Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-29-2019.pdf
PDF · 138.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: Möbelix SK s.r.o., Rožňavská 32, 821 04 Bratislava, IČO: 35 903 414, zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: J. P. - F., Y. Š.B. XXXX/XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, o zaplatenie 6 024,94 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 024,94 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 6 024,94 Eur od 8.6.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,68%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14.3.2019 domáhal zaplatenia sumy 6 024,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo žalovanej sumy od 8.2.2019 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný na prelome mesiacov júl a august 2018 vykonával striekanie žltou farbou fasády stavby STOP.SHOP Prešov, v ktorej sú umiestnené rôzne prevádzky maloobchodu, pričom pri nanášaní farby na fasádu OC STOP.SHOP Prešov striekaním nevykonal dostatočné opatrenia na to, aby zabránil rozptylu farby na susedné objekty, resp. na vozidlá zaparkované na parkovisku pred OC STOP.SHOP Prešov. Dňa 1.8.2018 bolo parkovisko sprístupnené a v dobe okolo 15:00 hod. vodiči zaparkovaných vozidiel zistili poškodenie karosérií vozidiel žltou farbou. K poškodeniu vozidiel došlo tak, že farbu, ktorá bola striekaná na budovu rozfúkal vietor na vozidlá zaparkované v blízkosti OC STOP.SHOP Prešov. Medzi týmito vozidlami sa nachádzali aj vozidlá žalobcu s evidenčnými číslami: P., P., P., P.XXSM, P., P. D. P.. Poškodenie vozidiel bolo nahlásené v poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá škodovú udalosť zaevidovala pod č. XXXXXXXXXX dňa 2.8.2018. Zo správy o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 22.10.2018 vyplýva, že žalovaný porušil článok 9 ods. 2 písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami. V zmysle týchto poistných podmienok bol žalovaný povinný postupovať v súlade s pokynmi poisťovateľa a konať tak, aby škodová udalosť nenastala. Zo správy o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 22.10.2018 vyplýva, že k obdobným škodám u žalovaného došlo aj v iných skorších prípadoch, pričom zo strany žalovaného neboli prijaté dostatočné opatrenia, aby nedochádzalo k ďalším poškodeniam motorových vozidiel. Podľa žalobcu je žalovaný
zodpovedný za vzniknutú škodu, nakoľko nevykonal dostatočné opatrenia na zabránenie vzniku škody, a to napriek tomu, že už v minulosti škodu na cudzom majetku takýmto spôsobom zavinil (viď správu o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2018). Žalovaný dňa 1.8.2018 nezabránil vstupu a vjazdu osôb do zóny, v ktorej mohlo dôjsť v dôsledku poveternostných podmienok k rozptylu čerstvo nanesenej farby na stavbe OC STOP.SHOP Prešov na vozidlá zaparkované v blízkosti OC STOP.SHOP Prešov. Žalovaný takúto zónu nebezpečenstva ani nijako neoznačil, napr. páskou alebo upozornením. Žalobca je toho názoru, že aj keby nešlo o objektívnu zodpovednosť žalovaného podľa § 420a Občianskeho zákonníka, sú splnené všetky podmienky na to, aby bol žalovaný zodpovedný za vzniknutú škodu v zmysle všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Protiprávnosť konania žalovaného mala spočívať v nedostatočnom zabezpečení priestoru, v ktorom došlo k poškodeniu majetku žalobcu a porušení zákonnej povinnosti žalovaného konať tak, aby k vzniku škody nedošlo. Škoda na majetku žalobcu vznikla tým, že žalobca musel na vlastné náklady nechať odstrániť farbu z vozidiel, ktoré boli poškodené. Zároveň je daná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Ak by bol priestor pred obchodným centrom STOP.SHOP Prešov, v ktorom mohlo dôjsť k poškodeniu zaparkovaných vozidiel rozptylom nanesenej farby riadne zabezpečený, ohradený a vyznačený, nebol by žalobca, ako aj iné poškodené osoby, zaparkoval svoje vozidlá do tejto časti parkoviska. Ak by bol žalovaný vykonal primerané opatrenia na zabránenie vzniku škody, ku škode na majetku žalobcu by neprišlo. Žalobu právne zdôvodňoval hlavne §§ 415, 420 a 420a Občianskeho zákonníka.
3. Žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk 6.6.2019. Vo vyjadrení z 13.6.2019 žalovaný poukázal na skutočnosť, že sa ako zhotoviteľ na základe Zmluvy o dielo č. T., zo dňa 18.06.2018 zaviazal pre objednávateľa Ingema s.r.o., Hlivištia 23, 073 01 Hlivištia IČO: 36 575 411 vykonať dielo
- dodávku a montáž podľa zadania projektu „Rebranding“ na prevádzkach STOP SHOP Bardejov (E. XXXX, XXX XX P.) a STOP SHOP Prešov (D.. H.. K. T. XX, XXX XX Y.). Dielo bolo rozsahovo vymedzené v projektovej dokumentácii a Zhotoviteľom ocenenom výkaze výmer. Následne žalovaný ako zhotoviteľ uzatvoril Zmluvy o dielo č. T., zo dňa 29.06.2018 so subdodávateľom - zhotoviteľom Z. R. - R., T. T. J.V. P. XXX/XX, XXX XX T., S.: XX XXX XXX predmetom ktorej bolo vykonanie časti diela a to dodávku a montáž podľa zadania projektu „Rebranding“ na prevádzkach STOP SHOP Bardejov (E. XXXX, XXX XX P.) a STOP SHOP Prešov (D.. H.. K. T. XX, XXX XX Y.). Dielo bolo rozsahovo vymedzené v projektovej dokumentácii a Zhotoviteľom ocenenom výkaze výmer. Po tom ako sa žalovaný dozvedel o poškodení motorových vozidiel v súvislosti s prácami na diele, z dôvodu právnej istoty jemu oznámené poistné udalosti postupne nahlásil poisťovni. Poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. po nahlásení škody zo strany žalovaného a vykonaní šetrenia, ukončila likvidáciu poistnej udalosti tak, že podľa predložených dokladov škodu spôsobila spoločnosť Z. R. - R. a nie žalovaný. Až neskôr, na ďalšie oznámené poistné udalosti poisťovňa reagovala tak, že vytýkala žalovanému porušenie Všeobecných poistných podmienok, čo nezodpovedá skutočnosti, lebo všetky škodové udalosti vrátane tej, ktorá je predmetom tohto sporu boli v súvislosti s vykonávaním diela na základe Zmluvy o dielo č. T., zo dňa 29.06.2018 Zhotoviteľ Z. R. - R. vykonával pre žalovaného maliarske a natieračské práce, ktoré žalovanému riadne odovzdal, po odovzdaní diela v súlade so zmluvou o dielo vyfakturoval a žalovaný vystavenú faktúru riadne zaplatil. Tvrdil teda, že žalovaný nevykonával striekanie fasády na objekte STOP SHOP Prešov, ale že si výkon tejto časti diela objednal u subdodávateľa a teda, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť a preto nezodpovedá za žalobcovi vzniknutú škodu v zmysle podanej žaloby.
4. Žalobca vo svojej replike na žalovaným vznesené námietky k základu uplatneného nároku poukázal na to, že žalovaný ako zhotoviteľ bol voči spoločnosti Ingema s.r.o. oprávnený vykonať dielo, ku ktorému sa zaviazal prostredníctvom subdodávateľa. Neobstojí však jeho tvrdenie, že neporušil žiadnu právnu povinnosť a preto nemôže zodpovedať za vzniknutú škodu na majetku žalobcu. Zopakoval, že žalovaný nevykonal dostatočné opatrenia na zabránenie vzniku škody, pričom takáto jeho prevenčná povinnosť vyplýva nielen z § 415 Občianskeho zákonníka, ale aj z bodu 6.2 zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou INGEMA s.r.o. Zodpovednosť žalovaného je podľa neho daná aj tým, že predmetnú situáciu chcel riešiť plnením z poistenia zodpovednosti za škodu, ktoré mal uzavreté s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. pod č. XXXXXXXX, čím uznal svoju zodpovednosť za škodu spôsobenú na majetku tretích osôb. Skutočnosť, že poisťovňa skonštatovala, že škodu spôsobenú na prevádzke STOP.SHOP. Bardejov spôsobil pán Z. R. - R. a že žalovaný za škodu nezodpovedá neznamená, že poisťovňa uvedenú poistnú udalosť posúdila správne. Vo vzťahu k škode spôsobenej na prevádzke STOP.SHOP Prešov poisťovňa odmietla poistné plnenie z dôvodu, že žalovaný porušil
poistné podmienky tým, že neprijal dostatočné opatrenia, aby nedochádzalo k ďalším poškodeniam motorových vozidiel.
5. Žalovaný v duplike z 2.8.2019 doplnil, že zodpovednosť žalovaného, na základe obchodného záväzkového vzťahu (Zmluvy o dielo č. T., zo dňa 18.6.2018) je len voči objednávateľovi Ingema s.r.o., Hlivištia 23, 073 01 Hlivištia IČO: 36 575 411, ale nie voči žalobcovi. Medzi žalobcom a žalovaným však neexistuje žiadny obchodný záväzkový vzťah a z toho dôvodu nie je možné použiť ustanovenia § 375 a 538 Obchodného zákonníka. Tvrdil, že v konaní žalobca nepreukázal, že žalovaný porušil svoju povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí a ani to, že ku škode došlo porušením právnej povinnosti žalovaného, resp. že ju spôsobil žalovaný svojou prevádzkovou činnosťou. Teda žalovaný nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vzniknutou škodou.
6. Po uplatnení zásady koncentrácie konania vyplývajúcej z § 153 v spojení s § 167 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) na pojednávaní konanom 6.9.2020 žalovaný namietal výšku uplatnenej škody tvrdiac, že cena za čistenie motorových vozidiel nebola primeraná. Doložené faktúry za ich čistenie vo vzťahu k vozidlám ev. č. P. a P. nebola podľa neho adekvátna, pretože je rovnaká ako pri iných motorových vozidlách, u ktorých plocha čistenia bola nepomerne väčšia. Samotná výška škody má byť založená na úhradách žalobcu spoločnosti, ktorá odstraňovala toto znečistenie, spoločnosť ktorú odporučila poisťovňa Allianz - SP, a.s a mala sídlo v Bratislave. Rovnako tvrdil aj vykonanie preventívnych opatrení na ďalšie predchádzanie prípadným škodám na prevádzke STOP.SHOP. Prešov spočívajúce v ohradení väčšieho priestoru na parkovisku až do šírky 30 m. Na podklade toho tvrdil, že nezanedbal zákonné ani zmluvné povinnosti voči žalobcovi.
7. Na prerokovanie uplatneného nároku súd nariadil vo veci pojednávanie na 29.4.2020, ktorého termín bol z objektívnych dôvodov (použitie preventívno-hygienických opatrení na zabránenie šírenia vírusovej infekcie COVID-19 v nadväznosti na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony súdom opakovane zmenený na 3.9.2020. Na pojednávanie vo veci súd predvolal obe strany sporu cestou ich právnych zástupcov, pričom na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu (predvolanie vykázané 9.3.2020 a posledné upovedomenie o zmene termínu 7.7.2020), ako aj právny zástupca žalovaného (predvolanie na pojednávanie vykázané 9.3.2020, posledné upovedomenie o zmene termínu 3.7.2020), pričom pojednávania sa zúčastnil aj štatutárny zástupca žalovaného. Považujúc podmienky pre vykonanie pojednávania za splnené súd rozhodol, že bude konať v neprítomnosti žalobcu. Vo veci súd sa na základe návrhov sporových strán vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými do spisu, hlavne s potvrdením o zaplatení faktúr z č.l. 11, faktúrami spoločnosti SANAC s.r.o. č. 20180183, 20180184, 20180185, 20180186, 20180187, 20180188 a 20180189 zo dňa 20.9.2018 z č.l. 12-18, oznámením poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 22.10.2018 z č.l. 19, zápismi o poškodení vozidiel k škodovej udalosti zo 17.8.2018 z č.l. 20-33, osvedčeniami o evidencii motorových vozidiel na č.l. 34-40, správou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo 6.12.2018 na č.l. 41, výpismi zo živnostenského registra z č.l. 42-43, faktúrami dodávateľa Z. R. - R. z 23.8.2018 č. 2018021 a č. 2018022 z č.l. 66-67, krycími listami rozpočtu na stavebné práce z č.l. 68-73, oznámením poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 19.10.2018 z č.l. 74, zmluvou o dielo uzavretou medzi spoločnosťami INGEMA s.r.o. ako objednávateľom a J. P. - F. ako zhotoviteľom č. T. z 18.6.2018 z č.l. 75-80, zmluvou o dielo uzavretou medzi J. P.
- F. ako objednávateľom a Z. R. - R. ako zhotoviteľom č. T. z 29.6.2018 z č.l. 81-86. Súd vo veci nevykonal pôvodné žalovaným navrhované dôkazy - výsluch žalovaného a výsluch svedka Z. R., od ktorých v priebehu konania (na pojednávaní 3.9.2020) žalovaný ustúpil. Na základe tohto vykonaného dokazovania bol súdom zistený nasledovný skutkový stav.
8. Žalovaný uzavrel so spoločnosťou Ingema s.r.o. 18.6.2018 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž podľa zadania „Rebranding“ na prevádzkach STOP SHOP Bardejov, Duklianska 3821, 085 01 Bardejov a STOP SHOP Prešov, Arm. gen. Ludvika Svobodu 21, 080 01 Prešov, pričom dielo bolo vymedzené v projektovej dokumentácii a ocenenom výkaze výmer. Následne žalovaný ako objednávateľ zmluvou o dielo z 29.6.2018 uzavretou so zhotoviteľom Z.F. R. - R. zadal práce na prevádzkach STOP SHOP Bardejov, Duklianska 3821, 085 01 Bardejov a STOP SHOP Prešov, Arm. gen. Ludvika Svobodu 21, 080 01 Prešov, pri ktorých vzniklo k škode na majetku žalobcu pánovi Z. R. - R. ako svojmu subdodávateľovi. Medzi stranami nebolo sporné, že ku škode vzniknutej rozptylom
farby striekanej na fasádu budovy obchodného centra v Prešove došlo pri vykonávaní týmito zmluvami realizovaného diela a to činnosťou subdodávateľa žalovaného, dohodnutého na túto činnosť označenou zmluvou o dielo z 29.6.2018. Výkon tejto činnosti napokon potvrdzuje aj faktúra č. 2018022 vytavená pánom Z. R. - R. z 23.8.2018 na sumu 9.000,- Eur a objednávka na maliarske a natieračské práce z 25.6.2018 predložená do spisu dodatočne žalovaným.
9. Nebolo sporné, že ku škode, spočívajúcej v rozptyle žltej farby nanášanej na fasádu objektu STOP SHOP Prešov na motorové vozidlá žalobcu došlo 1.8.2018 a že poškodené boli vozidlá žalobcu s evidenčnými číslami: P., P., P., P., P., P. D. P.. Predložené osvedčenia o ich evidencii z č.l. 34-40 spisu potvrdzujú, že ich vlastníkom je žalobca. Z doložených zápisov o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo 17.8.2020 bolo zistené, že uvedeného dňa bola táto škoda, opísaná slovami „vozidlo komplet postriekané žltou farbou“, nahlásená spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. za prítomnosti zástupcu žalobcu (pána I. X.) s odporúčaním ich opravy poisťovňou.
10. Faktúrou č. 20180183 z 20.9.2018 spoločnosť SANAC s.r.o. vyfakturovala žalobcovi sumu 898,28 Eur s DPH za čistenie hladkých častí vozidla IVECO, EČV: P. od syntetickej farby. Faktúrou č. 20180184 z 20.9.2018 spoločnosť SANAC s.r.o. vyfakturovala žalobcovi sumu 635,26 Eur s DPH za čistenie hladkých častí vozidla CADDY, EČV: P. od syntetickej farby. Faktúrou č. 20180185 z 20.9.2018 spoločnosť SANAC s.r.o. vyfakturovala žalobcovi sumu 896,28 Eur s DPH za čistenie hladkých častí vozidla FORD, EČV: P. od syntetickej farby. Faktúrou č. 20180186 z 20.9.2018 spoločnosť SANAC s.r.o. vyfakturovala žalobcovi sumu 898,28 Eur s DPH za čistenie hladkých častí vozidla FORD, EČV: P. od syntetickej farby. Faktúrou č. 20180187 z 20.9.2018 spoločnosť SANAC s.r.o. vyfakturovala žalobcovi sumu 898,28 Eur s DPH za čistenie hladkých častí vozidla FORD, EČV: P. od syntetickej farby. Faktúrou č. 20180188 z 20.9.2018 spoločnosť SANAC s.r.o. vyfakturovala žalobcovi sumu 898,28 Eur s DPH za čistenie hladkých častí vozidla CITROEN, EČV: P. od syntetickej farby. Faktúrou č. 20180189 z 20.9.2018 spoločnosť SANAC s.r.o. vyfakturovala žalobcovi sumu 635,26 Eur s DPH za čistenie hladkých častí vozidla Iveco, EČV: P. od syntetickej farby. Z obsahu uvedených faktúr bolo zistené, že fakturované sumy vychádzajú z hodinovej sadzby za vykonané práce a použitie spotrebného materiálu použitého pri čistení. Z doloženého potvrdenia o úhrade týchto faktúr vyplýva, že ich žalobca uhradil 7.2.2019. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ich úhradu žalovaný v konaní ani nerozporoval.
11. Z listu spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 22.10.2018 doručovanom žalobcovi bolo zistené, že označená poisťovňa k poistnej udalosti, ktorá jej bola ohlásená 2.8.2020 pri jej likvidácii zaujala stanovisko, v ktorom poukazovala na to, že vykonaným šetrením bolo preukázané, že k obdobným škodám došlo už skôr, pričom k nim neboli prijaté dostatočné opatrenia, aby nedochádzalo k ďalším poškodeniam motorových vozidiel uvedenej škodovej udalosti, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 písm. d) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú právnickými a podnikajúcimi fyzickými osobami, z dôvodu čoho poisťovňa zlikvidovala poistnú udalosť bez náhrady škody.
12. Zo správy o preverení udalosti zo 6.12.2018, vystavenej Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove bolo zistené, že obchodné centrum, pred ktorým parkovali aj vozidlá žalobcu, bolo 3 dni striekané žltou farbou, kde počas neho bolo parkovisko pri budove ohraničené proti vjazdu vozidiel, dňa 1.8.2018 bolo parkovisko sprístupnené a v dobe okolo 15.00 hod. vodiči vozidiel zistili poškodenie karosérií žltou farbou. Okresným riaditeľstvom PZ v Prešove v správe konštatuje, že k poškodeniu vozidiel malo dôjsť tak, že farbu , ktorá bola nastriekaná rozfúkal vietor na vozidlá.
13. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
14. Podľa § 420a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
15. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
17. Ustanovenie § 420a Občianskeho zákonníka upravuje jeden z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu viazanú na osobitné podmienky. Tým, že § 420a Občianskeho zákonníka bol zaradený medzi prípady všeobecnej zodpovednosti, zákonodarca chcel vyjadriť vzťah medzi zodpovednosťou podľa § 420a a ostatnými prípadmi osobitnej zodpovednosti, ktoré vznikajú pri prevádzkovej činnosti bližšie špecifikovanej v § 421, 421a, § 427 až 431, 432, § 433 Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 420a prichádza do úvahy len vtedy, keď prevádzkovou činnosťou vznikla škoda, ktorú nemožno podriadiť právnemu režimu niektorého ustanovenia o osobitnej zodpovednosti, teda vypĺňa určitú medzeru pri uplatňovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Aj keď občiansky zákonník neobsahuje presnú definíciu pojmu prevádzková činnosť, treba pod ňou v zmysle judikatúry a právnej teórie chápať sústavnú, trvalú a opakovanú činnosť, vykonávanú určitým organizovaným spôsobom a zameranú na dosiahnutie určitého hospodárskeho výsledku. Na vyvodenie zodpovednosti stačí preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou, nie je potrebné preukazovať protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá, ani zavinenie; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Škodcom môže byť tak fyzická, ako aj právnická osoba, pričom pre vyvodenie zodpovednosti pri právnickej osobe nezáleží na tom, či ide o prevádzkovú činnosť zapísanú v obchodnom registri, ani na tom, či bola prevádzková činnosť povolená, postačuje dokázať, že škoda bola spôsobená určitou prevádzkovou činnosťou. Táto príčinná súvislosť nie je daná vtedy, ak je daný liberačný dôvod ustanovený v § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. ak škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo ak škoda bola spôsobená vlastným konaním poškodeného. Liberačný dôvod musí dokázať ten, kto zodpovedá za škodu podľa § 420a.
18. V ustanovení § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zároveň vyjadrená zásada, ktorá neplatí len na prípady všeobecnej zodpovednosti za škodu, ale aj pre prípad osobitnej zodpovednosti podľa § 420a Občianskeho zákonníka. Podľa nej je škoda spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou aj vtedy, keď bola spôsobená pri ich činnosti inými osobami, ktorých na túto činnosť použili. Táto zásada sa vzťahuje nielen na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe, keďže označené ustanovenie je formulované oveľa širšie ako pôvodné znenie § 421 Občianskeho zákonníka, ktoré v minulosti platilo len vo vzťahu pracovníka k organizácii, ale postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho. Skutočnosť, že zodpovednou osobou za spôsobenie škody vo vzťahu k poškodenému je právnická osoba alebo fyzická osoba, ak bola spôsobená škoda pri ich činnosti (aj prevádzkovej), ešte neznamená, že osoby, ktoré túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale tomu, kto za nich za škodu zodpovedal (bližšie P. Vojčík a kol. Komentár k Občianskemu zákonníku. zák. č. 40/1964 Zb.: § 420 a 420a, systém ASPI).
19. Obdobný názor zastáva aj JUDr. Fekete v ním zostavenom Veľkom komentári k Občianskemu zákonníku, ktorý poukazuje na zásadu súkromného práva, podľa ktorej principál zodpovedá aj za výber osoby, ktorú použije pri určitej svojej činnosti, a to bez ohľadu na to, či tieto osoby vznik škody zavinili alebo nie (porovnaj čl. 1384 ods. 5 CC, čl. 6:170 BW, § 831 BGB a § 6:540 PTK). Od 1. 1. 1992 sa tak ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=1352633-1352633&f=2> zákonníka vzťahuje na každú právnickú a podnikajúcu fyzickú osobu, ktorá využíva na zabezpečenie svojich úloh iné osoby (pomocníkov). Zodpovednosť právnickej alebo fyzickej osoby (podnikateľa) za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1352633-1352633&f=2> zákonníka možno uplatniť nielen v prípadoch, keď bola škoda spôsobená ich zamestnancami, členmi, spoločníkmi a pod., ale aj vtedy, ak bola spôsobená
inými osobami, ktoré použil podnikateľský subjekt na svoju činnosť. Nie je preto podmienkou, aby ten, kto spôsobil škodu (škodca), bol v priamom právnom (zmluvnom) vzťahu voči podnikateľovi, ale je rozhodujúce, či škodu spôsobil pri činnosti, ktorá je vykonávaná pre právnickú alebo fyzickú osobu (podnikateľa) a ktorá spadá do pôsobnosti tejto osoby (porovnaj § 633 ods. 2, § 726, § 751 a § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ medzi uvedenými osobami nie je pracovnoprávny pomer, prichádza do úvahy použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré zakladá právo postihu (regresu) proti priamemu pôvodcovi vzniku škody. Z hľadiska zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú protiprávnym zásahom do vlastníctva iného nie je rozhodujúce, či zásah vykonal žalovaný sám alebo prostredníctvom svojho zmluvného partnera, ktorému tuto prácu zadal (Uznesenie NS ČR z 20. 8. 2002, sp. zn. 25 Cdo 9/2002). Zodpovednosť podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=1352633-1352633&f=2> je daná na strane právnickej osoby (alebo fyzickej osoby, hlavne podnikateľa) v tých prípadoch, keď je škodca voči nej v takom právnom vzťahu, že je na mieste stanoviť zodpovednosť tejto osoby namiesto samotného škodcu, ktorý spôsobil škodu pri jej činnosti, na ktorú bol použitý. Ide tu o akúkoľvek činnosť, ktorá spadá z vecného, miestneho a časového hľadiska do pôsobnosti právnickej osoby; môže ísť teda o činnosť zamestnancov alebo členov právnickej osoby, pričom nerozhoduje, či majú títo pracovníci (členovia) postavenie orgánov, resp. štatutárnych orgánov alebo nie, ďalej o činnosť osôb, ktoré vykonávali činnosť pre právnickú osobu mimo pracovného pomeru, osôb vykonávajúcich činnosť na základe iného zmluvného vzťahu, o činnosť učňov a pod. Ide tu o vnútorný, účelový vzťah k činnosti právnickej (fyzickej) osoby, ktorá túto činnosť vyvíja, a nie o činnosť, ktorou by konajúca osoba sledovala svoj osobný záujem. Len v prípade, ak konanie osoby, ktorá spôsobila škodu, nemožno považovať za činnosť právnickej (fyzickej) osoby, na ktorú bola konajúca osoba použitá, išlo by o vybočenie z tejto činnosti (o tzv. exces), a v takom prípade by potom bola daná priama zodpovednosť tejto osoby (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. 1. 2013, sp. zn. 23 Cdo 1120/2012) [pozri Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. zväzok Vecné práva a zodpovednosť za škodu (§ 123 - § 459); Bratislava, Eurokódex, 2015].
20. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o preukázaní podmienok zodpovednosti za škodu spôsobnej žalobcovi na jeho motorových vozidlách 1.8.2018 vzniknutú v dôsledku vykonávania objednaných stavebných prác spočívajúcich okrem iného aj v nanášaní farby na fasádu obchodnej prevádzky STOP SHOP Prešov na ul. Arm. gen. Ludvíka Svobodu 21, 080 01 Prešov, žalovaným realizovaných prostredníctvom ním zmluvne dojednaného subdodávateľa. Medzi stranami nebolo sporné, že ku tejto škode došlo práve touto činnosťou, ktorú žalovaný vykonával prostredníctvom subdodávateľa. Túto v konaní preukázanú činnosť súd považuje za prevádzkovú činnosť v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka, keďže pri nej išlo o sústavne vykonávanú činnosť organizovanú konkrétnou osobou - žalovaným ako zhotoviteľom. Podľa 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka je škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti [písm. a)], ďalej ak je spôsobená fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi na okolie [písm. b)] a tiež ak je spôsobená oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa inému spôsobila škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťažilo alebo znemožnilo užívanie nehnuteľnosti [písm. c)]. V okolnostiach veci bolo medzi stranami nesporné, že spoločnosť Ingema s.r.o. so žalovaným uzavrela zmluvu o dielo č. SS/01/2018 na realizáciu stavby
- dodávka a montáž podľa zadania projektu „Rebranding“ práve na prevádzke STOP SHOP Prešov. Pri realizácii tohto dohodnutého diela, ktoré v zmysle doložených rozpočtov zahŕňalo aj aplikáciu viacerých farebných náterov, vrátane náteru žltou farbou, teda išlo o vykonávanie prevádzkovej činnosti (t.j. sústavne organizovanej činnosti) stavebného charakteru, ktorá vyžadovala aj realizáciu konkrétnych činností, v príčinnej súvislosti s ktorými malo dôjsť k vzniku škody. Preto bol žalovaný povinný dodržiavať všetky zmluvnou dokumentáciou a právnymi predpismi platnými v SR uložené povinnosti na prevenciu prípadného vzniku škody. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu prevádzkovou činnosťou však nie je potrebné preukazovať konkrétne porušenie právnej povinnosti ani zavinenie, postačuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi touto činnosťou a vznikom škody. To bolo podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním s prihliadnutím na nespornosť rozhodujúcich skutkových tvrdení v tomto smere bez dôvodných pochybností preukázané.
21. V tejto súvislosti sa žiada poznamenať, že zodpovednosť za škodu z prevádzkovej činnosti, podobne ako ďalšie osobitné druhy osobitnej zodpovednosti za škodu ustanovené v 421 a nasl. Občianskeho zákonníka sa ako lex specialis aplikujú pred všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu upravenou v Obchodnom zákonníku pre zodpovednostné vzťahy medzi podnikateľmi (bližšie pozri Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C.H. Beck, 2016, s. 1257-8, ako aj Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015, 1358 s). Nie je teda právne relevantné, že žalobca na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku argumentoval porušením prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka a že žalovaný jej porušenie bez poskytnutia primeraných dôkazov a navyše oneskorene (na pojednávaní konanom 3.9.2020) rozporoval. V danom prípade totiž pre vyvodenie právnej zodpovednosti žalovaného nebolo potrebné preukazovať porušenie právnej povinnosti ani zavinenie škodcu. Aj keby tomu tak bolo, žalovaný žiadne primerané dôkazy na preukázanie splnenia svojej prevenčnej povinnosti na predchádzanie vzniku škody u žalobcu neprodukoval a žalovaný ich vykonanie obratom popieral. Napokon aj podľa predloženej správy o preverení udalosti Okresným riaditeľstvom Policajného zboru SR v Prešove zo 6.12.2018 vyplýva, že dňa 1.8.2018 malo byť parkovisko sprístupnené. Uvedené tak vôbec nenasvedčuje žalovaným tvrdenej skutočnosti, že by uvedeného dňa boli žalovaným vykonané potrebné opatrenia na predchádzanie vzniku škody, a to navyše potom, ako k obdobnému poškodeniu došlo aj pri stavebných prácach na obchodnom centre STOP SHOP Bardejov.
22. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nesie podľa názoru súdu v danom prípade žalovaný, pretože ten podľa zmluvy o dielo z 18.6.2018 v spojení s pripojeným rozpočtom tieto práce realizoval prostredníctvom svojho subdodávateľa a ich následkom bola žalobcovi spôsobená škoda. Tá vznikla na jeho majetku (motorových vozidlách) a cena za jej odstránenie predstavuje žalovanú sumu. Pre vyvodenie jeho právnej zodpovednosti za škodu v zmysle vyššie uvedených právnych východísk (v bodoch 18. a 19. odôvodnenia tohto rozsudku) je irelevantné, že túto stavebnú činnosť vykonávala za žalovaného iná osoba konajúca na základe zmluvného subdodávateľského vzťahu s ním. Práve na takúto situáciu dopadá § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zodpovednosť právnickej osoby uplatní nielen v prípadoch, keď bola škoda spôsobená zamestnancom tejto právnickej osoby, ale tiež vtedy, keď bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil pre svoju činnosť. Podmienkou vyvodenia právnej zodpovednosti nie je priamy zmluvný vzťah toho, kto škodu spôsobil k podnikateľovi, postačuje len, že osoba použitá na túto činnosť prevádzala prácu pre právnickú osobu podľa jej pokynov a príkazov, resp. v jej záujme (v okolnostiach súdeného prípadu v záujme splnenia záväzku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o dielo so spoločnosťou Ingema s.r.o). Podstatné je, že konanie toho, kto reálne škodu spôsobil (t.j. subdodávateľa), malo miestny, časový a vecný vzťah k plneniu činnosti podnikateľa (v danom prípade žalovaného), teda že nešlo o konanie, ktorým by škodca sledoval svoj vlastný úmysel. Rozhodujúci je tu vnútorný (účelový) vzťah konania, pri ktorom vznikla škoda k činnosti podnikateľa, ktorú prevádzkuje (k tomu súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 1855/2012 a per analogiam tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/228/2012 z 26.9.2013). K obdobným právnym záverom sa prikláňa aj dodatočne žalobcom označená judikatúra (pozri rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 6C/299/2015 z 26.4.2018, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob492/2014 z 26.4.2017, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9Cb/129/2008 z19.6.2014, či Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/16/2014 z 10.12.2014). Vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného preto súd považoval v danom prípade za preukázanú.
23. Námietky žalovaného smerujúce k vylúčeniu uplatnenia jeho zodpovednosti za škodu produkované v konaní súd nepovažuje za dôvodné. Vzhľadom na absenciu zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ide v danom prípade o mimozmluvnú zodpovednosť žalovaného za škodu, na ktorú je dôvodné aplikovať právnu úpravu obsiahnutú v § 420a v spojení s § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Hoci žalovaný správne argumentoval nemožnosťou aplikácie ustanovení § 375 a nasl. Obchodného zákonníka, jeho zodpovednosť za škodu vyplýva z už citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
24. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že za odstránenie škody na jeho motorových vozidlách uhradil 4.2.2019 spoločnosti špecializujúcej sa aj na čistenie motorových vozidiel od znečistenia farbou použitou pri stavebnej činnosti žalovaného sumu 6 024,94 Eur. Učinil tak po tom, ako poistiteľ žalovaného odmietol poskytnúť náhradu škody (poistné plnenie) za túto škodovú udalosť, ako to vyplýva zo správy o ukončení likvidácie z 22.10.2018 doručenej Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s. žalovanému. Dôvodnosť vynaloženia tejto sumy za čistenie motorových vozidiel žalobca súčasne preukázal doručenými faktúrami č. 20180183, 20180184, 20180185, 20180186, 20180187, 20180188 a 20180189 vystavenými spoločnosťou SANAC, s.r.o. z 20.9.2018. Námietky žalovaného proti výške takto uplatnenej škody, založená na neadekvátnosti ceny za jej odstránenie však boli produkované v rozpore so zásadou koncentrácie konania až na pojednávaní konanom 3.9.2020, hoci žalovaný mal
možnosť vyjadriť sa k žalobe v súdom určenej lehote ako aj vyjadriť sa k replike žalobcu v zmysle realizovaného postupu podľa § 167 ods. 4 C.s.p. a o následkoch koncentrácie konania bol v uznesení č.k. 6C/29/2019-109 z 29.7.2019 riadne poučený. Ním uplatnené prostriedky procesnej obrany tak neboli súdu a cestou neho aj protistrane predložené včas a navyše ani po ich uplatnení nemožno dospieť k záveru, že by boli riadne preukázané. Výška žalobcom uplatňovanej škody bola, ako už bolo vyššie konštatované, riadne preukázaná, žalovaná suma ním bola na sanáciu poškodení skutočne vynaložená a preto žalobca má nárok na jej náhradu v uplatnenej výške.
25. Na základe opísaných úvah súd dospel k záveru, že žaloba je čo do základu a uplatnenej istiny dôvodná a preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi na istine sumu 6 024,94 Eur. Rovnako súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania, avšak len vo výške 5% ročne zo sumy 6 024,94 Eur od 8.6.2019 t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol žalovaný povinný plniť (za tento deň súd v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka považoval deň, ktorý nasledoval po dni doručenia žaloby žalovanému, teda 7.6.2019, keďže žaloba bola doručená 6.6.2019). Súd konštatuje, že výška požadovaného úroku z omeškania (8% ročne) nezodpovedala limitom vyplývajúcim z občianskoprávnej úpravy (§ 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka), preto ho priznal len v rozsahu 5% ročne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobu súd zamietol aj v rozsahu uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, keďže nárok na náhradu škody bol priznaný s odkazom na občianskoprávnu úpravu zodpovednosti za škodu a medzi stranami nebolo preukázaný žiaden obchodnoprávny záväzok, čím bola vylúčená aj aplikácia § 369c Obchodného zákonníka. Výšku akýchkoľvek konkrétnych nákladov v tomto smere žalobca netvrdil a ani nepreukázal.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza zo záveru, že ako žalobca bol v konaní procesne úspešný v rozsahu nároku na zaplatenie sumy 6 024,94 Eur, čo predstavuje 99,34% z celkového nároku (6 024,94 Eur + 40,- Eur) a neúspešný len v rozsahu uplatnenej paušálnej náhrady nákladov 40,- Eur, čo predstavuje 0,66%. Keďže čiastočný neúspech ohľadne nekapitalizovaného úroku z omeškania sa pri tomto nároku nezohľadňuje, súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu úspechu a neúspechu žalobcu, t.j. v rozsahu 98,68% a preto mu patrí plná náhrada trov konania, tak ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa výnimočného charakteru, pre ktoré by nemal byť nárok na náhradu trov konania žalobcovi priznaný súd vo veci nevzhliadol.
27. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.