Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-33-2020.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/33/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. H. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 4.401,05 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Peter Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX 364/06, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/357/2006-26 z 24. júna 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy 3.061,24 eur spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 3.094,43 eur od 12.11.2003 do 01.02.2005 a zo sumy 3.061,24 eur od 02.02.2005 do zaplatenia, p o t v r d z u j e.
Výrok uznesenia okresného súdu, ktorým rozhodol o pokračovaní exekúcie v zostávajúcej časti ostáva n e d o t k n u t ý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu v časti o vymoženie sumy 3.061,24 eur spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy 3.094,43 eur od 12.11.2003 do 01.02.2005 a zo sumy 3.061,24 eur od 02.02.2005 do zaplatenia a rozhodol, že v zostávajúcej časti sa v exekúcii pokračuje.
2. Okresný súd vychádzal z toho, že exekučné konanie sa začalo 05.05.2006 pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, ktorému bolo udelené 08.06.2006 poverenie na vymoženie sumy 132.586 Sk s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania 6.950 Sk a trovy exekúcie od povinného. V zmysle § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku na prejednávanú vec okresný súd aplikoval ustanovenia tohto zákona účinné do 31. marca 2017. Vychádzajúc z ust. § 243f ods. 1, 3, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m/ tohto zákona sa zaoberal posúdením rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vzhľadom k tomu, že návrh na vykonanie exekúcie sa týkal rozhodnutia, ktorým sa priznal oprávnenému nárok proti povinnému zo zmenky. Konštatoval, že oprávnený včas podal doplnenie svojho návrhu na vykonanie exekúcie, čím si splnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 438/2015 Z.z., ktorý s účinnosťou od 23.12.2015 novelizoval Exekučný poriadok v nadväznosti na vymáhanie nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Na základe doplneného návrhu okresný súd zistil, že oprávnený uzatvoril s povinným zmluvu o revolvingovej pôžičke z 20.12.2002, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Zisťoval, či predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či spĺňa všetky náležitosti vyžadované zák. č. 251/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia. Dospel k záveru, že v predmetnej zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech spotrebiteľa. Z dostupných kalkulačiek na internete zistil, že pri úvere vo výške 1.951,78 eur, ktorý je splatný spolu s príslušenstvom v 24 mesačných
splátkach po 138,32 eur predstavuje RPMN hodnotu 74,93 eur, čo je 4-násobok RPMN uvedenej v predmetnej zmluve v čl. 5.1, kde je táto uvedená vo výške 18,83 eur. Ďalej konštatoval, že dojednania v predmetnej zmluve sú pre bežného spotrebiteľa zmätočné. Oprávnený v rozpore s čl. 1.1 tejto zmluvy neposkytol povinnému úver vo výške 100.008 Sk, ale vo výške 58.805 Sk. Ku dňu poskytnutia pôžičky si započítal podľa článku 5.1 tejto zmluvy odmenu vo výške 39.703 Sk a podľa čl. 15.1 poplatok vo výške 1.500 Sk na poskytnutú sumu. Aj keď je zmluva označená ako zmluva o revolvingovej pôžičke, k poskytnutiu revolvingového úveru nedošlo. Na záver okresný súd uviedol, že v dôsledku nesprávneho údaja o RPMN povinnému vznikla povinnosť vrátiť oprávnenému finančné prostriedky vo výške skutočne poskytnutej sumy 1.091,97 eur. Nakoľko pred začatím exekučného konania povinný uhradil z tejto sumy 612,16 eur, predmetnú exekúciu okresný súd označil od začiatku vedenú nedôvodne v časti prevyšujúcej sumu 1.339,81 eur a v tejto časti exekúciu zastavil. V zostávajúcej časti rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
3. Proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým bola exekúcia čiastočne zastavená podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací zrušil odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie pokračovanie v exekúcii. Namietal závery okresného súdu, že výška RPMN v zmluve, ktorú uzatvoril s povinným je určená nesprávne. Uviedol, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 100.008 Sk (3.319,65 eur). Na túto skutočnosť nemá vplyv okolnosť, že na poskytnuté finančné prostriedky bola započítaná zmluvná odmena a poplatok za uzavretie zmluvy. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem poskytnutie úveru je rovnocenný či dokonca synonymom vyplatenia úverových peňažných prostriedkov. Poskytnutím úveru sa rozumie v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe nielen vyplatenie prostriedkov úveru v hotovosti na účet a pod., ale aj každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. V prípade predmetnej zmluvy bol spotrebiteľský úver poskytnutý z časti vyplatením finančných prostriedkov a z časti ich započítaním. Výška úveru poskytnutého v prospech dlžníka zahrňuje sumu vyplatenú dlžníkovi, t.j. povinnému v prospech jeho účtu a sumu, ktorá bola poskytnutá v rámci kompenzácie pohľadávok. Ďalej povinný namietal, že exekučný súd zastavil exekúciu v časti istiny 3.061,24 eur so 6 % zmenkovým úrokom z uvedenej istiny, avšak v napadnutom uznesení odôvodňuje výlučne zastavenie exekúcie v časti zmluvnej odmeny (úrokov) a poplatku za uzavretie zmluvy, keďže úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvná odmena a poplatok za uzatvorenie zmluvy spolu predstavujú sumu 41.203 Sk (1.367,69 eur). Napadnuté uznesenie však neobsahuje žiadne skutkové ani právne zdôvodnenie zastavenie exekúcie v zostávajúcej časti vymáhanej istiny 1.693,55 eur. V tejto časti preto oprávnený označil rozhodnutie okresného súdu za arbitrárne a pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné.
4. Odvolanie oprávneného bolo zaslané na vyjadrenie povinnému, ktorý sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola čiastočne zastavená exekúcia ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. S ohľadom k obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolateľ sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
7. Podstatnou otázkou pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku bolo zistenie o rozhodujúcich skutočnostiach týkajúcich sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul, zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa priznal oprávnenému nárok zo zmenky proti povinnému ako fyzickej osobe. Okresný súd sa zaoberal posúdením, či zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným obsahuje všetky zákonné náležitosti vyplývajúce najmä z ustanovenia zák. č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch.
8. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prijatým súdom prvej inštancie, že poskytnutý úver na základe posudzovanej zmluvy je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie
správneho údaja RPMN v tejto zmluve. Jeho záver korešponduje aj so závermi prijatými v rozsudku Súdneho dvora z 21. apríla 2016 vo veci Radlinger, Radlingerová proti Finway, a.s., kde sa tento súd v rámci prejudiciálnej otázky vyjadroval k pojmu „celková výška úveru“ obsiahnutý v čl. 3 písm. l a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48 a k pojmu „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto Smernice. Pri tejto prejudiciálnej otázke Súdny dvor EÚ pripomenul, že celková výška úveru v zmysle Smernice je vymedzená ako maximálna výška alebo súčasť všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Podľa čl. III. písm. g/ tejto Smernice celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Podľa čl. III. písm. i/ Smernice RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru, prípadne vrátane nákladov v súlade s čl. 19 ods. 2 tejto Smernice. Keďže je pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v čl. 3 písm. h/ Smernice ako „súčasť celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určenú ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Zdôraznil, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojených s úverom do celkovej výšky úveru, bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Smernica stanovuje, že základná rovnica, ktorá stanovuje RPMN kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej. Uvedené pojmy je potrebné vykladať tak, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.
9. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že RPMN uvedená v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nesprávna, čo malo za následok absenciu tohto údaja, dôsledkom čoho bolo potrebné úver poskytnutý na základe tejto zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. S takto formulovaným záverom sa odvolací súd stotožnil. V prejednávanom prípade bola nespornou skutočnosť, že výška poskytnutého úveru sa reálne nezhodovala s výškou čerpaného úveru. Z vyššie uvedenej analýzy záverov rozsudku Súdneho dvora, bez ohľadu na odvolaciu argumentáciu odvolateľa v tomto smere je zrejmé, že takéto konanie dodávateľa (veriteľa) nie je možné akceptovať a toto má jednoznačný dopad na nesprávny výpočet RPMN. Preto nemožno hovoriť len o jednoduchom započítaní tohto poplatku na úverovú istinu, tak ako sa snažil o tom odvolateľ presvedčiť odvolací súd. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantná ani argumentácia odvolateľa, že je bežnou praxou, že úverom sa uhrádzajú iné záväzky dlžníka priamo na účet inej osoby alebo záväzky medzi tými istými subjektmi. V danom prípade vo vzťahu k veriteľovi nešlo o taký záväzok, ktorý by bol dôvodom vzniku právneho vzťahu medzi jeho účastníkmi, ale išlo o poplatok za poskytnutie úveru, ktorý vznikol ako náklad spotrebiteľa.
10. Oprávnený namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, pretože neobsahuje skutkové ani právne zdôvodnenie zastavenia exekúcie v časti vymáhanej istiny 1.693,55 eur. Táto jeho odvolacia námietka však nie je dôvodná. Okresný súd v napadnutom uznesení v bode 12. dôsledne uviedol, akým spôsobom dospel k záveru o zastavení exekúcie v rozsahu ako to uviedol vo výroku napadnutého uznesenia. Tieto jeho závery zodpovedajú aj vymedzeniu vymáhaného nároku oprávneným v podanom návrhu na vykonanie exekúcie z 13.04.2006 a doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vrátane priložených príloh. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
11. Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd uznesenie okresného súdu v časti zastavenia exekúcie považoval za vecne správne a preto ho potvrdil.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).