Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17CoCsp-39-2020.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/39/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX., bytom L., H. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpenému Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, substitučne zastúpená Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny 7269/20B, o vydanie bezdôvodného obohatenia a povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 21. júla 2020, č.k. 3Csp/67/2020-24, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e s tým, že uvedená povinnosť žalovaného bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3Csp/67/2020. II. Výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka“, uzatvoreného ako súčasť zmluvy o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 24.04.2009, časť 4, bod 9. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od doručenia uznesenia o neodkladnom opatrení oznámiť zamestnávateľovi žalobcu - P. L. J., a.s., IČO: 36 005 622, so sídlom J., H. XX, aby nepokračoval v zrážkach zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3Csp/67/2020. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1 - 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 2 CSP. Uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o úvere - pôžička na bývanie dňa 24.04.2009, pričom súčasťou tejto zmluvy v bode 4.9 je aj uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy. Z výpisov predložených v spore vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu P. L. J., C., vykonal žalobcovi za obdobie od 01.01.2010 do 01.02.2020 zrážky zo mzdy v celkovej výške 14.909,59 eur. Súd bol toho názoru, vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z výpisov zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že žalobcovi je mesačne zo mzdy zrážaná suma 130 eur, keď posledná zrážka bola vykonaná vo februári 2020. Súd bol toho názoru, že v danom prípade je potrebné pozastaviť výkon zrážok zo mzdy až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Prípadné rozhodnutie o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorému by predchádzalo určenie poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov, prípadné určenie, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, by spôsobilo zmenu výšky pohľadávky žalovaného. Preto mal súd v danom prípade za účelné počkať s výkonom zrážok zo mzdy až do rozhodnutia vo veci samej. Podľa názoru súdu nebude na ujmu žalovaného dočasný odklad výkonu zrážok zo mzdy do rozhodnutia vo veci samej, pretože pohľadávku žalovaného nič neohrozuje. Na
druhej strane v prípade výkonu zrážok zo mzdy by sa zhoršovala životná úroveň žalobcu, pričom pri prípadnom rozhodnutí vo veci samej v jeho prospech by išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré by musel naspäť požadovať. Ďalej súd uviedol, že v danom prípade bola zároveň splnená podmienka nutnosti bezodkladne upraviť pomery strán sporu a to z dôvodu, že žalobcovi sú preukázateľne zo mzdy naďalej vykonávané zrážky. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť žalovanému v deň vykonateľnosti neodkladného opatrenia oznámiť zamestnávateľovi žalobcu, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka, súd konštatoval, že na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak sú osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Žalobca tieto atribúty dôvodnosti úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia osvedčil, a to predložením výpisu zamestnávateľa žalobcu o vykonaných zrážkach zo mzdy; teda osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pričom je potrebné neodkladne oznámiť v deň vykonateľnosti neodkladného opatrenia zamestnávateľovi žalobcu, aby pozastavil výkon zrážok zo mzdy žalobcu. Súd dodal, že vzhľadom k tomu, že môže neodkladným opatrením uložiť povinnosť len stranám konania a nie tretím osobám, uložil oznamovaciu povinnosť žalovanému ako veriteľovi, ktorý prostredníctvom zrážok zo mzdy vymáha svoju pohľadávku, aby bol zamestnávateľ žalobcu upovedomený o dočasnom pozastavení výkonu zrážok zo mzdy voči žalobcovi. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy legálnym právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo že ide o neprijateľné dojednanie. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/3/2019 zo dňa 06.02.2019. Uviedol, že žalobca v žalobe okrem iného tvrdí, že výkon zrážok zo mzdy ho ohrozí na jeho právach a spôsobí mu vážnu ujmu. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom obmedzuje žalovaného na vymoženie aktuálneho dlhu z uzatvorenej zmluvy o úvere. Z uvedeného vyplýva, že zrážkami zo mzdy dôjde k splateniu rovnakej výšky dlhu, ako by žalobca splácal bez výkonu zrážok. Ďalej uviedol, že zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie žalobcu; zrážky zo mzdy sa v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy majú vykonávať najviac vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky úveru. V danom prípade zo zmluvy o úvere vyplýva pravidelná mesačná splátka poskytnutého úveru v sume 138,27 eur. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zamestnávateľ žalobcu na podnet žalovaného zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 130 eur mesačne, teda o 8,27 eur menej než bola dohodnutá mesačná splátka úveru. Poukázal na to, že žalobca v žalobe tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Toto tvrdenie on popiera, keďže v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy uvedené ustanovenie zákona ešte nebolo v platnosti (je platné až do 01.05.2014). Na základe uvedeného mal za to, že zrážky zo mzdy žalobcu sú vykonávané na základe platnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ich výkonom sa nezasahuje protiprávne do majetkovej sféry žalobcu. Za danej situácie bol toho názoru, že nie je osvedčená dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, ani nárok žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie výrokom II. uložil žalovanému povinnosť, ktorej sa žalobca nedomáhal, rozhodol teda nad rámec žaloby a v nej obsiahnutého žalobného petitu, v dôsledku čoho konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 3. K podanému odvolaniu žalovaným sa písomne prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobcu, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že on nijakým spôsobom nevyvracia možnosť zabezpečenia pohľadávky veriteľa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy spôsobom, akým to upravuje Občiansky zákonník v ust. § 551. Na druhej strane však poukazuje na skutočnosť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nie je uzatvorená legitímnym spôsobom, prieči sa dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v danom prípade je súčasťou formulárovej zmluvy o úvere zo dňa 24.04.2009, resp. je včlenená do textu zmluvných podmienok, nie je urobená formou osobitnej listiny a rovnako zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by táto bola so žalobcom individuálne dojednaná, alebo že by mal žalobca možnosť odmietnuť túto dohodu o zrážkach zo mzdy. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je nepochybne neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zmluvu o úvere je z dôvodu absencie údaju o RPMN potrebné považovať za bezúročnú a
bez poplatkov a v zmysle toho má žalovaný voči nemu nárok len na vrátenie pôvodnej istiny, ktorá bola zmluvou o úvere stanovená vo výške 8.000 eur. Z predložených dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú jednoznačne vyplýva, že žalovaný postupne od neho získal sumu 14.909,59 eur, čím preplatil istinu, na ktorú má žalovaný nárok o sumu 6.909,59 eur. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uvádzal, že v návrhu neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu a namietal, že on (žalobca) opiera neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy o ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré podľa žalovaného nebolo v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v platnosti. Túto námietku považuje za bezpredmetnú, keďže dôvodnosť neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je možné odvodiť predovšetkým z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy. Ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa len neskôr vo svojom znení premietlo ochranu, ktorú je aj v tejto veci potrebné poskytnúť spotrebiteľovi (žalobcovi). 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť s doplnením vymedzenia doby trvania neodkladného opatrenia a výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť. 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenia bude trvať len po určený čas. 9. Súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ust. § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v ust. § 326 CSP. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi nim a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a musí tiež osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 10. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Nariadením neodkladného opatrenia nezískava jedna zo strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa nim upravujú (a to bezodkladne) pomery medzi stranami sporu. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. 11. V prejednávanej veci z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že medzi stranami uzavretá zmluvu o úvere zo dňa 24.04.2009 (pôžička na bývanie), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 8.000 eur, považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zároveň považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku bod 4.9 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, týkajúci sa uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Z návrhu ako aj predložených dôkazov žalobcom nepochybne vyplýva, že zrážkami zo mzdy, ktoré sa naďalej zo mzdy žalobcu vykonávajú, bolo doposiaľ zrazených (do februára 2020) 14.909,59 eur, teda podľa žalobcu bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného predstavuje 6.909,59 eur. Na základe uvedeného, za situácie, že zo strany žalobcu došlo k úhrade sumy 14.909,59 eur, teda viac ako bola poskytnutá istina úveru (8.000 eur) a naďalej dochádza k zrážkam zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, obsiahnutej v bode 4.9 zmluvy o úvere, domáhal sa žalobca uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.04.2009 uzatvorenej ako súčasť zmluvy o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 24.04.2009. 12. Po preskúmaní veci odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že na základe predložených listín žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu spotrebiteľského charakteru medzi ním a žalovaným, a to v súvislosti s uvádzanou zmluvou o úvere zo dňa 24.04.2009, v rámci ktorej bola dojednaná aj dohoda o zrážkach zo mzdy žalobcu na zabezpečenie plnenia jeho záväzkov z predmetnej zmluvy (bod 4.9 zmluvy). 13. Taktiež bolo osvedčené, že veriteľ predložil zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobca uzatvoril s veriteľom pri uzatváraní zmluvy o úvere a na základe tejto dohody sú v prospech veriteľa vykonávané zrážky zo mzdy žalobcu na uspokojenie pohľadávky veriteľa, pričom k februáru
2020 bolo celkovo uhradených 14.909.59 eur, teda takmer o 7.000 eur viac ako bola výška poskytnutej istiny úveru (8.000 eur). 14. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať a aj vymáha od žalobcu dlh na základe právneho úkonu (zmluvy o úvere, ktorá obsahuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je na základe tvrdení žalobcu medzi stranami sporná, a to nad rozsah istiny poskytnutého úveru, ktorá už bola žalobcom žalovanému uhradená v celom rozsahu. Uvedeným spôsobom žalobca stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je medzi stranami sporná. Nariadenie neodkladného opatrenia sa potom odvolaciemu súdu javí ako jediný efektívny spôsob dočasnej ochrany pred realizáciou práv žalovaného vykonávaním spornej dohody o zrážkach zo mzdy, keďže od zamestnávateľa žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby sám zhodnotil otázku platnosti či neplatnosti, resp. iných vád právnych úkonov tretích osôb, na ktorých neparticipoval. Žalobcovi je potom nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie, nárok na ktoré je už medzi stranami sporný (nárok nad sumu istiny poskytnutého úveru) bez súdnej kontroly práv spotrebiteľa, na ktorú skutočnosť musí súd brať ohľad. 15. Na základe týchto skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ako vecne správny s doplnením v súlade s ust. § 330 ods. 1 CSP, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3Csp/67/2020. Uvedené časové ohraničenie bolo potrebné pre jeho absenciu súdom prvej inštancie uviesť v uvedenom potvrdzujúcom výroku uznesenia súdu prvej inštancie. 16. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého uznesenia, tento odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil, keď v tejto časti súd prvej inštancie rozhodol nad rámec návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté krajským súdom jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).