Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-44-2020.pdf
PDF · 106.38 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04, Bratislava, IČO: 35 709 332, v konaní o zaplatenie 227 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 18,20 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 84 % celkovo vzniknutých trov konania žalovaného.
IV. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 12.5.2020 a na Okresný súd Martin postúpenou po odpore žalovaného dňa 28.7.2020, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 227 € a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú žalobca prikladá, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného oznámením o poistnom plnení, ktoré prikladá žalobca. Žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne so žalobcom uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca bol nútený obrátiť sa žalobou na súd.
3. K žalobe žalobca pripojil správu o nehode z 20.9.2019, zákazkový list servisu GAPAcar s.r.o., so sídlom v Martine, zmluvu o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 12.11.2019, faktúru žalobcu vystavenú
poškodenému M. U. č. XXXXXX, zročnú 5.12.2019 na sumu 696 €, všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov, oznámenie o postúpení pohľadávky vyhotovené poškodeným a adresované žalovanému, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 21.11.2019, oznámenie poisťovne - list z 20.9.2019 - o zaslaní poistného plnenia a sledovanie poistnej udalosti žalovaným.
4. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, proti ktorému žalovaný včas podal odpor, ktorým žalobu namietal. V odpore žalovaný uviedol, že nie je sporné, že dňa 20.9.2019 došlo ku škodovej udalosti k stretu motorových vozidiel, pri ktorom bolo prevádzkou motorového vozidla Opel Agilla, EČ: S.-XXXBS poškodené motorové vozidlo zn. Mitsubishi, EČ: B.- XXXET, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol M. U., S. C. XXX. Motorové vozidlo Opel bolo ku dňu škodovej udalosti poistené u žalovaného na základe zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poškodený si nechal vykonať opravu svojho motorového vozidla Mitsubishi, na ktorú nadväzovalo zapožičanie si náhradného motorového vozidla poškodeným od žalobcu na obdobie od 12.11.2019 do 21.11.2019. Zmluvné strany sa dohodli na nájomnom vo výške 69,60 € vrátane DPH na jeden deň nájmu. Žalobca potom vyúčtoval poškodenému nájom náhradného motorového vozidla v sume 696 € za 10 dní nájmu. Poškodený postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného, pričom žalovaný predmetnú poistnú udalosť zaregistroval pod č. M. XXXXXXXXXX. Žalovaný začal vykonávať šetrenie poistnej udalosti, ktoré dňa 11.12.2019 ukončil a listom z toho istého dňa žalobcovi oznámil, že mu bude poskytnuté poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla vo výške 469 €. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti dospel k záveru, že náklady vo výške 227 € nie sú oprávnené. Žalovaný takto priznal poškodenému náhradu nájomného za 7 dní nájmu, pričom denné nájomné určil vo výške 67 € vrátane DPH. Žalovaný sa však rozhodol pristúpiť k doplateniu plnenia vo výške 18,20 € ako doplatku kráteného denného nájmu za priznaných 7 dní nájmu náhradného vozidla. V konaní tak ostáva spornou náhrada nákladov na náhradné vozidlo za zvyšné 3 nepriznané dni nájmu v sume 208,80 €. Žalovaný uviedol, že je toho názoru, že pri určení výšky skutočnej škody je potrebné posudzovať, či náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie, či nájom náhradného vozidla. Žalovaný priznal pri predmetnom náhradnom motorovom vozidle nájom v trvaní od 15.11.2019 do 21.11.2019, nakoľko v tomto období nemohol poškodený disponovať svojím poškodeným vozidlom, ale bol nútený vypožičať si predmetné náhradné vozidlo. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na zákazkový list č. H. XXXX/XXXX, ktorý preukazuje, že poškodené vozidlo bolo prijaté do servisu GAPAcar, s.r.o. dňa 15.11.2019. Podľa faktúry na opravu poškodeného motorového vozidla č. XXXXXXXX zo dňa 21.11.2019 bolo poškodené vozidlo v servise od 15.11.2019 do 21.11.2019. Poškodený má preto nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla len v trvaní 7 dní, teda za obdobie od 15.11.2019 do 21.11.2019. Poškodený totiž do momentu odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu, teda do dňa 15.11.2019, disponoval svojím vozidlom, preto nie je nárok na prenájom náhradného vozidla v období od 12.11.2019 do 14.11.2019 oprávnený. Žalovaný preto žiadal žalobu zamietnuť.
5. Na dôkaz svojich tvrdení do spisu pripojil oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 11.12.2019, ktoré zaslal tak poškodenému, ako aj žalobcovi, zákazkový list a faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 21.11.2019.
6. Žalobca reagoval replikou z 23.7.2020, ktorou súčasne navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Argumentáciu žalovaného vyvracal tvrdením, že škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu s porovnaním s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia a túto je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 69,60 € s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Jedná sa o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ a ani právny rámec oprávnenosti. Žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Nakoniec však samotný žalovaný usúdil, že primeranou je sadzba 67 € s DPH za deň, avšak rozdiel medzi fakturovanou sumou a žalovaným priznanou sumou nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy došlo ku škodovej udalosti a totiž
20.9.2019 až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla späť poškodenému, teda 21.11.2019. V období od vzniku škodovej udalosti do prevzatia poškodeného vozidla servisom za účelom opravy bol poškodený rovnako obmedzený v užívaní svojho vozidla ako aj počas samotnej opravy. V rozhodnom období preto pretrvával nežiaduci stav spôsobený škodovou udalosťou a nič nebránilo žalobcovi a poškodenému uzatvoreniu nájomnej zmluvy ešte pred začatím opravy poškodeného vozidla. Relevantnou v tomto prípade je ale skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas doby faktického obmedzenia poškodeného. V tomto rozhodnutí ešte poukázal na judikatúru Krajských súdov Slovenskej republiky a pripojil ako listinný dôkaz svoj cenník nájmu motorových vozidiel.
7. Žalovaný potom reagoval duplikou z 21.8.2020, z ktorej vyplynulo, že zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a uviedol ďalšie skutočnosti a totiž, že následne pristúpil k doplateniu plnenia vo výške 18,20 € ako doplatku kráteného denného nájmu za priznaných 7 dní nájmu náhradného vozidla. Za spornú považoval teda len otázku nároku poškodeného na 3 dni nájmu, počas ktorých poškodené motorové vozidlo ešte nebolo opravované, teda nebolo v servise. Uviedol, že žalovaný je toho názoru, že pri určení výšky skutočnej škody je potrebné posudzovať, či náklady na nájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne. Žalovaný nespochybňoval náklady vynaložené na nájom prenajatého motorového vozidla v období od 15.11.2019 do 21.11.2019, keď sa poškodené motorové vozidlo v servise opravovalo a poškodený ním nemohol disponovať. Pri posudzovanom prípade však žalobca nepreukázal, že by potreboval náhradné vozidlo od momentu vzniku škodovej udalosti. Pritom aj v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/138/2019 zo dňa 3.12.2019 účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia nákladov za nájom náhradného motorového vozidla sa odvíja aj od doby, po ktorú bolo poškodené motorové vozidlo v oprave. Žalovaný má preto za to, že žalobca nároky nepreukázal a totiž nepreukázal, že by ďalšie tri dni pred odovzdaním motorového vozidla do servisu za účelom opravy poškodený nemohol motorové vozidlo užívať. Žalobu preto považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
8. Žalobca sa potom ešte raz vo veci vyjadril podaním, ktoré na súd došlo 4.9.2020. K tomuto podaniu pripojil čestné prehlásenie servisu GAPAcar, s.r.o., so sídlom v Martine, teda servisu, kde sa poškodené motorové vozidlo opravovalo. Žalobca týmto vyjadrením zotrval na svojom nároku a pridržal sa predchádzajúcich vyjadrení. Uviedol, že poškodený v tomto prípade používal náhradné motorové vozidlo iba počas obdobia, kedy bol v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní svojho vozidla. Nesúhlasil s nepodloženým tvrdením žalovaného, že iba počas obdobia od 15.11. do 21.11.2019 nemohol poškodený používať svoje poškodené vozidlo. Doba obmedzenia poškodeného totiž nezávisí iba od trvania opravy tak, ako tvrdí vo svojich vyjadreniach žalovaný. To, že vozidlo nebolo servisom prevzaté ihneď po škodovej udalosti, ešte neznamená, že ho poškodený mohol aj fakticky užívať. To znamená, že toto vozidlo bolo spôsobilé na jazdu v cestnej premávke. Zákazkový list a faktúra za opravu, na ktoré poukazuje žalovaný, preukazujú len dobu trvania opravy, nie však dobu faktického obmedzenia poškodeného v užívaní jeho vozidla. Tu však nie je sporná dĺžka opravy a uvedené dokumenty nepreukazujú neúčelnosť nájmu od 12.11.2019 do 14.11.2019. Poškodenému bol vnútený stav obmedzujúci jeho zaužívaný sociálny komfort a to už od vzniku nežiaduceho stavu až po jeho odstránenie. Čestné prehlásenie servisu, ktorý vykonával opravu a ktorý predložil žalobca, preukazuje, že poškodené vozidlo bolo nepojazdné a do servisu bolo pristavené už 12.11.2019, pričom oprava sa začala pre dodanie náhradných dielov až 15.11.2019. Preto má žalobca za to, že v období od vzniku škodovej udalosti do realizácie opravy, teda od 20.9.2019 do 15.11.2019 bol poškodený rovnako obmedzený v užívaní svojho vozidla ako aj počas samotnej opravy.
9. Ešte pred prvým meritórnym pojednávaním vo veci samej, ktoré bolo nariadené na 30.9.2020, žalovaný do spisu poslal vyjadrenie, ktorým ospravedlnil jednak svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní (vyjadrenie zo dňa 28.9.2020) a pripojil do spisu ďalšie dôkazy, ktorými sa snažil tvrdenia žalobcu vyvrátiť. Do spisu totiž pripojil fotografie, ktoré znázorňovali poškodenie motorového vozidla Mitsubishi. K predloženému čestnému prehláseniu servisu GAPAcar s.r.o., ktoré predložil naposledy žalobca, žalovaný uviedol, že tvrdenia v čestnom prehlásení vyvracia zákazkový list vyššie spomínaný, ktorý preukazuje, že poškodené vozidlo bolo prijaté do servisu až 15.11.2019. Predmetný zákazkový list servis vystavil a je na ňom pečiatka servisu. Doba opravy rovnako vyplýva z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Predmetné čestné prehlásenie servisu je takto v rozpore so zákazkovým listom, ktorý vystavil samotný servis a ktorý v predmetnom prípade najrelevantnejšie preukazuje, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu poškodeného vozidla do servisu. V prípade, že by
poškodené vozidlo bolo prijaté do servisu skôr, teda už 12.11.2019, musel by poškodený, alebo servis, disponovať dokladom o prevzatí poškodeného vozidla do servisu. Takýto doklad však predložený do spisu nebol. Čo sa týka informácie o nepojazdnosti vozidla, žalovaný uviedol, že poškodené vozidlo nebolo poškodené v takom rozsahu, aby bolo nepojazdné. Poškodené vozidlo totiž bolo plne pojazdné, nakoľko nemalo také poškodenie, pre ktoré by ho bolo nutné vyradiť z prevádzky. Na poškodenom vozidle sa totiž menil len zadný nárazník, ktorý bol po škodovej udalosti celistvý bez ostrých hrán, a preto nič v zmysle platných predpisov nebránilo riadnej prevádzke vozidla. Tieto tvrdenia žalovaného preukazujú fotografie, ktoré pripojil. Poškodené vozidlo bolo opravované takmer dva mesiace po nehode. V prípade, že bolo nepojazdné, ako bolo dopravné do servisu? Žalobca nedoložil doklady, ktorými by preukazoval, že by poškodené vozidlo bolo do servisu odtiahnuté. Žalobca riadnym spôsobom nepreukázal a nezdôvodnil, prečo by malo byť poškodené motorové vozidlo po škodovej udalosti nepojazdné. Vzhľadom na poškodenie vozidla, kde šlo len o povrchové poškodenie zadného nárazníka, poškodený nemusel nechať motorové vozidlo v oprave od 12.11.2019, preto predmetné nebolo nutné a ani účelné. Na základe uvedených skutočností neobstojí argumentácia žalobcu, že poškodené vozidlo bolo nepojazdné. Žalovaný má za to, že predmetné čestné prehlásenie nepredstavuje relevantný doklad preukazujúci, že by poškodené vozidlo v servise bolo v skutočnosti od 12.11.2019 a že by poškodené vozidlo bolo nepojazdné.
10. Na pojednávaní súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním dospel k presvedčeniu, že žaloba je dôvodná len čiastočne.
11. Medzi stranami nebola sporná otázka vzniku škodovej udalosti, ani otázka povinnosti poisťovne plniť potom, čo pohľadávka poškodeného z titulu nájmu za náhradné motorové vozidlo bola postúpená na žalobcu, skutočnosť, že by poisťovňa mala preplatiť náklady za prenájom náhradného motorového vozidla priamo žalobcovi. Sporná bola otázka výšky nájmu.
12. Samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že priznal nájomné len za 7 dní prenajatého náhradného motorového vozidla a to v období, keď poškodené motorové vozidlo Mitsubishi patriace poškodenému U. bolo opravované v servise GAPAcar v čase od 15.11. do 21.11.2019. Samotný žalovaný priznal, že pôvodne poskytol poistné plnenie, ktoré zodpovedalo nájmu za 7 dní pri dennej sadzbe nájomného vo výške 67 € vrátane DPH, pričom poškodený žalobcovi zaplatil podľa zmluvy nájomné vo výške 69,60 € denne. Poisťovňa v priebehu konania vo svojich vyjadreniach signalizovala, že žalobcovi dopláca sumu 18,20 €, čiže práve sumu rozdielu medzi dohodnutým poistným za 7 dní (69,60 x 7 = 487,20 €) a poskytnutým poistným plnením vo výške 469 €.
13. Napriek svojim tvrdeniam žalovaný do spisu nepripojil doklad preukazujúci, že by túto sumu skutočne bol žalobcovi poukázal a žalobca tieto tvrdenia žalovaného nepotvrdil a ani nezobral žalobu späť. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaný by mal žalobcovi poskytnúť avizované poistné plnenie vo výške 18,20 €, u ktorého nebolo preukázané, že bolo v priebehu konania zaplatené.
14. Súd vychádzal z presvedčenia, že nebolo povinnosťou poškodeného U. vyhľadať najlacnejšiu požičovňu v danom regióne, že vozidlo, ktoré si po nevyhnutnú dobu opravy motorového vozidla zapožičal u žalobcu bolo primerané, resp. zodpovedajúce jeho poškodenému motorovému vozidlu a pokiaľ sa dojednal medzi poškodeným a žalobcom zmluvný nájom vo výške 69,60 €, vrátane DPH za jeden deň nájmu, vznikli tak poškodenému za 7 dní nájmu účelne vynaložené náklady na prenájom zapožičaného motorového vozidla. Prenájom po nevyhnutnú dobu opravy mal poškodenému sanovať diskomfort, ktorému bol vystavený tým, že jeho poškodené motorové vozidlo v dôsledku poistnej udalosti, ktorá bola vyvolaná konaním poistenca žalovaného bolo nepojazdné.
15. Pokiaľ šlo však o ďalšiu sumu, teda na nájomné vo výške 69,60 € za ďalšiu dobu prenájmu motorového vozidla v čase od 12. do 14.11.2019, súd náklady na tento nájom nepovažoval za náklady účelne vynaložené a predstavujúce skutočnú škodu, ktorá poškodenému U. vznikla a ktorá by mala byť hradená z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla škodcu. V tomto prípade sa súd plne stotožnil s argumentáciou žalovanej strany. Z vyjadrenia žalovaného, ktorého likvidátor ohliadal predmetné motorové vozidlo, ale zo samotnej správy o nehode a z faktúry servisu je zrejmé, že pri dopravnej nehode na vozidle poškodeného M. U. zn. Mitsubishi bol poškodený ľavý zadný nárazník. Vozidlo podľa zákazkového listu, ale aj podľa faktúry obchodnej spoločnosti GAPAcar bolo prijaté na opravu 15.11.2019. Tieto doklady súd považoval za doklady
hodnoverné preukazujúce, kedy skutočne vozidlo do servisu bolo za účelom opravy prijaté. Čestné prehlásenie, ktoré pripojila strana žalujúca ako prílohu listu zo dňa 4.9.2020, je podľa presvedčenia súdu účelovo predkladaný listinný dôkaz, z ktorého nie je zrejmé, ktorá osoba za servis GAPAcar, s.r.o. toto čestné prehlásenie poskytuje. Má z neho však vyplývať, že vozidlo bolo v servise od 12.11.2019, pričom náhradné diely boli objednané 11.11.2019 a dodané do servisu mali byť 14.11.2019. Súd dáva za pravdu žalovanému, že motorové vozidlo bez adekvátneho dokladu vystaveného servisom nemohlo byť do servisu odovzdané a takýmto adekvátnym dokladom preukazujúcim, že vozidlo bolo zverené dodávateľovi opravy, je podľa presvedčenia súdu zákazkový list a nie čestné prehlásenie.
16. Naviac z fotografií, ktoré predložil žalovaný, pre súd bez toho, aby bol odborníkom na poruchy motorových vozidiel vyplýva, že zadná strana poškodeného motorového vozidla nevykazuje také známky poškodenia, ktoré by spôsobovali, že vozidlo nie je súce na prevádzku na pozemných komunikáciách.
17. Preto súd dáva za pravdu žalovanej strane, že poškodený mal dôvod užívať prenajaté motorové vozidlo a teda účelne vynaložil náklady na jeho prenájom len v období, keď sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise a teda v období 7 dní od 15.11.2019 do 21.11.2019.
18. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
20. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
21. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
22. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
24. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
25. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
26. Podľa presvedčenia súdu za skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodenému a ktorý poškodený svoj nárok na náhradu škody proti poisťovni platne postúpil na žalobcu, je možné vzhľadom na vyššie uvedené považovať len účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v období, kedy bol poškodený vylúčený z užívania vlastného poškodeného motorového vozidla, teda v období od 15.11.2019 do 21.11.2019. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla pred odovzdaním vlastného poškodeného motorového vozidla, ale pojazdného, do servisu, vynaložené v období do 15.11.2019, neboli podľa presvedčenia súdu vynaložené účelne a v príčinnej súvislosti s poškodením motorového vozidla protiprávnym konaním poistenca žalovaného.
27. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalobcova pohľadávka, ktorú získal postúpením od poškodeného M. U., je dôvodná len do výšky 487,20 €, čo zodpovedá súčinu 7 dní dôvodného nájmu a ceny podľa cenníka žalobcu za prenájom daného motorového vozidla 69,60 € denne. Keďže napriek svojim tvrdeniam žalovaná strana poskytla žalobcovi plnenie v sume 469 € a nepreukázala, že by poskytla aj rozdiel medzi touto sumou a dôvodnou sumou 487,20 €, čiže aj sumu 18,20 €, súd ju k tomuto v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. zaviazal. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalovanej strane, ktorá bola v konaní prevažne úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu jej čistého úspechu v konaní. Neúspech žalovanej strany oproti celkovo uplatnenému nároku predstavoval 8 % a úspech žalovanej strany 92 %. Rozdiel medzi čistým úspechom a neúspechom predstavuje 84 % celkovo uplatneného nároku. V takomto rozsahu súd úspešnejšiemu žalovanému proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania priznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.