa 26.7.2013 a č. 181066-53040 zo dňa 6.11.2013 tým, že žalobkyňa na ich splatenie poukázala vyššiu sumu než bola povinná zaplatiť. Poukázala na to, že úverové zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľka, nie ako SZČO pre podnikateľské účely, čo v obsahu úverových zmlúv bolo deklarované a dojednanú zmluvnú odmenu žalovaného za poskytnutie úverov, ktorú sa zaviazala spolu s úvermi zaplatiť, považovala za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, pre rozpor s , pretože o 100% prevyšovala hodnotu poskytnutého úveru. Súčasne úvery považovala za bezúročné a bez poplatkov pre absenciu náležitostí podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 10.10.2012 žalobkyňa písomnou žiadosťou žalovaného požiadala o poskytnutie PROFI úveru v sume 2.200,- eur so splatnosťou 42 mesiacov s výškou mesačnej splátky v sume 109,- eur. Nominálna hodnota úveru predstavovala celkom sumu 4.578,- eur. V žiadosti ako účel čerpania úveru uviedla nákup reklamného materiálu. Ako prílohy k žiadosti predložila kópie osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie za rok 2011, živnostenský list a výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch. V

časti V. žiadosti o úver - identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru uviedla svoje obchodné meno, IČO, miesto podnikania a predmet podnikania. Na základe žiadosti žalobkyni žalovaný jej poskytol zmluvou o revolvingovom úvere č. 157995-53019 zo dňa 17.10.2012 úver na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti v sume 4.578,- eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 109,- eur. Zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru, predstavovala sumu 2.378,- eur. Splatenie úveru bolo medzi zmluvnými stranami zabezpečené blankozmenkou. Zmluva o úvere bola medzi nimi uzavretá podľa . Dňa 24.7.2013 žalobkyňa písomnou žiadosťou žalovaného požiadala o poskytnutie PROFI úveru v sume 5.000,- eur so splatnosťou 48 mesiacov s výškou mesačnej splátky v sume 236,- eur. Nominálna hodnota úveru predstavovala celkom sumu 11.328,- eur. V žiadosti ako účel čerpania úveru uviedla nákup tovaru. Ako prílohy k žiadosti predložila kópie osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie za rok 2011 a 2012 a živnostenský list. V časti V. žiadosti o úver - identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru, uviedla svoje obchodné meno, IČO, miesto podnikania a predmet podnikania. Na základe žiadosti žalobkyni jej žalovaný poskytol zmluvou o revolvingovom úvere č. 174926-53040 zo dňa 26.7.2013 úver na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti v sume 11.328,- eur so splatnosťou v 48 mesačných splátkach po 236,- eur. Zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru, predstavovala sumu 6.328,- eur. Splatenie úveru bolo medzi zmluvnými stranami zabezpečené blankozmenkou. Zmluva o úvere bola medzi nimi uzavretá podľa . Dňa 4.11.2013 žalobkyňa písomnou žiadosťou žalovaného požiadala o poskytnutie PROFI úveru v sume 2.800,- eur so splatnosťou 42 mesiacov s výškou mesačnej splátky v sume 139,- eur. Nominálna hodnota úveru predstavovala celkom sumu 5.838,- eur. V žiadosti ako účel čerpania úveru uviedla opravu auta. Ako prílohy k žiadosti predložila kópie osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie za rok 2011 a 2012 a živnostenský list. V časti V. žiadosti o úver - identifikačné údaje žiadateľa o poskytnutie úveru, uviedla svoje obchodné meno, IČO, miesto podnikania a predmet podnikania. Na základe žiadosti žalobkyni jej žalovaný poskytol zmluvou o revolvingovom úvere č. 181066-53040 zo dňa 6.11.2013 úver na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti v sume 5.838,- eur so splatnosťou v 42 mesačných splátkach po 139,- eur. Zmluvná odmena, ktorá predstavovala úroky za poskytnutie úveru, predstavovala sumu 3.038,- eur. Splatenie úveru bolo medzi zmluvnými stranami zabezpečené blankozmenkou. Zmluva o úvere bola medzi nimi uzavretá podľa . Žalobkyňa na splatenie úveru č. 157995-53019 podľa vlastného vyjadrenia zaplatila celkom sumu 4.761,90 eur, na splatenie úveru č. 174926-53040 sumu 11.564,- eur a na splatenie úveru č. 181066-53040 sumu 5.977,- eur, o čom ako dôkazy do spisu založila výpisy z bankového účtu. 3. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa , , a , , podľa , , , a . Uviedol, že z písomných žiadostí žalobkyne o poskytnutie PROFI úverov jednoznačne vyplýva, že ich adresovala žalovanému ako podnikateľka podnikajúca na základe živnostenského listu za účelom poskytnutia úverov na výkon jej podnikateľskej činnosti, čo nepochybne vyplýva z účelu čerpania úverov, v ktorom uviedla nákup reklamného materiálu, nákup tovaru a opravu auta, ako aj z toho, že v žiadostiach sa identifikovala svojím obchodným menom, IČO-m, miestom podnikania a predmetom podnikania a priložila k nej kópie osobných dokladov, bankového účtu, daňových priznaní za rok 2011 a 2012 a živnostenského listu. Žalobkyňa zmluvy o revolvingových úveroch č. 157995-53019 zo dňa 17.10.2012, č. 174926-53040 zo dňa 26.7.2013 a č. 181066-53040 zo dňa 6.11.2013 so žalovaným uzatvorila ako podnikateľský subjekt podľa vykonávajúci podnikanie podľa , preto je potrebné všetky zmluvy o úvere považovať za zmluvy uzatvorené podľa a nasledovných , podľa ktorých sa spravujú práva a povinnosti zmluvných strán. Z uvedených dôvodov potom žalobkyňa nemôže mať postavenie spotrebiteľa podľa a uzavreté zmluvy o revolvingových úveroch so žalovaným nemožno považovať za spotrebiteľské zmluvy podľa , na ktoré by sa vzťahovali ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa zostala v súdnom konaní nečinná, žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že v čase uzavretia úverových zmlúv so žalovaným mala postavenie spotrebiteľa a jednotlivé úverové zmluvy boli uzavreté podľa príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov, nepreukázala, že reálne jej boli poskytnuté úvery v nižšej výške, než boli deklarované v jednotlivých úverových zmluvách. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žalobkyňa v súvislosti s uzavretými zmluvami o revolvingových úveroch č. 157995-53019 zo dňa 17.10.2012, č. 174926-53040 zo dňa 26.7.2013 a č. 181066-53040 zo dňa 6.11.2013 nepožíva ochranu spotrebiteľa podľa a

nasledovných ( upravujúci neprijateľné zmluvné podmienky, výšku odplaty za poskytnutie úveru a ďalšie právne inštitúty ochrany spotrebiteľa), ani podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení neskorších predpisov ( zákona o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru) a na jej práva a povinnosti z uzavretých zmlúv o úvere sa vzťahujú ustanovenia . Pokiaľ ide o žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáhala z dôvodu plnenia žalovanému bez právneho dôvodu, súd bol toho názoru, že pre posúdenie existencie a skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalobkyne bolo potrebné, aby žalobkyňa jednoznačne ustálila, akú celkovú sumu a kedy poskytla na splatenie jednotlivých úverov, pretože jej tvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia, ktoré proti žalovanému uplatnila, nezodpovedali listinným dôkazom, ktoré do spisu založila na preukázanie toho, koľko finančných prostriedkov na splatenie úverov poukázala. Spornosť skutočnej výšky bezdôvodného obohatenia vyplýva aj z toho, že bezprostredne pred podaním žaloby žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 30.8.2017, bola rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -30 zo dňa 18.4.2017, právoplatným dňa 25.8.2017 zaviazaná k zaplateniu zmenkovej sumy 347,80 eur s príslušenstvom z úverovej zmluvy č. 157995 zo dňa 17.10.2012 a právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -37 zo dňa 11.7.2017 bola zaviazaná k zaplateniu zmenkovej sumy 896,80 eur s príslušenstvom z úverovej zmluvy č. 174926 zo dňa 26.7.2013. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni bola v krátkom čase pred podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia uložená povinnosť plnenia z úverových zmlúv, o ktorých tvrdila, že ich preplatila, mal súd dôvodné pochybnosti o skutočnej existencii a výške uplatneného bezdôvodného obohatenia. Na základe uvedeného súd považoval nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia za sporný, jednoznačne nepreukázaný čo do základu a výšky a preto jej žalobu zamietol. 4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa a ods. 1 /ďalej len /. Úspešnému žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%. 5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že úvery od žalovaného si nebrala ako podnikateľke, pretože aj keď v tom čase mala živnostenské oprávnenie, úver nepotrebovala brať ako podnikateľka a nepoužila ho na podnikanie ale na svoje osobné potreby. Nemá možnosť toto tvrdenie preukázať a preukazovať by mal podľa nej aj žalovaný. Pokiaľ ide o rozsudky Okresného súdu Bratislava V, na ktoré súd poukázal, tak konanie prebehlo v jej neprítomnosti, neboli jej doručené a ona podali proti nim odvolanie. Ďalej žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie dňa 05.06.2018 bol na jej osobu vyhlásený konkurz a preto mal súd konať so správcovskou spoločnosťou, ona sama už konať vo veci nemohla. K odvolaniu pripojila žalobkyňa uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -19 zo dňa 04. mája 2018, podľa ktorého bola na majetok dlžníka - žalobkyne vyhlásený konkurz podľa o konkurze a reštrukturalizácii. 6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že z rozsudkov Okresného súdu Bratislava V, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vyplýva, že v daných konaniach bola žalobkyňa uzneseniami menovaného súdu vyzvaná na písomné vyjadrenie sa k podaným žalobám a uvedeniu rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pričom tieto uznesenia boli žalobkyni doručené podľa obsahu rozsudkov do vlastných rúk žalobkyne. Žalobkyňa napriek tomu v týchto konaniach zostala nečinná, žiadne tvrdenia o svojom spotrebiteľskom postavení neuviedla. Súd prvej inštancie správne žalobu žalobkyne zamietol, pretože nie je možné, aby uvedené súdne rozhodnutia boli negované takýmto iným rozhodnutím. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne, táto uvedenú skutočnosť neoznámila súd a nemôže sa tak svojho mlčania dovolávať. V súčasnosti je už konkurz zrušený, ako to vyplýva z pripojenej čiastky Obchodného vestníku, a tak by už za žalobkyňu žiaden správca konať nemohol. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa a ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné:

9. Podstatou odvolania žalobkyne je námietka právneho posúdenia jej postavenia v záväzkových vzťahoch z úverových zmlúv, ktoré uzatvorila so žalovaným. Žalobkyňa oproti záverom súdu prvej inštancie tvrdí, že tieto neuzatvárala ako podnikateľka ale ako spotrebiteľ.

10. Odvolací súd sa po preskúmaní veci plne stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá v predmetných záväzkových vzťahoch so žalovaným postavenie spotrebiteľa, keďže úverové zmluvy uzatvárala ako samostatne zárobkovo činná osoba, podnikateľka. Súd prvej inštancie tento záver založil na správnom právnom posúdení vykonaným dokazovaním správne zistených skutočností. 11. Z úverových zmlúv ako aj žiadostí o poskytnutie úveru, ktoré boli v spore ako dôkaz vykonané jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa žiadala žalovaného o poskytnutie úveru ako podnikateľka ako následne takto aj úverové zmluvy so žalovaným uzatvorila. Z obsahu týchto listín vyplýva, že voči žalovanému konala pod označením svojej osoby ako podnikateľky, uviedla svoje obchodné meno, miesto podnikania, IČO, predmet podnikania. Uviedla účel čerpania úveru - oprava auta, nákup reklamného materiálu, nákup tovaru a žalovanému pri podaní žiadostí o úver poskytla daňové priznanie, živnostenský list a v jednom prípade i výkaz o príjmoch a výdavkoch a výkaz o majetku a záväzkoch. Žalobkyňa potom vlastnoručne podpísala predmetné úverové zmluvy so žalovaným, ktoré v predmete zmluvy stanovovali, že žalovaný ako veriteľ poskytuje žalobkyni ako dlžníkovi peňažné prostriedky úveru na účely jeho podnikateľskej činnosti.

12. Posúdením uvedených skutočností podľa v znení účinnom v deň uzatvorenia úverových zmlúv, ktoré ustanovenia definuje osobu spotrebiteľa, je potrebné dospieť k rovnakému záveru ako dospel súd prvej inštancie. Teda, že žalobkyňa úverové zmluvy so žalovaným neuzatvárala ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pretože žalobkyňa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď úvery žiadala a boli jej poskytnuté ako podnikateľke pre účely jej podnikateľskej činnosti.

13. Vyššie uvedené skutočnosti, ako boli súdom prvej inštancie správne zistené z vykonaného dokazovania, pritom neumožňujú prijať záver, že žalobkyňa pri uzatváraní predmetných zmlúv konala ako spotrebiteľ a len žalovaný ako dodávateľ, zneužijúc ním vopred pripravenú formulárovú zmluvu označil v týchto právnych úkonoch žalobkyňu ako podnikateľku, aby sa tak v záväzkovom vzťahu vyhol uplatňovaniu práv na ochranu spotrebiteľa. Takýto záver je zvyčajne odôvodnený tým, že v príslušnej úverovej zmluve je bez ďalšieho označené /zaškrtnuté voliteľné políčko/, že dlžníkovi je úver poskytnutý na účely podnikania. V týchto prípadoch konajúce súdy dôvodne hľadia na osobu dlžníka ako na spotrebiteľa a dodávateľ-veriteľa zaťažujú dôkazným bremenom preukázania postavenia dlžníka ako podnikateľa. O takýto prípad však v tomto spore nejde. V tomto spore bolo preukázané, že žalobkyňa už do predzmluvného vzťahu /žiadosť o poskytnutie úveru/ vstupovala ako podnikateľka, požadujúca poskytnutie úveru v súvislosti s predmetom svojho podnikania. Jej označenie ako podnikateľky v predmetných úverových zmluvách i ustanovenia, že peňažné prostriedky úveru sú jej poskytované na účely jej podnikateľskej činnosti sú tak plne súladné s predzmluvným konaním samotnej žalobkyne. V tomto prípade preto dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že žalobkyňa v záväzkových vzťahoch so žalovaným vystupovala ako spotrebiteľ, plne zaťažovala samotnú žalobkyňu. Tá toto dôkazné bremeno neuniesla a súd prvej inštancie v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, po ich právnom posúdení podľa príslušných zákonných ustanovení dôvodne prijal záver, že žalobkyňa v predmetných záväzkových vzťahoch so žalovaným mala postavenie podnikateľa, nie spotrebiteľa.

14. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne v priebehu tohto sporu, v dôsledku čoho mal podľa žalobkyne konať za ňu vo veci správca, ani táto odvolacia námietka žalobkyne nebola dôvodná. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín o vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne č.k. -19 zo dňa 04. mája 2018 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.05.2018. V tom čase už mala žalobkyňa doručené do vlastných rúk predvolanie na pojednávanie súdu prvej inštancie v termíne 05.06.2018, na ktorom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vyhlásil odvolaním

žalobkyne napadnutý rozsudok. Žalobkyňa bola na termín pojednávania súdu prvej inštancie riadne predvolaná a o tejto skutočnosti mala povinnosť po vyhlásení konkurzu informovať správcu. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie doručovať predvolanie na termín pojednávania správcovi, keďže účinky doručenia predvolania žalobkyni sa vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka-žalobkyne nijako nezmenili. Zo strany súdu prvej inštancie tak v súvislosti s pojednávaním dňa 05.06.2018, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenie, ktorým by sa zasiahlo do práva žalobkyne na spravodlivý proces.

15. Čo sa týka poslednej žalobkyňou namietanej skutočnosti, že konania na Okresnom súde Bratislava V prebehli bez jej vedomia, neboli jej riadne doručené žaloby ani rozsudky, tak uvedené skutočnosti musí žalobkyňa namietať v konania pred Okresným súdom Bratislava V, v tomto spore sú bez významu.

16. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a preto mu súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalobkyňa povinná žalovanému zaplatiť v sume aká bude vyčíslená rozhodnutím súdu prvej inštancie / /.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).