Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Pc/132/2018

Zmenené rozhodnutím 20CoP/152/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu: JUDr. Michaely Královej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci oprávnenej z výživného: A. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom: Š. XXX/XX, O., zast. JUDr. Darina Tomčová, advokátka, so sídlom: Záhradná 58, 900 81 Šenkvice, proti povinnej z výživného: N. R., narodenej XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XXXA, Z., zast. BG Partners, s.r.o., so sídlom: Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 47 249 561, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie oprávnenej z výživného a povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2020, č.k. 30Pc/132/2018-267, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, zo dňa 30.09.2020, č.k. 30Pc/132/2018-267, m e n í tak, že povinná z výživného N.Á. R., narodená XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu oprávnenej A. R., narodenej XX.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne od 18.12.2018 do 08.12.2019, sumou 80,- eur mesačne od 09.12.2019 do 06.12.2020, a sumou 170,- eur mesačne od 07.12.2020 do 31.05.2022. Zročné výživné za obdobie od 18.12.2018 do 31.05.2022 vo výške 2.428,92 eur je povinná z výživného p o v i n n á zaplatiť k rukám oprávnenej do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti sa návrh oprávnenej z a m i e t a . II. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 9P/20/2014-65 zo dňa 21.01.2015 v časti výroku o výživnom na oprávnenú. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v právnej veci navrhovateľky: A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, O., zast. JUDr. Darina Tomčová, advokátka so sídlom Záhradná 58, 900 81 Šenkvice, proti povinnej z výživného: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXXA, Z., zast. BG Partners, s.r.o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO 47 249 561, v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Matka N. R., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu oprávnenej A. R., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 80 Eur mesačne sumou 150 Eur mesačne počnúc dňom 18.12.2018 do 08.12.2019 a počnúc dňom 09.12.2019 sumou 80 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej.

Zročné výživné za obdobie od 18.12.2018 do 30.09.2020 vo výške 819,67 Eur je matka N. R., nar. XX.XX.XXXX, povinná zaplatiť k rukám oprávnenej v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 30 Eur spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé plnenie.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. -65 zo dňa 21.01.2015 v časti výroku o výživnom na oprávnenú.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2018 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného naposledy určeného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -65 zo dňa 21.01.2015 počnúc podaním návrhu zo sumy vo výške 80 Eur na sumu 200 Eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov, keďže začala študovať na strednej škole a je už v štvrtom ročníku Strednej odbornej školy kaderníctva a vizážistky, pričom, plánuje ďalej študovať na Policajnej akadémii. Mala stužkovú slávnosť, ktorá ju stála asi 300 Eur, na ktorú jej matka prispela sumou 100 Eur. S matkou sa niekoľko rokov nestretávala až do 5/2018, keď sa párkrát stretli, k 18. narodeninám ju matka pozvala na večeru a nad rámec výživného dala navrhovateľke sumu 100 Eur. Navrhovateľkin zdravotný stav je dobrý, cvičí, zaujíma sa o prácu s PC, číta a rada chodí do kina. Žije sama s otcom v rodinnom dome. Otec dosahuje príjem okolo 1000 Eur v čistom mesačne. Matka platí navrhovateľke určené výživné pravidelne. Otec zabezpečuje všetky náklady navrhovateľky. Jej matka pracuje a žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom. V dome v Z. má matka postavený

nový salón, kde bude vykonávať pedikúru, na ktorú si spravila kurz. Navrhovateľka počula, že príjem jej matky je cca 1200 Eur, hoci oficiálne nie je zamestnaná. Jej matka každý deň pracuje, chodí často do zahraničia s partnerom, vraj na služobné cesty. Sama navrhovateľke uviedla, že súd jej výživné nezvýši, lebo má len minimálny príjem. Matku oslovila s cieľom uzatvoriť dohodu o zvýšení výživného, najprv nesúhlasila, neskôr navrhla, že jej bude posielať maximálne 150 Eur, ak bude mať. V 8/2018 poslala namiesto sumy 80 EUR sumu 110 Eur.

2. Povinná z výživného sa k návrhu písomne vyjadrila a navrhla, aby súd návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietol, keďže nie je v možnostiach a schopnostiach povinnej platiť výživné vo výške 200 Eur mesačne. Uviedla, že prispieva oprávnenej na výživu sumou 80 Eur mesačne. Pracuje ako asistentka od roku 2015 a jej mesačný príjem je priemerne 352 Eur brutto. Do roku 2015 pracovala povinná ako upratovačka. Jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý. Navrhovateľke prispela na stužkovú sumou 100 Eur a zaplatila jej vlasy a nechty spolu v sume 75 Eur. Spolu teda prispela na stužkovú slávnosť sumou 175 Eur. Príjem povinnej je veľmi nízky - minimálna mzda (tento nepostačuje ani sa úhradu samotných bežných výdavkov povinnej), finančné prostriedky, ktoré povinná zaplatila oprávnenej si požičala od svojho partnera - pána O. O., s ktorým sa dohodla, že mu tieto bude splácať max. vo výške 10 Eur mesačne. Vzťah povinnej s oprávnenou sa narušil po rozvode manželstva s otcom oprávnenej, kedy povinná mala po istú dobu oprávnenú zverenú do osobnej starostlivosti, avšak neskôr prišlo k rodičovskej dohode medzi rodičmi a oprávnená bola zverená do starostlivosti otca, aj vzhľadom na skutočnosť, že povinná si nevedela zabezpečiť vlastné bývanie (do dnešného dňa nie je vysporiadané BSM a všetok majetok spadajúci do BSM užíva bývalý manžel). Povinná sa snažila postupne kontaktovať s oprávnenou a obnoviť komunikáciu. V máji 2018, keď mala oprávnená narodeniny, povinná s partnerom oprávnenej darovali 100 Eur spolu s darčekmi a oprávnenú pozvali na obed. Všetko hradil partner povinnej. Z potvrdenia o výške príjmu otca vyplýva, že priemerná mesačná mzda otca za obdobie 12/2017 - 11/2018 je 1.364,27 Eur. Otec rovnako ako povinná nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú úroveň dieťaťa tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Povinná má výrazne nižšiu životnú úroveň ako otec, ale aj ako oprávnená. Majetkové pomery otca, ktorý je vlastník nehnuteľnosti, kde s oprávnenou žije a jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1.364,27 Eur sú v porovnaní s majetkovými pomermi povinnej výrazne vyššie, keďže príjem povinnej je na úrovni minimálnej mzdy (netto okolo 319 Eur) a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Povinná má partnera nemeckej národnosti, avšak ten na Slovensku nepodniká, nežije tu a ani tu nemá trvalý pobyt a povinná s ním nežije v spoločnej domácnosti. Povinná si spravila kurz pedikúry a má v budúcnosti záujem vykonávať podnikateľskú činnosť aj vzhľadom na zabezpečenie si vyššej životnej úrovne, avšak v súčasnosti (s poukazom na zdravotný stav povinnej) to nie je v jej schopnostiach a možnostiach. Súčasné majetkové pomery povinnej jej zatiaľ neumožňujú otvorenie vlastného kozmetického salónu. Povinná nevlastní žiaden majetok a po rozvode manželstva sa dostala do ťažkej životnej situácie. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Povinná rozporovala časť nákladov oprávnenej a s ohľadom na príjem povinnej náklady oprávnenej vo výške 506,78 Eur mesačne nepovažuje za nevyhnutne vynaložené a odôvodnené, a to najmä čo sa týka nákladov na oblečenie, keďže u oprávnenej nie je potrebná úplná sezónna obnova šatníka; nákladov na stravu, nákladov na knižky, kultúru a výlety; nákladov na školské potreby/štúdium, nákladov za čistiace a pracie prostriedky a záujmy. Náklady v požadovanej výške nie je v možnostiach a schopnostiach povinnej plniť. Povinná má výrazne nižšie mesačné náklady, nižšiu životnú úroveň a z minimálnej mzdy si zabezpečuje len bežné potreby. Otec dcére zabezpečuje výrazne vyššiu životnú úroveň ako má povinná. V schopnostiach a možnostiach povinnej v súčasnosti nie je možné poskytovať oprávnenej takú životnú úroveň, akú jej poskytuje otec. Návrh na zvýšenie výživného oprávnenej vo výške 200 Eur mesačne nie je primeraný a nie je ani v schopnostiach a možnostiach povinnej, vzhľadom na výšku jej príjmu, majetkové pomery a zdravotný stav. Príjem otca je výrazne vyšší v porovnaní s príjmom matky, a teda v otcových schopnostiach a možnostiach je zabezpečovanie výrazne vyššej životnej úrovne oprávnenej, akú jej vie poskytnúť povinná. Okrem toho oprávnená je schopná v určitej miere na úhradu vlastných nákladov brigádnickou činnosťou.

3. V ďalších vyjadreniach povinná doplnila, že bývanie jej poskytuje jej partner v rodinnom dome, ktorého je výlučným vlastníkom, kde má povinná zriadené vecné bremeno spočívajúc v práce doživotného

užívania a po dohode so svojim partnerom uhrádza len časť nákladov na bývanie. Na vybudovanie kozmetického salónu si povinná zobrala spotrebiteľský úver vo výške 6000 Eur, ktorý bude splácať po dobu 8 rokov so splátkou 90,04 Eur mesačne. Povinná pracuje ako asistentka 6 hodín denne s tým, že zamestnávateľ berie ohľad na jej zdravotný stav. V lekárskej správe zo dňa 22.10.2019 všeobecný lekár predbežne konštatoval mieru poklesu schopnosti povinnej vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40 % a povinnú odporučil na komplexnejšie vyšetrenie s tým, že povinná v krátkej dobe predloží súdu žiadosť o invalidný dôchodok. Následne v konaní uviedla, že žiadosť o invalidný dôchodok podľa odporúčania lekárov podá až po stabilizácii jej zdravotného stavu.

4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: potvrdenie o návšteve SOŠ, rodný list navrhovateľky, potvrdenie o príjme otca navrhovateľky, rozpis nákladov navrhovateľky, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni navrhovateľky a povinnej, potvrdenia o príjme povinnej a mzdové listy, ročné zúčtovanie preddavkov na daň povinnej za rok 2018, lekárske správy povinnej, potvrdenie o štúdiu navrhovateľky na vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce v akademickom roku 2019/2020 a v akademickom roku 2020/2021, doklad o úhrade školného, prepúšťacia správa zo dňa 08.02.2019 a 21.05.2018, potvrdenie o dočasnej PN otca navrhovateľky zo dňa 09.09.2019, osvedčenie o evidencii motorového vozidla AUDI A6, výpisy z účtu povinnej, list vlastníctva č. XXX pre k.ú. Z., doklady o nákladoch povinnej na bývanie, čestné vyhlásenie partnera povinnej, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nároku na nemocenské zo dňa 09.01.2019, poštový poukaz na výplatu nemocenskej dávky, fotografie stavby kozmetického salónu a motorových vozidiel povinnej, potvrdenie Sociálnej poisťovne o práceneschopnosti, odpoveď Sociálnej poisťovne zo dňa 09.06.2020, potvrdenia Sociálnej poisťovne o trvaní práceneschopnosti a o poberaní nemocenského a o nemocnených dávkach, preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, výučný list povinnej, potvrdenie o úhrade ISIC a školného, potvrdenie o úhrade poplatku za komunálny odpad, návrh podaný na OS Malacky zo dňa 04.06.2014 sestrou navrhovateľky, fotografia povinnej zo sociálnej siete.

5. Navrhovaný dôkaz výsluchom partnera povinnej súd nevykonal, keďže to nepovažoval za hospodárne a potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Z vykonaného dokazovania mal súd skutkový stav dostatočne zistený a vykonanie toho dôkazu považoval za nadbytočné. Z rovnakého dôvodu súd nepovažoval za potrebné doloženie zdravotnej dokumentácie otca, keď mal schopnosti možnosti a majetkové pomery oboch rodičov dostatočne zistené.

6. Pri výsluchu navrhovateľka uviedla, že pre štúdium na súkromnej škole sa rozhodla z toho dôvodu, že otec s tým súhlasil, pričom na budúci rok opäť vyskúša prijímací pohovor na policajnú akadémiu. Nemá žiadne úspory, nevlastní nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Matku oslovila ohľadom zvýšenia výživného. Najprv reagovala tak, že ona by od nej a jej sestry mohla žiadať výživné. Neskôr sa navrhovateľke ozvala s tým, že bude ochotná posielať sumu do 150 eur. Od známych, s ktorými je v kontakte a ktorí matku poznajú sa dozvedela, že matka sa chváli tým, aký má život, že chodí po dovolenkách s priateľom a teda, že má vyšší príjem ako uvádza.

7. Pri výsluchu povinná uviedla, že to čo uviedla dcéra je klamstvo. Jej priateľ by bol ochotný prispieť navrhovateľke, avšak zistili, že jej ide len o peniaze. Dcéra ju nechce navštevovať, udáva, že nemá čas. Len keď chcela peniaze ju oslovila mama. Dcéru pozvala na večeru, prispela jej na vlasy a nechty. Všetko to však boli peniaze od priateľa. Keď bola dcéra v nemocnici tiež prispela 10 eur. Dcéra sa vyjadrila, že ju aspoň dobre využije, keď má priateľa. Z uvedeného dôvodu priateľ nechce prispievať na jej výživu. Povinná má oslabený imunitný systém, problémy s tlakom, podstupuje hormonálnu liečbu, má bolesti, je malátna. Pracuje ako asistentka 6 hodín denne. Ide o jednoduché, ľahké veci. Zamestnávateľka berie na ňu ohľad. Má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Absolvovala kurz pedikúry. Chce si otvoriť vlastný salón, avšak nemôže to uskutočniť kvôli svojmu zdravotnému stavu. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Na tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadaní BSM, kde sa vyporiadavajú investície do nehnuteľnosti. Je vlastníčka motorového vozidla Audi A6, 15 ročného. Nemá žiadne väčšie úspory. Býva v Z. v rodinnom dome, kt. je vo výlučnom vlastníctve jej partnera, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. On býva v Nemecku a do Z. ju chodí navštevovať. V predmetnom rodinnom dome má zriadené vecné bremeno. Náklady na domácnosť si hradí sama. Keď jej to nevychádza, tak jej priateľ vypomôže. Náklady na jej zdravotnú starostlivosť uhrádza jej partner. Povinná uhrádza náklady na plyn a vodu, partner hradí elektrinu. Invalidný dôchodok nepoberá, nechcela oň žiadať, pretože by sa v mladosti za to hanbila.

Invalidný dôchodok poberať nechce Náklady za jej motorové vozidlo hradí jej priateľ. Jej priemerný mesačný príjem je okolo 340 Eur. Kurz pedikúry stál 1000 Eur, ktorý platil priateľ. V tejto profesii sa nezamestnala, pretože už je zamestnaná s tým, že keď sa jej zlepší zdravotný stav a začne vlastné podnikanie, ukončí pracovný pomer. Priestor, kde plánuje podnikať patrí jej priateľovi. Ide o novostavbu, ktorá je na pozemku pri rodinnom dome, v ktorom býva. Na ďalšom pojednávaní vypovedala, že zmenila svoje rozhodnutie ohľadom invalidného dôchodku, keďže nevedela, že bude mať také zdravotné problémy, pričom lekár jej potvrdil, že možno bude mať nárok aj na plný ID. Motorové vozidlo, ktoré je na ňu napísané AUDI A6, patrí jej priateľovi, pričom ide o 12 - 13 ročné auto. Rozdiel súm zaslaných na účet od zamestnávateľa oproti potvrdeniu o príjme (na ktorý upozornila PZ navrhovateľky) vysvetliť nevie, keď bola v roku 2018 PN, zamestnávateľka jej chcela pomôcť, preto jej napriek tomu poslala mzdu.

8. Navrhovateľka na pojednávaniach prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnila, že otec navrhovateľky má príjem okolo 1300 Eur mesačne v čistom, avšak od 09.09.2019 je práceneschopný, pričom zrejme pôjde o dlhodobú práceneschopnosť. Otec svoj príjem dosahoval zvýšenou pracovnou aktivitou. V súčasnosti sú však možnosti a schopnosti otca znížené. Navrhovateľka sa najprv hlásila na policajnú akadémiu. Kvôli zdravotným problémom nezvládla prijímacie skúšky a preto zvolila štúdium psychológie. Navrhovateľka mala cez leto z brigády príjem 600 Eur za 2 mesiace. Počas školského roka nebrigáduje. Z potvrdenia o príjme doloženého matkou vyplýva, že za r. 2018 - 2019 nebola ani jeden deň PN, teda nepoberala dávky nemoc. poistenia. To vyvracia jej tvrdenie o zlom zdravotnom stave. Od r. 2004, odkedy má podľa lekárskej správy zdravotné problémy, mohla požiadať o invalidný dôchodok. Sama sa však na pojednávaní vyjadrila, že nemala o invalidný dôchodok záujem a svedčí to aj o tom, že jej zdravotný stav nie je tak závažný. Z potvrdenia doloženého matkou vyplýva všeobecným lekárom konštatované zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40 %. Podstatné však pre posúdenie zníženia pracovnej schopnosti je vyjadrenie posudkového lekára. Zároveň z potvrdenia nie je zrejmé, čo znamená, že bola posudzovaná invalidita k 30.03.2019. Ak bude matke navrhovateľky priznaný invalidný dôchodok, jej príjem sa zvýši, a teda nárok navrhovateľky bude dôvodný. V prípade, že jej invalidný dôchodok priznaný nebude, neobstojí tvrdenie povinnej, že jej zdravotný stav neumožňuje nájsť si lepšie platené zamestnanie, a teda jej obrana bude nepreukázaná. Aj v tomto prípade je nárok navrhovateľky dôvodný. Matka uviedla, že nežije so svojim partnerom. Časť nákladov na domácnosť uhrádza ona a niečo jej partner. Ak sa však spočítajú všetky výdavky uvedené matkou, tieto sú spolu v sume 450 Eur, čo je v rozpore s tvrdeným príjmom matky, kt. udáva vo výške 345 eur. V r. 2017 matka uzavrela zmluvu o pôžičke a jej splátka činí 90 eur. Nebyť výzvy súdu na doloženie bankových výpisov, o tejto pôžičke by sa súd nedozvedel. Teda matka má problém zvýšiť výživné, ale napriek tomu si zoberie pôžičku na kozmetický salón a splátka pôžičky predstavuje viac ako výživné. Matka uviedla, že vlastní vozidlo AUDI A6, podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla má toto motorové vozidlo iné evidenčné číslo, ako to, ktoré matka reálne používa. Súd by mal zohľadniť, že aj vecné bremeno je majetkové právo, ktoré má svoju hodnotu. Zároveň matka nedoložila list vlastníctva k nebytovému priestoru. Navrhovateľka pokračuje v štúdiu na VŠ. V septembri nastúpila do 2. ročníka. Otec navrhovateľky, ktorý bol dlhodobo PN od 19.09.2019 ku dňu 14.09.2020 nastúpil opäť do práce. Navrhovateľka v poslednej dobe matku viac krát videla. Vyzerá veľmi dobre. Zúčastnila sa bicyklovej súťaže, o čom svedčí doložená fotografia zo sociálnej siete. Matka nepôsobí ako osoba, ktorá má bolesti a leží. Operácia, ktorú podstúpila, je síce závažná, ale ani odobratie obličky nie je dôvodom na invaliditu. Tiež je zarážajúce, že matka nebola v roku 2018 - 2019 PN podľa dokladov o príjme a zrazu do ďalšieho pojednávania PN bola. Nazýva sa onkologickou pacientkou, avšak jej onkologické problémy sa jej po operácii, keď mala asi 35 rokov nevrátili. Tvrdenia povinnej, že je vážne chorá sú nepreukázané, rovnako nie je preukázané, že jej zdravotné problémy sú takého charakteru, aby viedli k čiastočnej alebo plnej invalidite.

9. Povinná na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnila, že v súčasnosti je jej zdravotný stav nestabilný a hrozí jej plná invalidita. Veľmi pravdepodobne ju čaká operácia a bude jej odobratá oblička. Toto ochorenie už dlhodobejšie ovplyvňovalo jej zdravotný stav, avšak o ňom nevedela. Povinná nezavádza súd, jej zdravotný stav je taký, ako prezentuje. Pôžičku si povinná zobrala, keď nebol jej zdravotný stav nestabilný, a to na zriadenie kozmetického salónu. Chcela si zabezpečiť vyššiu životnú úroveň. Kozmetický salón už je zariadený, avšak povinná nie je spôsobilá vykonávať v ňom podnikateľskú činnosť. Povinná vlastní 15 ročné motorové vozidlo, avšak je pravdou, že niekedy používa aj priateľove auto. Stavba kozmetického salónu nie je ešte skolaudovaná, preto nie je zapísaná na LV. Vecné bremeno doživotného užívania nie je prevoditeľné aktívum, s ktorým by mohla povinná disponovať. Čo sa týka PN v r. 2017 bola povinná 3 mesiace PN a v r. 2018 jeden mesiac PN. Zamestnávateľ povinnej berie ohľad na zdravotný stav povinnej a poskytuje jej úľavy, ktoré

by iný zamestnávateľ neposkytoval. Aktuálne poberá povinná nemocenskú dávku vo výške 209 Eur mesačne. Od nástupu na PN 09.12.2019 to je jej jediný príjem. Už pred nástupom na PN bol zdravotný stav povinnej zhoršený. Práca, ktorú vykonávala jej vyhovovala práve kvôli jej zdravotnému stavu, keď v inom zamestnaní by jej neboli poskytnuté také podmienky. Z lekárskych práv, ktoré predložila vyplýva, že má vážne zdravotné problémy, pričom v lekárskej správe je tiež uvedené, že má pokles pracovnej schopnosti o 40 %.

10. K tvrdeniam uvedeným navrhovateľkou na pojednávaní sa povinná písomne vyjadrila, a to že fotografia povinnej doložená navrhovateľkou je dôkazom bez výpovednej hodnoty, keďže z nej nemožno vyvodiť, kde sa povinná v čase jej zverejnenia na sociálnej sieti nachádzala, nevyplýva z nej čas a miesto jej vyhotovenia ani nepreukazuje, že sa povinná zúčastnila bicyklovej súťaže. Právna zástupkyňa navrhovateľky nie je odborne spôsobilá vyjadrovať sa k zdravotnému stavu povinnej. Povinná svoje tvrdenia preukázala predloženou zdravotnou dokumentáciou - lekárskymi správami a potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Ani pred nástupom povinnej na PN nebolo v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem a nájsť si lepšie platenú prácu, a to z dôvodu dlhodobých zdravotných problémov, pričom jej zamestnávateľ bral na jej zdravotný stav ohľad. Poskytol jej také podmienky, aké by jej iný zamestnávateľ neposkytol. Tvrdenie povinnej o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave potvrdzuje skutočnosť, že tieto vyústili do zlyhania obličky a jej dobratia. Povinná svoje tvrdenia o dlhodobých zdravotných problémoch podložila množstvom lekárskych správ. Súd by mal prihliadnuť aj na vzdelanie povinnej, povinná má obchodné učilište bez maturity a pred nástupom na pozíciu asistentky pracovala ako upratovačka. Čo sa týka motorových vozidiel, ktoré síce vlastní povinná

- 12 a 15 ročné vozidlo značky AUDI, prostriedky na ne vynaložil výlučne jej partner. Súd by mal tiež prihliadnuť na to, že navrhovateľka je plnoletá, je študentkou 2. ročníka VŠ a popri štúdiu je v určitej miere schopná prispievať na úhradu svojich nákladov výkonom brigádnickej práce študenta.

11. Z potvrdení o príjme povinnej súd zistil, že v období 1/2019 až 9/2019 bol jej čistý mesačný príjem priemerne 344,67 Eur, v roku 2018 v priemere 329,32 Eur, v roku 2017 v priemere 259,61 Eur a v roku 2016 v priemere 292,99 EUR.

12. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.09.2020 bola povinnej od decembra 2019 vyplácaná nemocenská dávka, a to za december 2019 vo výške 88 Eur a v roku 2020 od januára do augusta 2020 priemerne vo výške 206,50 Eur mesačne.

13. Z potvrdení o príjme otca navrhovateľky súd zistil, že jeho príjem v období 12/2017 do 11/2018 bol vo výške priemerne 1364,25 Eur mesačne a v období od 12/2018 do 8/2019 bol jeho čistý mesačný príjem priemerne vo výške 1431,34 Eur. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že otec navrhovateľky bol od 09.09.2019 práceneschopný, pričom podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne mu bolo priznané nemocenské vo výške 33,67 Eur za deň (t.j. cca 1010 až 1040 Eur mesačne).

14. Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie povinnej vystavenej všeobecným lekárom dňa 22.10.2019 bola dňa 30.03.2019 posudzovaná invalidita povinnej, pričom bolo skonštatovaná miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Z doložených lekárskych správ vyplýva, že povinná prekonala onkologické ochorenie krčka maternice (2004), podstúpila operáciu štítnej žľazy (2004), odstránenie vaječníkov (2017/2018), je sledovaná pre kolísavý krvný tlak a v roku 2020 jej bola odstránená jedna oblička, je fajčiarka (4 až 5 cigariet denne), v októbri a novembri 2019 udávala, že neužíva žiadne lieky. Podľa odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 09.06.2020 neevidujú žiadnu výplatu dôchodku ani žiadosť o dôchodkovú dávku povinnej. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti je povinná od 09.12.2019 pracovne neschopná. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o poberaní nemocenského za obdobie od 09.12.2019 do 30.09.2020 sú zistil, že povinnej je od 19.12.2019 vyplácaná nemocenská dávka, pričom jej vyplácanie ku dňu 23.09.2020 nebolo ukončené.

15. Z potvrdení o návšteve školy súd zistil, že v školskom roku 2018/2019 bola navrhovateľka žiačkou 4. ročníka SOŠ kaderníctva a vizážistky a v ak. roku 2019/2020 bola študentkou 1. ročníka a v ak. roku 2020/2021 študentkou 2. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia odboru psychológia na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, n.o.

16. Navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné náklady na sumu 506,78 Eur, a to ako náklady na stravu 146 Eur, hygienu 20 Eur, oblečenie 60 Eur, knihy, kultúru a výlety 25 Eur, lieky a vitamíny 10 Eur, cestovné

do školy 20 Eur, réžiu domu - polovica nákladov 86,18 Eur, školské potreby 450 Eur ročne t.j. 37,50 Eur mesačne, poplatky v škole 2,10 Eur, čistiace a pracie potreby 10 Eur, školské obedy 25 Eur, plávanie 15 Eur, vreckové 30 Eur, mobil 20 Eur. Na pojednávaní doplnila, že s nástupom na vysokú školu sa jej zmenili náklady v súvislosti so štúdiom, keďže platí školné vo výške 585 Eur, stravuje sa už samostatne a uhrádza okolo 5 Eur za obed denne.

17. Povinná vyčíslila svoje mesačné náklady na sumu 279,85 Eur mesačne, a to ako náklady spojené s bývaním vo výške 104,85 Eur - plyn 46 Eur, voda 17 Eur, RTVS 4,64, TV + internet 33,88 Eur, poplatok za smeti 3,33 Eur, strava 100 Eur, lekárska starostlivosť 30 Eur, náklady na hygienické potreby 25 Eur, náklady na ošatenie 20 Eur mesačne. Neskôr v konaní uviedla, že došlo k zmene jej mesačných nákladov spojených s bývaním, ktoré predstavujú spolu sumu vo výške 98,85 Eur.

18. V záverečnej reči navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že v konaní bola jednoznačne preukázaná zmena pomerov na strane plnoletej dcéry, pričom zmena pomerov nastala aj na strane matky - zabezpečila si bývanie v rodinnom dome, zariadila kozmetický salón a nadobudla 2. motorové vozidlá. Zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorému klesol príjem z 1400 Eur na 1000 Eur z dôvodu dlhodobej PN od 19.09.2019 do 13.09.2019. Matka namieta voči zvýšeniu vyživovacej povinnosti zdravotným stavom, od podania návrhu na súd však relevantným spôsobom závažnosť nepriaznivého zdravotného stavu nepreukázala. Údajný nestabilný zdravotný stav jej po dlhé roky nedovoľuje riadne sa zamestnať a mať primeraný príjem, preto je poberateľkou len minimálnej mzdy za 6 - hodinový úväzok. Na pojednávaní uviedla, že o invalidný dôchodok nežiadala a ani ho nechce, na ďalšom pojednávaní zmenila taktiku a už uvádza, že o invalidný dôchodok má záujem. Doklad o priznaní invalidného dôchodku a ani len o jeho žiadosť však nepredložila, preto jej tvrdenia o závažnom zdravotnom stave sú nepreukázané. V roku 2018 a 2019 nemá podľa dokladov o príjme žiadnu práceneschopnosť a po poukázaní na túto skutočnosť je obratom od. 09.12.2019 práceneschopná. Z doložených lekárskych správ zároveň vyplýva, že povinná je fajčiarkou a neberie žiadne lieky (lekárska správa z 19.11.2019 a 22.10.2019). Povinná argumentovala nízkym príjmom (340 Eur mesačne) avšak jej náklady mesačne sú 450 Eur, býva v rodinnom dome, kde má zriadené vecné bremeno, pri ktorom má v novostavbe zariadený kozmetický salón, vlastní dve motorové vozidlá, má spotrebiteľský úver so splátkou 90 Eur mesačne a žije v spoločnej domácnosti s partnerom nemeckej národnosti. Život matky je preto v rovine nadštandardu. Matka je v súčasnosti dlhodobo PN, napriek tomu ju navrhovateľka často vidí ako sa pohybuje v Malackách a v Stupave, jazdí na spomínaných motorových vozidlách ako aj na kabriolete značky BMW, sedáva v reštaurácii, fajčí, zúčastňuje sa športových podujatí. Ak matka žije len z nemocenských dávok, mala by zvážiť možnosť predaja svojich motorových vozidiel a prevedenie úveru, ktorý spláca, na vlastníka nehnuteľnosti, do ktorej investovala. Čestné prehlásenie partnera matky, že mu prispieva na bývanie a že mu odovzdala sumu 5770 Eur na vybudovanie kozmetického salónu je v slovenskom jazyku, ktorému partner matky nerozumie, ak by aj obsah vyhlásenia bol pravdivý, išlo by o investíciu do cudzej veci. Matka od začiatku nemala záujem ani o minimálne zvýšenie výživného. Obdobná situácia nastala aj v prípade výživného na staršiu dcéru, ktorá sa tiež súdila a matkou, lebo jej na výživu vôbec neprispievala. Poukázala na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj na to, aby súd nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (pôžička matky) a že na životnej úrovni matky sa má posielať aj dieťa. Navrhla, aby súd zvýšil výživné v zmysle návrhu zo sumy na sumu 200 Eur mesačne do 08.12.2019 a od 09.12.2019 na sumu 170 Eur mesačne.

19. V záverečnej reči povinná prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že navrhovateľka nepreukázala nárok na zvýšenie výživného, keď nepredložila žiadne dôkazy - účtenky, šeky, výpisy z účtu. Opätovne poukázala na svoj príjem a zdravotný stav. V súčasnosti je jediný príjem povinnej jej nemocenská dávka, ktorej výška (209 Eur) nepostačuje ani na úhradu základných potrieb. Povinná by pre zmenu pomerov mohla podať návrh na zníženie výživného. Poukázala na to, že pri uplatní princípu potencionality príjmu by mal súd prihliadnuť na vzdelanie povinnej (učňovský list), pričom aj v prípade neexistencie zdravotných problémov by si nevedela zabezpečiť zamestnanie s vyšším príjmom s ohľadom na jej schopnosti a možnosti. Ani majetkové pomery povinnej nedovoľujú platenie vyššieho výživného (nevlastní nehnuteľnosť, nemá úspory). Dary a pomoc od partnera matky nie sú nárokovateľné a finančná pomoc od jej partnera je nepravidelná, pričom nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhla, aby súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

23. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

26. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

27. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

33. Podľa prvej vety , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

34. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

35. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd pri posudzovaní návrhu preto v prvom rade skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia.

36. Naposledy bolo rozhodnuté o úprave výživného na navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. -65 zo dňa 21.01.2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a matka bola zaviazaná prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 Eur mesačne. V čase vyhlásenia predmetného rozhodnutia súdu bola navrhovateľka žiačkou 9. ročníka ZŠ. Otec navrhovateľky bol zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške cca 1077 Eur. Povinná bola zamestnaná na dohodou s čistým mesačným príjmom okolo 320 Eur. Obaja rodičia mali dve vyživovacie povinnosti.

37. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane navrhovateľky od poslednej úpravy výživného nastala zásadná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 5 rokov, rokov, navrhovateľka je už plnoletá a je študentkou 2. ročníka VŠ. Obaja rodičia sú zamestnaný, otec pred nástupom na PN s príjmom priemerne okolo 1430 Eur mesačne a matka pred nástupom na PN s príjmom okolo 340 Eur mesačne. Obom rodičom, odbudla jedna vyživovacia povinnosť. Od poslednej úpravy výživného teda došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, ako aj na strane oboch rodičov.

38. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby oprávnenej navrhovateľky ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej ako aj otca navrhovateľky. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

39. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

40. Vzhľadom na vek oprávnenej a jej odôvodnené potreby s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne v období od podania návrhu do 08.12.2019 je primerané. Od 09.12.2019 ponechal súd výšku výživného tak, ako bola stanovená doposiaľ, a to s ohľadom k tomu, že od 09.12.2019 doposiaľ je povinná práceneschopná a poberá len nemocenskú dávku vo výške priemerne 206,50 Eur mesačne a z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti nie je v nej možnostiach a schopnostiach hradiť vyššie výživné.

41. Čo sa týka zvýšenia výživného za obdobie od podania návrhu do 08.12.2019 súd vychádzal zo zásady potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ale vychádza z jeho

potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

42. Matka už dlhodobo (od roku 2015) pracuje za minimálnu mzdu, čo odôvodňovala najmä svojimi zdravotnými problémami. Súd je toho názoru, že ak matka skutočne nebola zo zdravotných dôvodov schopná dosahovať vyšší príjem, mala urobiť potrebné kroky k tomu, aby jej táto skutočnosť bola zodpovedajúcim spôsobom kompenzovaná, a to invalidným dôchodkom. Sama však uviedla, že o invalidný dôchodok žiadať nechcela (hanbila sa). Toto zdôvodnenie považuje súd za nepresvedčivé a zároveň je tento prístup matky potrebné hodnotiť ako nezodpovedný, a to najmä so zreteľom na to, že je matkou dieťaťa, ktoré je doposiaľ výživou odkázané na svojich rodičov. Matka sa dlhodobo (niekoľko rokov) uspokojila s tým, že dosahuje veľmi nízky príjem a napriek existencii vyživovacej povinnosti svoju situáciu adekvátne neriešila, dlhodobo nevynakladala dostatočné úsilie, aby si svoj príjem zvýšila, a to aj požiadaním o invalidný dôchodok, ak skutočne niekoľko rokov nemohla získať lepšie platenú prácu práve zo zdravotných dôvodov. Súd je toho názoru, že navrhovateľka mala už dávno urobiť kroky k poberaniu invalidného dôchodku, čo však z pre súd nezrozumiteľných dôvodov neurobila. Príjem navrhovateľky, ktorý dosahovala v zamestnaní by sa tak navýšil aj o invalidný dôchodok, na ktorý by navrhovateľka mala bezpochyby nárok, ak skutočne bola jej pracovná schopnosť z dôvodu zdravotného stavu dlhodobo znížená, ako celý čas argumentovala. V zásade možno konštatovať, že matka nemala potrebu zabezpečiť si vyšší príjem (vyživovacia povinnosť ju k tomu evidentne nemotivovala) a jej životnú úroveň jej pomáhal zvyšovať jej partner, ktorý jej poskytuje bývanie, motorové vozidlo aj financie. Teda sama sa nechala živiť svojim partnerom a svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére v prevažnej miere prenášala na otca navrhovateľky. Navrhovateľka predložila súdu množstvo lekárskych správ, ktoré potvrdzujú určité zdravotné problémy, avšak okrem iného z nich vyplýva aj to, že navrhovateľka je fajčiarka, na čo nevyhnutne vynakladá mesačne nezanedbateľnú sumu peňazí, čo vo svojich nákladoch ani neuviedla, ako aj že neužíva žiadne lieky (10/2019, 11/2019). Súd tiež podotýka, že celková životná úroveň matky nezodpovedá jej príjmom, čo navrhovateľka zdôvodňovala tým, že ju podporuje jej partner. Partner matky samozrejme nemá vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, avšak zároveň platí, že navrhovateľka má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka síce nevlastní nehnuteľnosť, ale má právo doživotne nehnuteľnosť bezplatne užívať (nemusí platiť nájom ani hypotéku), taktiež vlastní dve motorové vozidlá, a zariadila si kozmetický salón. Životná úroveň matky sa preto súdu v žiadnom prípade nejaví tak nízka ako sa snaží prezentovať navrhovateľka.

43. Čo sa týka nákladov vyčíslených navrhovateľkou tie súd považoval za štandardné a primerané veku navrhovateľky. Navrhovateľka je dospelá mladá žena, študuje na vysokej škole s čím sú spojené nepochybne vyššie náklady ako počas štúdia na základnej škole, ktorú navrhovateľka navštevovala v čase posledného rozhodnutia súdu. Matka by si mala uvedomiť, že je jej prvoradou povinnosťou vyživovať svoje dieťa a to až do momentu, keď nie je schopné samé sa živiť. Pri sume výživného 150 Eur určite nemožno hovoriť o tom, že by povinná z takto stanoveného výživného uhrádzala navrhovateľke akýkoľvek nadštandard. Vzhľadom na vyšší príjem otca je však namieste, aby hradil väčšiu časť nákladov navrhovateľky, čo súd zohľadnil. Súd pri stanovení výšky výživného prihliadol aj na vzdelanie matky, avšak aj k tomu, že v Bratislavskom kraji je v rámci Slovenska najviac pracovných príležitostí ako aj dosahovaná vyššia priemerná mzda ako v iných regiónoch Slovenska.

44. Od 09.12.2019 je povinná práceneschopná a poberá len nemocenskú dávku vo výške 209 EUR mesačne. Túto skutočnosť súd zohľadnil a od vzniku práceneschopnosti matky, ktorá doposiaľ trvá, výživné ponechal v pôvodne stanovenej výške, t.j. vo výške 80 Eur mesačne. Výživné v prípade plnoletých detí nemôže byť určené v rozpore s dobrými mravmi. Súd je toho názoru, že ak by zvýšil výživné aj za čas odkedy je povinná práceneschopná, bolo by zvýšenie výživného v rozpore s dobrými mravmi, keď výška výživného 80 Eur predstavuje skoro 40 % z nemocenskej dávky poberanej povinnou , ktorá je jej jediným príjmom. Príjem matky od vzniku práceneschopnosti nedosahuje ani výšku životného minima na plnoletú osobu stanovenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. na sumu 214,83 Eur. Zároveň platí, že od momentu, keď sa stala povinná preukázateľne práceneschopná, nie je objektívne v jej možnostiach dosahovať vyšší príjem.

45. Navrhovateľka argumentovala aj použitím ust. § 63 Zákona o rodine, k tomu súd uvádza, že nebol zákonný dôvod určiť výživné z takto stanoveného príjmu (20 násobku životného minima), keď matka

nie je osobou, ktorá má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, teda nepodniká a je v pracovnom pomere.

46. Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené zvýšil výživné od podania návrhu zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, t.j. o 70 Eur mesačne, a to do 08.12.2019 a od 09.12.2019 (vznik práceneschopnosti povinnej) ponechal sumu výživného vo výške 80 Eur mesačne a vo zvyšnej časti žiadaného výživného súd návrh na zvýšenie výživného zamietol.

47. Súd musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu, t.j. za obdobie od podania návrhu 18.12.2018 do 30.09.2020. Zročné výživné súd určil ako rozdiel medzi sumou zvýšeného výživného a doposiaľ určeného výživného. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu vo výške 819,67 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac december 2018 (70/31 x 14 = 31,61 Eur), výživného za obdobie mesiacov január 2019 až november 2019 (11 x 70 = 770 Eur) a alikvotnej časti výživného za mesiac december 2019 (70/31 x 8 = 18,06 Eur). V období od 09.12.2019 už zročné výživné nevznikalo, keďže výživné súd stanovil na pôvodnú výšku 80 Eur mesačne.

48. Podľa ust. ods 1. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Zročné výživné súd umožnil splácať povinnej v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 30 Eur spolu s bežným pod stratou výhody splátok, a to vzhľadom na skutočnosť, že matka je už dlhodobo práceneschopná a s ohľadom na výšku nemocenskej dávky, ktorú poberá.

49. Navrhovateľka žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania, s poukazom na to, že vzhľadom na okolnosti prípadu to považuje za spravodlivé, keďže pojednávania boli napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu viackrát odročené za účelom doplnenia dokazovania výlučne povinnou a prístup matky v konaní hodnotila ako nekorektný, keď viackrát neuviedla pravdivé informácie.

50. K navrhovateľkou požadovanému nároku na náhradu trov konania sa povinná vyjadrila tak, že navrhovateľka nárok na náhradu trov konania nepreukázala existenciou takých okolností, pre ktoré by priznanie tohto nároku bolo možné považovať za spravodlivé, napr. sociálne pomery navrhovateľky, hmotná núdza a pod. Pričom je nutné, aby uplatnenie tohto nároku bolo zo strany navrhovateľky riadne odôvodnené a preukázané. Čo sa týka odročovania pojednávaní za účelom doplnenia dokazovania povinná nedoložila žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a rozhodnutie o jeho priznaní z dôvodu, že skolabovala, absolvovala vážny operačný zákrok, súd však o zhoršení zdravotného stavu informovala, povinnej hrozí plná invalidita, pričom podanie žiadosti o invalidný dôchodok nie je ani v súčasnosti možné, pretože jej zdravotný stav nie je stabilizovaný a hrozí jej ďalší operačný zákrok. Povinná naďalej absolvuje lekárske vyšetrenia a žiadosť o invalidný dôchodok podá v súlade s odporúčaním lekárov, t.j. po stabilizácii zdravotného stavu pre aktuálnu nemožnosť určenia rozsahu invalidity. S prihliadnutím na okolnosti prípadu by priznanie nároku na náhradu trov konania navrhovateľke bolo nespravodlivé a úhrada trov konania by bola z finančných zdrojov povinnej nemožná a pre povinnú likvidačná. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj s ohľadom na charakter konania - návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného, považuje povinná za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám.

51. Súd napriek návrhu oprávnenej, aby jej súd priznal náhradu trov konania, rozhodol o trovách konania v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v ust. § 52 C.m.p. Súd je toho názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Predmetné ustanovenie predstavuje tzv. materiálny kolektív a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Súd nezistil také výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 55 C.m.p., teda že by s ohľadom na okolnosti prípadu považoval za spravodlivé priznať navrhovateľke nárok na náhradu trov konania. Samotná skutočnosť, že súd viackrát odročil pojednávanie nie je dôvodom na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Mimosporové konanie je ovládané vyšetrovacím princípom a súd je povinný zisťovať skutočný stav veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 55 C.m.p., a prelomenie všeobecnej zásady zakotvenej v ust. § 52 C.m.p. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).