Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-36-2020.pdf
PDF · 83.05 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/36/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róbert Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľky E. M. E.ć, rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M., S. XXX/X, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, proti osobe výživou povinnej/odporcovi E. E.ć, nar. X.X.XXXX, bytom Srbská republika, W. P., C., o návrhu navrhovateľky na určenie manželského výživného a návrhu odporcu na zrušenie manželského výživného, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/12/2017-295 zo dňa 4. novembra 2019 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o uložení povinnosti odporcovi prispievať na výživu navrhovateľke a vo výroku o zameškanom výživnom tak, že: odporca b o l p o v i n n ý v období od 3.7.2017 do 31.1.2018 titulom manželského výživného prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 200 eur; zameškané výživné za obdobie od 3.7.2017 do 31.1.2018 v sume 842,10 eur p o v o ľ u j e odporcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne vždy do 15-tého dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o zamietnutí návrhu odporcu na zrušenie manželského výživného.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky titulom manželského výživného sumou 200 eur mesačne v období od 3.7.2017 do 30.1.2018 a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Vychádzal z toho, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX (právoplatne rozvedené bolo dňa XX.X.XXXX) a odporca odišiel 1.4.2017 za priateľkou. Navrhovateľka sa stará o svojho dospelého ťažko zdravotne postihnutého syna, ktorému musí poskytovať celodennú starostlivosť, v dôsledku čoho si nemôže nájsť prácu a zvýšiť svoj príjem. Jej „príjem“ pozostával len z opatrovateľského príspevku na syna vo výške 247,62 eur a invalidného dôchodku syna v sume 330 eur; iný príjem nemá. Okresný súd konštatoval, že navrhovateľka má navyše i zhoršený zdravotný stav, s čím súvisia zvýšené výdavky na lieky. Naproti tomu odporca bol zamestnaný do piateho mesiaca roku 2017 vo Švajčiarsku, kde zarábal okolo 1.800 eur mesačne. Následne do januára 2018 bol zamestnaný ako opatrovateľ v Nemecku, kde jeho príjem dosahoval 1.100 až 1.200 eur mesačne. Neskôr, až do augusta 2018 bol nezamestnaný. 2. Okresný súd uzavrel, že životná úroveň odporcu bola jednoznačne vyššia, ako životná úroveň navrhovateľky a vychádzajúc zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov určil odporcovu povinnosť
prispievať na výživu manželky vo vyššie vymedzenom období sumou 200 eur mesačne. Zdôraznil, že výživné priznal len do 31.1.2018, keďže od toho času bol odporca nezamestnaný; a to z dôvodu, že mu navrhovateľka zrušila trvalý pobyt, čo viedlo k zadržaniu jeho občianskeho preukazu maďarskou políciou, z ktorého titulu sa nemohol na území SR zamestnať. Nadväzne okresný súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol. Doplnil, že pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že odporca údajne pracuje v Nemecku „na čierno“, tieto skutočnosti žiadnym dôkazom nepreukázala. 3. Samostatným výrokom okresný súd zamietol návrh odporcu na zrušenie manželského výživného, keďže dotknutý návrh odporca podal dňa 22.10.2018, t.j. v čase, kedy už manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (§ 52 CMP).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia s tým, že „ak by mu súd vrátil povolenie na pobyt, dal by jej (navrhovateľke) tie peniaze“. Poukazoval na to, že aktuálne je bez príjmu a určené manželské výživné nemá z čoho zaplatiť. Pokiaľ pracoval, tak vždy posielal navrhovateľke peniaze, uhrádzal jej dlhy a taktiež zakúpil viaceré veci do jej domácnosti (napríklad umývačku riadu, sedaciu súpravu). Jeho súčasná situácia je tak nepriaznivá, že musí predať dom a pole, ktoré vlastní v Srbsku, aby vôbec získal peniaze na živobytie. 5. V rámci odvolania odporca popisoval i širšie súvislosti manželského spolužitia účastníkov konania. K odvolaniu pripojil výpisy z účtov, ktoré mali preukazovať (predovšetkým) jeho platby/príspevky adresované na účet navrhovateľky v čase trvania ich manželstva. 6. Navrhovateľka žiadala odvolanie odporcu odmietnuť, keďže nespĺňa zákonom požadované náležitosti, najmä z neho nevyplýva žiaden zákonný odvolací dôvod. Pokiaľ išlo o podstatu súdenej veci, stotožňovala sa s napadnutým rozsudkom. Považovala za irelevantné, či aktuálne odporca pracuje alebo nie, rozhodujúcim bolo/je, že počas existencie manželstva účastníkov bola jeho životná úroveň výrazne vyššia. Navrhovateľka tvrdila, že odporca na jej domácnosť nikdy neprispieval.
7. V následnej reakcii (podanej len elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu) odporca trval na svojom odvolaní, vrátane podstatnej časti odvolacích dôvodov. Opakovane požadoval, aby mu v rámci tohto súdneho konania bolo vrátené povolenie na pobyt; potom by si splnil i súdom uloženú povinnosť. 8. Vo vyjadrení k danému podaniu navrhovateľka opätovne uviedla, že udelenie trvalého pobytu odporcovi nie je predmetom prebiehajúceho konania. Ak nebude odvolanie odporcu odmietnuté, žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť.
9. Nad rámec procesných oprávnení odporca reagoval i na dané vyjadrenie (opätovne iba elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu), v ktorom podaní zopakoval niektoré svoje predchádzajúce argumenty, ktoré však v prevažnej miere s rozhodným obdobím nesúviseli.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal aj nad bezprostredný rámec odvolacích dôvodov (§ 66 CMP) a v rozsahu vyplývajúcom z podaní odporcu (§ 65 CMP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v nenapadnutom výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vo výroku o zamietnutí návrhu odporcu na zrušenie manželského výživného. 11. Je potrebné uviesť, že rozsah odvolania odporcu bol dostatočne jasne definovaný obsahom jeho odvolania, ktoré hľadisko je pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov určujúce (§ 124 ods. 1 CSP). Odporca jednoznačne a výslovne namietal len uloženie povinnosti zaplatiť manželské výživné navrhovateľke. 12. Následne krajský súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozsudku.
13. Je nepochybné, že odporca v súvislosti s prácou v zahraničí mal nie zanedbateľné výdavky (minimálne) na cestovanie do miesta výkonu práce. Rovnako je nepochybné, že dlhodobý, resp. opakovaný výkon práce v značne vzdialenom mieste od miesta obvyklého pobytu má negatívny dopad i na bežné sociálne väzby dotknutej osoby, ktorá dochádzaniu za prácou musí výrazne podriadiť/ prispôsobiť aj celkový spôsob svojho života. Uvedené síce nie je bezprostredne finančne vyjadriteľné, ale taktiež predmetnú súvislosť je nutné zohľadňovať v rámci úvah o životnej úrovni ako komplexnej kategórii.
14. Napriek uvedenému krajský súd, zhodne s okresným súdom, konštatuje, že v rozhodnom období od 3.7.2017 do 31.1.2018 bola životná úroveň odporcu vyššia, než životná úroveň navrhovateľky. Rovnako určenie výšky mesačného výživného v sume 200 eur korešponduje s konkrétnosťami súdenej veci. Pre úplnosť je žiaduce pripomenúť, že okresný súd výživné určil vo výrazne nižšej (len polovičnej) sume, ako požadovala navrhovateľka (200 eur oproti uplatňovanej sume 400 eur). Zároveň náležite zohľadnil, že sama navrhovateľka značne prispela k znemožneniu ďalšieho výkonu práce odporcovi, keďže mu zrušila trvalý pobyt, čo priamo podmienilo zadržanie občianskeho preukazu odporcovi a s tým spojené komplikácie (až nemožnosť) získať trvalejšie zamestnanie; osobitne, ak odporca je občanom/držiteľom cestovného pasu štátu mimo krajín Európskej únie.
15. Pokiaľ odporca poukazoval na finančné plnenia zasielané na účet navrhovateľky, v priebehu konania (zhodne tak i v rámci odvolania) preukázal vo vzťahu k rozhodnému obdobiu len platbu/ príspevok navrhovateľke v sume 95 eur v mesiaci júl (10.7.) 2017. Ostatné doklady sa týkali platieb v predchádzajúcom období (v rokoch 2015 až 2016 a v prvom polroku roku 2017), t.j. nesúviseli s posudzovaným obdobím - 3.7.2017 až 31.1.2018.
16. Neobstojí ani odvolacia námietka týkajúca sa aktuálneho nedostatku finančných zdrojov na strane odporcu. Náležite v tomto smere argumentuje navrhovateľka, že v súdenej veci určujúcou nie je súčasná finančná situácia odporcu, ale stav (osobitne) v príjmoch bývalých manželov v rozhodnom období. Inými slovami, ak by si odporca plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke/navrhovateľke riadne a včas
- t.j. v období, kedy dosahoval pomerne slušný príjem - nezaťažovala by ho aktuálne povinnosť zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné. 17. Pokiaľ ide o požiadavku odporcu smerujúcu k navráteniu mu povolenia na pobyt v Slovenskej republike, jedná sa o požiadavku úplne mimo predmet súdenej veci; a teda absolútne bezpredmetnú.
18. Ako už bolo uvedené vyššie, krajský súd (na rozdiel od súdu okresného) prihliadol na platbu 95 eur zaslanú odporcom na účet navrhovateľky v mesiaci júl 2017. Pri určení zameškaného výživného zároveň zohľadnil, že vo vzťahu k mesiacu júl 2017 nejde o (celý) mesiac, ale len o jeho pomernú (hoci značne prevažujúcu) časť. Nadväzne výživné pripadajúce na 29 dní mesiaca júl 2017 (od 3.7. do 31.7.) činí 187,10 eur, od ktorej sumy je však nutné odpočítať dotknutú platbu; čiže za mesiac júl 2017 predstavuje nedoplatok výživného výšku 92,10 eur. 19. V mesiacoch august 2017 až január 2018 (6 mesiacov, počas ktorých zaťažovala odporcu povinnosť platiť manželské výživné 200 eur mesačne) odporca zaplatil 3 krát po 150 eur; čo bolo zhodne potvrdené oboma účastníkmi. To znamená, že v danom časovom intervale ide o nedoplatok 750 eur (1.200 - 450). Spoločne so sumou za časť mesiaca júl 2017 tak celkové zameškané výživné v rozhodnom období zodpovedá sume 842,10 eur (750 + 92,10).
20. Vzhľadom na aktuálne pomery odporcu, ktoré navrhovateľka nijako podstatnejšie nerozporovala, bolo namieste povoliť odporcovi zameškané výživné zaplatiť v mesačných splátkach po 100 eur. Krajský súd určil splatnosť každej jednotlivej splátky do 15-tého dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku. To znamená, že ak rozsudok odvolacieho súdu nadobudne právoplatnosť do 15-tého dňa v mesiaci, je odporca povinný zaplatiť prvú splátku zameškaného výživného už v daný kalendárny mesiac. Ak dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti tohto rozhodnutia až od 16-tého dňa v mesiaci vyššie, prvá splátka zameškaného výživného bude splatná až v nasledujúcom kalendárom mesiaci. V prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným celý (v danom okamihu aktuálny) zostatok dlhu na manželskom výživnom.
21. Len pre úplnosť krajský súd dodáva, že hoci celkovo je meritórny výrok odvolacieho rozsudku formulovaný (v záujme prehľadnosti) ako zmeňujúci, v nemalej miere (mesačná výška manželského výživného, vymedzenie obdobia existencie nároku navrhovateľky, povolenie a výška splátok) ide svojou povahou o rozhodnutie potvrdzujúce.
22. V dôsledku zmeny rozhodnutia vo veci samej a v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP krajský súd rozhodoval o trovách celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania. Vzhľadom na východiskové ustanovenie § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Zároveň v súdenej veci nie sú dané (a účastníkmi ani len tvrdené) žiadne zákonné alebo výnimočné skutkové podmienky na iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.