Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoCsp-8-2020.pdf
PDF · 80.02 KB
Case nature
Subarea
13CoCsp/8/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, proti žalovanému: Z. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 962 44 Litava 263, o zaplatenie 200 € s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Zvolen, takto
rozhodol:
I. Späťvzatie žaloby v časti, ktorá sa týka výroku rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/46/2019-41 zo dňa 15. 10. 2019, ktorým Okresný súd Zvolen žalobu v prevyšujúcej časti zamietol p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 16Csp/46/2019-41 zo dňa 15. 10. 2019 v uvedenej časti zrušuje a konanie v uvedenej časti zastavuje; vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu čiastočným späťvzatím žaloby nedotknutý.
II. Žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200 € od 17. 06. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny 200 €, odmeny 56 €, zmluvnej pokuty 33 €, poplatkov za upomienky 180 €, zmluvného úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 200 € od 16. 06. 2015 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 256 € od 17. 06. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 06. 2015 ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 200 €, ktorý sa mu žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokom a odplatou 196 €, teda celkom v sume 396 € v lehote splatnosti do 16. 06. 2016. Keďže si žalovaná riadne a včas neplnila svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy, stratila výhodu splátok a žalobca ju vyzval na úhradu jej záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP, pretože v danej sporovej spotrebiteľskej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000 €. Okresný súd osobitne poukázal na skutočnosť, že pred rozhodnutím upozornil žalobcu, že sporný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a dojednanie o zmluvnej pokute a upomienkach za neprijateľné zmluvné podmienky, pričom poskytol žalobcovi primeranú lehotu na vyjadrenie, keď napriek tomu žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
Po oboznámení sa so žalobou a s pripojenými listinnými dokladmi okresný súd uviedol, že zistil nasledovný skutkový stav: sporové strany uzavreli dňa 16. 06. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej aj „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 200 € žalovanej (dlžníkovi) s tým, že žalovaná sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátiť spolu s odplatou a úrokom vo výške 196 €, t. j. spolu v sume 396 € do 16. 06. 2016, čo však neurobila.
1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 497 zákona č. 513/1991 Z. z., Obchodného zákonníka, na ust. § 52 ods. 1, 4, na ust. § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, na ust. § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, na ust. § 1 ods. 1 až 4 a § 1a ods. 1a ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ďalej na ust. § 1 ods. 2 , na ust. § 2 písm. písm. g), písm. i), na ust. § 19 ods. 1, 2, na ust. § 9 ods. 2 písm. j) a k), na ust. § 11 ods. 1 písm. b) a g) a na ust. § 21 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy a uviedol, že „z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v predmetnom konaní súd posudzoval spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobca mal postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, ani jedna zo strán túto skutočnosť nespochybnila a uvedené vyplýva aj z ustanovení zmluvy, ktoré odkazujú na ustanovenia citovaných zákonov. Preskúmaním obsahu predmetnej zmluvy dospel k záveru, že predmetná zmluva porušuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) a k) ZSU. Predmetná zmluva síce obsahuje údaj o RPMN, ale už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o nesprávny výpočet v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný sa zmluvne zaviazal zaplatiť okrem poskytnutej sumy aj odplatu a úrok, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 196 €, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 396 €. Výška odplaty bola zmluvne určená v sume 56 € a úrok vo výške 70 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho uhradenia predstavuje sumu 140 €. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu 396 € zaplatiť v lehote do jedného roka t.j. do 16. 06. 2016. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28 %. Je evidentné, že pri výpočte tejto ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca vychádzal len z odplaty dojednanej v zmluve t. j. odplate vo výške 56 € a úrok do jej výpočtu nezahrnul. Ročná percentuálna miera nákladov je pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších údajov a ukazovateľov v zmluve, pretože musí zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver zaplatiť. Z ročnej percentuálnej miery nákladov vyplýva aký drahý je úver a je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pre spotrebiteľa je najvýhodnejší úver, ktorý má najnižšiu ročnú percentuálnu mieru nákladov. Aj z uvedených dôvodov ročná percentuálna miera nákladov musí obsahovať výšku všetkých nákladov spotrebiteľa, ktoré musí uhradiť t. j. výšku jednorazových poplatkov (napr. poplatok za poskytnutie úveru), výšku pravidelných poplatkov (napr. poplatkov za poistenie úveru), ako aj úrokovú sadzbu. Medzi faktory ovplyvňujúce výšku ročnej percentuálnej miery nákladov tak okrem výšky poskytnutého úveru, doby splácania úveru, výšky splátok a nákladov spojených s poskytnutím úveru patrí aj dojednaná úroková sadzba. Na základe uvedeného v zmluve absentuje údaj o správnej výške RPMN, čo má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) ZSU. V predmetnej zmluve taktiež úplne absentuje údaj o výške odplaty vypočítaný podľa pravidiel uvedených v § 1 nariadenia, a ak by žalobca postupoval podľa tohto ustanovenia a uviedol správnu výšku odplaty, porušil by tým § 1a ods. 1 nariadenia v spojení s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Absencia výšky odplaty v zmluve má taktiež za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) ZSU). Uvedená sankcia sa vzťahuje aj na povinnosť žalovaného zaplatiť úrok z úveru, odplatu, poplatky za upomienky. Žalobcovi prináleží výlučne len nárok na vrátenie neuhradenej časti istiny úveru, v danom prípade sa jedná o sumu 200 €. Súd z tohto dôvodu zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 200 €. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti uplatneného príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti uplatnenia nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty súd dospel k záveru, že žaloba ani v tejto časti nie je dôvodná, keďže nárok na jej zaplatenie sa viazal na neuhradenie "celkovej čiastky úveru" v dohodnutej lehote. Ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úveru aj s príslušenstvom, t. j. „v celkovej dohodnutej
výške“, preto žalovaný túto zmluvnú povinnosť ani nemohol porušiť a žalobca potom nemá nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 33 €. Na základe vykonaného dokazovania dospel tiež k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani v časti uplatnenej „pokuty za upomienky“ v sume 180 € (podľa obsahu malo ísť zrejme o poplatok za upomienky). Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva dojednanie o práve žalobcu na sumu 30 € za každú zaslanú upomienku splatnú do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Podaná žaloba neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia o tom, že žalovanému boli zo strany žalobcu zaslané upomienky, žiadne upomienky neboli ani priložené k žalobe; súčasne žalobca v podanej žalobe ani len netvrdil, že žalovaného písomne vyzval na zaplatenie poplatku za upomienky a písomnú výzvu mu doručil. Nárok na zaplatenie uplatnenej sumy 180,- € preto žalobca v prejednávanom spore žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem uvedeného považuje súd predmetné dojednanie za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože nesleduje záujem žalovaného ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho dlhu, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na nariadenie, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vo výške 5 % ročne (k počiatku omeškania 17. 06. 2016 bola sadzba ECB vo výške 0 % + 5 percentuálnych bodov). Žalovaný sa s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania dňa 17. 06. 2016, t. j. dňom nasledujúcim po dohodnutej dobe vrátenia poskytnutého úveru, preto súd žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 200 € od 17. 06. 2016 do zaplatenia“.
2. V podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 25. 11. 2019 zobral žalobca (ktorého právnemu zástupcovi bol predmetný rozsudok okresného súdu doručený dňa 18. 11. 2020 - č. l. 50 spisu) žalobu v časti, v ktorej okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, späť. Žalovaná, ktorej bolo opakovane doručené čiastočné späťvzatie žaloby sa k obsahu čiastočného späťvzatia žaloby písomne nevyjadrila.
3. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ust. § 145 ods. 2, veta prvá CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.
5. Podľa ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
6. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v lehote podľa ust. § 370 ods. 1 CSP späť v časti, ktorá sa týka výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd žalobu v prevyšujúcej zamietol a žalovaná neprejavila s týmto čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas, odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 1 CSP v uvedenej časti späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok okresného súdu v uvedenej časti zrušil a konanie v uvedenej časti zastavil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie čiastočným späťvzatím žaloby nedotknutý.
7. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej nepriznáva náhradu trov konania, pretože jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
8. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).