Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9Co-58-2020.pdf
PDF · 102.02 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/58/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. T.. B. O. G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C.T., Ď. XX, zastúpeného JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 30, 2. T. Z., P.. O., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., U. XX, proti žalovaným: 1. B. O., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., I. XX, 2. Z. O., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., I. XX, obaja zastúpení B&B, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, Košice, v konaní o určenie nehnuteľností do dedičstva po nebohej T. O. a nebohom B. O., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 15. 11. 2018, č.k. 15C/118/2013-419 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v celom rozsahu.
N e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni v 2. rade.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že nehnuteľnosť zapísaná v k.ú. C. G. L. Č.. XXX, P. V. A. A.. Č.. XXX, A. G. O.. P. R. Č.. XXX/XX Q. Č.. XXX/XX, J. O. Q. G. o výmere 780 m2 patrí do dedičstva po nebohom B. O., zomrelom XX. XX. XXXX v podiele 1/2 k celku a do dedičstva po nebohej T. O., zomrelej XX. XX. XXXX v podiele 1/2 k celku. Priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi v 1. rade vo výške 100 %. Žalobkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 27. 06. 2011, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice-okolie dňa 07. 07. 2011 pod č. V XXXX/XX, predávajúci B. O., G.. X. X. XXXX Q. T. O., nar. XX. XX. XXXX, ktorí boli toho času manželmi previedli predmetnú nehnuteľnosť na kupujúceho - žalovaného v 2. rade. T. O. bola pri tomto právnom úkone zastúpená B. O. (žalovaný v 1. rade), ktorý na základe plnej moci zo dňa 16. 08. 2011 v jej mene konal.
3. Oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 9Ps/3/2011 súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom zo dňa 14. 06. 2011 č.k. 9Ps/3/2011-33, právoplatným dňa 27. 06. 2011 bol B. O., nar. 02. 07. 1927 pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bol mu ustanovený opatrovník T.. B. O., nar. XX. XX. XXXX. Ustanovenému opatrovníkovi súd výrokom rozsudku vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností tak, že tento je povinný a oprávnený za opatrovanca vykonávať všetky právne úkony v bežných veciach, a to najmä zastupovať ho, spravovať jeho veci a hospodáriť s jeho finančnými prostriedkami, pričom rozhodnutia, ktoré nie sú bežnou záležitosťou, podliehajú schváleniu
súdom. Súd upustil od doručenia rozsudku pozbavenému. Na posúdenie odborných otázok v danej veci súd ustanovil znalca z odvetvia psychiatrie M.. Š.E. A., ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 70/2011 zo dňa 04. 05. 2011 so záverom, že B. O. je osobou duševne chorobou a trpí na demenciu pri Alzheimerovej chorobe, pričom ide o veľmi vážnu duševnú chorobu, ktorá je trvalá a nevyliečiteľná, teda nie je schopný ovládať svoje konanie a ani posúdiť jeho následky, nie je schopný zabezpečovať svoje potreby a vyžaduje celodennú starostlivosť a opateru. Vzhľadom na túto diagnózu podľa znalca bolo potrebné ho úplne pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Túto skutočnosť znalec M.. Š. A. potvrdil aj pri svojej výpovedi na pojednávaní, kde zároveň uviedol, že osobu B. O. osobne poznal aj predtým, nakoľko sa spolu stretávali a vedel zhodnotiť jeho duševný a psychický stav. Alzheimerova choroba, ktorou trpel predstavuje najvyšší stupeň demencie, pričom touto chorobou trpel minimálne rok pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy.
4. Po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice-okolie pod sp. zn. 2Ps/12/2011 súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 11. 2011 bola T. O. obmedzená v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s majetkom, majetkovými právami a povinnosťami a peňažnými prostriedkami a ustanovená jej bola opatrovníčka T. Z..
5. Po právnom posúdení veci v zmysle § 136 ods. 2, § 144, § 145 ods. 2 a § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 18. 05. 2018 sp. zn. 9Co/212/2017 súd prvej inštancie žalobe vyhovel a určil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. B. O. v podiele 1/2 k celku a do dedičstva po neb. T. O. taktiež v podiele 1/2 k celku po tom, ako uzavrel, že právny úkon - kúpnopredajná zmluva, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného v 2. rade B. O. a T. O. je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 38 Občianskeho zákonníka.
6. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý uskutočnil. Pokiaľ účastník spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto právny úkon absolútne neplatným. Absolútne neplatným je rovnako právny úkon, ktorý učinila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila aj duševnú nespôsobilosť na urobený právny úkon. Pritom sa nevyžaduje, aby táto osoba bola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená (§ 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
7. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko v katastri nehnuteľností je vedený ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti iná osoba a len súdnym konaním je možné tento nedostatok odstrániť.
8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že B. O., ktorý daný právny úkon uskutočnil ako osoba predávajúca, bol v čase jeho učinenia pozbavený spôsobilosti na právne úkony súdom a zároveň vykonal tento právny úkon v duševnej poruche, ktorá ho robila pre tento právny úkon neschopným. V čase uskutočnenia tohto právneho úkonu totiž B. O. trpel duševnou poruchou, pričom tento stav trval najmenej rok pre podaním znaleckého posudku M.. Š. A. v konaní vedenom pod sp. zn. 9Ps/3/2011. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výpoveďou znalca M.. Š. A. v tomto konaní.
9. Pri skúmaní otázky platnosti daného právneho úkonu tento posudzoval ako úkon manželov, ktorý nie je možné od seba oddeliť. Nakoľko dospel k záveru, že B. O. nebol spôsobilý pre uskutočnenie tohto právneho úkonu, otázkou spôsobilosti T. O. sa nezaoberal. Postačí, keď jeden z manželov, ktorý daný právny úkon uzavreli spoločne, nebol spôsobilý na právne úkony. Nespôsobilosť hoc len jedného z manželov na právny úkon má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu vzniknúť ich účastníkom žiadne práva a povinnosti. Preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako vyplýva z výroku I. napadnutého rozsudku.
10. Žalovaný v 1. rade navrhol vykonať ďalšie dokazovanie znaleckým skúmaním na zistenie skutočností, či nebohý poručiteľ B. O. nemal tzv. svetlé chvíle, a teda, či aj napriek jeho zistenej duševnej chorobe sa neobjavovali tzv. lucida intervala, kedy by bol schopný posúdiť a rozpoznať následky právnych úkonov, ktoré urobil vo svojom mene. Za postačujúci dôkaz ohľadom skúmania otázky spôsobilosti na právne úkony B. O. súd prvej inštancie považoval znalecký posudok M.. Š. A., ktorý vypracoval v konaní vedenom pod sp. zn. 9Ps/3/2011, obsah ktorého vykonal ako dôkaz v
tomto konaní a tiež výsluch tohto znalca. Preto návrhu žalovaného nevyhovel. Žalovaní na potvrdenie týchto svojich tvrdení nepredložili žiadne vyjadrenia odborných lekárov, prípadne znalecký posudok. V tej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že ani pokiaľ by bolo preukázané, že B. O. mával v myslení tzv. svetlé chvíľky, nemá žiaden právny význam pre konanie osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony súdnym rozhodnutím.
11. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v 1. rade priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobkyňa v 2. rade síce bola v konaní plne úspešná, avšak trovy konania jej nevznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.
12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uplatnili náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalovaní považujú body 14, 15 a 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku za zmätočné a nezrozumiteľné rovnako, ako aj jeho zostávajúci obsah. Pre žalovaných je bez ďalšieho zdôvodnenia nepochopiteľný názor súdu, keď bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania za rovnakej dôkaznej situácie, ktorou disponoval pred zrušením prvého rozsudku odvolacím súdom, opätovne vo veci rozhodol odlišne. Vytkli súdu prvej inštancie, že v bode 14 odôvodnenia spomína „nálezy“, aj keď súčasťou spisu je len jeden nález spomínaný v písomnom stanovisku žalovaných zo dňa 10. 10. 2014. Podľa názoru žalovaných viaceré skutočnosti, ktoré boli preukázané aj listinnými dôkazmi preukazujú účelové správanie žalobcov, vrátane podania návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nebohého B. O.. Zavádzajúcim je aj tvrdenie znalca M.. A., že sa s nebohým B. O. stretával často a preto vedel zhodnotiť jeho duševný stav. Je známe, že B. O. sa zdržiaval len v kruhu rodiny a svoje bydlisko posledných päť rokov neopúšťal. Tvrdenia znalca považujú žalovaní za účelové obhajovanie postupu pri vyhodnocovaní odborných záverov. Toto potvrdzuje aj fakt, že svoje tvrdenia znalec uviedol až pri poslednom pojednávaní na súde a v predošlých konaniach to neuvádzal. B. O. rozhodne nebol dlhodobo liečený psychiatrický pacient, jediný lekár, ktorý mal dlhodobo nebohého v starostlivosti bol všeobecný lekár M.. O.. S jeho závermi, diagnostikou a liečbou sa však súd neoboznámil napriek tomu, že to žalovaní uviedli v písomnom stanovisku zo dňa 10. 10. 2014. Súd za postačujúci dôkaz považoval znalecký posudok M.. A. a jeho výsluch na pojednávaní napriek tomu, že žalovaní tieto závery považujú za nepravdivé. Žalovaní navrhli, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie podaním posudku komisiou znalcov z ústavu súdneho lekárstva na základe predloženia kompletnej zdravotnej dokumentácie nebohého, avšak tomuto návrhu nebolo vyhovené. Žalovaný B. O. sa pokúšal vstúpiť do konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nebohého B. O. v záujme chrániť svoje práva, avšak súd tento jeho návrh zamietol. Žalovaný nepoznal obsah súdneho spisu o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony svojich rodičov, nakoľko nebol účastníkom tohto konania. Poukázal na to, že znalecký posudok je štandardne závažným dôkazom v konaniach o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nie je však jediným dôkazom, ktorý by mohol nahradiť nedostatky v skutkových zisteniach. V tej súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 10 Občianskeho zákonníka je krajným prostriedkom ochrany človeka s postihnutím a podlieha zákonným obmedzeniam. V tej súvislosti poukázal na niekoľko rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu ČR a SR. V celom kontexte, aj po pozbavení spôsobilosti na právne úkony neb. B. O. je potrebné skúmať jeho celkové správanie.
13. Žalobkyňa v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. Tvrdenia žalovaných považuje za účelové a zavádzajúce. Súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, teda opätovne posúdiť spôsobilosť B. O. na právne úkony.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaných bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.
15. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. 09. 2020 o 10.40 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
dňa 22. 09. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
17. Žalovaní namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
20. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
21. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovanými v odvolaní. Žalovaní pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite s správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
22. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu dávajú dostatočný skutkový základ pre záver o absolútnej neplatnosti napadnutého právneho úkonu - kúpnopredajnej zmluvy z dôvodu, že predávajúci B. O. v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
23. Niet pochýb o tom, že neb. B. O., nar. XX. XX. XXXX bol pozbavený Okresným súdom Košice- okolie spôsobilosti na právne úkony rozsudkom zo dňa 14. 06. 2011 č.k. 9Ps/3/2011-33, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27. 06. 2011. Výrok tohto právoplatného rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o osobnom stave je záväzný pre každého (§ 43 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok). Ide o tzv. materiálnu stránku právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti tohto rozhodnutia, pokiaľ ide o statusové veci, ktorými je aj konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, pre každého. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobujú tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci.
24. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v prípade, keď účastník právneho úkonu je rozhodnutím súdu pozbavený alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ osoba, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu tak, ako tomu bolo v danom prípade u B. O., nar. XX. XX. XXXX, vystupoval ako účastník daného právneho vzťahu - jeden z predávajúcich (manželov) v napadnutej kúpnopredajnej zmluve, ide o neplatný právny úkon. Správne súd prvej inštancie pri skúmaní spôsobilosti na právne úkony tohto účastníka (§ 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vychádzal z výroku právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého vyplynulo, že táto osoba je súdnym rozhodnutím pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ teda B. O. uskutočnil daný právny úkon ako osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, táto skutočnosť robí tento právny úkon absolútne neplatným v zmysle § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
25. Spomínané rozhodnutie súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony nadobudlo právoplatnosť dňom 27. 06. 2011, preto pokiaľ B. O. napadnutý právny úkon - predmetnú kúpnopredajnú zmluvu uzavrel ako jeden z predávajúcich toho istého dňa 27. 06. 2011, urobil tak ako osoba, ktorá bola súdom právoplatne pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Tento nedostatok spôsobil, že napadnutý právny úkon je absolútne neplatným v zmysle § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
26. K odvolacím námietkam žalovaných, ktorí vytkli súdu prvej inštancie, že nezameral dokazovanie na skúmanie otázky, či napadnutý právny úkon - predmetnú kúpnopredajnú zmluvu neuzavrel B. O. v čase
tzv. svetlej chvíľky (lucida intervalla), teda v okamihu, kedy disponoval v čiastočnej miere ako rozumovou, tak aj určovacou schopnosťou nemôžu ovplyvniť rozhodnutie v prospech žalovaných. Skúmanie tzv. svetlých chvíľok je významné z hľadiska aplikácie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre prípad skúmania platnosti právneho úkonu osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. V danej veci však nejde o tento prípad, keďže B. O. bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu (§ 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
27. Akékoľvek spochybňovanie výsledkov konania vedeného pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp. zn. 9Ps/3/2011 a spochybnenie skutkových záverov nie je na mieste, keďže ako už bolo skôr spomenuté, v tomto konaní bolo právoplatne súdom rozhodnuté a tento rozsudok je z tohto dôvodu záväzný. Zmeniť výsledky tohto konania bolo možné len v rámci riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd poľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi v 1. rade priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni v 2. rade trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).