Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoCsp-25-2020.pdf
PDF · 78.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/25/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Bratislava, Majerníkova 3479/3A, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. D., I. E. XX/XX, o zaplatenie 576,40 € s príslušenstvom, na odvolanie dediča žalovanej Jána Mojžiša, nar. 19.03.1976 proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 6Csp/92/2019-34 zo dňa 21. februára 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 576,40 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 52,40 %. V odôvodnení uviedol, že Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny v sume 576,40 eur, zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia, poplatkov za upomienky v sume 180 eur, zmluvného úroku vo výške 32,26% ročne zo sumy 1.000 eur od 18.12.2016 do 20.03.2016, zo sumy 900 eur od 21.03.2016 do 20.04.2016, zo sumy 800 eur od 21.04.2016 do 24.05.2016, zo sumy 700 eur od 25.05.2016 do 21.06.2016, zo sumy 601,40 eur od 22.06.2016 do 24.02.2017, zo sumy 576,40 eur od 25.02.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná je fyzická osoba nepodnikateľ. Žalobca je právnická osoba, predmetom podnikania ktorej je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Strany sporu uzavreli dňa 18.02.2016 zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 1000 eur s tým, že podľa zmluvy mala byť táto poskytnutá zmenkou. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku vo výške 1183,20 eur. RPMN vo výške 37,48 % a priemerná hodnota RPMN 21,61 %. Podľa tvrdení žalobcu žalovaná uhradila sumu 423,60 eur, preto si voči nej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia a zároveň nárok na zaplatenie sumy 180 eur za 6 zaslaných upomienok, zmluvného úroku vo výške 32,26 % ročne zo sumy 1.000 eur od 18.12.2016 do 20.03.2016, zo sumy 900 eur od 21.03.2016 do 20.04.2016 , zo sumy 800 eur od 21.04.2016 do 24.05.2016, zo sumy 700 eur od 25.05.2016 do 21.06.2016, zo sumy 601,40 eur od 22.06.2016 do 24.02.2017, zo sumy 576,40 eur od 25.02.2017 do zaplatenia. Právne vec súd posúdil podľa § 497, 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, , § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia Zmluvy). Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len z časti. Súd uviedol, že v danom prípade šlo svojou povahou o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §
2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na daný vzťah podporne platí aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd preto z úradnej moci skúmal, či predmetná zmluva má všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Bolo zistené, že v zmluve je uvedená výška RPMN, avšak tento údaj je nesprávny. Pri výpočte výšky RPMN totiž žalobca vychádzal len z odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 183,20 eur, pričom úplne opomenul vziať do úvahy dohodnuté úroky z poskytnutého úveru. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnuté úroky mali byť tiež započítané do výpočtu výšku RPMN, čo však žalobca neurobil. V prípade ich započítania a teda správna hodnota RPMN by bola vo výške 34,89% (www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/ kalkulacka-rpmn) . RPMN uvedená v zmluve bola teda uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa a tento nedostatok má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi teda vznikol nárok len na vrátenie toho, čo žalovanému poskytol, nie nárok na odplatu, úrok a ani poplatky (t.j. ani poplatky za upomienky). Pokiaľ teda žalovaná žalobcovi uhradila 423,60 eur a poskytnutá jej bola suma 1.000,- eur, musí žalobcovi teda zaplatiť sumu 576,40 eur a v tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške zmluvného úroku vo výške 32,26% ročne zo sumy 1.000 eur od 18.12.2016 do 20.03.2016, zo sumy 900 eur od 21.03.2016 do 20.04.2016, zo sumy 800 eur od 21.04.2016 do 24.05.2016, zo sumy 700 eur od 25.05.2016 do 21.06.2016, zo sumy 601,40 eur od 22.06.2016 do 24.02.2017, zo sumy 576,40 eur od 25.02.2017 do zaplatenia a poplatku za upomienky v sume 180,- eur, v tejto časti je žaloba žalobcu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nedôvodná. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia. Takto paušálne dohodnutú zmluvnú pokutu je podľa právneho názoru súdu možné posúdiť ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a teda ako neplatné dojednanie. Navyše si ju žalobca uplatňuje inak, ako bolo uvedené v zmluve. Z uvedených dôvodov súd považoval i nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 až do zaplatenia a to vo výške 5% ročne. Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 576,40 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 52,40%, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v tomto rozsahu. Súd na záver uviedol, že v zmysle ust . § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie dedič žalovanej O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., XX. W. XXX/X. Uviedol, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX. Namietal, že vo veci sa rozhodlo až po smrti žalovanej. Dedičské konanie sa viedlo pod sp. zn. 10D9/2020, žalovaná zomrela ako nemajetná. Žiadal, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodovanie. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu dediča žalovanej O. A., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že i naďalej trvá na svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Z obsahu spisu odvoalcí súd zistil, že žalovaná zomrela dňa 18.01.2020. Dedič žalovanej O. A. v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci až po smrti žalovanej. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 21.02.2020, ktorý nenadobudol právoplatnosť.
8. Predmetom konania v danej je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 576,40 € s príslušenstvom titulom zmluvného vzťahu so žalovanou ako dlžníčkou. Podľa ustanovenia § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, čo nie je tento prípad. V predmetnej veci smrťou žalovanej došlo k strate jej procesnej subjektivity v dôsledku čoho nastal v konaní nedostatok procesnej podmienky, na ktorú musí súd podľa § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek prihliadať. Pre tento prípad, vyššie uvedené ustanovenie § 63 CSP upravuje, že ak strana zomrie počas konanie skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Súd prvej inštancie takto nepostupoval, neprihliadol na nedostatok procesnej podmienky a vo veci rozhodol aj napriek strate procesnej subjektivity žalovanej.
9. Vzhľadom na to, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštanice podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), posúdi, či je možné v konaní pokračovať podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 CSP s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, alebo či je potrebné konanie zastaviť v dôsledku nedostatku procesnej podmienky. Ak súd rozhodne o pokračovaní v konaní, vec opätovne prejedná a vo veci rozhodne.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).