Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6CoCsp-24-2020.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. V., E. XXXX/XXX, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť so sídlom Francúzsko, Paríž, Boulevard Haussmann 1, reg. č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpenému: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, IČO: 36 862 169, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a iné, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 8Csp/68/2019 - 79 zo dňa 23. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. zastavil konanie podľa § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom a výrokom II. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že uznesením sp.zn. 38OdK/881/2019 zo dňa 13.12.2019 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu vzal žalobca žalobu späť podaním zo dňa 09.06.2020. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. §262 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania, preto nárok na náhradu trov konania by patril žalovanému, ale z dôvodu, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu čo do výroku II. podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie otázky nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a zároveň mu prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zdôraznil, že žalovaný nie je stranou, ktorá zavinila zastavenie konania. Naopak, práve žalobca ako fyzická osoba, ktorá je oprávnená iniciovať svoje oddlženie a podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zavinil zastavenie konania. Ak žalobca ako dlžník začal konanie podľa § 167 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v prípade vyhlásenia konkurzu na jeho majetok to spôsobuje zastavenie sporového konania. Treba tiež uviesť, že žalobca podal žalobu dňa 09.12.2019, teda po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu má za následok nepriznanie trov konania druhej strany sporu. V tomto smere súd prvej inštancie svoje rozhodnutie bližšie neodôvodnil, čím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol síce podaný 04.12.2019, ale pri tomto bol zastúpený centrom právnej pomoci, a preto o tom nemal žiadne informácie, až do dátumu kedy bol konkurz zverejnený v Obchodnom vestníku. V centre právnej pomoci mu dali informáciu, že riešenie veci môže trvať aj pol roka, preto podal na súd aj túto žalobu. Nemal istotu, že návrh na oddlženie bude úspešný. Žalovaný si mohol uplatniť právo prihlásiť svoju pohľadávku v konkurze, čo neurobil. Navrhol, aby odvolací súd nepriznal trovy žiadnej zo strán, pretože zastavenie konania nebolo zavinené žiadnou stranou.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril tak, že zotrváva na podanom odvolaní. Žalovanému nie je zrejmé, o akej pohľadávke hovorí žalobca ak uvádza, že žalovaný si mohol uplatniť svoje právo prihlásiť svoju pohľadávku v konkurze, čo neurobil. Právo na náhradu trov konania totiž vzniká až rozhodnutím súdu.
5. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami podané neboli.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.
8. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 CSP z nasledujúcich dôvodov:
12. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania, a ako také spadá pod čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, prostredníctvom ktorého sa zaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania, preto treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.
13. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.
14. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
17. Podľa § 166a ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
18. Podľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
19. V rozhodovanej veci žalobca podal na súd dňa 09.12.2019 žalobu, ktorou sa ako spotrebiteľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy o úvere, dohody o zrážkach zo mzdy, určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a priznania finančného zadosťučinenia od žalovaného ako veriteľa- dodávateľa. Uznesením spzn. 38OdK/881/2019 zo dňa 13.12.2019 bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a došlo k oddĺženiu dlžníka - žalobcu tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 20.12.2019. Podaním, doručeným súdu dňa 09.06.2020 vzal žalobca žalobu späť pre vyhlásenie konkurzu na jeho osobu, z ktorého dôvodu je jeho návrh bezdôvodný. Uznesením zo dňa 23.06.2020 súd prvej inštancie zastavil konania na základe späťvzatia žaloby a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že hoci by mu patrili, nie je možné mu ich priznať, pretože na žalobcu bol vyhlásený konkurz.
20. Odvolací súd sa s týmto právnym posúdením otázky nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie nestotožňuje.
21. V prvom rade je nutné si uvedomiť, že základným účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii je, aby si veritelia prihláškami prihlásili pohľadávky, ktoré im vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. Ak súd rozhodol o oddlžení, ide o právne významnú skutočnosť, ktorej dôsledkom ale nie je vznik povinnosti súdu rozhodnúť o zastavení všetkých konaní, ktorých je úpadca stranou bezvýnimočne, ale vznik povinnosti bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa koná o pohľadávke, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), alebo pohľadávke, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ). Rozhodnutie o oddlžení nie je dôvodom napr. pre zastavenie konania, ktorého predmetom je oddlžením nedotknutá pohľadávka (§ 166c ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
22. V súdenej veci, vzhľadom na to, že žalobcom je osoba, vo vzťahu ku ktorej bolo rozhodnuté o oddĺžení, nedošlo k zastaveniu konania súdom podľa § 167e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo podľa § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, pre ktorého sa v dôsledku rozhodnutia o jeho oddĺžení podľa jeho názoru žaloba stala bezpredmetnou, ako to uvádza v späťvzatí žaloby.
23. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak ale žalobca žalobu zobral späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
24. Z procesného hľadiska potom zavinil zastavenie konania žalobca späťvzatím žaloby, pričom nešlo o reakciu na správanie sa žalovaného. Z tohto hľadiska vznikol podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi, ako napokon správne uzavrel i súd prvej inštancie.
25. V tejto súvislosti je však dôležité, že nárok na náhradu trov konania v konaní pred súdom je nárokom procesným, pretože vyplýva z procesných noriem a je nutné si ho vyčísliť a uplatniť na orgáne, ktorý je oprávnený o tomto nároku rozhodovať. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžo 51/2016 z 23.11.2017 nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a jeho uplatnenie je nárokom procesným, pretože má základ v procesnom práve. Až na základe právoplatného rozhodnutia o priznaní náhrady trov možno hovoriť o hmotnoprávnom nároku a v súvislosti s tým o pohľadávke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že je vylúčené, aby si strana mohla uplatňovať pohľadávku trov konania v konkurznom konaní bez toho, aby mu právo na náhradu trov konania bolo priznané právoplatným rozhodnutím príslušného súdu. I v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 62/2014 <http://merit.slv.cz/29Cdo62/2014> zo dňa 31.03.2015 pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd prizná účastníkovi občianskeho súdneho konania nárok na náhradu trov konania, nie je možné takýto nárok prihlásiť do konkurzného konania ani ako pohľadávku viazanú na splnenie odkladacej podmienky (na základe vyčíslenia výšky trov stranou konania podľa príslušných vykonávacích predpisov). Keďže v súdenej veci došlo k vyhláseniu konkurzu a k oddĺženiu žalobcu skôr ako bolo rozhodnuté o zastavení konania a o nároku na náhradu trov konania, je bezpredmetná argumentácia žalobcu o tom, že žalovaný si mohol svoj nárok na náhradu trov konania uplatniť v oddlžovacom konaní. Zároveň potom neexistuje žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné nepriznať nárok na náhradu trov konania v zmysle vyššie uvedeného žalovanému.
26. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
27. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
28. O výške náhrady trov prvostupňového i odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie .
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).