Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-133-2019.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/133/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu žalobcu Fond na podporu vzdelávania, so sídlom Bratislava, Panenská 29, IČO: 47 245 531, právne zastúpeného AENEA LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Jozefská 3, IČO: 35 951 125, proti žalovanej S.. M. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. 1, G. G., o zaplatenie 359,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/51/2017-136 z 12. marca 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 12. 03. 2019 žalobu zamietol (prvý výrok). O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania (druhý výrok).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 18. 07. 2017 sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 359,83 Eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenej pôžičky.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 11 ods. 1, § 12 ods. 1, 4, § 13 ods. 1, 3 písm. b), c), § 4 zák. č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania (ďalej len „zák. č. 396/2012 Z. z.“, resp. „Zákon o fonde“), § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu, pretože nešpecifikoval svoj nárok, absentovali podstatné skutočnosti tak závažným spôsobom, že nemal možnosť objektívnym spôsobom preskúmať jeho žalobný návrh a to najmä z dôvodu nesplnenia si jeho povinností poskytnutia všetkých rozhodujúcich skutkových tvrdení podľa § 150 ods.2 CSP, napriek viacerým výzvam a urgenciám. Ďalej uviedol, že mal preukázané uzatvorenie žiadosti o pôžičku zo dňa 19. 12. 2007 a na jej základe Zmluvy o pôžičke č. 2096/2007 zo dňa 22. 01. 2008 (ďalej aj ,,Zmluva“), ktorou bola žalovanej nesporne poskytnutá pôžička vo výške 597,49 Eur. Sporná nebola ani úhrada žalovanej v období rokov 2009 až 2016 vo výške 758,40 Eur. Ďalej uviedol, že žalovaná doručila žalobcovi diplom o ukončení vysokoškolského štúdia zo dňa 26. 08. 2008 a následne došlo k uzavretiu dohody o splátkach pôžičky zo dňa 23. 11. 2009 (ďalej aj ,,Dohoda“) s tým, že prvým mesiacom pre splácanie pôžičky bol november roku 2008. Pri zanedbaní oznamovacej povinnosti zo strany žalovanej, ktorá pôžičku nesplácala, hoci Dohoda ešte nebola uzavretá, jej vznikol dlh od novembra 2008 do augusta roku 2009 v celkovej sume 73,- Eur, ktorú mala žalovaná uhradiť do 10 dní od doručenia Dohody, pričom nemal za preukázané, či k úhrade
predmetnej sumy v požadovanej lehote došlo. Ani zo splátkového kalendára splátok táto skutočnosť nevyplývala. Po doručení potvrdenia o pokračovaní žalovanou vo vysokoškolskom štúdiu v druhom stupni dňa 08. 09. 2009, žalobca súhlasil s odkladom splátok rozhodnutím zo dňa 25. 11. 2010 s tým, že odklad splátok sa mal realizovať počnúc mesiacom november 2010 a termín ukončenia odkladu mal byť august 2011. Okresný súd konštatoval, že nemal preukázané, ani tvrdené, akým spôsobom, a či došlo k úhrade splátok zo strany žalovanej do novembra 2010, kedy došlo k omeškaniu s plnením dlhu zo strany žalovanej formou splátok, ktorú skutočnosť žalobca nepreukazoval a ani netvrdil, hoci poukazoval na upomienky č. 1, 2 a 3 adresované žalovanej na zaplatenie nedoplatkov. V upomienke č. 1 zo dňa 05. 04. 2016 ju vyzýval na zaplatenie nedoplatku vo výške 8,90 Eur ku dňu 31. 03. 2016 a v zmysle predmetnej upomienky tiež vyplývalo, že žalovaná bola v omeškaní s mesačnou splátkou vo výške 7,30 Eur ku dňu 31. 03. 2016, aj keď výška nedoplatku predstavovala sumu 8,90 Eur. Z uvedeného nebolo preto zrejmé, či práve uvedená splátka bola prvou splátkou, s ktorou sa dostala žalovaná do omeškania vzhľadom na to, že splátky mali byť hradené už od novembra 2008 po dobu, kým žalobca rozhodol o odklade splátok listom zo dňa 25. 11. 2010. Predmetnú skutočnosť považoval za podstatnú, nakoľko mala súvis a vplyv na spôsob výpočtu úroku z pôžičky vo výške 3%, resp. sankčného úroku vo výške 4%. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, kedy došlo k ukončeniu štúdia žalovanou v druhom stupni vysokoškolského štúdia, či bola podpísaná ďalšia Dohoda potom ako bolo rozhodnuté o odklade splátok. Absencia uvedených skutočností mala za následok nepreskúmateľnosť žalobného návrhu. Poukázal na účtovanie poplatkov žalobcom na ťarchu pôžičkového účtu žalovanej podľa príslušných sadzobníkov, ktoré poplatky nezdôvodnil a ich rozsah nepreukázal, keď celková suma náhrad a poplatkov predstavovala sumu 385,09 Eur, ktoré poplatky mali pozostávať najmä z poštovného, jednorazových výziev na úhradu, výziev na vedomie ručiteľovi, výpisov z účtu, spätného vyrovnania, upomienok a pod. Náklady na uvedené úkony však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ani to aké upomienky doručoval žalovanej a či jej skutočne boli doručované, keď navyše po dátume 25. 11. 2010 mala žalovaná súhlas s odkladom splátok a splatnosť uvedenej pôžičky preto nebola ešte realizovaná. Z uvedeného dôvodu okresný súd nemal možnosť preskúmať oprávnenosť nároku žalobcu ohľadne poplatkov ako aj nákladov s vedením pôžičkového účtu, pretože absentovali skutkové tvrdenia k uvedenej okolnosti a náklady predložené v jednoduchom sumáre žalobcom neboli žiadnym spôsobom preukázané. Navyše žalobca predložil iba fotokópie poštových doručeniek. Vzhľadom na absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení pre posúdenie oprávnenosti žalobného návrhu žalobcu, ktorý napriek výzve súdu si svoju povinnosť nesplnil, nezúčastnil sa pojednávania, na ktoré sa ospravedlnil, žalobe nevyhovel.
4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že v zmysle zásady úspechu bola v spore úspešná žalovaná, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej ju nepriznal.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania.
6. Podstatou jeho odvolacích dôvodov boli nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci [§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP]. Poukázal na žalobu, v ktorej jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil žalovaný nárok v čl. IV. Ďalej uviedol, že podľa čl. III. bod 2 Dohody podpísanej žalovanou sa stala celá pôžička alebo jej časť splatnou, s úrokovou sadzbou zvýšenou o 1 % nad zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu od začiatku omeškania až do pripísania dlžnej sumy na jeho účet. V uvedenom ustanovení bol definovaný moment zosplatnenia pôžičky, ktorý bol plne v súlade so znením § 14 ods. 4 Zákona o fonde. Konštatoval, že obsahom jednorazového zosplatnenia dlhu nie je privolanie zániku Zmluvy ako pri odstúpení podľa § 48 Občianskeho zákonníka, ale dochádza ním k zmene záväzku dlžníka, čím sa modifikuje dohoda zmluvných strán o plnení záväzku v splátkach na jednorazové splnenie. Okrem zmeny času plnenia a rozsahu plnenia naďalej zostal zachovaný právny vzťah, teda nedošlo k zániku zmluvy ex tunc a zmluvná povinnosť trvá až do splatenia celého dlhu. Podľa neho si bola žalovaná vedomá povinnosti uhradiť nie len istinu poskytnutej pôžičky, ale aj príslušenstvo definované v čl. II. ods. 7 Zmluvy. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia prijal nesprávny právny záver a nedostatočne vyhodnotil dôkazy, keď z nich vyplývalo, že všetky úroky, teda aj zmluvné, sa pripočítavajú k istine a ďalej sa úročia ako pôžička. Poukázal na povinnosť žalovanej zaplatiť mu nie len úroky, ale aj poplatky, náhrady a zmluvné pokuty ako súčasť pôžičky spôsobom a v lehotách splatnosti pôžičky. Konštatoval splnenie si všetkých povinností a unesenie dôkazného bremena v časti poplatkov a náhrad účtovaných v súvislosti s uzavretou Zmluvou.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôvodnenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, prvoinštančný súd predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil. Odvolací súd (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s jeho odôvodnením, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými, skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. 11. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP), preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá Zmluva o pôžičke zo študentského pôžičkového fondu dňa 03. 01. 2008, obsahom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 30.000,- Sk, pričom žalobca v žalobe uviedol výšku pôžičky v sume 597,49 Eur. Žalobca je právnym nástupcom pôvodného Študentského pôžičkového fondu od 01. 01. 2013 podľa zák. č. 396/2012 Z. z..
13. Podstatou odvolacej námietky žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Žalobca namietal, že v žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil žalovaný nárok. Tiež konštatoval splnenie si všetkých povinností a unesenie dôkazného bremena v časti poplatkov a náhrad účtovaných v súvislosti s uzavretou Zmluvou.
14. Prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nešpecifikovania nároku, absencie podstatných skutočností tak závažným spôsobom, že nemal možnosť objektívnym spôsobom preskúmať žalobný návrh a to najmä z dôvodu nesplnenia si jeho povinností poskytnutia všetkých rozhodujúcich skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 2 CSP, napriek viacerým výzvam a urgenciám.
15. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje a taktiež poukazuje na výzvy okresného súdu zo dňa 19. 10. 2018, 05. 11. 2018 a 11. 02. 2019 na doplnenie skutkových tvrdení žalobcu podľa § 150 ods. 2 CSP. Žalobca na predmetné výzvy reagoval zaslaním viacerých Sadzobníkov a predmetnej Zmluvy, avšak žalovanú sumu bližšie nezdôvodnil. Uvedené neodstránil ani v podanom odvolaní.
16. V súlade s celkovou koncepciou CSP sa civilné sporové konanie riadi zásadou formálnej pravdy. To znamená, že súd vychádza len z tých skutočností, ktoré strany sporu v konaní tvrdili. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Skutkové neznamená, že sa jedná o tvrdenia právne. Strany sporu totiž nie sú v súlade s princípom „súd pozná právo“ povinné uvádzať právne posúdenie veci. Sú však povinné, pokiaľ sa nechcú vystaviť riziku straty sporu, uvádzať skutkové tvrdenia.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu žaloba žalobcu neobsahovala podstatné a rozhodujúce skutočnosti podľa § 150 ods. 1 CSP, keď žalobca presne a jasne nešpecifikoval žalovanú sumu, ktorú vyjadril len číselne, nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých túto povinnosť požadoval žalovanej uložiť. Žalobca len uvádzal okolnosti týkajúce sa poskytnutia pôžičky, odkazoval na znenia Zmluvy a z nej vyplývajúce povinnosti pre žalovanú, bez bližšieho zdôvodnenia ako dospel k žalovanej sume. Z hľadiska svojho obsahu tak bola žaloba žalobcu nespôsobilá na prejednanie a rozhodnutie v civilnom sporovom konaní, pretože neobsahovala dostatok skutočností potrebných na vymedzenie
uplatneného nároku žalobcu. Ani doloženie listinných dôkazov žalobcom - Sadzobníkov, uvedený nedostatok neodstránilo a práve táto okolnosť viedla k zamietnutiu žaloby.
18. Nemožno súhlasiť s tým, že boli splnené podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia z dôvodu tvrdeného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. 19. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok).
20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, zásadne by teda mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanej v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).